Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  láska a vzťahy  téma
kategórie:  

Rehabilitacia duše

20
reakcií
1264
prečítaní
Tému 28. marca 2011, 14:55 založil blueevil.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
18. 12. 2008
18
11. 08. 2008
18
05. 12. 2013
67
29. 09. 2012
37
25. 11. 2010
34
 
 


1.
označiť príspevok

blueevil
   28. 3. 2011, 14:55 avatar
možno ste si všetci všimli že sme sa tu na tejto planete stretli v nieakom časopriestore, kde je to až desive, ako všetko so všetkym suvisi,... kde každeho časom postihne nieake zlo a všetky tie omačky, ktore nas bombarduju ako: viera, karma,...sa občas zdaju realne a pytate sa prečo sme tu, bez ohladu na vierovyznanie či hlbokeho ateizmu ? čo stalo za tym, že si davate taketo otazky ? niesme tu nahodou v pekle, lebo sme boli všetci v minulom živote velky zločinci ? časom aj ta najvačšia kurva pochopi, aky(a) som bol(a) nieje toto nahodou posledna šanca(sito), ktora sa ale neda chapat, lebo jadro mame bloknute zamerne ?


8.
označiť príspevok

EnaXnaY muž
   28. 3. 2011, 15:27 avatar


12.
označiť príspevok

EnaXnaY muž
   28. 3. 2011, 16:03 avatar
Cykly nebies

Hinduisti veria, že my, ktorí zem obývame dnes, žijeme v nešťastnom a búrlivom veku Kálíjugy, údajne poslednom a najúpadkovejšom z „ľudských vekov“ v súčasnej kalpe, teda cykle stvorenia. Podľa indických astronomických a kalendárových výpočtov „započala“ Kálíjuga roku 3100 p.n.l., teda v čase, ktorý sa temer na rok zhoduje so starými mayskými výpočtami počiatku Piateho slnka. Piate slnko je rovnako ako Kálijuga našou súčasnou epochou. V mayskom kalendári je vypočítaný nielen jeho počiatok, ale i dátum, kedy vo vrave svetovej kataklizmy skončí – onen dátum je 23. december 2012!

Čísla v indickej sústave svetových vekov – 1.728.000 (alebo 1728), 1.296.000 (alebo 1296), 864.000 (alebo 864) a 432.000 (alebo 432) – majú všetky jedno spoločné. Patria do postupnosti čísla 72, ktoré je významnou časovou jednotkou v mayskom kalendári a ktoré má spojitosť s precesiou bodov rovnodennosti (trvá 72 rokov, než sa postavenie slnka za jarnej rovnodennosti predsunie o jeden stupeň voči pozadiu „stálych“ hviezd).

Jedným z určujúcich časových rámcov v sústave júg je „Manvantara“ (obdobie Manu), o ktorej sa hovorí, že „behom každej Manvantary uplynie asi sedemdesiatjeden sledov štyroch júg“. Takto prekvapivo nepresný počet – „asi 71“ – je v hindskej kozmológii výnimkou z pravidla. Napriek tomu môže byť práve tou výnimkou, ktorá pravidlo potvrdzuje. Dnešní astronómovia vypočítali, že jeden stupeň precesného pohybu sa zavŕši presne za 71,6 roku, za dobu o zlomok kratšiu, než je počet sedemdesiatich dvoch rokov, ktorému dávajú prednosť staroveké mýty. Mýty sú totiž príbehy a rozprávania, ktoré bežne nepripúšťajú používanie iných čísel, než čísel celých (napríklad proti Usiremu sotva mohlo spolu so Sutechom kuť pikle 71 celých 6 desatín spiklenca). Je celkom možné, že práve z tohto dôvodu dostal Sutech sedemdesiat dva spiklencov (Egypt) a podobne sa v Indii mohla hodnota 71,6 na „asi 71“.

