Máme piate výročie ruskej okupácie Krymu. Vo februári 2014 Moskva po prvýkrát v povojnovej histórii Európy obsadila ??časť územia iného suverénneho štátu, čím destabilizovala európsky a globálny bezpečnostný systém.
Vtedy svet takmer jednohlasne odsúdil anexiu Krymu Ruskom a odvtedy nezmenil svoj postoj, aj keď Kremeľ bol presvedčený, že Krym mu bude skoro odpustený, rovnako ako Gruzínsko v roku 2008.
Všetci rozumní politici, analytici a právnici súhlasia s tým, že Moskva hrubo porušila medzinárodné právo, nikto nepochybuje, že z právneho hľadiska Krym patrí Ukrajine. A to je samozrejme veľmi dobré.
Zároveň však mnoho ľudí na svete verí tomu, že Putinov čin „čisto ľudsky“ možno pochopiť, pretože, ako niekedy počuli, „Krym bol vždy ruský“.
Je ťažké nájsť viac absurdný a menej nezmyselný mýtus, ale napodiv, on nechal svoje hlboké korene po celom svete a je schopný preniknúť do medzinárodného masového vedomia.
Pôvodní obyvatelia Krymskí Tatári
Dôvodom samozrejme je, že ruská propaganda začala pomaly spúšťať túto dezinformáciu bezprostredne po mierovom páde ZSSR, keď vojnu ešte nebolo ani cítiť. Ale keď prišla vojna, „neoficiálny“ medzinárodný názor bol už spracovaný.
V tomto článku by som chcel predstaviť historické fakty, ktoré vyvracajú tento mýtus a pravdivosť ktorých si môžete preveriť na Wikipédii alebo v akýchkoľvek iných objektívnych zdrojoch.
Takže, ako vyzerajú fakty.
Pôvodným obyvateľstvom Krymu sú Krymskí Tatári, ktorí mali svoj vlastný štát Krymského chána. Navyše, bol to silný a vysoko kultivovaný moslimský štát. Pokiaľ ide o Rusov, na polostrove ich nebolo, s výnimkou vojnových zajatcov.
Na začiatku 18. storočia, vďaka reformám Petra Veľkého, Moskovia (Moskovské veľkokniežatstvo, pozn. red) sa stáva Ruskou ríšou, získava silu a dobýja susedné európske krajiny.
Estónsko a Lotyšsko získala v roku 1721, Litvu a časť Poľska vrátane Varšavy - 1795, Fínsko - v roku 1809. Dnes sú to všetko suverénne národné štáty, členovia OSN, Európskej únie a NATO (okrem Fínska). A je nepravdepodobné, že by sa niekomu otočil jazyk povedať o tom, že „vždy boli ruské“.
Krymský chanát bol zaradený do zoznamu Moskvou dobytých štátov v roku 1783, čo je z historického hľadiska pomerne nedávno. Preto hovoriť o nejakej prvotnej patričnosti Krymu k Rusku je čistá absurdita. Je to jednoducho jedna z krajín, jeden z národov, ktorý si ruská ríša v tých časoch zotročila silou zbraní.
Ruský mini-mýtus
Jediný rozdiel Krymu od ostatných vyššie uvedených štátov je v tom, že po páde Ruskej ríše v roku 1917, Tatári neboli schopní obhájiť svoju nezávislosť. Krym, ako aj Ukrajina, bol zajatý boľševikmi a zostal ako súčasť toho istého ruského impéria, ale pod názvom ZSSR.
Avšak, v Sovietskom zväze Krym mal „šťastie“ ešte menej ako Ukrajina. Ukrajina sa stala „zväzovou republikou“ s formálnymi znakmi štátnej suverenity a na Kryme v roku 1921 boľševická Moskva povolila iba postavenie autonómie, dokonca Ruskej a nie Ukrajinskej zväzovej republiky.
Takéto rozhodnutie Kremľa vtedy odporovalo objektívnej realite, pretože krymský polostrov je geograficky súčasťou Ukrajiny a na Rusko nemá žiadne územné prepojenie. Administratívna afinácia s Ruskom z hľadiska územného pripojenia na Ukrajinu veľmi komplikovala hospodársky rozvoj polostrova, na ktorý sa dodávky prakticky úplne vykonávali z Ukrajiny.
Situáciu napravila tiež Moskva, ktorá bola nakoniec nútená uznať zemepisnú a geo-ekonomickú realitu. V roku 1954 Kremeľ inicioval odovzdanie Krymu z Ruska do Ukrajinskej republiky. (Kremeľ si nedokázal ani predstaviť, že Ukrajina sa niekedy stane nezávislou, a preto pre vedenie ZSSR Krym, rovnako ako celá Ukrajina, fakticky zostali ruskými).
Rád by som osobitne zdôraznil: prevod Krymu bol vykonaný v plnom súlade so zákonmi a postupmi ZSSR. Ruský mini-mýtus, že Krym Ukrajine samovoľne daroval hlúpy Chruščov – vulgárny vymyslel. V roku 1954 Chruščov nemal dostatočnú silu pre také amatérske rozhodnutie.
Zaklínadlo „Krym bol vždy ruským“
A tak sme prišli k pochopeniu, čo vlastne znamená zaklínadlo „Krym bol vždy ruským.“
Ukazuje sa, že ide o nie ani sto päťdesiat rokov v zajatí Ruskej ríše (1783 - 1917), pretože potom tieto nároky by sa mali dotýkať aj iných bývalých kolónií, teraz nezávislých štátov. Rozhodujúcim je tu fakt, že Krym bol súčasťou Ruskej sovietskej republiky od roku 1921 do roku 1954, teda len 33 rokov nedávnej histórie!
Zdá sa, že od pádu Sovietskeho zväzu sa ruskí vodcovia obávali, že ak by nebol rok 1954, Krym by zostal v Rusku. Ani ich neprivádzalo do rozpakov, že ak by nebol rok 1921, to on by bol súčasťou Ukrajiny, a nebyť 1783 – bol by to samostatný štát s nulovým percentom ruského obyvateľstva.
V roku 2014 cárska drzosť zvíťazila – Kremeľ otvorene obsadil Krym, tvrdiac, že sa opiera o medzinárodné právo, historickú logiku a spravodlivosť.
Ako vtip poviem Vám ďalší ruský mini-mýtus o Kryme, ktorý v roku 2014 osobne spustil ruský prezident. Povedal, že „pre Rusko Krym má posvätnú hodnotu, a že tam je duchovný zdroj ruského národa a štátu,“ pretože práve na Kryme prijal kresťanstvo knieža Vladimír, ktorý potom pokrstil celé Rusko.
Knieža Vladimír bol skutočne pokrstený v roku 988 na Kryme (aspoň tak uvádza historická kronika) a v tom istom roku pokrstil svoj štát. Ale on bol Kyjevské, a nie Moskovské knieža, a krstil Kyjevskú Rus, a nie Rusko. Pokiaľ ide o Moskvu, Rusko a samotnú ruskú etnickú skupinu, vtedy oni ešte neexistovali. V lesoch na tých miestach, kde je Moskva, vtedy dominovali ugrofínske kmene, ktoré iba o niekoľko storočí boli asimilované Slovanmi a stali sa jadrom moderného ruského národa.
Takže znova, absurd! Aj napriek tomu sa takýto historicky falošný mýtus teraz dostáva do medzinárodného informačného priestoru. Myslia si, že, ako vždy, nikto sa nebude pozerať na Wikipédiu.
odkaz
