Prečo komunizmus áno a nacizmus nie

Na to, aby sa zákon o trestnosti tých, čo propaguju režimy potlacajuce ludske práva, aplikoval dosledne, v prvom rade by museli zavriet tých, čo nosia na trickách kosak a kladivo, Lenina alebo Che Guevaru. Pretože to je, na rozdiel od par čisielok, zjavna propagacia totalitneho rezimu.

👍: Osvietený

Ano je to samozrejme správny postreh .
Kde nie je žalobcu nie je ani sudcu .

Komunizmus , nacizmus a fašizmus patria presne pod jeden zákon .

Ale nejaký žalobca sa sem tam nájde .

Ľuboš Blaha je extrémista, preto som naňho podal trestné oznámenie
Je to jednoduché: ak by ste si do textov Ľuboša Blahu namiesto komunistov dosadili Hitlera, rozdiel nenájdete. A mňa to už prestalo baviť.

Dnes, 7. júna doobeda, som bol na polícii, kde som podal trestné oznámenie na poslanca za Smer a predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboša Blahu pre podozrenie z porušenia § 422d Trestného zákona.

§ 422d hovorí o popieraní, spochybňovaní, schvaľovaní alebo ospravedlňovaní holokaustu a zločinov režimu postaveného na fašistickej ideológii. Často sa spomína v súvislosti s náckami – hlavne vtedy, keď hovoria, že až tak zle nebolo, a v skutočnosti tým myslia, že bolo dobre.

Rovnaký paragraf však hovorí aj o popieraní a spochybňovaní zločinov režimu postaveného na komunistickej ideológii – a Ľuboš Blaha často hovorí, že až tak zle nebolo a v skutočnosti tým myslí, že bolo dobre.

Trestné oznámenie som podal v súvislosti so statusom, ktorý zverejnil na svojej stránke na Facebooku dňa 27. mája.

Okrem iného v ňom napísal, že za socializmu sa stavali paneláky a dávali pôžičky. Je to nepochybne pravda, akurát, že aj za Hitlera sa stavali diaľnice a napriek tomu existuje univerzálna zhoda, že je to príliš slabé ospravedlnenie neľudskej povahy nacistického režimu. To isté by malo platiť aj pri režime komunistickom.

Ľuboš Blaha tiež v spomenutom texte napísal – a toto je citát – “komunisti zobrali slobodu kšeftárom, podvodníkom, zlodejíčkom a nemorálnym cynickým a arogantným milionárskym prasatám.”

Problém je, že Ľuboš Blaha klame: politickí väzni a ich rodiny by určite nesúhlasili a prenasledovaní farári rovnako nie. Je to v skutočnosti hrubá a nechutná urážka všetkých, ktorí za komunizmu trpeli a zomreli. Lebo áno, boli aj takí a neboli to kšeftári, podvodníci, zlodejíčkovia ani milionárske prasatá.

Celý status si môžete prečítať tu, trestné oznámenie som podal, lebo som presvedčený, že uvedenými dvoma výrokmi sa poslanec Ľuboš Blaha dopustil trestných činov ospravedlňovania a popierania zločinov režimu postaveného na komunistickej ideológii presne tak, ako to § 422 uvádza. Ak by ste si za komunistov dosadili Hitlera, rozdiel nenájdete: veď bolo aj dobre a ak boli obete, zaslúžili si to.

No a Ľuboš Blaha? Aj argumentovať bude presne ako náckovia.

Bude hovoriť, že ho stíhajú za to, že hovorí pravdu, hoci v skutočnosti klame. Bude hovoriť o Denníku N, s ktorým to nesúvisí, o Kiskovi, ktorý s tým nič nemá, a o opozícii, ku ktorej som rovnako kritický. Bude hovoriť, že som udavač, hoci text zverejnil on, že mi ide o publicitu, na ktorú sa môžem vykašľať, a že mám ambície, ktoré nemám. Spomenie mainstream a kapitalizmus, možno povie, že za komunizmu by sa nič také nestalo a aspoň raz bude mať pravdu – nestalo, ale nie preto, že sloboda bola väčšia.

