Prečo veriť ?

Veriť či neveriť na duchov? Dobrá otázka.. ja na nich rozhodne verím.. Stáva sa, že ľudia uvidia duchov.. Źeby naozaj všetci mali len halucinácie? Nespočetné množstvo prípadov...
Máme naozaj dôvod báť sa duchov? Väčšina ľudí by pri stretnutí s duchom spanikárila.. Duchovia nás len obklopujú sú neškodní.. A napriek tomu máme strach.. Strach z čoho? Z duchov, zo stratených duší? Nemyslím.. Strach máme z neznáma.. Z toho, že nich nič nevieme, a nedokážeme si ich podmaniť.. Ovládať.. Prečo tu vlastne zotávajú? Sú to nespokojné duše, ktoré potrebujú odovzdať svoje posolstvo? Na tieto otázky sa len ťažko dá odpovedať..

rexana este si zabudla napisat zdroj

Rexana postavila si velmi komplikovane otazky.Kazdý prípad je individualny ,ako to byva u ludí.Aj ked su z inych sfer-ty -ja hockto ich nazve duch,ale nemusia oni seba tak vnímat ,casto sme my pre nich ako duchovia.Ako hovorím je to komplikované.A existuju duchovné entity o tom nemaj pochýb.Avsak clovek to vníma subjektívne a tak ich aj oznacujeme ,či sa cítis dobre ci zle.ALe pritom vobec vo svojom svete zly byt nemusí ,ale kontakt s nami posobí ako strach,casto uplne neopodstatnený,ludia sa ich boja.Trebars i taketo svedectvo mam,ci už od ducha ci inej bytosti to nech si kazdy zodpovie sam:Ja som duch bojím sa vstupovat v dianie v svete ludí,lebo sila vasho vedomia uz nejednemu z nas narobila problemy.Vlastne sa vam vyhybame akoby sme boli prekliati.

Duchovia, prízraky a strašidlá sa zjavujú už tisícky rokov a vo všetkých kultúrach. Nájdeme o nich zmienky v náboženskej literatúre, napríklad v Biblii, v Koráne, v ezoterických a filozofických pojednaniach, vo spisoch učencov i vedcov zaoberajúcich sa výskumom paranormálnych javov; stretávame sa snimi v bulvárnej tlači. Ľudia prisahajú, že videli navštevníkov z iných svetov, že snimi hovorili, dotýkali sa ich, cítili ich; že ich týto navštevníci viedli či sa k ním chovali nepriateľsky a desili ich.
Navzdory tisícom blýzkym stretnutiam nemáme žiadny hmatateľný vedecký či technický dôkaz o existencii uvedených javov. ľudia, ktorí prežili spirituálny kontakt dôverného charakteru, sú si istí tým, čo videli a počuli. Duchovia a prízraky sa zjavujú prevdepodobne iba na základe istých vezieb k žijúcim ?u?om, ku konkrétnym domom, budovám, bojovím poliam a miestam, kde duch kedysi žil alebo zomrel. Takáto duchovná entita doteraz neprerušila svoje väzby s pozemskou rovinou.
Niektorý duchovia nevedia, ako prerušiť svoje pozemské väzby, iný si neuvedomujú, že zomreli, ďalší zase majú dojem, že ešte nedali do poriadku svoje pozemské záležitosti. Stru?ne povedané, duchovia pripútaní k zemi sú zmätení a nešťastní. Uviazli medzi dvoma svetmi. Strašidelní duchovia niesú vä?šimou zlí a mnohým z nich vlieva silu strach, s ktorým ich vnímame. Niektorí znich sú plní hnevu, nenávisti a tužby po pomste, ale vä?šinou sú to len stratené duše.
Rozlišujeme: prízraky sú zosnulí netelesní duchovia potilujúci sa medzi nami a hľadajúci svoju vlastnú realitu. Niektorí z ních nemôžu odísť, niektorí nechcú, iní zase nevedia ako odísť, mnohých z ních ťažia ich minulé skutky. Môžu sa zjaviť jednému človeku alebo niekoľkým ľuďom súčastne. Zdá sa, že takéto stretnutia sa najčastejšie prihodia psychicky vnímavým alebo poučeným ľuďom.
Prízraky sa môžu objaviťť ako pevné, neostré, polopriehľadné alebo strieborne biele entity. Niektoré prízraky hovoria alebo spevajú, vznášajú sa alebo chodia - záleží to na miere sústredenia ich energie. Sú také zjavenia spôsobené myšlienkovou projekciou pozorovateľa, predovšetkým keď má pozorovateľ mimoriadne vyvinutú schopnosť mymozmyslového vnímania a telekinézy? Je naša predstavivosťť či strach pre prízraky zdrojom sily? Zdá sa, že prízraky je možné rozdeliť do troch kategórií:

