Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

Prijebanci z EÚ !!!!!

13
reakcií
96
prečítaní
Tému 21. januára 2020, 18:42 založil Kacír.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
24. 04. 2019
48
18. 09. 2015
37
 
 


1.
označiť príspevok

Kacír muž
   21. 1. 2020, 18:42 avatar


2.
označiť príspevok

Čeka muž
   21. 1. 2020, 18:50 avatar
Nuž mne sa vidí že Putlerov ultra dezinformačný hovnomet nevie čítať a písať len sputnik kopírovať .

Dokonca Putlerova cenzura tresta pravdu

Tvrdiť, že Sovieti napadli Poľsko, vás v Rusku vyjde draho. Presne 200-tisíc rubľov

Súd v ruskom Perme uložil pokutu dvesto tisíc rubľov - takmer 2800 eur - obyvateľovi, ktorý na sociálnej sieti VKontakte zdieľal text, zmieňujúci sovietsku účasť na napadnutí Poľska v roku 1939.

hnonline.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


3.
označiť príspevok

Kacír muž
   21. 1. 2020, 18:50 avatar
Tvoja riť zajebaná od hovna je hovnomet !!!!!!!!!!!!!!!!!


4.
označiť príspevok

Čeka muž
   21. 1. 2020, 18:52 avatar
Od podpisu diabolského paktu Ribbentrop-Molotov uplynulo 80 rokov

Koncom augusta 1939 vzrušila európsku verejnosť správa, že dvaja najobávanejší európski diktátori – Hitler a Stalin – uzavreli medzi sebou zmluvu o neútočení. Stačilo sa pozrieť na mapu, aby človek pochopil, že ide o nejaký komplot. Veď Nemecko a Sovietsky zväz nemali spoločnú hranicu, prečo by sa mal teda hociktorý z nich obávať, že ho ten druhý napadne? Oprávnené obavy z nepriateľského útoku mohlo mať jedine Poľsko, ktoré ležalo práve medzi nimi a bálo sa oboch.

Náš severný sused už mal s nimi historické skúsenosti z 18. storočia, keď Prusko, Rusko a Rakúsko využili situáciu v rozrušenej Európe na to, aby si uzurpovali poľské územie, a tak postupne na dlhú dobu zničili poľský štát.

(1772: prvé delenie Poľska medzi Prusko, Rakúsko a Rusko, 1793: druhé delenie ?Poľska medzi Rusko a Prusko, 1794: povstanie proti okupantom, 1795: tretie delenie Poľska medzi Rakúsko, Rusko a Prusko – zánik poľského štátu)

Poľsko malo s Ruskom aj novšie skúsenosti, ktoré si, pravda, privodilo samo. Bezprostredne po prvej svetovej vojne chceli totiž viaceré štáty využiť okolnosť, ?že na národnostne zmiešanom území ešte neboli pevne určené hranice.

Preto sa usilovali vydobyť si ozbrojenými akciami čo najvýhodnejšiu situáciu, dúfajúc, že mierová konferencia ju bude viac či menej akceptovať. Pokúsila sa o to aj poľská vláda, ktorá chcela dosiahnuť hranice spred rozdelenia Poľska v 18. storočí.

Pod vedením Jozefa Piłsudského vtrhli poľské vojská na Ukrajinu, anektovanú Sovietskym Ruskom. Dostali sa až ku Kyjevu, lenže Sovieti prešli do úspešnej protiofenzívy a dostali sa až k Varšave. Poliakom sa podarilo vytlačiť boľševickú armádu zo svojho územia a získať aj západné územie Bieloruska a Ukrajiny.

Avšak skutočnosť, že samotná Varšava bola v ohrození, pôsobila na dlhú dobu traumatizujúco. Ešte aj po príchode Hitlera k moci sa vo Varšave obávali viac Sovietskeho zväzu ako nacistického Nemecka. Bola to chyba, lebo po rozbití Československa bolo už celkom jasné, že sa treba báť oboch rovnako. Pochopilo to aj Poľsko a 6. marca 1939 prerušilo rokovania s Nemeckom, ktoré od neho požadovalo vydanie Gdaňska.

