Precoo zeitgeist klaeme o JK

a námietkou, že vraj "tvrdenia kresťanstva o Ježišovi boli odkopírované z pohanských náboženstiev", zaoberá historik a znalec mediteránnych kultúr (okolo Stredozemného mora) Edwin Yamauchi, PhD. Ukazuje, že pri odbornom prístupe tam nejde o Egyptske grécke a iné pohanské vplyvy .
napr. aj tu odkaz

Horus bol synom dvoch významných egyptských božstiev, boha Osirisa a bohyne Isis. Títo bohovia boli súrodenci, pokrvní brat a sestra. Mali ešte ďalších dvoch súrodencov, brata Setha a sestru Nepthys. Medzi súrodencami vznikla veľká rivalita, pretože Seth žiarlil na svojho staršieho brata Osirisa, ktorý prevzal vládu na Egyptom. Sestra Isis bola v tomto zápase na Osirisovej strane. Sethovi sa však podarilo Osirisa zabiť vo vojne a jeho telo nechal napospas živlom hodené na brehu Nílu. (Plutarchova verzia mýtu hovorí o inej verzii jeho smrti).
Sestra Isis sa to dozvedela, premenila sa na vtáka a po dlhom, zúfalom hľadaní našla jeho mŕtve telo. Podľa jednej verzie ho ovievala svojim perím až tak, že sa jeho nehybne údy začali pohybovať a ona vytiahla z neho jeho „esenciu“ s ktorou splodila ich syna Horusa.
Iný hieroglyfický text vyslovene píše, že pomocou zaklínadiel sa Isis spojila s Osirisom a jeho semeno vstúpilo do nej, z čoho ona počala syna Horusa vo forme hviezdy Septet.
Dospelý Horusov život bol úplne venovaný boju so strýkom Sethom o dedičstvo (vládu nad Egyptom) a pomste za otcovu smrť. Jeden z titulov, ktoré Horus mal, bol „Ten ktorý pomstil otca“ , prípadne „obyvateľ hviezdy Septet“, či najtypickejší „Horus Dieťa“. Vojna o vládu nad Egyptom trvala veľmi dlho (80 rokov) a ani jedna zo strán sa nevyhýbala úskokom. Jedna z povestí napríklad hovorí o tom, ako sa pokúšal Seth poraziť/pokoriť Horusa zvedením k vzájomnému pohlavnému styku... Verilo sa totiž, že ten, ktorý inseminuje druhú osobu, získa nad ňou dominantné postavenie. Horus si toho bol vedomý a preto pri styku rukou medzi stehnami zachytil Sethovo semeno a hodil ho do rieky. On sám však postriekal vlastným semenom hlávkový šalát, ktorý bol obľúbeným Sethovým jedlom. Keď ho Seth zjedol, išli spolu pred súd bohov, aby sa rozhodlo, kto komu bude vládnuť. Keď bohovia „zavolali“ Sethovo semeno, ozvalo sa z rieky, keď však „zavolali“ Horusovo, to sa ozvalo zo Sethových útrob. Horus teda zvíťazil. Ďalšia podobná story hovorí o pretekoch na člnoch, ktoré Horus nad Sethom vyhral takisto pomocou úskoku.
viac odkaz

prispevok som si prepozical od kristofa, vdaka kristof za obcas zaujmave a poucne komentare

ešte si niečo požičaj..od Ley Pragmatickej!

👍: havran , vladobronx

Obe deti sa museli po narodení skrývať v Egypte (tvrdí Zeitgeist)...
Každé z nich však pred niekým iným. Horusa skrývala matka Isis pred jeho žiarlivým strýkom Sethom, vrahom jeho otca Osirisa, kým Mária skrývala Ježiša pred cudzím vládcom, kráľom Herodesom, ktorý sa rovnako ako Seth obával o svoj trón. Ježiš sa však s Herodesom nikdy nestretol vo vzájomnom zápase, jednoducho rodičia v Egypte počkali kým Herodes sám umrie.