Na precesiu poukazuje takisto cyklická povaha júg, pripomínajúca svetové veky zverokruhu a večný návrat „Veľkého roku“. Je to sústava, v ktorej sa plynutím času všetko vracia späť k východziemu bodu a potom znovu začína. „Prvotný čas“ starých Egypťanov takým „novým počiatkom“ bol. Bolo ním i zrodenie Piateho slnka v Mexiku. Je ním i okamih stvorenia, ktorý je líčený v starých hindských príbehoch, v ktorých sa všeobsahujúci boh Višnu/Brahma/Šiva prebúdza z tisícročného spánku na stočenom tele hada Seši a vyvoláva k životu terajší poriadok stvorenia. Vo všetkých prípadoch sa dáva najavo, že existovali predchádzajúce stvorenia, ktoré sa považujú za dielo Brahmovo, potom epochu trvania („udržovateľom“ onoho trvania je Višnu) a nakoniec skaza z rúk Šivových. „Potom, čo je vesmír zničený,“ je však „všetko stvorenie obnovené a cyklus vekov začína znovu Krítajugou...“

Žiariaci jazdec na bielom koni

Krítajuga, ktorou sa začala naša terajšia kalpa (kalpa - epocha stvorenia pozostávajúca zo štyroch častí: Krítajugy, Tretajugy, Davparajugy a Kálíjugy, pozn. red.) je líčená ako vek:

„v ktorom je spravodlivosť večná. V čase tejto najskvelejších z júg bolo všetko učinené a učiniť už nezostávalo nič... Nebolo chorôb ani slabnutia zmyslov vplyvom veku... nebola zášť... nenávisť, krutosť, strach, žiarlivosť ani závisť...“

Čítanie týchto rozprávaní nám silno pripomína poňatie Zep tepi, „Prvotného času“ v kozmológii starých Egypťanov, času, „ktorý sa zrodil,“ ako hovoria Texty pyramíd, „predtým, než povstal hnev, ktorý sa zrodil predtým, než povstal hluk, ktorý sa zrodil predtým, než povstal nesvár, ktorý sa zrodil predtým, než povstalo zmietnutie“.
O Dharmovi, bohu spravodlivosti a povinnosti – priamej obdobe staroegyptskej Maat – sa v indickej tradícii hovorí, že vo veku Krítajugy „chodil na štyroch nohách“. Za nasledujúceho veku Tretajugy, „menej šťastného veku, v ktorom slabla cnosť,“ sa vraj symbolický počet Dharmových nôh stenčil na tri. Vo veku Davparajugy bol Dharma dvojnohý a „lži a hádky boli hojné... Myseľ slabla, Pravda ochabovala a povstalo túženie, choroby a pohromy... Bol to vek úpadku vinou rozšírenia hriechu... Napriek tomu mnohí kráčali správnou cestou.“ Vo veku Kálijugy – našom vlastnom veku, kedy Dharma musí stáť na jednej nohe a je bezmocný, idú správnou cestou len nemnohí:

Len štvrtina cnosti ostáva. Svet je sužovaný, všetky tvory sa zvrhávajú, ľudia sa obracajú k bezbožnosti... Sú nešťastný, lebo si šťastie nezaslúžia. Cenia si vecí mrzkých, jedia nenásytne a nevyberavo a žijú v mestách plných zlodejov... Sú utlačovaní svojimi kráľmi a besnením prírody, hladomormi a vojnami.

Hovorí sa preto, že „vo veku Kálí bude bujnieť rozklad, dokiaľ ľudstvo nezíde zo sveta“. I vykonávateľ onej apokalypsy je predpovedaný. Je ním Kalki, „Naplniteľ“. Bhagavatapurána hovorí: „Za súmraku toho veku, kedy všetci králi budú zlodejmi, zrodí sa Pán všehomíra ako Kalki.“ Dostaví sa „idúc na bielom koni a zvierajúc meč žiariaci ako kométa“. Potrestá zločinných a uteší cnostných: „Potom zničí svet. Neskôr vzíde z rozvalín zeme nové ľudstvo.“

Avatári

Kalki idúci na svetlom koni je avatárom – vtelením – vysokého boha Višnua, „Udržovateľa“ a „Šíriteľa“, ktorý stvorený vesmír udržuje v poriadku. Ako taký sa v indickej tradícii spodobuje čoby posledný v dlhom rade spasiteľov a vodcov ľudstva, ktorí v časoch temnoty prichádzajú zachrániť dobro a pravdu.

Niekoľko Višnuových vtelení prichádzalo po kataklyzmách – pralájách – najmä po potopách, ktoré vyhladili svet. Starobylé texty nám hovoria, že cieľ, ktorý Višnu sledoval, bol zakaždým ten istý: zachrániť istý zlomok múdrosti zhromaždenej predpotopnými civilizáciami a odovzdať ho ako dedičstvo budúcemu ľudstvu.