(1932: Poľsko uzavrelo pakt o neútoční so Sovietskym zväzom, 1934: Poľsko uzavrelo rovnaký pakt s nacistickým Nemeckom, 1938: Po Mníchovskej dohode, súbežne s nemeckým obsadzovaním Sudet, obsadila Poľská republika Tešínsko, ktoré patrilo k Československu.)

Vladimir Luzgin je prvým obyvateľom Permu, odsúdeným podľa nového zákona kriminalizujúceho "rehabilitáciu nacizmu", uviedol Kommersant.

A tiež príkladom ťaženia ruských úradov proti opozícii, pretože Luzgin je, ako vyšetrovatelia zistili od jeho otca, kritikom ruskej intervencie na východe Ukrajiny.

Tlakom na menej známych opozičníkov režim nebudí taký mediálny rozruch, strach v radoch opozície však áno.

Sovietske prepadnutie Poľska

Luzgin 24. decembra 2014 na sociálnej sieti VKontakte - ruskej obdobe Facebooku - zdieľal text "15 faktov o Banderovi". Jeho súčasťou je aj zmienka o tom, že sa Sovietsky zväz zúčastnil prepadnutia Poľska - a tiež, že pred nemeckou inváziou v lete 1941 Moskva a Berlín spolupracovali.

Podľa textu komunisti a nacisti "učili jeden druhého, robili spoločné represie, prehliadky, vymieňali si zbrane a spoločne napadli Poľsko, čím sa 1. septembra 1939 začala druhá svetová vojna".

Datovanie je chybné, onoho dňa začal iba nemecký útok. Sovieti vpadli do tyla brániacim sa Poliakom 17. septembra a spečatili ich porážku. Poľská armáda tou dobou bola už citeľne oslabená, stále ale ešte Nemcom kládla organizovaný odpor.

Učil sa dobre, tak to musel vedieť

Server Meduza.io, špecializujúci sa na Rusko aj zvyšok postsovietskeho priestoru, uviedol, že podľa súdu bola Luzginova znalosť dejepisu - zmaturoval s dvojkou - dostatočná na to, aby si uvedomil, že šíri "nepravdivé informácie o príčinách druhej svetovej vojny".

Súd tiež uviedol, že téza o "spoločnom útoku na Poľsko" odporuje záverom norimberského tribunálu, ktorý za vinníka vojny označil Nemecko.

Luzgin mal podľa súdu očakávať, že zdieľanie článku môže mať "škodlivý účinok na verejnosť, vrátane detí, rozvíja pretrvávajúce domnienky o negatívnych aktivitách Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny".

Podľa denníka Kommersant sa Luzgin obhajoval tým, že na zmienku o tom, že 1. septembra vpadli do Poľska nacisti a na východ krajiny vstúpili sovietske vojská, narazil počas štúdia dejepisu v škole.

Tajný dodatok paktu Molotov-Ribbentrop, na základe ktorého Sovietsky zväz anektoval Pobaltie, časť Poľska, Rumunska a po krvavej vojne tiež Fínska, býva v súčasnom Rusku niekedy interpretovaný ako nutná príprava na očakávaný stret s Nemeckom.

Pakt Molotov-Ribbentrop

Sovieti spolupracovali s nacistami na základe tajného dodatku k zmluve o neútočení z augusta 1939. Dodatok vymedzoval sféry vplyvu medzi oboma krajinami.

Na východ Poľska vpadli Sovieti s tvrdením, že sa krajina zrútila a že prišli len chrániť civilistov. Kde "zrútení" Poliaci kládli odpor, napríklad vo Vilniuse či v Grodnom, tam ich Červená armáda jednoducho rozstrieľala.

Po páde Poľska usporiadali Nemci a Sovieti spoločnú vojenskú prehliadku v Brest-Litovsku. Sovietsky minister zahraničia Molotov tiež povedal, že "nemecký a potom sovietsky úder zničili odporné dieťa Versaillskej zmluvy".

