Katechizmus LXIX. Prirodzený a zjavený zákon Boží
210. Čo je prirodzený zákon Boží?
Prirodzený zákon Boží je zákon, ktorý Boh vložil cez svedomie do duše každého človeka.
211. Čo je to zjavený Boží zákon?
Zjavený Boží zákon je zákon, ktorý Boh ľuďom výslovne oznámil čiže zjavil. Je to zvlášť najväčšie prikázanie lásky a jeho vysvetlenie v Desatore Božích prikázaní.
212. Ktoré je najväčšie prikázanie lásky?
Najväčšie prikázanie lásky je: “Miluj Pána, svojho Boha z celého srdca svojho, z celej duše svojej a z celej mysle svoje! To je najväčšie a prvé prikázanie! Druhé potom je mu podobné: “Miluj blížneho svojho ako seba samého!” (Mat. 22, 37-39)
213. Prečo nesmieme konať proti svedomiu?
Proti svedomiu nesmieme konať, pretože svedomie nám hlása vôľu čiže zákon Boží. “Všetko, čo nie je z presvedčenia (podľa svedomia), je hriech.” (Rim. 14, 23)
Prirodzený zákon Boží. – Ku spáse nestačí len v Boha veriť. Podľa viery musíme tiež žiť. Ovocné stromy nie sú len na to, aby kvitli, ale aby prinášali ovocie. Podobne viera nie je na to, aby sme len verili, ale aby sme podľa viery tiež žili. Viera je ako kvet a život podľa viery, zvlášť skutky lásky k Bohu a k blížnemu, to má byť ovocie kvetu viery. To znamená: Musíme plniť zákon Boží! “Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je i viera bez skutkov mŕtva.” (Jak. 2, 26)
Boh chce, aby každý bol spasený. Preto vložil cez svedomie svoj zákon do duše každého človeka. Nie je teda od neho ani odpustenie ani odvolanie. Aj pohan je podrobený prirodzenému zákonu a bude tiež raz podľa neho od Boha súdený. Písmo sväté o tom hovorí takto:
“Tým ukazujú, že majú požiadavky zákona vpísané vo svojich srdciach, čo im dosvedčuje zároveň aj ich svedomie, aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo i bránia; “(Rim. 2, 15). To je prirodzený zákon Boží.
Zjavený zákon Boží. – Prirodzený Boží zákon spoznávajú aj pohania. Mnohí však nepoznávali tento zákon dosť jasne a zreteľne alebo o neho nedbali. Preto Boh svoj zákon výslovne oznámil čiže zjavil, zvlášť z hory Sinaj. To je zjavený zákon Boží, čiže desatoro Božích prikázaní, ktoré je vysvetlením najväčšieho prikázania lásky.
Boh dal desatoro z vrchu Sinaj asi v roku 1500 pred Kristom. Mojžiš odovzdal desatoro izraelskému národu na dvoch kamenných doskách. Aj my sme povinní zachovávať desatoro, lebo vysvetľuje prirodzený Boží zákon s najväčším prikázaním lásky a Pán Ježiš výslovne rozkázal ho zachovávať: “Ak chceš vojsť do života večného, ??zachovávaj prikázania.” (Mat. 19, 17) “Neprišiel som zákon zrušiť, ale naplniť. “(Mat. 5, 17)
Prvé tri prikázania Božie vysvetľujú lásku k Bohu a ďalšie prikázania vysvetľujú lásku k sebe a k blížnemu. Desatoro nám Boh dal nielen pre našu večnú spásu, ale tiež aj pre blaho pozemské a pre poriadok v ľudskej spoločnosti. O koľko lepšie by bolo na svete, keby sme všetci svedomito Boží zákon plnili!
Svedomie. – Prirodzený aj zjavený Boží zákon človek poznáva svojím rozumom a potom vie: To robiť musím a to robiť nesmiem. Tento súd nášho rozumu, či smiem alebo nesmiem niečo urobiť, prehovoriť, pomyslieť, je naše svedomie. Svedomie je úsudok rozumu o mravnej hodnote našich myšlienok, žiadostí slov i skutkov.
Svedomie pred skutkom sa volá svedomie predchádzajúce a svedomia po skutku sa volá svedomie následné. Svedomie pred skutkom nabáda alebo varuje. Po skutku buď chváli alebo vyčíta, blaží alebo mučí. “Čisté svedomie je najväčšie imanie, zlé svedomie najhorší sudca.”
Len svedomie pred skutkom (predchádzajúce) rozhoduje o tom, či sme konali dobre alebo snáď zhrešili. Naše svedomie však musí byť pravdivé a isté. Nikdy nesmieme konať proti pravdivému a istému svedomiu, pretože takéto svedomie nám hlása vôľu, čiže zákon Boží. V tom zmysle hovorí Sväté písmo: “Všetko, čo nie je z presvedčenia, (to je podľa svedomia) je hriech” (Rim. 14, 23)
Niekto je málo poučený v náboženstve, a to bez vlastnej viny. Potom ani určite nevie, čo robiť má a čo robiť nemá, aby žil podľa Božieho zákona. Svedomie takého je bludné bez vlastnej viny. Kto takto blúdi bez vlastnej viny, nemá za to hriech. Keď je niekto málo poučený v náboženských pravdách vlastnou vinou a blúdi vo svojom konaní, potom má za to hriech. Svedomie takého je bludné vlastnou vinou.
Niekto má svedomie otupené tým, že sa často dopúšťa hriechov. Taký si z ničoho “nič nerobí”. O ňom hovoríme, že je nesvedomitý, že nemá svedomie. On však svedomie nestratil, ale len na čas otupil alebo uspal. Niekto uspáva svoje svedomie aj opojným nápojom. Svojvoľne si svedomie otupovať je hriech.
Niekto má svedomie zasa úzkostlivé. Je to v tom prípade, keď vidí hriech aj v tom, čo hriech nie je. Ako svedomie otupené, tak aj svedomie úzkostlivé je nesprávne a preto sa musí vychovávať tak, aby sa stalo pravdivým a istým.
Jedine človek duševne chorý a dedične zaťažený, nenesie za svoje činy plnú zodpovednosť. Človek tiež nie je zodpovedný ani za to, čo robí v spánku, v horúčke a vôbec, keď bez vlastnej viny nevie, čo robí.
Za svoje činy si zodpovedný, lebo Boží zákon, aspoň prirodzený, pozná každý človek a tvoja vôľa je slobodná. O tvojom jednaní nerozhoduje akýsi slepý osud. Nie si predurčený ani k dobrému ani k zlému jednaniu. Na tvoju vôľu však pôsobia rôzne pohnútky, aby si robil to alebo ono, názory a príklady dobré i zlé, výstrahy aj pokušenia. Rozhodnúť sa však môžeš ako sám chceš. K zlému si síce naklonený, nie však nútený. Jednáš podľa vlastnej vôle a si teda za svoje činy zodpovedný.
Vychovávajte preto svoje svedomie! Svedomie vychovávaš, keď sa usilovne trénuješ v náboženstve, svedomito plníš Boží zákon, varuješ sa hriechov, častejšie a pravidelne sa spovedáš, každý večer spytuješ svedomia a vzbudzuješ ľútosť nad svojimi hriechmi s predsavzatím, že sa chceš naozaj polepšiť. Kto sa chráni aj najmenších hriechov a snaží sa konať aj malé povinnosti čo najlepšie, o ňom hovoríme, že je svedomitý. Buď svedomitý aj ty! Len tak budeš môcť plniť vždy a správne zákon Boží k svojmu večnému i pozemskému blahu.
odkaz
