Putin: Ruská hrozba je hovadina

Ruský prezident poprel, že by jeho krajina, obviňovaná po vpáde do Gruzínska a Ukrajiny z rozpínavosti, kohokoľvek ohrozovala. Je vraj úplne zjavné, že európski vodcovia tvrdeniam o ruskej hrozbe už neveria. Podľa Putina je to legenda vymyslená tými, ktorí sa na nej chcú priživiť.

„Dnes už to ale nefunguje. Nehľadiac na všetky problémy s Ukrajinou, na špekulácie o Kryme a Donbase, všetci jasne pochopili, že Rusko sa na nikoho nemieni vrhnúť. Je to jednoducho hlúposť, hovadina,“ citovala prezidenta agentúra TASS.

Presne tak to Gruzínsko vpadlo do Osetska a Abchádzka


A Krym anektoval Rusko nie naopak ako tvrdí celý svet

A na Ukrajine niet ruských vojakov par tisíc je tam ale to su iba dovolenkári


Na Donbase je 7 500 ruských vojakov. Dovolenkujú tam, tvrdí Moskva
odkaz


Huaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa

Tak to som z toho jelen



Ako môže Medvedev stiahnuť niečo čo tam neni ?????


Medvedev: Rusko je pripravené stiahnuť vojakov z Gruzínska

odkaz

Čo sa to vlastne stalo u debilov ????

Takže EU

uznesenie Európskeho parlamentu o okupovaných gruzínskych územiach 10 rokov po invázii Ruska (2018/2741(RSP))
B8?0277/2018

Európsky parlament,

– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Gruzínsku a o situácii v krajinách Východného partnerstva,

– so zreteľom na dohodu o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala Európska únia a podpísalo Gruzínsko a Ruská federácia, a vykonávaciu dohodu z 8. septembra 2008,

– so zreteľom na nasadenie pozorovateľskej misie Európskej únie v Gruzínsku (EUMM Gruzínsko) 15. septembra 2008,

– so zreteľom na dohodu o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, a nadobudnutie účinnosti bezvízového režimu medzi EÚ a Gruzínskom 28. marca 2017,

– so zreteľom na implementačnú správu Komisie o pridružení týkajúcu sa Gruzínska z 9. novembra 2017 (SWD(2017)0371),

– so zreteľom na vyhlásenia hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť o vývoji na gruzínskych územiach Abcházsko a Južné Osetsko,

– so zreteľom na vyhlásenie predseda delegácie Parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Azerbajdžan a Parlamentného výboru pre pridruženie EÚ – Gruzínsko Sajjada Karima z 28. februára 2018 o smrti gruzínskeho občana v Južnom Osetsku,

– so zreteľom na konečné vyhlásenie a odporúčania Parlamentného výboru pre pridruženie EÚ – Gruzínsko v Bruseli z 26. apríla 2018 podľa článku 411 ods. 3 dohody o pridružení,

– so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A. keďže gruzínska vláda dosiahla ďalší pokrok smerom k demokracii a právnemu štátu a nadviazať užšie vzťahy s Európskou úniou; keďže v dôsledku dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom/prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode, ktorá vstúpila do platnosti 1. júla 2016, mali obe strany úžitok z užšieho politického pridruženia a intenzívnejšej hospodárskej a kultúrnej výmeny; keďže Gruzínsko plní dohodnutý harmonogram plnenia záväzkov vyplývajúcich z dohody o pridružení;

B. keďže bezvízový styk medzi EÚ a Gruzínskom nadobudol účinnosť 28. marca 2017 a má za následok zvýšenú mobilitu a intenzívnejšie kontakty medzi ľuďmi; keďže dialóg medzi EÚ a Gruzínskom o liberalizácii vízového režimu sa ukázal byť účinným nástrojom na presadzovanie rozsiahlych reforiem;

C. keďže nezávislosť, zvrchovanosť a územná celistvosť Gruzínska ohrozujú nevyriešené regionálne konflikty v okupovaných gruzínskych území Abcházsko a Južné Osetsko; keďže 10 rokov po rusko-gruzínskej vojne Ruská federácia naďalej porušuje svoje medzinárodné záväzky a neplní dohodu o prímerí z 12. augusta 2008;

D. keďže EÚ pevne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc; keďže EÚ je pokračuje v odhodlaní a aktívne podporuje úsilie o nájdenie riešenia konfliktu prostredníctvom práce osobitného zástupcu EÚ pre Zakaukazsko a krízu v Gruzínsku a pozorovateľskej misie EÚ v Gruzínsku a prostredníctvom nástroja na podporu stability a mieru;