1. Pasívne: tiene, slabé, smutné, priesvitné

2. Nezbedné: prejavujú sa slovne alebo dokonca hlučne, majú kompaktný vzhľad - "Pozri sa na mňa!"

3. Zlomyselné: hlasité, agresívne, bojovné, desivé, niekedy prejavujú i náznaky zúrivosti.

Vetšina takýchto netelesných entít sa prejavuje pod rúškom noci, obvykle okolo štvrtej hodiny rannej, ale boli zaznamenané tiež zjavenia za denného svetla. Objavujú sa vo snoch a samozrejme pri seánsach. Inými slovami povedané, objavujú sa kedykoľvek sa im zachce.
Prízraky sa im môžu objaviť v snoch alebo v spánku, predovšetkým hypnotickom. Objavujú sa na počiatku fáze hlbokého spánku, alebo vo fáze prebúdzania. Obe snové fázy sa nazývajú snové halucinácie.
Počula som o prípadoch duchov zjavujúcich sa za niekoľko rokov po svojej prvej navšteve: vo výročný deň ich smrti, ak nastanú ťťažkosti v rodine žijúcich príbuzných, alebo pokiaľ existovala silná väzba medzi zomrelým a žijúcim človekom.
Sú a nami, či sú už dobrí, zlí alebo neutrálni. Naviazali sme pravdepodobne viacej stykov s netelesnými entitami, ako si uvedomujeme.

Cesnak – v Európe sa už dlhé stáročia považuje za rastlinu so zázračnou ochrannou mocou. Cesnakové vence sa vešali do domu a mali za úlohu odohnať zlých duchov a všetko zlo, ale aj hromy a blesky, búrku, hadov a aj upírov.

Aj rimsky vojaci povinne jedli struk cesnaku denne.(že vraj) cesnak ma antibakterialne učinky-je to prirodzene antibiotikum

Duchovné (kauzálne) telo je 7. vrstvou aury. U väčšiny ľudí má vajcovitý tvar a rozširuje sa do vzdialenosti okolo 1m od fyzického tela. Zasahuje do vedomej i nevedomej roviny, ovplyvňuje epifýzu a mozgovú kôru a rozširuje schopnosti procesu myslenia. Je zložito spojené s mozgom a chrbticou, ktoré regulujú všetky životné funkcie. Chráni celú auru pred znečistením vonkajšími silami a vplyvmi. Predstavuje tzv. „harddisk“ života. Je to náš spirituálny vzor, cez ktorý sa dokážeme spojiť s duchom a byť s ním zajedno.

Šintoizmus verí, že ľudská duša je večná a prebýva vo forme ducha Kami. No neprideľuje sa jej podstatná existencia. Miesta, kde sa takýto duch zdržiava, sa spomínajú ako mimosvety, v klasickej literatúre ako Kojiki (Prastaré podstaty), Nihonshoki (Kronika Japonska), Manyoshu (Zbierka básní). V každom takomto mimosvete žijú Kami. Najviac známy mimosvet je „Mimosvet Nebies“, kde žijú najúctivejší Kami, a potom „Mimosvet Yomi“, kde žije aj božská matka, ktorá dala život Japonsku. Práve tento svet Yomi sa považuje za niečo ako podsvetie a verí sa, že má spojitosť so zvykom pochovávania mŕtvych. Ale pre toto spojenie neexistuje žiadny podklad. Tretí mimosvet je nazývaný Tokoyo a verí sa, že existuje niekde za týmito svetmi. Podľa ľudovej viery, ktorá vznikala v poľnohospodárskej kultúre, má existovať aj mimosvet v horách. Toto podporuje fakt, že pohrebiská sa nachádzali na kopcoch, odkiaľ bol panoramatický výhľad na dedinu a taktiež skutočnosť, že ľudia si často priali dozerať na svojich potomkov aj po svojej smrti. Tieto mimosvety však nie sú vysvetľované ako utopické, poprípade ako peklo. Nijako výraznejšie sa nelíšia od tohto sveta. Odráža to vieru v ducha mŕtveho, ktorý môže navštíviť tento svet hocikedy, keď si ho ľudia uctia festivalom. Kami a duch predka ochraňuje svojich potomkov, pokiaľ si ho potomkovia uctievajú. Šintoizmus teda nie je náboženstvo, ktoré by centralizovalo záujem do života po smrti, ale do tohto.