V Rusku, krajine s najväčším počtom obetí druhej svetovej vojny, je dodnes prechodné obdobie nacisticko-sovietskej spolupráce bolestivou témou.

hnonline.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


5.
označiť príspevok

Kacír muž
   21. 1. 2020, 18:53 avatar


6.
označiť príspevok

Čeka muž
   21. 1. 2020, 18:56 avatar
Poľská obranná vojna alebo invázia do Poľska začala 1. septembra 1939 a trvala do 5. októbra 1939. Nacistický útok na Poľsko (plán útoku mal označenie Fall Weiss) je považovaný za začiatok druhej svetovej vojny v Európe. 17. septembra 1939 zaútočilo na Poľsko aj ZSSR. Nacistické Nemecko, Slovensko a ZSSR v priebehu tejto spoločnej operácie za jeden mesiac donútili Poľsko ku kapitulácii. Západní Spojenci, ktorí v reakcii na tento akt agresie vyhlásili Nemecku vojnu, však neboli schopní Poľsku významnejšie pomôcť a nedokázali ani využiť fakt, že väčšina nemeckých jednotiek bola sústredená v Poľsku a na poľských hraniciach.

Posledný odpor a vstup Sovietskeho zväzu

9. septembra sa ťažko skúšaná poľská armáda pokúsila o posledný útok. Časť vojsk poľskej armády Poznaň zaútočila proti ľavému krídlu nemeckej skupiny armád Juhu s úmyslom zastaviť jej postup a prebiť sa k hlavnému mestu a podporiť jeho obranu. Spočiatku dokázal prudkým úderom rozvrátiť a ťažko poškodiť nemeckú 8. armádu, ale nepriateľ proti nemu rýchlo nasmeroval väčšinu kapacít Luftwaffe a takmer tretinu vojsk skupiny armád Juh. Keď potom hneď na Kutrzebove sily zaútočila i skupina armád Sever, bolo rozhodnuté. K Varšave sa podarilo dostať len malému počtu jednotiek, ktoré mali pôvodne posilniť jej obranu. V tejto dobe sa už zvyšky všetkých západných armád pokúšali prebiť sa na východ a v súlade s rozkazmi veliteľa poľskej armády Edvarda Rydz-Śmigłyho posilnili obranu Varšavy a vytvorili obrannú líniu na riekach Visla a San. Ich šance boli minimálne a definitívne zhasli 17. septembra, keď sa Sovietsky zväz v súlade s tajnými dohodami pridal k útoku a napadol Poľsko z východu.

Sovietske vojská napadli Poľsko v dvoch hlavných smeroch. Severne od Pripiaťských močiarov zo smeru Minsk na Bialystok a Brest-Litovsk útočil bieloruský front M. Kovaľova a južne od Pripiaťských močiarov útočili jednotky ukrajinského frontu S. Timošenka v smere Ternopoľ-Ľvov a Stanislavov-Sanok. Dovedna mali tieto jednotky 7 armád a celkovú silu 450 000 až 1 milión vojakov.

Poľská vláda i časť velenia utieklo z krajiny. 28. septembra kapitulovala Varšava, 29. septembra pevnosť Modlin, 2. októbra obrancovia Helskej kosy. Ako posledné jednotky kladúce organizovaný odpor sa vzdali oddiely generála Kleeberga – 5. októbra.

V Sovietmi obsadenej časti krajiny panoval teror tak isto ukrutný, ako v tej nemeckej. Tragický osud postihol zajatých poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie, ktorí boli zavraždení v priebehu roku 1940. Masové popravy sa stali známe ako Katyňský masaker, odohrali sa vo viacerých zajateckých táboroch, najmä vo Smolenskej oblasti.

sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


7.
označiť príspevok

Kacír muž
   21. 1. 2020, 18:56 avatar


8.
označiť príspevok

Čeka muž
   21. 1. 2020, 18:57 avatar
Zimná vojna: Húževnatá fínska obrana odkryla pravú tvár Stalinovho režimu

Fínsko svetu ukázalo, že počet diel a tankov nie zďaleka jediné kritérium, ktoré rozhoduje vojny.