Napríklad, aby zachránil Manua Satjavratu, praotca dnešného ľudstva, vzal vraj na seba Višnu podobu obrovskej ryby. Než potopa nastala, nabádal Manua, aby postavil veľkú záchrannú loď a prikázal mu, „nech na ňu naloží po dvoch tvorov z každého žijúceho druhu a semená všetkých rastlín a potom nech sa nalodí aj on sám“.

Keď sa zdvihli vody, boh po mnoho dní a nocí Manuovu archu ťahal, dokiaľ nespočinula na svahoch vysokej hory. Raz, keď bola zem opäť „potopená“, vtelil sa Višnu do kanca, „ponoril sa do vôd a démona, ktorý zem na morské dno uvrhol, zabil. Potom zem vyzdvihol a znovu ju umiestnil tak, aby sa vznášala na oceáne.“ Inokedy sa na sklonku jedného zo svetových vekov vtelil do korytnačky a zohral svoju úlohu pri stĺkaní Mliečneho oceánu.

Višnu sa vraj vtelil tiež do „muža-leva“, ktorý vytrhol vnútornosti džinovi, ktorý kruto sužoval zem; do trpaslíka, „ktorý kráčal vesmírom a na troch miestach zanechal svoju stopu“; do hrdinu Rámu, ktorý v dávnych dobách započal zlatý vek práva a šťastia; a v Krišnu, ktorý „sa narodil, aby hlásal náboženstvo lásky na počiatku Veku nesvárov“ (teda tzv. Kálíjugy, našej terajšej epochy).

„Vo všetkých rozhodujúcich okamžikoch svetových dejín,“ zhrňuje orientalista Alain Danielou, sa Višnu „zjavuje ako určitý jednotlivec, ktorý usmerňuje vývoj a osud rôznorodých poriadkov stvorenia, druhov a foriem života.“

„Kedykoľvek sa formy vedenia nutné k tomu, aby človek naplnil svoj duchovný osud, ocitnú mimo dosah a ľudský život teda neplní svoj účel, je Višnu povinný postarať sa o to, aby tieto znalosti znovu sprístupnil... Preto dochádza v každom cykle k novej inkarnácii, aby sa zvestované poznatky uspôsobili novým podmienkam sveta.

Reinkarnovaný mesiáš v Indii prichádza ako Ráma, neskôr ako Krišna a posledného dňa sa zjaví znovu ako Kalki, „Naplniteľ/Dovŕšiteľ“. Táto postava sa vyskytuje tiež v Mexiku – ako Quetzalcoatl, niekdajší a budúci kráľ; v Británii ako kráľ Artuš. V Egypte sa objavuje od počiatku dynastických dejín v podobe človeka-boha Usireho – „Toho, ktorý kráča ďaleko“, Pána všetkého, ktorý umiera, ale bude večne znovuzrodený.

„Usir,“ podotýka R. T. Rundle Clark, „vás zachráni, keď sa s vami zle zaobchádza. Je tým, čomu Egypťania hovorili „neb tem“ – „pán všetkého“, ľudský a predsa tajomný, trpiaci a panujúci.“ V mýtoch a svätých knihách je to práve on, kto hovorí „tajomným hlasom“, ktorý sa občas ozýva a vyžaduje nápravu vecí, keď je rád sveta ohrozený...“

To, čo nazýva Rundle Clark „zásah prikazujúceho božstva do súčasného sveta“, sa nijak významne nelíši od toho, ako do chodu sveta zasahujú Višnuove vtelenia. Ako v egyptskej, tak v hindskej tradícii považujú účel takých zásahov za pozitívny: „Aby ochránil zem, kňazov, bohov, svätcov, sväté písma, spravodlivosť a blahobyt, berie na seba Pán telesnú podobu.“

Tú istú životodárnu úlohu zohráva v Mexiku Quetzalcoatl, vládnúci zlatému veku a ponúkajúci zasvätencom kvet nesmrteľnosti.

Rišiovia

Má ľudský život nejaký účel? Alebo mu účel chýba? Má nejaký zmysel? Alebo zmysel nemá? Je veľkolepý? Alebo nestojí za reč?

