Prečo radi nahliadame pod masky

O mnohých psychológoch a psychiatroch sa hovorí, že cez okuliare svojej odbornosti hľadajú len lepšie porozumenie svojim vlastným problémom. Nahliadnuť do druhých ľudí je, ako by sa človek pozeral do zrkadla a získaval nové náhľady na vlastný zrkadlový obraz. Priania prezrieť ľudí (ktoré zodpovedá želaniu posvietiť si za ich masku) však pozostáva z najrôznejších motívov.

Je tu celý rad odborníkov v najrôznejších profesiách, ktorí žijú zo správneho odhadu druhých ľudí, aby na ne potom mohli pôsobiť: lekári, psychológovia, politici, advokáti, odborári, experti na reklamu a obchodníci, herci, pracovníci šoubiznise a tiež dealeri, čo chodia od dverí k dverám a niektorí z nich vie fantasticky odhadnúť na prvý pohľad situáciu, aby potom skasírovali zákazníkov. Ide rovnako tak dobre o už ľahko prešedivelého Casanovu :-), ktorý využíva svoje psychologické poznatky, plody skúseností k tomu, aby poplietol hlavu čo najviac ženám.

Nezriedka sa ľudia zaujímajú o psychologické poznanie ako o pravidlá a triky spoločenskej hry, ktorá pomáha pozdvihnúť vedomie vlastnej hodnoty. Má človeku rozšíriť poznanie, aby mohol odhadovať intelektuálne a charakterové vlastnosti druhých ľudí. Umenie analyzovať ľudí platí za schopnosť hodnú úsiliu rovnako ako schopnosť ovládať niektoré cudzie jazyky alebo hrať perfektne tenis.:-))))

Vyššie spomínaná skutočnosť zvádza niemálo "psychoamatérov" k analýze známych a priateľov - najčastejšie v ich neprítomnosti. Získavajú si tým povesť bystrosti a dôvtipu a v spoločnosti možno docieliť aj dominantné úlohy, pretože každý z prítomných sa cíti byť vydaný na milosť tejto domnelo ostro pitvajúcej analytickej inteligencii, ktorá vie presvietiť osobu až do posledného záhybu. A ktože by - ruku na srdce - nemal čo na zakrývanie?

Umenie prezrieť masky ľudí teda ponúka človeku možnosť imponovať a pritom byť chránený viac alebo menej zdôraznenou vedeckosťou. Ponúka mu dokonca i možnosť ovládať, dostať zo seba agresiu a zostať pritom často nepotrestaný - minimálne sa však oddávať voyeurskej:-( zábave.

Keď totiž poviem, že je pán X grázlom, riskujem ostrú kritiku, možno dokonca aj odsúdenie. Ak však rovnaké tvrdenia "oblečiem" do psychologického hábitu :-), je pravdepodobné, že budem označená za znalca ľudí vysokej inteligencie. Kto sa potom bude pýtať, či som svoje závery o pánovi X neurobila preto, aby som ho zo závisti, teda z citu nižšej kvality, zrazila na svoju vlastnú úroveň ?? Pritom je úplne ľahostajné, či to boli krajšie zuby pána X, jeho vyšší vzrast, jeho lepší zárobok alebo jeho presvedčivý úspech u žien, ktoré ma zahltili potrebou vyskúšať si na ňom svoje vedomosti. Znalosti ako prezrieť maskovanie.
V mnohých prípadoch je teda zámer druhého odmaskovať :-) znovu len nejakú maskou, totiž maskou prevahy alebo maskou vedeckého posudzovania ľudí, za ktorou sa neskrýva nič iného než zlá, zhubná kritika. Pretože je však úsudok zviazaný emóciami do značnej miery subjektívne, vystavuje sa "znalec ľudí" nebezpečenstva, že dospel k záverom, ktoré majú pramalý vzťah k realite.
Kto vie, kto by mal a kto smie nahliadnuť za masky?
V čase veľkých maškarných plesov stupňovalo polnočné odmaskovanie do najvyššej miery všeobecnú veselosť. Mimoriadny potlesk si potom zaslúžil ten, komu sa podarilo zostať nepoznaný. Aj keď sa tento zvyk na parkete tanečných sál už prežil, na poli ľudského maskovania platí rovnako ako predtým: Každý sa ukrýva za svojou maskou tak dlho, ako len môže.
Aký to však vôbec má zmysel chcieť vidieť za masky? Ako ďaleko by mal ísť podriadený pri odmaskovávaní svojho šéfa, predstavený v odmaskovávaní svojich spolupracovníkov, milenec u svojho náprotivku, manželka u manžela, dieťa u svojich rodičov a rodičia zas u svojho dieťaťa?