Je to jeden z príbehov odvahy a symbolov boja proti presile. Vo Fínsku vôbec prvýkrát narazilo ťaženie dvoch agresívnych veľmocí - nacistického Nemecka a ZSSR - ktoré za rok a pol premohli Československo, Poľsko, Rakúsko i pobaltské krajiny. Fíni v „zimnej vojne“ proti Sovietom stratili územie, ale udržali vlastný štát.

Výkladov, čím všetkým bola Talvisota, ako Fíni hovoria zimnej vojne so ZSSR z rokov 1939 až 1940, sa dá nájsť veľa. Do akej miery viedla nacistické Nemecko k podceneniu Červenej armády a naopak do akej miery pomohli sovietskym vojakom drahé skúsenosti z Fínska v neskorších bojoch s wehrmachtom, je dodnes témou publicistov a historikov.

Rozhodne to ale bolo nerovné stretnutie slabej demokratickej krajiny s komunistickým agresorom, ktorého vojenská prevaha bola na papieri úplne zdrvujúca. Napriek tomu nestačila. Fínsko svetu ukázalo, že počet diel a tankov nie zďaleka jediné kritérium, ktoré rozhoduje vojny.


9.
označiť príspevok

Kacír muž
   21. 1. 2020, 18:57 avatar


10.
označiť príspevok

Čeka muž
   21. 1. 2020, 18:57 avatar
Zimná vojna (fín. talvisota) alebo fínsko-sovietska vojna bol ozbrojený konflikt medzi ZSSR a Fínskom, súčasť druhej svetovej vojny. Vypukla 30. novembra 1939, keď ZSSR bez vyhlásenia vojny napadol Fínsko, za čo bol v decembri vylúčený zo Spoločnosti národov. Vojna skončila prímerím 13. marca 1940. Fínsko bolo prinútené odstúpiť rozsiahle územia (Rybársky polostrov, Ladožskú Karéliu a Karelskú šiju). Nepresvedčivý výkon Červenej armády v tejto vojne viedol k prudkému prepadu jej prestíže a presvedčil Hitlera, že ZSSR ľahko porazí.

sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


11.
označiť príspevok

Kacír muž
   21. 1. 2020, 18:58 avatar


12.
označiť príspevok

Čeka muž
   21. 1. 2020, 18:58 avatar
Katynský masaker alebo Katynská masakra je pomenovanie masových vrážd poľských vojakov a civilistov počas druhej svetovej vojny, spáchanej sovietskou tajnou službou (NKVD) a armádou. V Katynskom lese (neďaleko obce Katyň) bolo začiatkom roka 1940 NKVD popravených asi 20 000 - 26 000 zajatých poľských dôstojníkov, policajtov, kňazov a príslušníkov inteligencie, ktorí boli odvedení do ZSSR počas obsadenia a neskoršej okupácie časti Poľska v roku 1939. Tento vojnový zločin je jednou z najväčších tragédií v novodobých dejinách Poľska a stále zaťažuje poľsko-ruské vzťahy.

Predohra

V čase, keď sa Poľsko bránilo proti útoku Nemecka, začali Sovieti 17. septembra s obsadzovaním jeho východných území podľa tajných dodatkov k paktu Ribbentrop-Molotov medzi Nemeckom a ZSSR. Počas potláčania posledného poľského odporu sa do ruského zajatia dostalo asi 250 000 Poliakov, ktorí boli deportovaní na územie Sovietskeho zväzu. Väčšina z týchto zajatcov bola neskôr prepustená, ale mnoho prominentných príslušníkov poľskej armády a policajného zboru zostalo uväznených v táboroch v Starobieľsku, Kozeľsku a Ostaškove a ďalšie tisíce poľských civilov bolo väznených v iných táboroch na území ZSSR. Zajatci boli spočiatku vystavení sovietskej propagande, ktorá sa ich mesiace snažila prednáškami, diskusiami a propagačnými akciami prevychovať a nadchnúť pre sovietsky systém.[1] Časť z nich sa však odmietala sovietskej „prevýchove“ podriadiť. Práve tieto osoby, ktoré odmietali spoluprácu so sovietskymi inštitúciami boli považované pre ZSSR za potenciálne nebezpečné.
Masaker

