Priatelstvo

Môj strážny anjel s úsmevom dievčatka a bez krídel. Naveky rovnaká, zakaždým iná. Spomienky sa ukladajú do záhybov vrások. No áno, už ich máme aj keď ich nevidieť. Zvážnela som a ty si teraz ten optimista a všetko je to aj tak zvláštne. Máš ma ešte tak rada? Aj keď robím to čo robím?

Chýba mi a chýba mi všeličo iné. Aj preto som taká. Zmrchovatelá. Ty za to môžeš. Moje lepšie ja a nechá ma. Napospas osudu, mužom a mojej iracionálnej povahe šmrcnutej.... niečím nepekným... Potom sú z toho problémy. Zajace. Prstene. Kvety. Motorky. Profesori. Blázni. Stredný vek. Nekonečná zbierka. Nekonečné hádky, v poslednej dobe.

Zlatíčko, T., prečo to všetko? Nechcela som skončiť takto a takáto, ani náhodou. Chcela som naveky vstávať o hodinu skôr aby som mohla počúvať tvoje monológy. Chcela som utiecť z domu k vám a plakať vám do vankúšov ako ďalšia stratená bludička. Dušička. Čokoľvek.

Ja viem že sa neskrývaš. A vždy si tu pre mňa. No nie je to ľahké. Si tá jediná, ktorá ma má rada napriek tomu že ma pozná. Do špiku kosti. Všetky moje hriechy, neresti, úsmevy aj slzy prešli tebou.

Výkladový slovník, snov, vzťahov, viet, lások, úsmevov, bolestí, hádok...všetkého! ! ! A teraz si musím všetko vykladať sama a nedopadá to dobre. Väčšinou. Teda skoro stále. Česť výnimkám...

Uprostred všetkých tých fialových nálad sme sa stratili. Budíček. Som tu zase sama, ako predtým. Len som príliš slobodná a bolí to.

hm, niečo, ako - sklamanie- pekne si to rebca napisala. Máš moje uznanie. Inokedy uveď autora, niekto tu zháňal.. Kto píše poviedky, alebo niečo podobné...

to je tak pekne napisane??? ja ked sa snazim pisat ani to nejde....a ked to necakam ked to ide od srdca..........je to fajn :D :D

musíš rebka čakať, kedy ťa kupne múza a nie opačne

prilis slobodna,...a boli to.
meingott... !!! to je ale utrpenie