Podľa rišiov – „múdrych mužov“ či „mudrcov“ starej Indie – náš život zmysel má a má i veľmi konkrétny cieľ. Onen cieľ nazývajú „uvedomením“ či „osvietením“ – teda schopnosťou duše, len dočasne zhmotnenej v ľudskom tele, porozumieť pravej povahe svojho vlastného bytia.

To, čo my bez výhrad prijímame ako „realitu“, označujú rišiovia za „svet foriem“. Zistili, ako tvrdia, že tento svet vlastne skutočný vôbec nie je, že je skôr akousi zlovestnou virtuálnou hrou, v ktorej sme my všetci hráči, zložitou ilúziou schopnou zmiasť dokonca i tie najdôkladnejšie empirické skúšky – masovou halucináciou neobyčajnej hĺbky a sily uspôsobenou k tomu, aby duše odvracala od priamej a úzkej cesty prebudenia, ktorá vedie k nesmrteľnému životu. So synchróniou, ktorá pripadne zvláštna každému, kto sa zaoberal záhadami Strednej Ameriky, nazvali onú halucináciu maja a vyučovali v postupoch, ako ju prekonať a rozptýliť. K týmto postupom, ktoré vlastne vytvárajú celú „vedu uvedomenia“, patrilo cieľavedomé hľadanie duchovného poznania, meditácie, kontemplácie, sústredenia mysle pomocou štúdia mandál a jantier a riadne prevádzaných obradov.

Ani v Mexiku sa život nepovažoval za skutočný, ale iba za sen, z ktorého sa duša prebúdza v okamihu smrti. Podobne i v domnelo nesúvisiacich Hermetických textoch, spísaných zhruba okolo 2. storočia n.l. v egyptskej Alexandrii, čítame, že „všetky veci na zemi sú neskutočné... Ilúzia je vec vytvorená pôsobením Skutočnosti“.

Zasvätenec, ako učí Hermetica, sa musí zo všetkých síl snažiť premôcť hmotnú ilúziu, že jeho vedomie nepretrvá telesnú smrť a musí „dušu v tomto živote“ neúnavne „cvičiť, aby potom, až vstúpi na onen svet, kde je jej dovolené uzrieť Boha, neminula cestu, ktorá k nemu vedie...“ Keďže sa také cvičenie pokladalo pre dušu za životne dôležité, bedákajú Hermetické texty nad skutočnosťou, že cykly času prinesú úpadok a skazu Egyptskej zemi - „tej zemi, ktorá bývala kedysi svätá, zem, ktorá milovala bohov a v ktorej jedinej, ako odmena za jej oddanosť, ráčili bohovia zostúpiť na zem a na nej pobývať, na zem, ktorá bola učiteľkou ľudstva“.

Ó Egypt, Egypt, z tvojho náboženstva nezostane nič, než prázdne povesti, ktorým v čase, čo nastane, tvoje vlastné deti nebudú veriť; nezostane nič, než vyryté slová a o tvojej zbožnosti budú rozprávať iba kamene. A toho dňa budú ľudia unavení životom a vesmír prestanú mať za hodného zbožného údivu a uctievania... Temnote sa bude dávať prednosť pred svetlom, smrť sa bude považovať za výnosnejšiu života a nikto nebude dvíhať zrak k nebesiam... Čo sa týka duše a viery, že je svojím založením nesmrteľná či môže dúfať, že nesmrteľnosť dosiahne..., tomu všetkému budú sa vysmievať, ba sami seba presviedčať, že je to lož...“

A „toto všetko“, ako Hermetické texty takisto objasňujú, je nerozlučne spojené s cyklami času, ktorý krúživo klesá k tomu, čo indický mudrci nazývali pralajou na sklonku sveta, kedy vládne zlo a opory nebies musia byť rozlámané vírením kozmického mlyna:

A tak bohovia ľudstvo opustia – aké žalostné! – a zostanú len zlí anjeli, ktorí sa budú medzi ľudí miesiť a silou mocou tých úbohých nešťastníkov ponúkať k všelijakému druhu bezohľadných zločinov, k vojnám a lúpežiam a podvodom a všetkému, čo sa prieči povahe duše. Potom už zem nebude spočívať neochvejne ... nebesá nebudú podopierať hviezdy na ich dráhach, bez toho aby hviezdy na nebesiach zachovávali stály smer... Tak zostúpi na svet staroba. Nebude už náboženstvo; všetko bude uvedené do zmätku a vyvrátené; všetko dobré sa vytratí.