Stalin pôvodne neplánoval väčšinu Poliakov vôbec prepustiť. V súlade s jeho predošlou politikou, ktorú aplikoval na konci 30. rokov počas veľkého teroru bolo možné očakávať, že nebezpečný poľský dôstojnícky zbor zlikviduje ako celok. Keďže bolo oprávnené očakávať, že veľká časť zajatých dôstojníkov sa po prepustení zapojí do podzemného hnutia a bude vyvíjať protisovietsku činnosť.[2] Aj predošlé prenasledovanie počas veľkého teroru sa z veľkej časti dotklo poľskej menšiny, žijúcej v západných častiach ZSSR.[2]

V októbri zajatcov vypočúvala NKVD a snažila sa ich získať na svoju stranu. Väčšina zajatých však odmietla spoluprácu a prejavila odpor ku komunizmu. Boli klasifikovaní ako nepriatelia ľudu a Ústredný výbor komunistickej strany ZSSR na čele so Stalinom 5. marca 1940 rozhodol o ich poprave zastrelením. Týmto sa mala zlikvidovať poľská elita, ktorá by neskôr mohla prekážať pri zavádzaní komunizmu.

Popravy začali koncom marca 1940[3] Pokračovali likvidáciou tábora v Kozeľsku, ktorú NKVD začala 3. apríla 1940. Zajatci boli prevezení a popravení v Katynskom lese, asi 14 km západne od Smolenska, blízko železničnej stanice Gnezdovo. Miesto nebolo vybrané náhodne, lebo Katynský les bol miestom popráv sovietskych občanov počas nedávneho veľkého teroru[4]. Nasledoval tábor v Starobieľsku. Zajatcov previezli do Charkova, tam ich popravili a pochovali. Zajatci z Ostaškova boli popravení v meste Tver. Vrátane ostatných táborov s civilnými väzňami bolo popravených okolo 21 857[4] až 26 000 osôb. V počte popravených bolo aj 300[5]-500 osôb z územia Česko-Slovenska (prevažne etnických Poliakov). Jednou z osôb, ktorým sa podarilo vyhnúť poprave bol napr. Józef Czapski.
Príkaz k vražde podpísaný Stalinom, najvyšším sovietskym predstaviteľom, Klimentom Vorošilovom, významným maršalom Červenej armády, Molotovom, sovietskym diplomatom, a tiež Anastázom Mikojanom, členom Štátneho výboru obrany. Na ľavej strane dokumentu je poznámka „za“ (v zmysle súhlasu) umiestnená za podpisom Michaila Kalinina a Lazara Kaganoviča.
Odhalenie

Po napadnutí ZSSR nacistickým nemeckom v lete 1941 sa Sovietsky zväz pripojil k protihitlerovskej koalícii. Z Poľska a Sovietskeho zväzu sa zrazu stali spojenci. V auguste 1941 začala vznikať Poľská armáda v ZSSR. Podmienkou dohody medzi ZSSR a Poľskou exilovou vládou bolo prepustenie poľských zajatcov. Mnohí z nich však chýbali.