-Obaja zomreli a boli vzkriesení (tvrdí Zeitgeist)...
Horus patrí do panteónu starovekých božstiev, ktoré mytológia spája so smrťou a vzkriesením. Nikdy však nebol odsúdený na smrť ľuďmi a ukrižovaný a neležal ani deň v hrobe. Musel čeliť smrti ešte ako malé dieťa, pretože Seth sa dozvedel kde sa skrýva a poslal k nemu škorpióna menom Uhat, ktorý dieťa v neprítomnosti matky bodol a usmrtil.
Keď sa Isis vrátila a našla ho mŕtveho, spustila taký nárek, že to vzbudilo záujem ľudí i bohov. Jeden z bohov, Thoth, k nej prišiel, aby ju utešil a keď videl jej zúfalstvo, pomocou mocných zaklínadiel spôsobil, že z chlapca jed vyšiel a on ožil. Od tých čias bol Horus pod ochranou všetkých
egyptských bohov, vrátane toho najvyššieho (slnečného boha Ra), ktorí sa zaviazali, že sa mu už nikdy nič podobné nestane. A veru smrť už Horusovi nikdy neskrížila cestu...

Nejedná sa teda v Ježišovom prípade o nastolenie akejsi spravodlivosti v zmysle rodinnej vendetty o akú sa celý život snažil Horus, ani o ochranu pred nešťastím, chorobou či nebezpečenstvom, ktorú
predstavoval Horus/Shed, ako nejaký talizman.
Ježišovo poslanie, tak ako ho predstavujú originálne staroveké texty, spočívalo v sprostredkovaní večného života tým, ktorí v neho uveria a vo vedomom obetovaní vlastného života, aby tým čo sa odvolajú na jeho čin, mohlo byť odpustené, resp. aby mohlo byť zničené zlo (hriech), ktoré spôsobili. Neznamená to, že zlo, ktoré človek spôsobí, je Ježišovou obeťou bagatelizované. Zlo zostáva zlom stále. Ježišova dobrovoľná obeť však ustanovila a spečatila tzv. Novú zmluvu medzi Bohom a ľuďmi a umožnila človeku očistenie/oslobodenie od zla, ktoré je v ňom, pretože odpustenie mu dáva novú šancu začať lepšie. Odpustenie predstavuje koncept vďaka ktorému, môžeme prekonať samých seba...
Bez možnosti odpustenia zostáva človeku iba odsúdenie, či už Bohom, alebo ľuďmi. Ježišove odpustenie prináša alternatívu, že je možné aj to zlé pretvoriť na dobré. Prináša teda zo sebou nádej
pre všetkých. Ježiš však neostal len pri odpustení medzi Bohom a ľuďmi. On svojich stúpencov učil, že rovnako ako Boh, aj oni musia byť ochotní odpustiť ľuďom ak vidia, že hriešnik sa úprimne kajá a chce odčiniť zlo ktoré spáchal. Niečo také bolo úplne novátorské, pretože dovtedy sa chyby neodpúšťali. Platilo „oko za oko, zub za zub“. Ten kto prekročil zákon, či už náboženský, alebo svetský, podliehal tvrdému trestu či pomste a nebolo pre neho záchrany. Niečo z tejto nemilosrdnej spravodlivosti prežíva aj dnes v primitívnych spoločnostiach vo forme krvnej pomsty. Keďže však oplácanie zlého zlým generuje len ďalšie zlo, jediným spôsobom, ako prerušiť tento neúprosný kolobeh je práve milosrdné odpustenie. Zvlášť keď si dobre uvedomujeme, že všetci občas zlyhávame. To je niečo, čo v Horusovom príbehu úplne absentuje. Ježišovo náboženské posolstvo však obsahuje oveľa viac vrstiev než som zatiaľ načrtol. Titul „Baránok Boží“, ktorý prislúcha v náboženských dejinách iba Ježišovi, obsahuje v sebe hlbokú židovskú symboliku. Baránok bol u starozákonných Židov najuznávanejším obetným zvieraťom. Už Abrahám obetoval Bohu na improvizovanom oltári baránka namiesto svojho syna Izáka. Na židovský sviatok Pesach bolo podľa Biblie ustanovené, aby Židia jedli pečeného baránka a jeho krvou v Egypte označili svoje domy. A práve v predvečer židovského Pesachu Ježiš obetoval Bohu svoj život, ako takýto „obetný baránok“ na ďalšom improvizovanom oltári, ktorým bol popravčí kríž, aby „Izák“ (človek) zostal žiť.