V skutočnosti ide o to, že Ľuboš Blaha je poslancom najsilnejšej vládnej strany a predsedom parlamentného výboru pre európske záležitosti. Bojuje proti fašizmu, stojí v prvom rade pri pochodoch, ale zmestí sa pod rovnaký paragraf ako tí, proti ktorým bojuje.

Náckovia hovoria, že Hitler staval diaľnice, Ľuboš Blaha, že komunisti stavali byty.
Náckovia hovoria, že obete síce boli, ale zaslúžené, Ľuboš Blaha hovorí presne to isté. Rozdiel je len v tom, že nácisti ich vyberali podľa rasy a Ľuboš Blaha podľa majetku.

Rozdiel medzi náckami a Ľubošom Blahom neexistuje, poslanec vládnej strany je rovnaký, len z opačnej strany. Je síce vládny, ale extrémista. Preto som naňho podal trestné oznámenie. Nikto ma na to nenahovoril, nikto mi za to nezaplatil a aj ja by som tú hodinu a pol vedel robiť niečo iné, len sa na to už nemôžem pozerať. To je všetko.

odkaz

Náckovia hovoria, že Hitler staval diaľnice, Ľuboš Blaha, že komunisti stavali byty.

Tento úsek nieje ospevovanie.....je to popis skutočností. Aj kapitalisti stavajú dialnice.....dokonca aj v KĽDR stavajú dialnice

Osvietený ber to tak, že Blaha je milion krát väčší extrémista ako Kotleba aj s celým SMEROM.
Kotleba nenosí tričko s Hitlerom ani hákovým krížom......ak by tak učinil, už by nebol dôvod ho nezavrieť.

Blaha propaguje symboly a masových vrahov a nosí ich na sebe, ešte sa tým chváli a smeje sa tomu.

V Kľdr stavajú potemkinovské dialnice

Neviem či vieš o čom točíš

odkaz

Kotlebovec Dodo a osem hakenkrajcov
odkaz


Je kotlebovský dvojkríž fašistický? Tvorca nášho štátneho znaku v tom má jasno
odkaz


odkaz


odkaz

V poriadku......len nechápem prečo k článku chýba diskusia.

Aby to nevypadalo ako na topkách kde diskutujú mufkovia tvojho druhu

my europania mame skusenost s nacizmom, ten sa nas dotyka viac nez argentinsky zubar 😉

👍: Osvietený

Zákon č. 125/1996 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému

ZÁKON


NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY


z 27. marca 1996


o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému


Národná rada Slovenskej republiky, vedená snahou vyjadriť mimoriadnu úctu obetiam komunistického systému,


priznať im významný podiel na obnove slobody a demokracie,


uložiť do pamäti národa utrpenie a obete tisícov občanov,


zamedziť, aby nikdy nedošlo k pokusom o obnovu totalitných systémov v akejkoľvek podobe, a


uvedomujúc si povinnosť vyrovnať sa s komunistickým totalitným režimom, vyhlasuje, že Komunistická strana Československa a jej odnož Komunistická strana Slovenska sú zodpovedné za spôsob vlády v našej krajine v rokoch 1948–1989, a to najmä za cieľavedomé ničenie tradičných hodnôt európskej civilizácie, národných a náboženských práv, za úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd, za justičné zločiny vykonané v politických procesoch, za teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu, za devastáciu hospodárstva, za zničenie tradičných princípov vlastníckeho práva, za zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely.


Národná rada Slovenskej republiky


vo vedomí, že komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne presadzovali,


nedával občanom možnosť slobodne vyjadriť politickú vôľu, nútil ich verejne vyhlasovať svoj súhlas aj s tým, čo považovali za klamstvo a za zločin, a to prenasledovaním alebo hrozbou perzekúcie voči nim samotným i rodinám a blízkym,


porušoval základné princípy demokratického právneho štátu, medzinárodné zmluvy aj svoje vlastné zákony,


zneužíval na prenasledovanie občanov mocenské nástroje, a to najmä


– popravoval, vraždil a žalároval ich vo väzniciach a táboroch nútených prác, pri vyšetrovaní a v dobe žalárovania používal brutálne metódy vrátane fyzického a psychického mučenia,