Na položenú otázku môžeme veľmi rýchlo odpovedať: Sú ľudia, ktorí nemôžu žiť inak ako v neustálej analýze okolia, a kde je to len možné, druhých odmaskovávať. A na druhej strane sú ľudia, ktorí neskúmajú skutočnú pravdu, ale ďaleko radšej si pestujú ilúzie, ktorými sa dokonca ešte opájajú. Potrebujú okolo seba ľudí a idey, ktoré vášnivo milujú, hlboko uctievajú. Sú to tí ľudia, ktorí sa síce nebránia sňatia masky zo svojho idolu, ak výsledok zodpovedá ich očakávaniam, hádžu však všetky poznatky o človeku cez palubu, ak vyjde o ich "bábike" na svetlo niečo iné.

Najväčší nepriatelia odmaskovania sú prirodzene tí, ktorým by odloženie masky škodilo. Preto tiež za všetkých čias existovali cenzúra, potláčania slobody prejavu, Indices librorum prohibitorum a takzvané nepísané zákony, podľa ktorých sa napríklad nehodia, aby sa podriadený zaujímal o príchody a súkromný život svojho šéfa. Šéf smie naproti tomu skúšať všetko, aby sa o svojich spolupracovníkoch dozvedel čo najviac. Vedúci si úplne samozrejme berie právo informovať sa o uchádzačovi z grafologického posudku. Ten by však so svojimi šancami na miesto zle pochodil, keby ho snáď napadlo vystaviť svojho budúceho nadriadeného rovnakej skúške písma, aby si u grafológa zistil,či zodpovedá tak dôležitý :-) budúci šéf jeho predstavám po stránke charakterovej, duchovnej alebo morálnej. Pritom je táto, podľa súčasných noriem neprípustná zvedavosť iba želaním získať informáciu.

Calkom mudro a rozumne pises. Je to tvoja tvorba alebo kopirujes z netu ci z knih, casopisov?

je to aj moje poslanie :-) ... a práca :-) ak ma rozumieš.. lei :-)

Ivaiva praveze rozumiem a az privelmi. Si velmi sikovna a mudra.

lei , teda ... ďakujem.. ale budem horenoska ..keď mi budeš také hovoriť... som tiež len bytosť , ktorá má ego

Nauc sa prijimat pochvalu a tesit sa z nej. Ja to tak robim.

neboj , viem ju prijímať :-) len som troška usmevčekovala ..

potom dobre

ivaiva myslela asi ze je psychologicka 🙂

...snazil som sa preskumat vela ludi zo psychologickeho hladiska az som nakoniec zistil, ze sa musim vysporiadat so svojimi maskami...velmi mi totiz vadilo, ked som sa s niekym musel rozpravat a pritom som si o nom myslel, ze je to k....teraz uz s tym nemam problem...do hlavy mi nikto nevidi a co sy mylsim, to je moja vec...

...myslim, ze sa mi dari aj poodhlalovat inych ludi a vacsinou si uz z toho robim srandu...nebudem Vam tu ani rozpisovat, co vsetok mi preleti hlavou, ked uvidim peknu babu...