E. keďže Ruská federácia naďalej podniká kroky smerom k anexii gruzínskych území Abcházsko a Južné Osetsko de facto, čím podkopáva medzinárodné právo; keďže takzvané integračné spojenecké zmluvy podpísané v rokoch 2014 a 2015 medzi Ruskom a Abcházskom a Južným Osetskom boli jasným porušením medzinárodného práva, zásad OBSE a medzinárodných záväzkov Ruska; keďže Európska únia neuznáva tzv. rámec volieb a referenda separatistov podporovaných Ruskom na gruzínskych územiach Abcházsko a Južné Osetsko v rokoch 2016 a 2017;

F. keďže ruské ozbrojené sily naďalej držia územia Abcházsko a Južného Osetsko izolované od zvyšku krajiny zatváraním hraničných priechodov, vybudovaním plotov s ostnatým drôtom a ďalších umelých prekážok a ďalším rozširovaním administratívnej hranice; keďže prístup EUMM do Abcházska a Južného Osetska je blokovaný, čo je v rozpore s dohodou o prímerí z 12. augusta 2008;

G. keďže situácia v oblasti ľudských práv v Abcházsku a Južnom Osetsku sa v priebehu niekoľkých posledných rokov zhoršila, dochádza k zastrašovaniu a represiám voči občanom Gruzínska týkajúcim sa etnickej diskriminácie a násilných demografických zmien, k obmedzovaniu slobody pohybu, vlastníckych práv a vzdelávania v materinskom jazyku;

H. keďže Medzinárodný trestný súd začal vyšetrovanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktoré údajne spáchali všetky strany konfliktu;

I. keďže počas záverečnej reči pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) 23. mája 2018 Gruzínsko obvinilo Ruskú federáciu z vojnových zločinov a porušovania ľudských práv počas konfliktu v roku 2008 vrátane toho, že ruské sily bezohľadne útočia na civilné obyvateľstvo a jeho majetok v rôznych častiach Gruzínska, a to aj v Abcházsku a Južnom Osetsku; keďže Ruská federácia odmieta všetky obvinenia;

1. víta pevné zapojenie a úsilie Gruzínska o prehlbovanie vzťahov s EÚ na základe dohôd o pridružení/DCFTA a ambície v oblasti európskej integrácie; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby gruzínske orgány naďalej podporovali demokraciu a dodržiavanie ľudských práv a práv menšín, základných slobôd a zásad právneho štátu;

2. opätovne potvrdzuje svoju podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska v rámci jeho medzinárodne uznaných hraníc; vyjadruje svoj pevný záväzok podporovať riešenie konfliktov a politiku neuznania a angažovania v Gruzínsku, s využitím všetkých nástrojov, ktoré má k dispozícii, ako súčasť komplexného prístupu;

3. žiada Ruskú federáciu, aby ukončila okupáciu gruzínskych území Abcházsko a Južné Osetsko, v plnej miere rešpektovala zvrchovanosť a územnú celistvosť Gruzínska a dodržiavala záväzky vyplývajúce z dohody o prímerí z 12. augusta 2008, najmä pokiaľ ide o záväzok stiahnuť všetky svoje vojenské sily;

4. vyjadruje vážne znepokojenie, pokiaľ ide o zamietnutie prístupu medzinárodným a regionálnym pozorovateľom; trvá na požiadavke neobmedzeného prístupu na gruzínske územia Abcházsko a Južné Osetsko pre medzinárodné mechanizmy na monitorovanie dodržiavania ľudských práv v rámci medzinárodných organizácií vrátane OSN a EUMM;

5. žiada Ruskú federáciu, aby zrušila svoje rozhodnutie o uznaní tzv. nezávislosti gruzínskych území Abcházsko a Južné Osetsko;

6. odsudzuje úmyselné ničenie desiatok gruzínskych dedín a cirkví na okupovaných územiach Abcházsko a Južné Osetsko a úmyselný pokus o zametenie stôp po Gruzínsku na okupovaných územiach;

7. vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzinárodné rokovania v Ženeve vo veľkej miere zhoršili situáciu a zostali na mŕtvom bode; vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu pri usmerňovaní dialógu so všetkými zainteresovanými stranami v rámci medzinárodných rokovaní v Ženeve s cieľom dohodnúť sa v nadchádzajúcich kolách rokovaní na spoločnom vyhlásení o nepoužívaní sily všetkými stranami; v tejto súvislosti vyzýva Ruskú federáciu, aby dodržiavala zásady mierového riešenia konfliktov, nadviazala na jednostranný záväzok Gruzínska o nepoužívaní sily, ako vyhlásil prezident Gruzínska vo svojom prejave v Európskom parlamente 23. novembra 2010;