– zraňoval a usmrcoval občanov pri pokusoch o útek do cudziny,


– násilne zadržoval predstaviteľov, členov cirkví alebo náboženských spoločností v sústreďovacom tábore alebo im inak obmedzil ich osobnú alebo majetkovú slobodu (zákon č. 267/1992 Zb.),


– násilne vysťahoval občanov v akcii B (§ 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb.),


– zabraňoval im v práve slobodne vycestovať do zahraničia a taktiež vrátiť sa späť do svojej vlasti,


– zneužíval ich na výkon vojenskej služby v Pomocných technických práporoch na neobmedzenú dobu,


– na dosiahnutie svojich cieľov neváhal páchať zločiny, umožňoval ich beztrestné páchanie a poskytoval neoprávnené výhody a ochranu tým, ktorí sa na zločinoch a perzekúciách podieľali,


– spojil sa s cudzou mocnosťou a od roku 1968 udržiaval uvedený stav pomocou okupačných vojsk; dlhodobo prenasledoval občanov vedených na osobitných zoznamoch („čierne listiny“) spolu s ich rodinnými príslušníkmi,


sa uzniesla na tomto zákone:



§ 1


(1) Režim založený na komunistickej ideológii, ktorý rozhodoval o riadení štátu a osudoch občanov v bývalom Československu od 25. februára 1948 do 17. novembra 1989, bol odsúdeniahodný.


(2) Komunistická strana Československa, ako aj Komunistická strana Slovenska bola organizáciou, ktorá nezabránila svojim členom a ich pomáhačom páchať zločiny, a to aj na ľudských právach a slobodách.


§ 2


(1) Odpor občanov proti komunistickému režimu, prameniaci v demokratickom presvedčení, prejavujúci sa odbojom, pomocou prenasledovaným alebo inou činnosťou vo vnútri štátu alebo v zahraničí samostatne alebo v spojení s demokratickou mocnosťou, bol legitímny, morálne oprávnený a je hodný úcty.


(2) Každému, kto bol komunistickým režimom nespravodlivo postihnutý, prispel k jeho pádu a k znovunastoleniu demokracie na Slovensku a nepodieľal sa na zločinoch komunizmu, patrí vďaka.


§ 3


Vo vstupnej hale Národnej rady Slovenskej republiky sa umiestni pamätná tabuľa s textom: „Účastníci protikomunistického odboja sa zaslúžili o pád komunistického režimu a o znovunastolenie demokracie na Slovensku. Patrí im za to vďaka.“.


§ 4


(1) Do premlčacej doby trestných činov, trestnosť ktorých nezanikla, sa nezapočítava doba od 25. februára 1948 do 29. decembra 1989, ak z politických dôvodov nezlučiteľných so základnými zásadami právneho poriadku demokratického štátu nedošlo k právoplatnému odsúdeniu alebo k zbaveniu obžaloby.


(2) Z dôvodov uvedených v odseku 1 nezaniká uplynutím premlčacej doby ani trestnosť trestných činov podľa osobitného predpisu.1)


§ 5


Súd na návrh zruší alebo zmierni trest uložený za trestný čin, na ktorý sa nevzťahuje rehabilitácia podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, ak sa v priebehu konania preukáže, že konanie odsúdeného smerovalo k ochrane základných ľudských a občianskych práv a slobôd nie zjavne neprimeranými prostriedkami. Na účely tohto konania sa primerane použijú ustanovenia § 4 a nasl. zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii.


§ 6


Zmiernenie niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami, upraví osobitný zákon.


§ 7


Zodpovednosť a spoluzodpovednosť na spáchaných zločinoch je založená na zásade individuálnej zodpovednosti tých, ktorí sa trestných činov dopustili.



§ 8


Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

Na poslednej schôdzi parlamentu bola schválená novela Trestného zákona. A spolu s ňou prešiel aj pozmeňujúci návrh poslanca OKS Petra Osuského, že trestným činom bude popieranie zločinov nielen nacizmu a fašizmu, ale aj zločinov komunizmu. Prečo poslanec navrhol takýto pozmeňujúci návrh? Je trest za popieranie zločinov dostatočný? Peter Osuský.