Keď sa však toto všetko stane... potom... Boh... pozrie na to, čo sa udialo a zastaví to zmätenie protichodnou silou svojej vôle... Očistí svet od zla, tu ho spláchne záplavami vôd, tu spáli najprudším plameňom, alebo ho vypudí vojnou a morom. A tak znovu privedie svoj svet k jeho bývalej podobe, aby bol kozmos opäť považovaný za hodný uctievania a užasnutého obdivu...

Také je nové zrodenie Kozmu, kedy všetko je znovu učinené dobrým; sväté a posvätné úctu budiace znovu nastolenie celej prírody a včlenenie do chodu času večnou Božou vôľou...

Rovnako ako hlásatelia hermetického učenia taktiež indický rišiovia verili, že boli a znovu nastanú dlhotrvajúce epochy zmaru a temnoty – ako je naša terajšia Kálíjuga, kedy budú ľudia úplne premožení mámením maji a po tisíce rokov sa budú vyžívať v hlúposti, nesvároch a chamtivosti. V takých časoch sa Višnu nielenže prejaví ako avatár ponúkajúci svetu posolstvo zjavenej pravdy, ale bude svoj vplyv uplatňovať i prostredníctvom mnohých „čiastočných vtelení“, ktoré majú „jeho posolstvo šíriť, zavŕšiť a vykladať. Sú to najmä veštci a mudrci...“

V Indii sa verí, že védy – zo sanskrtského výrazu veda s významom „vedenie“, či „múdrosť“ – sprostredkovávajú učenie prvotného dávnoveku, omnoho staršie, než je doba, kedy boli zostavené ich dochované verzie. Učenie véd sa šírilo ústnou tradíciou, po tisíce rokov „verne odovzdávanou vybranými rodinami v indických bráhmanských spoločenstvách“ ešte predtým, než boli védy kodifikované zápisom do „kníh“, ktoré sa dochovali do našich časov. A čo viac, ani tieto ústne podávané védy sa vtedy nepovažovali za pôvodné texty, ale za učenia pochádzajúce z dôb ešte dávnejších a novo šírených po najbližšej praláji. Tohto diela sa vraj ujalo sedem rišiov, ktorí kataklizmu prežili a ktorých prianím bolo uchrániť „na počiatku nového veku ... vedenie, ktoré im bolo zverené čoby posvätné dedičstvo po praotcoch z predchádzajúceho veku“.

V Egypte existujú podobné ústne podania, zaznamenané v textoch z chrámu v Edfu; i v nich sa hovorí o vedení siedmich múdrych mužov – „Siedmich mudrcov“ – a o tom, ako bolo prinesené do údolia Nílu v duchovnom úsilí o znovu stvorenie bývalého sveta bohov:

Dávny svet, ktorý bol kedysi vytvorený, bol zničený a ako mŕtvy svet sa stal základom novej éry stvorenia, ktoré bolo najprv obnovou a vzkriesením toho, čo kedysi v minulosti existovalo.

Metódou, ku ktorej sa podľa Textov z Edfu spomínaných Sedem mudrcov pri svojom snažení uchýlilo, bola stavba posvätných „pahorkov“ – nimi stanovili plány a rozvrhy, aké sa mali v „zemi egyptskej“ používať pre všetky budúce chrámy. Na tieto chrámy, v ktorých sa mali budovať siene, „podobajúce sa oblohe“, sa pozeralo ako na živé bytosti, ktoré môžu zomrieť a opäť sa zrodiť, umierať a rodiť sa znova a znova, pretože všetky pochádzajú zo spoločného prapredka – „chrámu, ktorý kedysi v šerej minulosti preddynastického Egypta skutočne existoval“. Verilo sa, že i samotný tento dávny chrám bol akousi „kópiou“ istej časti oblohy. Duch vyzbrojený znalosťami tej oblohy mohol dúfať, že dosiahne života miliónov rokov – spoľahlivo, riadne a večne zaopatrený ako na nebi, tak na zemi“.