V lete roku 1942 boli objavené prvé telá poľských dôstojníkov na Nemcami obsadených územiach v Katyni. Na jeseň 1942 sa Nemci dozvedeli o masových hroboch a v marci 1943 začala pracovať 12-členná Medzinárodná komisia Červeného kríža, iniciovaná Nemeckom, na čele s prof. Dr. Buhtzom (jej členom boli aj prof. F. Hájek a spisovateľ F. Kožík za Protektorát Čechy a Morava a patológ a spisovateľ prof.František Šubík za Slovenskú republiku. Neskôr bol na miesto prizvaný aj Gustáv Husák.[3][6]

Medzinárodná komisia pripísala zločin Sovietskemu zväzu. 13. apríla 1942 priniesol Berlín senzačnú správu, že obeťami boli poľskí dôstojníci popravení strelou do tyla a niektorí aj prebodnutí trojhranným bodákom ruského typu, ruky mali vzadu zviazané ruským motúzom. [3] V časoch neslávne známej Goebbelsovej propagandy tomu však veľa ľudí (ako napr. Husák) odmietali uveriť.

Moskva obvinila z masakry Nemcov a nepriamo dokonca poľskú exilovú vládu v Londýne, s ktorou prerušila diplomatické styky. Otázka, kde zmizlo 14 552 dôstojníkov nebola zodpovedaná.[3] Po oslobodení Smolenska Červenou armádou ZSSR vytvoril Zvláštnu komisiu na vyvrátenie záverov nemeckej komisie, ktorá sa snažila zamiesť stopy vlastných zločinov. Na čele sovietskej komisie bol Stalinov osobný lekár Burdejko. Správa v prospech ZSSR bola podpísaná 24.1. a uverejnená 30.1.1944.[3]

Na Norimberskom procese sovietsky žalobca Rudenko (sám namočený do zločinu) predniesol obžalobu, vypracovanú Štátnou prokuratúrou ZSSR, ktorou bol zo zločinu obvinený Wehrmacht. Od 1.7.1946 sa Katyn prerokovávala 3 dni, ale nepodarilo sa predložiť presvedčivý dôkaz o nemeckej vine, tak západní žalobcovia prípad Katyn z rokovania vyradili.[3]

Sovietsky zväz priznal zodpovednosť až v roku 1990, kedy Gorbačov povedal, že ide o najväčší zločin stalinizmu.[3] V roku 1989 bol na mieste masakru vystavaný pamätník.[4] Následne boli označené aj ostatné masové hroby a boli vydané kópie kľúčových dokumentov, vrátane rozhodnutí o likvidácii zajatcov podpísaných vedením ZSSR. Dodnes ešte neboli sprístupnené všetky ruské archívy a nebol odsúdený žiaden z vinníkov. Zodpovedné osoby však už v danej dobe nežili.
Ospravedlnenie

Vyšetrovanie vykonané generálnou prokuratúrou Sovietskeho zväzu v rokoch 1990-1991 a neskôr generálnou prokuratúrou Ruskej federácie v rokoch 1991-2004 potvrdilo zodpovednosť sovietskych orgánov za masakre. Vyšetrovanie potvrdilo smrť najmenej 1803 poľských občanov, avšak neklasifikovalo tento masaker ako vojnový zločin. Vyšetrovanie bolo uzavreté z dôvodu, že páchatelia masakru už bol mŕtvi, a pretože ruská vláda neklasifikovala mŕtvych ako obete stalinských represií a odmietla ich rehabilitáciu[7].

26. novembra 2010 štátna duma Ruskej federácie vydala vyhlásenie „O Katynskej tragédii a jej obetiach.“, v ktorej priznáva vinu za masové popravy poľských občanov zločinom stalinskému režimu, pričom dodáva, že priamu zodpovednosť za popravy niesol sám Stalin a ďalší vyšší predstavitelia krajiny.[8] Niektoré dôkazy o zodpovednosti sovietskych orgánov zverejnil v roku 1990 Boris Jeľcin. Ako jeden z prvých predstaviteľov Ruska o Stalinovej zodpovednosti za masové vraždy hovoril verejne prezident Medvedev na jar 2010.


13.
označiť príspevok

Čeka muž
   21. 1. 2020, 19:00 avatar
Hlavné správy sú internetový denník.Je zaradený medzi konšpiračné médiá.

