Preco ten nas ludsky svet nevie najst harmoniu, pokoj? Preco zvierata vedu stastnejsie zivoty, ako ludia?
Lebo to neriesia.
Pretoze zviera neriesi stav, v akom sa prave nachadza. Neriesi, ci je spokojne, alebo nespokojne a z toho vyvodzuje depresivne zavery o tom, ako sa ma, aku ulohu zohrava vo svojom svete. Len je. Ked nieje ziadne nebezpecie, venuje sa hraniu, alebo spaniu a ked nebezpecie nastane, tak sa snazi branit, ci uniknut. Nic viac tam nieje.
Ak by sme to mali premietnut do sveta ludi, tak clovek by sa mal venovat hraniu, alebo spaniu vo volnom case a v praci riesit problemy, alebo cinnost. Nic viac, nic menej.
Ked my ale riesime okrem toho este haldu inych veci, ako su napriklad... a som dost pekny? Som dost bohaty? Som dost mudry? Mam dost priatelov? Mam dost pekne auto, dom? Obliekam sa dost pekne? Bol som, pojdem na dost dobru dovolenku? ........
Vsetky tieto pseudoproblemy z nas vytvaraju hotove monstra... Monstra, ktore su vecne nespokojne s danym stavom.
Vytvaraju v nas priestor pre vecnu nespokojnost a ked sme potom vecne nespokojni, robime vsetko pre to, aby sme boli spokojnejsi.. Len nechapeme, ze sme si vybudovali takymto myslenim sami na seba pascu vecnej nespokojnosti..
Ked sa dam ostrihat, kupim si nove saty, pripadne pouzijem nejaky mejkup.. budem krajsi...... ?! a dokedy?
Ked budem makat viac, budem viac oblizovat prdel sefovi a sklonim sa k roznym amoralnostiam, postupim v praci a budem zarabat viac......... ?! a dokedy pretrva ten stav, kym to budem pokladat za viac?
Ked sa budem vzdelavat na vsetkych urovniach, ked tomu vzdelavaniu obetujem aj spanok a rodinu a vsetko, budem vediet viac.............. ?! alebo len zistim, ako vela toho este neviem.
Ked budem viac spolocensky, budem navstevovat vsetky dostupne spolocenske akcie, stupne moja spolocenska hodnota, budem mat viac priatelov.............?! a dokedy? a budu to skutocne priatelstva, alebo len odozva na ucast niekde..................
Nahaname sa za niecim nedosiahnutelnym. Urobili sme z nasich zivotov sebaklam. Zijeme vo svojich osobnych predstavach, ze ked budeme robit to, ci ono, tak to bude mat taky a taky efekt, ale to tak nefunguje.
Nic, co sa snazime znasilnit nieje prirodzene.. teda ani zivotaschopne..
Tak isto, ako medziludsky vztah, ktory vznikne na zaklade klamstva. Na zaklade hereckeho vykonu o tom, aki sme dobri, bohati, vtipni, pekni, suci do toho vztahu... Taky vztah nevydrzi, je zakonite odkazany na rozklad. Vztah, ktory ma tendenciu vydrzat je jedine ten, ktory nebol vybudovany na klamstve, na herectve, na predvadzani sa, ale bol vybudovany na uprimnosti, na skutocnosti o nas samotnych. Vztah, ktory od sameho pociatku rata s tym, kto v skutocnosti sme. A nie, ked my najprv vytvorime iluziu o nas samotnych a tomu druhemu sa nezapacime MY, taki, aki sme, ale ta iluzia o nas, ktora casom zvetra a ukaze sa nasa prava tvar, nebude nas bavit do nekonecna hrat divadlo..
A taki sme.. hrame jednostaj len divadlo.. vsetko okolo nas sa buduje na zaklade divadla, ktore ma za ulohu nas stavat do lepsieho svetla.
My si nepripustime, ze vyzerame tak, ako vyzerame... my sa budeme maskovat pod tonami mejkapu, ucesov, plastickych operacii.....
My si nepripustime, ze mame taku hodnotu, aku mame... my budeme svoju hodnotu iluzorne zvysovat tym, ze budeme nahanat stale viac penazi a honobit majetok.....
My si nepripustime, ze sme tak oblubeni, ako sme..... my budeme chodit na verejne miesta a hovorit zle vtipy, len aby sme sa dostali do vacsieho povedomia, ako je nam dane a zdrave.......
A co ma toto vsetko vlastne spolocne s dualitou? Vsetko.
To, co chceme dosiahnut a co pre to vsetko urobime nas ma tendenciu niekam dostat, niekam "vystrelime" na chvilku, ale ono nas to v zapati opat stiahne ako struna naspat do opozita. Ked chceme byt stastnejsi, ako v skutocnosti sme a vieme, tak nieco spachame, co nas kratkodobe skutocne urobi stastnejsimi, ale v zapati letime naspat, az pod uroven spokojnosti, kde sme sa nachadzali pred tym a sme nestastnejsi. Da sa to predstavit aj na sinusoide!!!
odkaz
Vyletis hore na zaklade nasilia, ktore si spachal na sebe, alebo na druhych a v zapati letis dole.... daleko pod uroven tvojej predoslej spokojnosti..... a potom zase hladas len sposoby, ako sa dostat zase hore. Si v pasci duality.. problen je, ze si to vobec neuvedomujes.
Takze na co nam toto vsetko je, co robime?! Len na to, aby sme sa tahali do stale vacsich sraciek, nespokojnosti, konfliktov... Lebo nedokazeme pustit.. sme nauceni, sme tak vychovavani od malicka, ze mame znasilnovat. Ze mame robit vsetko pre to, aby sme uchopili osud do vlastnych ruk, ale to sa neda.. NEDA SA MENIT OSUD BEZ NASLEDKOV. Kazdy, kto dokaze upustit, nechat to jednoducho plavat, ten nachadza konecne harmoniu, klud.. jeho hladina je pokojna, stala a vidi v nej jasne aj svoj obraz... nerozcareny vlnami na hladine a teda sa ani nevnima ako skaredy, ci krasny.. Je taky, aky je a je s tym spokojny. Ten druhy, ktoreho hladina je rozcarana vlnami, nepokojom... sa vidi ako ohavnost a potom ma pocit, ze musi stale nieco vylepsovat....