13.
označiť príspevok

blueevil
   28. 3. 2011, 16:38 avatar
...Potrestá zločinných a uteší cnostných...pisala to určite materialne založena osoba.pekne živelne opisana katastrofa, parada, už aby to bolo za nami


14.
označiť príspevok

piskotka žena
   28. 3. 2011, 17:46

Príspevok bol vymazaný administrátorom.



2.
označiť príspevok

postoy-lea
   28. 3. 2011, 14:57 avatar
Tento zivot asi treba brat ako jedinu sancu robit dobre inym, a tak sa vykupit za vlastne hriechy a zla.


3.
označiť príspevok

blueevil
   28. 3. 2011, 15:02 avatar
iste, ale ako ich k tomu prinutit ?


4.
označiť príspevok

Faith_No_More
   28. 3. 2011, 15:17 avatar
Zase nechápem názov. Prečo rehabilitácia, ak píšeš o pykaní za staré hriechy?
Rehabilitácia je ozdravný proces.


10.
označiť príspevok

blueevil
   28. 3. 2011, 15:39 avatar
išlo v podstate zjednotit všetky elementy tak ako ich chape drviva vačšina, nejde ani tak o nieake hriechy, ako o vyzname: načo sme tu !?


5.
označiť príspevok

Ónya žena
   28. 3. 2011, 15:17 avatar
tiež mám podobný pocit, že sme tu aj na to , aby sme niečo v sebe zmenili a napravili predošlé chyby /preto máme v ceste prekážky a problémy/ ..ono je to zložitejšie ako sa zdá, ..život nás skúša a preto veľmi veľa záleží na našich rozhodnutiach..,, a okrem iného funguje :"čo si komu robíme, to si aj nájdeme".. )).


6.
označiť príspevok

Faith_No_More
   28. 3. 2011, 15:20 avatar
Neverím, že tento život je trest za minulý život a budúci život bude trestom za tento život. Lebo mám len jeden život, tu a teraz, nikto mi nedokáže,že som v minulom živote bola despota, či hyena. Sú to len omáčky.


11.
označiť príspevok

blueevil
   28. 3. 2011, 15:51 avatar
nieje otazka viery faith, ti, ktori su dajme tomu skutočne veriaci, maju aktivnejšie niektore mozgove centra, to je akt ! tie mozgove centra nevznikaju len tak zničoho !neateisti vnimaju inak veci, ich činnost je častokrat podnetnejšia, ako to robi ateisticka osoba, ktora to iste praktizuje aj sto rokov. ateista nema vlastne rozvinuty mozog, pre neho je to len zrod ega a emocii a mam všetko na haku, okrem seba, takyto, nehnevaj sa šupaci ma nezaujimaju(nevidim, nepočujem, nehovorim)ale može byt že ateista ma len jeden život a je to taky robot bez duše


7.
označiť príspevok

Ónya žena
   28. 3. 2011, 15:23 avatar
Boh vie ...  


9.
označiť príspevok

ranexil muž
   28. 3. 2011, 15:27 avatar
Je to jeden zo svetov, ktorý zvali ocistec, alebo predpeklie.
Malokto chape ze svet je len takym miestom, ako ten kto mu vladne.
Visnu- najv. osobnost bozstva, ked zostupi na tento svet , tak sa deje taka cudnost, ze sa okamzite mení na raj. Je tam napísane, ze kdekolvek ide Visnu Vaikunthy kracaju s ním.
Ked je tu sefom nejaký diabolsky zmrd, tak jeho svet ho sprevadza a to sa prejavuje.
Svet je relativne miesto a sposob ako ho vnímas je v plnej suvislosti s tym, kto je prave na zemi vladcom, koho noha chodí po zemi. Nie je tazke to poznat. Obchodnici, tzv. biznismani su nizkou triedou ludí, a ked vidís ze tento svet ovladaju rpave oni tak to asi svedci o tom, kto na zemi je vteleny. Jeho meno asi nepozname, lebo kto vladne obchodnikom neviem.
Súhlasí blueevil


15.
označiť príspevok

newet žena
   28. 3. 2011, 19:29 avatar
kym som schopna milovat, nemozem byt v pekle...
Súhlasí piskotka


16.
označiť príspevok

ranexil muž
   28. 3. 2011, 21:16 avatar
aj Satan miluje zlych ludí. 