Čo sa týka Horusa, ten nebol nikdy napriek tvrdeniam filmu Zeitgeist pokrstený, nemal žiadnych učeníkov (nemal ani žiadne učenie, veď bol bojovník), nikdy nebol ukrižovaný, lebo taký trest v Egypte nepoznali a nevstal po troch dňoch z mŕtvych. Nikde som nenašiel ani zmienku o nejakých troch mudrcoch, ktorý by sa mu niekedy poklonili.
Horusovým znamením bolo Oko o ktoré podľa legendy prišiel v zápase zo Sethom, to Oko bolo znakom obete jeho synovskej lásky, ktorú priniesol v snahe pomstiť otca. Horusovo Oko bolo znakom, ktorý sa maľoval v pyramídach, domoch či lodiach na ochranu pred zlom. Horus ako vládca Egypta bol prirodzeným ochrancom faraónov a patrónom egyptského štátu. Jeho prvou podobizňou bol Sokol.
Ježišovým znamením však bol od začiatku kríž, ako nástroj jeho umučenia a smrti, no zároveň nástroj spásy, pretože na ňom priniesol obeť, ktorá ľuďom dáva možnosť večného života a očistenia od zla. Horus priniesol život len svojmu otcovi Osirisovi, ktorý sa stal vládcom egyptského podsvetia a verilo sa, že rovnako zabezpečí život aj zosnulým kráľom/faraónom na druhom svete. Všetci, ktorí v Egypte túžili po vzkriesení, a šťastnom živote po smrti, mali Horusa a Osirisa vo veľkej úcte. Horus nikdy nemal prívlastok Baránok Boží, alebo Dobrý pastier hoci to Zeitgeist tvrdí. Skôr v starých legendách nájdeme mená, ako Horus Starší, Mladší, Dieťa, Veľký, Pomstiteľ, atď...

👍: lahoda

koľko časti ich bude?..lem aby som vedela.

lahoda ... už dávnejšie som písal:
„... ja si myslím, že to čo "hovorí" "Zeitgeist" o Ježišovi, Biblii ... je plagiát“
A v ďalšom:
„ ...to je práve to, že "podozrivo nesedí ...
Pokúsim sa v stručnosti uviesť, len porovnanie z "Egyptom", tak ako to poznám, z viacerých zdrojov /Eliade, viaceré encyklopédie, dokumenty .../, ja.
Nie je jednoduché, a prirodzene, čím je náboženstvo staršie, o to je to zložitejšie, dostať sa k "originálu", hlavne, keď sa, ako v prípade Egypta, ktoré je "synkretizáciou", "zlučovaním", ujednotením, množstva pôvodných "kmeňových" náboženstiev a egyptské texty sú "epizódne" ... Stručne:
Pôvodne nebolo nič, len chaos. Mimo neho, stvoril Re sám seba a všetko ostatné. Stvoril Šu - vzduch, Tefnut - Vlhkosť. Ich deti Geb - Zem a Nut - nebesia mali štyri deti: Osirisa /Usire/, Eset /Isida/, Sutecha a Nebthet ... Osiris bol legendárnym kráľom, ktorý sa preslávil svojou silou, spravodlivosťou. Ľud miloval tento kráľovský pár, čo vyvolalo Sutechovu žiarlivosť. Podarilo sa mu svojho brata zabiť, rozštvrtiť ho. Eset veľká čarodejnica" však kúsky tela svojho manžela pozbierala a podarilo sa jej docieliť, že ju mŕtvy Osiris oplodnil. Ukrytá v papyrusovej trstine porodila syna Hora. Keď dospel a vydobyl si uznanie napadol svojho strýka Sutecha a porazil ho. Sutech mu však v súboji vypichol jedno oko. On si ho však vydobyl naspäť a vzkriesil svojho otca, ktorému ho daroval. Osiris bol vzkriesený ako duchovná bytosť a životná energia, zabezpečuje plodnosť rastlín a stará sa o všetky plodivé sily. Zabezpečuje blaho kráľovstva, ktoré spravuje Hor ...
Osiris je jediným egyptským bohom, ktorý zomrel ... Žiadny z egyptských bohov nebol ukrižovaný.
Čo sa týka knihy mŕtvych, nejde o prikázania, obsahovala medziiným, formuly, ktorými "Ka" obhajovala svoju nevinu pred Osirisom:
"Nedopúšťal som sa bezprávia,
neraboval som,
nebol som hrabivý,
nekradol som,
nezabíjal som ľudí,
neskracoval som mierku na obilie,
neluhal som,
...
som čistý, som čistý“
odkaz

👍: lahoda