...dlho som nevedel drzat hubu a velmi rychlo som sa vyjadril (vacsinou stroho a sprosto) o cloveku, ktory mi nerezali...teraz sa ucim drzat hubu...a je to celkom zaujimave...viem, ze vsade to bude rovnake, ak nie horsie...trenujem 🙂

trénuj jano E. :-) držím palce :-)

U koreňov nevedomého správania môžeme nájsť tri pozície. Tie vytvárajú toxickú infraštruktúru, ktorá vedie k neblahým výsledkom na neosobnej, medziľudskej i osobnej úrovni - ako je napr. bezpodmienečné obviňovanie, bytostné sebectvo a ontologická arogancia.
Bezpodmienečné obviňovania
Bezpodmienečné obviňovanie je tendencia vysvetľovať všetky problémy výlučne ako výsledok síl presahujúcich možnosti nášho vplyvu a vidieť seba samého ako absolútnu obeť vonkajších okolností.
Svojím spôsobom sme obeťami všetci, pretože každý z nás trpí dôsledkami vecí, ktoré sú mimo našu kontrolu. Nikdy však nie sme totálnymi obeťami. Disponujeme totiž schopnosťou reagovať na okolnosti a ovplyvňovať, ako na nás pôsobí. Avšak človek, ktorý obviňuje svoje okolie bezpodmienečne, definuje svoju identitu obete cez svoj pocit bezmocnosti. Odmieta prijať, že je v jeho moci ovplyvňovať vlastný život, a všetky dôsledky pripisuje len a len pôsobeniu toho, čo je mimo jeho kontrolu.
Takí ľudia veria, že za ich problémy vždy môže niekto iný a že nemohli urobiť nič, aby im predišli. Z tohto dôvodu tiež verí, že neexistuje spôsob, ako sa s týmito problémami vysporiadať. Takí ľudia sa cítia nevinní a nespravodlivo zaťažovaní druhými ľuďmi, ktorí zo zlomyseľnosti alebo z "hlúposti" robia veci, ktoré by robiť "nemali". Podľa nich, by nápravu mali zabezpečiť tí "druhí", ktorí problém vytvorili. Títo ľudia žijú v stave oprávneného rozhorčenia a pokúšajú sa ovládať ľudí okolo seba obviňovaním a zlostným požiadavkami.
Človek inkriminujúc svoje okolie však nevidí, že aby sa mohol vyhlásiť za nevinného, ??musí sa vzdať svojho vplyvu. Ak nie je súčasťou problému, nemôže byť ani súčasťou jeho riešenia. Namiesto toho, aby bol hlavným aktérom svojho života, je taký človek v skutočnosti iba divákom. Pozoruje diaľky svoje utrpenie a cíti sa pri tom "bezpečne", pretože za jeho trápenie predsa vždy môže niekto iný.
Obviňovania na neho pôsobí ako sedatívum. Upokojuje ho a ochraňuje pred tým, aby cítil zodpovednosť za svoj život. Rovnako ako každá iná droga, aj táto však čoskoro zhorkne a uvrhne človeka do stavu rezignácie a zlosti. Aby sa vyhol pocitom úzkosti a viny, musí sa takýto človek vzdať svojej slobody a moci a vidieť sám seba ako hračku v rukách druhých.
Ľudia, ktorí majú tendenciu obviňovať svoje okolie, sa i v zamestnaní cíti ako obete. Ich práca im neustále prináša pocity sklamania, zrady, nespokojnosti a zloby. Majú dojem, že sa od nich očakáva, že budú riešiť problémy, ktoré nespôsobili a že ich snaha nie je nikdy ocenená. To ich vedie k ospravedlňovaniu seba samého. Zlyhania nejdú nikdy na ich účet a hľadanie riešenia nepatrí medzi ich povinnosti. Nenesú žiadnu zodpovednosť, pretože akékoľvek pochybenie, padá na vrub druhých, ktorí neurobili, čo mali. Manažéri im nedávajú patričnej úlohy, kolegovia ich patrične nepodporujú,patrične nespolupracujú. Zákazníci vyžadujú oveľa viac, než by mali, dodávatelia nereagujú, ako by mali, najvyššie vedenie neriadi spoločnosť ako by malo, administratívne systémy nefungujú, ako by mali - celá firma je jeden veľký chaos. K tomu sa pridáva slabá ekonomika, tvrdý trh práce, prehnane vysoké dane, nezmyselné zákony, nehorázne úrokové sadzby a neľútostná konkurencia (najmä kvôli tým úbohým cudzincom, ktorí ľuďom platia tak nespravodlivo málo). A ešte aj každý požaduje výnimočné výsledky. "Život nie je fér!" Opakujú títo ľudia neúnavne svoju mantru.:-)
Bytostné sebectvo
Bytostné sebectvo je jednostranné zameranie na naplnenie potrieb ega, bez ohľadu na potreby ostatných. Je to snaha o okamžité uspokojenie bez uváženia dlhodobých dopadov vlastných činov na ostatné, aj na seba samého.