Mohli by vo vesmíre existovať duchovia? Zrejme nie, avšak astronómovia objavili neznáme vesmírne teleso, ktoré vyzerá doslova ako vznášajúci sa duch. Doteraz nebolo nič podobné objavené!

Nic podobne objavene ... hm ... vzhladom na to, ze vo vesmire sa vzasa hadam vsetko a casto su to hloviny, myslim, ze je problem najst teleso, ktore by ako duch nevyzeralo 😉

Duh ... keby malo existovat vsetko, co ludia tvrdia, ze videli, tak tu mame taky blazinec, ze ani ten neexistujuci pan Boh by sa z toho nevysomaril. Ludia maju velku predstavivost ... vidis niekde cmuhu, no co ta napadne ako prve ... duuuch bu bu bu.

Nepozeraj tolko Caspera 😉

Takže spojenie s duchovným svetom nie je len otázka nejakého triku, je to skôr otázka morálnej kvality, toho, ako človek žije. Ten, pre koho je jeho osobný život, jeho osobné dobro na prvom mieste, s anjelmi komunikovať ťažko môže, teda aspoň nie vedome. Neuvedomene je svojím anjelom vedený každý; a k akémusi priesaku do vedomia dochádza u obyčajného jednoduchého človeka len vo výnimočných prípadoch, keď ho krízová situácia prinúti k nejakému mimoriadnemu a skutočnému vzopätiu vôle.

Keďže sa duchovná ríša vznáša zo všetkých spomenutých svetov najvyššie, tak aj duch má medzi ostatnými obyvateľmi svetov najvyššie postavenie. Ako vlastne vyzerajú duchovia? To, čo všeobecne nazývame duchmi, ktorých niektorí citlivci vidia alebo cítia, sú vlastne duše nie duchovia. Človek môže svojím duchovným zrakom vidieť iba do astrálu, ktorý je strednou časťou hrubohmotnosti. Vyspelejší ľudia “dovidia” aj do jemnohmotnosti. Vo sne sa nám takisto zjavujú duše či už živých, alebo mŕtvych ľudí. V spánku totiž vychádza naša duša z tela a putuje v obrovských vzdialenostiach. Nemusíme sa obávať, že sa nevráti, lebo je s telom spojená astrálnou šnúrou, ktorá má akoby nekonečnú dĺžku.

Zákon rovnorodosti zabraňuje, aby človek videl ducha, alebo duchovný svet. Medzi vesmírom a duchovnou ríšou je príliš veľká vzdialenosť. Duch je jemnejšej podstaty než duša, lebo je na rozdiel od nej nehmotný. Vyzerá však podobne, je mužom alebo ženou, no má omnoho krajšiu, žiarivejšiu a dokonalejšiu podobu ako človek, či duša. Vieme už, že duša je jemnohmotná, preto má dlhšiu životnosť ako hrubá hmota, telo, ale raz tiež zanikne. Duch, keďže je nehmotný, nezanikne, je večný.

Ty vole ... to odkial tahas? Si si kupila novy bullshit generator? Kvalitaaa 😉

Astralna snura s akoby nekonecnou dlzkou, hm ... by sa zisla na pradlo, ta moja je furt kratka

Rexana, keby si radšej písala o zákone rovnorodosti medzi živými ľudmi ...
"Ľahko sa zbližujú ľudia s rovnakými sklonmi, záujmami a životnými hodnotami. Preto spájať, priťahovať sa a rozumieť si možno len na rovnakej úrovni. Nerovnorodé sa nemôže spájať, odpudzuje sa vytvára nesúlad a utrpenie.
V citovom živote je takýmto príkladom partnerstvo. Láskyplný a trvalý vzťah môže vzniknúť len v takej dvojici, v ktorej obaja úprimne milujú. Ak len jeden miluje a druhý je ľahostajný, chýba rovnorodosť citov - obojstranná láska. V takomto vzťahu vzniká nerovnováha, ťažkosti a utrpenie, lebo je narušený zákon rovnorodosti. Ak však takých partnerov spája iná rovnorodosť, napríklad lipnutie na majetku, deťoch alebo niečom inom, vtedy môžu spolu existovať dobre, no skutočnú lásku nepoznajú."

moja láska je nedosiahnuteľná a preto sa zaujímam radšej o ducha

Preco je tvoja laska nedosiahnutelna? Ved uz povoluju registrovane partnerstvo, vzdy je nadej 😉

je to moje tajomstvo a toho dotyčného, ktorý o tom musí tušiť

ak existuje telepatia

Rexana, ty si spisovatelka? Mne by sa prispevky velkosti formatu A4 nechceli veru pisat.