Hlavné správy spolupracujú s občianskym združením Slovensko-ruská spoločnosť Jána Čarnogurského.

Hlavné správy sú kritizované za poskytovanie priestoru na šírenie konšpiračných teórií, zaujaté spravodajstvo, dezinformácie, vojnovú a prokremeľskú propagandu.

Denník šíri aj dezinformácie ohľadom slovanskej kultúry, napr. že je staršia ako v skutočnosti alebo lepšia ako ostatné kultúry. Táto forma ovplyvňovania prostredníctvom kultúrnej identity je súčasťou ruskej informačnej vojny.

V novembri 2018 sa ukázalo, že od 2015 pre Hlavné správy pod pseudonymom Eugen Rusnák píše Rus Jevgenij Paľcev, ktorý udržiava kontakty s pracovníkmi ruskej mediálnej skupiny Rossija Segodňa (Rusko dnes, kam patrí aj agentúra Sputnik), financovanej Kremľom. Návštevy Sputnika potvrdzujú fotografie Miloša Zverinu z januára 2018, podľa ktorého Paľcev „preberá články z týchto médií“. Európsky parlament pritom agentúru Sputnik označil za jeden z nástrojov, cez ktoré sa Kremeľ snaží „spochybniť demokratické hodnoty, rozdeľovať Európu, získavať domácu podporu a vytvárať dojem zlyhávajúcich štátov vo východnom susedstve EÚ“.

Fungovanie Hlavných správ, nemá žiadnu editorskú spätnú väzbu a žiadne overovanie faktov.


14.
označiť príspevok

Čeka muž
   21. 1. 2020, 19:01 avatar
Fotky z ultradezinformačneho hoovnometu

www.google.com Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 01:05,  kde katolíci nemilujú, tam chcú vyvolať vojnu, hovoria, vidíme už iba tmu, tak bude vojna,...
dnes, 01:02,  nás to nabadá k tomu, že bijjou nespoznala svoju dobrú polovicu života, bytia a má veľa...
dnes, 00:56,  Asi Harabin *13*13*13
dnes, 00:55,  S Hudbou Vesmírnou - Čo chladnička dá [unofficial]
dnes, 00:53,  ty máš rada pripomienky
dnes, 00:53,  Takto sa fandí v športe nie pískať cez cudzie hymny. Je to úžasné , že svet vidí...
dnes, 00:51,  Fanúšikovia ukázali veľké srdcia a venovali transparent Mikaele . Krásne gesto...
dnes, 00:36,  Niektorí z Df ;) Keď sa pozriem späť, uvedomujem si, že som šikanoval ľudí, o ktorých...
dnes, 00:25,  Svojou činnosťou erodujú piliere demokracie, šíria nenávisť a rozdeľujú spoločnosť....
dnes, 00:22,  no nie sú zlatí? Ňuňuňu...
dnes, 00:17,  Ešte 8 dní a Harabín bude navždy minulosťou . Hanba slovenskej justície *08*08*08
dnes, 00:16,  Našťastie ja som v Nemecku pracoval a tak viem ako žije bežný nemec . V čistom zarába...
dnes, 00:11,  Thank You - Jesus Army
dnes, 00:10,  Dôvod je známy . Prejav extremizmu
dnes, 00:06,  pokým si neoblečiete, modrý, červený, biely a hnedý habit, neveríme vám ani slovo...
dnes, 00:00,  youtube.com/watch?v=IjNSDRSaMnc
včera, 23:59,  hlasy nám dajú najesť Ruženec biblický slávnostný
včera, 23:51,  KAREL GOTT & OLGA LOUNOVÁ - DÁL ZA OBZOR (videoklip 2012) g
včera, 23:49,  17. ako inak :)
včera, 23:49,  8. chujo, ešte raz, keby mali Slováci vyššiu zivotnú úroven, kazdy oserie tvoje keci . [ na...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Veriť sebe samému je prvým krokom k úspechu.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(92 748 bytes in 0,952 seconds)