Egoistický človek sa zaťato sústreďuje na svoje túžby. Hľadá potešenie a domnieva sa, že pre dobrý život je potrebné aj postačujúce, ak dostane to, čo chce. Zvíťaziť je pre neho všetkým. Všetka jeho pozornosť je preto zameraná na to byť prvý, presadiť svoju vôľu, zvíťaziť za akúkoľvek cenu. Je pripravený urobiť čokoľvek, aby svoj cieľ dosiahol: niektoré pravidlá obísť, iná zase porušiť, využiť druhé, keď sa mu to hodí, prehliadať icch, keď sa mu nehodia, zbaviť sa ich, ak je to nutné. V snahe o uspokojenie svojho ega nerešpektuje egoista hranice práva ani morálky. Možno bude dodržiavať zákony, ale len preto, že má strach z trestu, a nie preto, že mu tak velí jeho cítenie. V honbe za svojím uspokojením je bezohľadný a vytrvalý. Ostatných ľudí vníma len ako prostriedky slúžiace výhradne jeho cieľom. Poháňa ho chamtivosť, závisť a žiarlivosť a zmieta ním panovačnosť. Jeho túžba nie je nikdy uspokojená a chce stále viac a viac.
Egoistický človek nevidí, že hlavným zdrojom jeho utrpenia je práve jeho lipnutie na úspechu. Jeho nekonečná žiadostivosť ho vrhá do pekiel úzkosti, strachu, frustrácie a depresie. V budhistickej tradícii bývajú títo ľudia nazývaní "hladnými duchmi" a sú zobrazovaní s velikánskymi ústami a dlhými úzkymi krkmi, ktoré im znemožňujú prehltnúť to, čo si odhryzli. Ich telá sú vyhladované, pretože nedostávajú žiadnu výživu.Duchovné tradície Východu i Západu učia, že lipnutie na túžbach ega vždy vedie k utrpeniu. Egoista však túto múdrosť ignoruje a ďalej verí, že naplnenie jeho nekonečnej túžby je kľúčom ku šťastiu.
Pre egoistického človeka je práca len ďalším miestom, kde je možné odtrhnúť čo najviac, a pritom zo seba dať čo najmenej. Jeho vklad má byť znížený na minimum, ale odmena sa má vyšplhať čo najvyššie. Vždy hľadá spôsob, ako využiť situácií i ľudí bez ohľadu na to, či to niekomu ublíži. Obísť a odbiť, čo sa dá.
Ontologická arogancia
Ontologická arogancia je tvrdenie, že veci sú také, ako ich vidíte vy a že vaša pravda je jediná pravda. Je to presvedčenie, že jediný platný pohľad je ten váš a že ktokoľvek sa na veci pozerá inak, sa mýli.
Ontologicky arogantný človek (ontológia je filozofický odbor, ktorý sa zaoberá bytím ako takým a hľadaním toho, čo naozaj existuje) nerozlišuje medzi svojimi názormi a objektívnou pravdou - jeho názory sú podľa neho objektívne pravdou. A nerozlišuje ani medzi svojimi subjektívnymi skúsenosťami a objektívnou realitou - realitu podľa neho pravdivo opisuje jeho skúsenosť. Žije vo vysnívanom svete a považuje ho za skutočný. Chová sa, ako by jeho názory boli absolútne správne a ktokoľvek s ním nesúhlasí, sa mýli. Pre arogantného človeka existuje len jeden spôsob myslenia: jeho vlastné. Neznáša rôznorodosť názorov: jeho cieľom je prinútiť všetkých, aby prijali jeho vlastný pohľad. Je rozhodnutý dokázať, že má pravdu, a bude svoj názor zanietene obhajovať aj vtedy, aj keď si ním nie je úplne istý. Je to klasický "Vševed" :-), ktorý vždy všetkých poučuje o tom, ako sa veci majú, ako by mali vyzerať a čo by druhí mali robiť.
Ontologicky arogantný ľudia "milujú viac svoju tvár než pravdu". Odmietajú spochybniť svoje názory, a to aj napriek nesporným dôkazom preukazujúcim opak. Ich sebadôvera je založená na tom, že majú pravdu - alebo že tak aspoň vyzerajú. Ich image je krehké a otriaslo by ním, keby boli donútení priznať chybu, preto s nimi ani nie je možné viesť akýkoľvek plodný rozhovor. Svojimi pokryteckými výroky si znepriateľujú všetkých, ktorí zastávajú iný názor. Ich správanie rozdeľuje ľudí a rozdúchava "náboženské vojny", v ktorých sa stúpenci oboch táborov snažia dokázať, že pravda je práve a len na ich strane. Takéto správanie však bránia skupinám využívať informácie od všetkých svojich členov a vytvárať si tak komplexnejší pohľad.
Nikto nemá chuť vydávať zo seba to najlepšie pre niekoho, kto ho nepočúva.
Ak sa vytvorí bezpodmienečné obviňovanie, bytostné sebectvo a ontologická arogancia, toxická infraštruktúra vedie k trom typom škodlivých interakcií: k manipulatívnej komunikácii, k narcisistickému vyjednávaniu a nedbalej spolupráci.