8. víta novú mierovú iniciatívu gruzínskej vlády s názvom Krok k lepšej budúcnosti, ktorá by mohla byť prínosom pre obyvateľov žijúcich na oboch stranách administratívnych hraníc a uľahčovať obchod, vzdelávanie a mobilitu, a podporovať medziľudské kontakty a budovanie dôvery medzi rozdelenými komunitami;

9. vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti ľudských práv na gruzínskych územiach Abcházsko a Južné Osetsko, a to najmä pokiaľ ide o etnickú diskrimináciu, slobodu pohybu, vlastnícke práva a vzdelávanie v materinskom jazyku, ako aj nad pretrvávajúcimi prekážkami pre právo vnútorne vysídlených osôb a utečencov na bezpečný a dôstojný návrat do svojich domovov;

10. vyjadruje hlboké znepokojenie nad správou o smrti gruzínskeho občana Arčila Tatunašviliho v Cchinvali vo februári 2018 a o zavraždení gruzínskeho občana Gigu Otchozoriu v máji 2018 v blízkosti okupačnej línie pri Abcházsku; zdôrazňuje, že tento prípad a podobné prípady treba náležite riešiť, aby sa zabránilo ich zopakovaniu a zvyšovaniu napätia; zdôrazňuje, treba zabrániť beztrestnosti a vyzýva na dôkladné vyšetrenie týchto prípadov, postavenie osôb zodpovedných za tieto trestné činy pred súd a na spoluprácu medzi všetkými stranami, a to aj v rámci mechanizmu prevencie incidentov a reakcie na ne;

11. vyzýva Ruskú federáciu, aby zastavila ďalšie vytyčovanie administratívnych hraníc inštalovaním ostnatého drôtu a iných umelých prekážok; žiada tiež, aby sa skončili zásahy do územia kontrolovaného gruzínskou vládou a ďalšie rozširovanie administratívnych hraníc, úmyselné zabraňovanie kontaktov medzi ľuďmi a izolácia obyvateľstva na územiach Abcházsko a Južné Osetsko;

12. pripomína, že EUMM je jediným subjektom na medzinárodnej úrovni trvalo prítomným na mieste, ktorý poskytuje nezávislé informácie o situácii pozdĺž administratívnych hraníc, a požaduje predĺženie jej mandátu po 14. decembri 2018;

13. pripomína, že osoby zodpovedné za porušovanie medzinárodného práva na všetkých stranách konfliktu by mali byť brané na zodpovednosť; v tejto súvislosti potvrdzuje svoju silnú podporu aktuálnemu vyšetrovaniu medzinárodného trestného súdu (MTS) a prebiehajúcemu konaniu pred Európskym súdom pre ľudské práva; vyzýva všetky strany, aby rešpektovali rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý sa očakáva neskôr v tomto roku;

14. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ESVČ, OBSE, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom krajín Východného partnerstva a vláde a parlamentu Ruskej federácie.

Čo sa tam stalo pre debilov

Ruská invázia do Gruzínska

V pondelok 11. augusta ruské úrady potvrdili, že jej sily pokračujú v presune z Abcházska ďalej na území Gruzínska, k mestu Senaki. Podľa ruského ministerstva obrany preto, aby bolo zabránené gruzínskej armáde v ostreľovaní konfliktných oblastí a reorganizáciu. Gruzínske úrady obvinili Rusov, že obsadili mesto Gori, ktoré sa nachádza približne 60 km od hlavného mesta Tbilisi.

V pondelok večer agentúra Reuters s odvolaním na gruzínskeho premiéra uviedla, že ruské invázne jednotky vstúpili do čiernomorského prístavu Poti. Ruské jednotky postupujú na gruzínske územie tiež zo separatistického Abcházska a obsadili vojenskú základňu v meste Senaki. Ruské ministerstvo obrany potvrdilo operáciu na území v hĺbke 40 km od gruzínsko-abcházskej hranice.