17.
označiť príspevok

crossover muž
   28. 3. 2011, 21:26 avatar
Peklo je v Zemi, hlboko dnukaj :D Ludia kedysi asi videli lavu a nieco tam vletiet. Tak automaticky si pomysleli, ze mhm tam ziju nejake strasne tvory. Obzvlast pokial tam nejaku dobu pobudli UFO. A mimozemstania svojim vzhladom pripadali ludom demonicky. Tradam, peklo ako miesto kde skoncite po smrti nie je.


18.
označiť príspevok

blueevil
   28. 3. 2011, 21:28 avatar
to je vlastna skusenost, ked si o tom presvedčeny ?


20.
označiť príspevok

crossover muž
   28. 3. 2011, 21:49 avatar
No to UFO nie to mal byt joke. Ale inak som o tom presvedceny, uz len z hladiska akym sa nan odvolavaju Krestania. Neverim v nieco take ako je peklo.


21.
označiť príspevok

blueevil
   28. 3. 2011, 22:05 avatar
neviem čo je joke či hviezdne vojny, ani som to nikdy nevidel, ani trailer, divakov považujem za debilov(sorry za uprimnost) krestania sa na nič neodvolavaju a v peklo neveri nikto, otazne je či peklo veri v nás


19.
označiť príspevok

Ónya žena
   28. 3. 2011, 21:28 avatar
nevytvárajte si modlu...lebo vás celých pohltí..a stratíte samých seba.
Súhlasí EnaXnaY
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 01:17,  (16 -18) Osvietený, opäť Ti skutočne úprimne ďakujem za tieto neopakovateľné zábery - a...
dnes, 01:06,  Nie je to ono ale podobá sa to...
dnes, 01:05,  https://scontent.fprg2-1.fna.fbcdn.net/v/t1.0-9/74784749_2469403819985487_2636603809387773952_n.j...
dnes, 01:03,  Nezabúdajte bezcitní britskí rusofóbovia, že ruské tanky a nukleárne holubice mieru vaše...
dnes, 01:01,  Pár silných myšlienok na záver dňa!!!! (Zdroj: "Milujeme Rusko" a jeho družina)...
dnes, 00:56,  Aspoň čosi. Opice viac nepotrebujú
dnes, 00:52,  záhorák ja som z polovice američan a z polovice Slovák . Tos nevedzeu ?
dnes, 00:37,  Nenočný vlk...
dnes, 00:36,  Asi tak https://www.fotoaparat.cz/fotogalerie/lide/46818/fotografie/?razeni%5BpublishedAt%5D=2
dnes, 00:34,  Kasafran váýim si že sa ti moje fotky páčia . Tak len pre teba...
dnes, 00:29,  (14) Osvietený, nebodaj si stále namýšľaš, že si dákou diskusnou "osobnosťou"...
dnes, 00:28,  https://www.youtube.com/watch?v=ks7-A-7Zvak
dnes, 00:15,  Tak to ma slabo poznáš
dnes, 00:14,  Kasafran každemu je jasne čo si ty za osobnosť *13*13*13
dnes, 00:13,  Presne tak a Norsko je v NATO ??? *13*13*13*13*13*13*13*13*13*13*13*13*13 Zdá sa že...
dnes, 00:12,  (8) Osvietený, veďže sa už až natoľko nesnaž zhadzovať svoju "osobnosť"!...
dnes, 00:09,  Ministerstvo zahraničia komentuje kritiku poslanca Smeru Ľuboša Blahu k bezpečnostnej...
dnes, 00:05,  Pellegrini kritizuje Blahu za jeho výroky. Držím palce s propagáciou Zomri, odkázal poslanec...
dnes, 00:05,  (2) Gabriel pb, skús sa ešte trošku viac vyspať, oddýchnuť si, a potom sa pokús opäť...
dnes, 00:04,  Kritika aj od Žigu Podľa europoslankyne v Smere dnes musia jednoznačne deklarovať, aká...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Najväčším rozdielom medzi kráľovstvom a parlamentnou demokraciou je
pomer medzi bohatými a chudobnými. Kým v kráľovstve bol iba jeden kráľ, teraz je tých bohatých omnoho viac.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(103 954 bytes in 0,413 seconds)