👍: rastos

a v tomto prípade, ak je šéf aj psychopat, nie je možné dokázať jeho choré spôsoby , ktoré sa priečia s etikou a morálkou nadriadeného. Dokonca niektorí šéfovia a nielen psychopatickí, najprv ťahajú súkromné informácie o zamestnancovi a podľa potreby ich zneužívajú - ako zbraň proti podriadenému.
masky ?..maska sa neudrží dlho, vždy príde na to, že ukáže svoju pravú tvár.., dobre maskovaný, je neodhaliteľný a to je už profik..ale nesmie sa ničím a nikdy prezradiť ..

Borisko.. mrzí ma, že nechceš so mnou komunikovať...myslela som si, že ma vnímaš inak .. nie iba ako písmenka.. :-(

...no, to bude problém rozoznať "skutočnú pravdu" od ilúzií...ja tú skutočnú pravdu samozrejme poznám. Niééé takle: všetci nosíme masky - šaty do spoločnosti, ktorými zakrývame svoje bytostné ja, aby sme sa obránili voči strachu z jeho odhalenia. Násliné vyzliekanie, a pohľady pod sukne nás robia agresívnymi. Všetci predsa vieme, že nosíme šaty, pod ktorými sme nahí...ale nevieme, že všetci sme pod nimi rovnako nahí. Stačí, keď budeš skúmať svoju nahotu, ako to robil napríklad G.C.Jung, a zistíš všetko, čo potrebuješ vedieť o nahote druhých.

Petranka :-) úplne na jednotku s hviezdičkou ... a iba zvolám... veď cisár je nahýýýýýýýýý :-)

idem hrať tenis :-) tak želám pekný dník

Mňa nezaujímajú všetky masky, sú mi ľahostajné, zaujíma ma iba zopár ľudí.......

aj tych zopar ludi ta oklame, ak neodhalis ich masku🙂

Ivan, ale ja som odhalila tvoju. Nieco mi u teba nehra. Ty si ranexil alebo ranexilom nastrcena osoba, aby sa zase zabaval na svojich priaznivcoch a zistil si svoju pochybnu oblubenost tu. Papa.

🙂))))

Váš príspevok je príliš krátky.

mimochodom, precenujes ludi

na taketo zlozite hry ubohy duchar zdaleka nema

ivaiva :D ... diky za tvoje témy, veľa som si z nich zobrala a uvedomila .. fakt dikydiky :D