Kybervojna

Vojna sa prejavila aj na internete. Stránky Gruzínskej národnej banky boli napadnuté a nahradené prehľadom diktátorov 20. storočia. Napadnutý bol tiež jeden z gruzínskych spravodajských portálov a stránky gruzínskeho ministerstva obrany. Útoky boli vykonané podobnými technikami ako kyberútoky v Estónsku v roku 2007, v čase konfliktu o pomník ruských vojakov v krajine. Kyberútočníci nahradili tiež stránky gruzínskeho ministerstva zahraničných vecí kolážami fotografií Saakašviliho a Hitlera. Útoky boli však vedené aj na ruské servery, kedy sa v Gruzínsku nebolo možné dostať na doménu .ru.

Podľa denníka The New York Times sú gruzínske weby systematicky napádané od 8. augusta. Úrad poľského prezidenta v reakcii na kyberútoky ponúkol gruzínskej vláde pomoc s prístupom na internet.

Podľa odborníkov na internetovú bezpečnosť bolo vraj prenesenie vojny do kyberpriestoru predvídateľné. Hlavný dôvod videli v tom, že Rusko patrí spolu s Čínou a Brazílie|Brazíliou k lídrom v internetovej kriminalite.

Značný počet štátov vznieslo po prepuknutí vojny požiadavky na okamžité ukončenie bojov. Rad z nich podporil Gruzínsko a kritizoval ruskú ofenzívu, medzi nimi Spojené štáty americké a niektoré štáty Európskej únie. Návštevou Tbilisi vyjadrili Gruzínsku podporu prezidenti Poľska, Ukrajiny, Litvy a Estónska Lech Kaczyński, Viktor Juščenko, Valdas Adamkus a Toomas Hendrik Ilves a premiér Lotyšska Ivars Godmanis.

odkaz

Abcházsko

Boj za nezávislosť

Po rozpade ZSSR zosilneli v Abcházsku snahy o nezávislosť. 16. júla 1989 sa začali násilnosti medzi Abcházcami a Gruzíncami v Suchumi. Situácia sa ďalej skomplikovala po osamostatnení Gruzínska od ZSSR v roku 1991 a po nástupe gruzínskeho prezidenta Gamsachurdiu, ktorý zrušil autonómne postavenie nielen Abcházska, ale aj Južného Osetska a Adžarska. To vyvolalo konflikty vo vnútri Abcházska a konflikty Abcházcov s Gruzíncami.

23. júla 1992 miestny parlament zrušil ústavu z roku 1978 a obnovil platnosť ústavy z roku 1925, označujúcej Abcházsku republiku za samostatný štát v rámci Gruzínska. Gruzínsko tento akt neuznalo a auguste 1992 vstúpili na územie Abcházska gruzínske vojská. V konflikte došlo na obidvoch stranách k národnostným čistkám; výsledkom boli tisíce utečencov. Boje boli ukončené v septembri 1993 a prímerie uzatvorené 14. mája 1994. Na jeho dodržiavanie dozerali na hraniciach tvorených riekou Inguri mierové sily OSN, tvorené prevažne ruskými jednotkami. Prebiehali rokovania o postavení Abcházska v rámci Gruzínska, ktoré však skončili neúspechom



7. augusta 2008 vypukla vojna v Južnom Osetsku s bojovými akciami prebiehajúcimi na juhoosetskom území. Na to zareagovalo Rusko (vojenským zásahom v Južnom Osetsku) a aj Abcházsko, ktoré okamžite Rusku poskytlo svoje územie ako nástupisko k útoku a obsadeniu časti Gruzínska. 9. augusta 2008 ruské a abcházske jednotky zaútočili v Kodorskom údolí, ktoré síce patrilo historicky k Abcházsku, ale bolo pod vojenskou kontrolou Gruzínska. Za významnej pomoci vojsk Ruskej federácie bolo 10. a 11. augusta Kodorské údolie obsadené.[14]

25. augusta 2008 obe komory ruského parlamentu schválili dokument uznávajúci nezávislosť Abcházska a Južného Osetska.

Ruský prezident Medvedev nasledujúceho dňa uznal nezávislosť Abcházska a Južného Osetska.

Rusko sa stalo prvým štátom, ktorý uznal nezávislé Abcházsko.


3. septembra 2008 uznala nezávislosť Abcházska aj Nikaragua, 10. septembra 2009 Venezuela, 15. decembra 2009 Nauru, dňa 23. mája 2011 Vanuatu a 18. septembra 2011 Tuvalu.


Ešte v roku 2006 sa navzájom uznali Abcházsko, Južné Osetsko a Podnestersko.

