Pokúsil som sa aj ja o návrat do dávnych čias, kedy sme takéto príklady možno riešili. Pojem, čo značí mól, si už len veľmi ťažko viem zrovnať v mysli, ale pomohla mi pri výpočte definícia Avogadrovej konštanty, čo v ďalších vetách spomeniem.
Keď poznáme váhu, alebo lepšie, hmotnosť drôtika a hmotnosť jedného atómu, tak stačí tie dve hodnoty jednoducho vydeliť a dostaneme počet atómov v drôtiku, N = M/m
Hmotnosť drôtika vypočítame zo vzorca Objem x Merná hmotnosť kovu, M = V . ?, čo nie je problém, keď si vyhľadáme v tabuľkách mernú hmotnosť daného kovu.
Hmotnosť atómu vypočítame pomocou Avogadrovho čísla, ktoré má veľkosť NA = 6,022 x 10 na 23.
Dávam odkaz na môj výpočet, dúfam, že sa zobrazí. Počítal som príklad pre drôtik zo zlata a pre kontrolu som ho vypočítal aj postupom, na ktorý dala odkaz Nadja. Výsledok bol rovnaký.
Avogadrovo číslo „NA“ tvrdí, že 6,022 x 10 na 23 atómov uhlíka váži 12,011 gramov.
V tabuľkách máme pre jednotlivé kovy ich „relatívne atómové hmotnosti“, ktoré môžeme značiť „mr“.
Spomínaný uhlík má mr = 12,011
Keďže atóm zlata má relatívnu hmotnosť mr = 196,967, tak vieme bez počítania, že 6,022 x 10 na 23 atómov zlata musí vážiť 196,967 gramov. Jeden atóm zlata váži teda = mr/NA
Teda hmotnosť atómu zlata je 196,967/ (6,022 x 10 na 23)
Napríklad, hmotnosť atómu medi by bola 63,546/ (6,022 x 10 na 23)
Poznáme teda takýmto spôsobom hmotnosť jedného atómu, a aj hmotnosť drôtika, čo nám stačí pre výpočet počtu atómov v drôtiku.
Odkaz na výpočet počtu atómov zlatého drôtika:
odkaz