Ste spokojný, že váš návrh prešiel?

Pochopiteľne, že som. O to viac, že podobný návrh viac - menej s podobným obsahom som predkladal aj v roku 2002, keď narazil na veto prezidenta Schustera. Dá sa povedať, že teraz som po toľkých rokoch splnil záväzok sám voči sebe.

Máte pocit alebo stretli ste sa s názormi, že by slovenská verejnosť bagatelizovala tieto obdobia a ich zločiny?

Povrchní čitatelia si môžu povedať, že to už ani nebudeme môcť spomínať? Ak je pre niekoho krásne, že sme štyri roky čakali na auto a bol len jeden jogurt, tak nech spomínajú na toto „krásne“ obdobie. Jedná sa o popieranie a schvaľovanie zločinov. Myslím si, že stále existujú ľudia, ktorí sú v stave tvrdiť, že tí, ktorí boli odsúdení, si to zaslúžili. A tí, čo boli zastrelení pod devínskym hradom, že nemali odchádzať z nášho „blahobytu“. Domnievam sa, že toto musí byť pravdivo pomenované. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú tvrdiť, že to, čo sa tu budovalo stálo aj za prípadné obete. Som hlboko presvedčený, že treba sa na to pozrieť aj z pohľadu človeka, ktorý dostal guľku do hlavy. A nie z pohľadu toho, kto sa mal celkom spokojne ako nomenklatúrny káder zločineckého režimu.

Sú aj v parlamente takí, ktorí zakrývajú oči pred týmito zločinmi?

Som presvedčený, že každý, kto sa chce čestne pozrieť na popravených, na uväznených, na zničené osudy ľudí a tých bolo tisíce, tak to bola trauma. Stačí sa len vžiť do ich situácie. Každý kto chce uznať, že zločin bol zločinom, mal hlasovať za tento návrh. Nikto zo Smeru a ani z SNS za tento návrh nehlasoval . Dali tak svedectvo o sebe samých.

Za popieranie zločinov nacizmu aj komunizmu bude trest odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov. Nie je to málo?

Nie je to ani málo a ani mnoho. Je to výc****e symbolický trest. Jeden z najznámejších popierateľov holokaustu David Irving bol v Rakúsku uväznený na základe paragrafu, ktorý je ekvivalent tohto paragrafu. Ja ako vtedajší prodekan lekárskej fakulty som sa staral o rehabilitáciu študenta, ktorého v treťom ročníku medicíny vrhli do jáchymovskej bane, kde bol vystavený najväčšiemu ožiareniu, krátko na to zomrel. Preto my tam musíme mať aj paragraf o popieraní zločinov komunizmu.

Trestaní budú len jednotlivci alebo aj skupiny, ktoré majú bagatelizovanie zločinov alebo obdivovanie nacistického, fašistického a komunistického režimu v programe?

Existujú iné paragrafy v Trestnom zákone, ktoré ošetrujú heilovanie alebo nosenie fašistickej symboliky. Treba to rozšíriť primerane aj o používanie komunistickej symboliky. Nie však, keď to bude niekto robiť doma manželke, ale verejne.

Nacistické zločiny jasne pomenoval Norimberský súd. Kto alebo čo bude definovať zločiny komunizmu?

Zločiny sú samozrejme definované. Ak si otvoríte Trestný zákon a budete pátrať po definícií fašizmu alebo nacizmu, tak to tam nenájdete. Narážal som na námietky, že nie je definovaný komunizmus rovnako ako fašizmus alebo nacizmus. Keď hovoríme o popieraní zločinov, tak tým jasne vymedzujeme, čo a kde sa páchalo. Toto môže byť len pre niekoho, kto hľadá výhovorku. Táto jazyková drobnosť je smiešna. Napríklad Milada Horáková, ktorá bola päť rokov väznená v koncetráku a potom ju komunisti odsúdili na trest smrti, nepotrebuje sa nič zdôvodňovať.

Je podľa vás zločinom aj znárodňovanie alebo kolektivizácia, ktoré boli v období komunizmu?

Áno pochopiteľne.

odkaz