Spojené štáty a ani žiaden z členských štátov EÚ nezávislosť Abcházska doteraz neuznali a nikdy neuznajú

Ruská invaze do Gruzie

Více zde: odkaz
© e-Polis.cz

Invaze Rudé armády do Gruzie

odkaz

Spojené štáty vyzvali Rusko, aby desať rokov po vojne stiahlo svojich vojakov z Gruzínska

Rusko by sa malo stiahnuť z obsadených území regiónov Abcházsko a Južné Osetsko, uvádza americká diplomacia.

Desať rokov po skončení konfliktu v Gruzínsku vyzvali Spojené štáty Rusko, aby ukončilo vojenskú prítomnosť v častiach tejto juhokaukazskej republiky. S odvolaním sa na americké ministerstvo zahraničných vecí o tom v stredu informovala agentúra DPA.

Rusko by malo splniť svoje povinnosti vyplývajúce z dohody o prímerí a stiahnuť sa z obsadených území regiónov Abcházsko a Južné Osetsko, uviedla hovorkyňa amerického rezortu diplomacie Heather Nauertová vo vyhlásení, ktoré zverejnili v utorok miestneho času.

odkaz

Stiahnite sa z okupovaných území v Gruzínsku, vyzýva Moskvu europarlament




Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Štrasburgu vyzvali Ruskú federáciu, aby ukončila okupáciu gruzínskych území - Abcházska a Južného Osetska. V uznesení sa spresňuje, že Moskva musí naplno rešpektovať územnú celistvosť Gruzínska.

Poslanci EP upozornili, že takmer desať rokov po vojenskej agresii voči Gruzínsku, v auguste 2008, Rusko pokračuje v nezákonnej okupácii gruzínskych území Abcházsko a Južné Osetsko. V uznesení sa uvádza, že išlo o prvý väčší otvorený ruský útok na politické usporiadanie Európy, po ktorom nasledovali ďalšie akty agresie – vrátane anexie Krymu a vojny na východe Ukrajiny.

Uznesenie konštatuje, že Rusko odmieta plne dodržiavať dohodu o prímerí z 12. augusta 2008, ktorá bola sprostredkovaná EÚ, a neustále posilňuje svoju nezákonnú vojenskú prítomnosť v gruzínskych separatistických regiónoch.

uroparlament v tejto súvislosti vyjadril jednoznačnú podporu suverenite a územnej celistvosti Gruzínska. Poslanci požiadali Rusko, aby odvolalo svoje rozhodnutie uznať takzvanú nezávislosť gruzínskych regiónov Abcházska a Južného Osetska.
Misia EÚ

Podľa uvedenej výzvy by Rusko malo stiahnuť z Gruzínska všetky svoje vojenské jednotky, umožniť pozorovateľskej misii EÚ (EUMM) neobmedzený prístup na okupované územia a zastaviť budovanie plotov s ostnatým drôtom a ďalších bariér, ktoré bránia vzájomných kontaktom ľudí a izolujú populáciu oboch okupovaných regiónov.

Predseda Výboru EP pre zahraničné veci, nemecký europoslanec David McAllister, v tejto súvislosti zdôraznil, že ide o zmrazený konflikt, ktorý by sa však nemal stať zabudnutým.
Tri ruské kroky

„Vyriešenie konfliktu si vyžaduje tri kroky zo strany Ruska: bezpodmienečné naplnenie všetkých ustanovení dohody, zastavenie upevňovania administratívnych hraníc a zdržanie sa ďalšieho postupu do gruzínskeho vnútrozemia a umožnenie návratu všetkých vysídlených gruzínskych občanov,“ uviedol v správe pre médiá.

Poslanci v uznesení zdôraznili, že EÚ je pevne odhodlaná prispieť k mierovému vyriešeniu rusko-gruzínskeho konfliktu, a to aj prostredníctvom osobitného zástupcu EÚ pre Zakaukazsko a pre krízu v Gruzínsku, v rámci medzinárodných rokovaní v Ženeve, ktorým Únia spolupredsedá. Únia chce k tomuto procesu prispieť aj činnosťou svojej pozorovateľskej misie v Gruzínsku.

odkaz

Stiahnite vojakov z Gruzínska, vyzvali Američania Kremeľ

odkaz

EU a USA chcu aby ruskí okupanti stiahli vojakov odtial kde nie sú

Putin povedal

OSETSKO NAŠ



ABCHAZKO NAŠ



Podnestersko NAŠ



Ukrajina NAŠ



KRYM NAŠ



Finsko NENAŠ s pozdravom Simo Häyhä