Pre Sagara

Bolo by zaujímavé vedieť, ako krstil Ján Krstiteľ , a ako a čím boli pokrstený apoštoli.

Všetkých krstil Noe . Málokto vie že noe nezomrel ako 950 rokoch ,ale žil ešte ďalších 2000 rokov aby mohol v druhom levele pokrstiť Ježiša a 12 mesiačikov z archy na Ararate v Turecku

2,...aj potopa bol istý "krst",....a už toľko neslop. Prejdi na iný level!

1,.....vodou v Jordáne........a tou boli tiež pokrstení aj apoštoli a všetci kresťania.

Krst vodou je viditeľný, vonkajší symbol,....nášho odhodlania slúžiť a oddať sa Bohu.
Vodný krst slúži ako jasný symbol nášho stotožnenia s Kristom, zvlášť keď si človek vyberie ponorenie celého tela do vody
namiesto pokropenia. /lebo tak to praktizovali prvotní kresťania/ Ponorenie symbolizuje náš vstup do Kristovej smrti (stotožnenie s Kristovou smrťou). Keď sme pod vodou, symbolizujeme naše očistenie a odpustenie hriechov – smrť a pohreb starého človeka. Vstávanie z vody symbolizuje naše vzkriesenie k chodeniu v novote života, práve tak ako Kristus vstal z mŕtvych. Vodný krst je veľmi dôležitý symbolický čin a dôležitý krok poslušnosti každého kresťana.

Anglické slová „baptize“ (krstiť) a „baptism“ (krst) sú prepisom, nie prekladom
gréckych slov baptizo a baptism. Slovo baptizo je použité z pomerne ranného
obdobia gréckej literatúry, s ustáleným významom „ponoriť, namočiť“

Židovský učenec Israel Abrahams o tejto praxi hovorí: „Neexistuje primeraný podklad pre to, aby sme pochybovali o tom, že sa židovský krst v prvom storočí po Kristu vykonával úplným ponorením.“
Grécky jazyk má navyše veľmi jasné slová pre pokropenie (rantizo) a poliatie (epicheo, proschusis), ale tieto nie sú
použité. V Novej zmluve je tiež značný dôraz na prítomné množstvo vody pri krste (napr. Marek 1:9-10; Ján 3:23; Skutky 8:36-39).

Rôzne dokumenty zanechávajú len malé pochybnosti, že Novozmluvná cirkev praktizovala krst ponorením. A jedine krst
ponorením napĺňa svoju plnú a bohatú biblickú symboliku a význam. Ako John Calvin uzna..... „Už samotné slovo baptizo
znamená ponoriť. A je isté, že staroveká cirkev praktizovala ponorenie.“
Neexistuje argument, ktorý by podporoval učenie o krste nemluvniat, čo je celkom presvedčivé. Jasné svedectvo Novej zmluvy, ako aj samotná povaha krstu, podporuje krst veriacich. Navyše krst v apoštolskej cirkvi nasledoval ihneď po vyznaní viery, bez meškania. Práve z tohto dôvodu Nová zmluva neplodí žiadnych nepokrstených
kresťanov. H. Wheeler Robinson hovorí: „Pavol nebol nikdy konfrontovaný s anomáliou nepokrsteného kresťana.

Aj keď krst vodou úzko súvisí s odpustením a s krstom Duchom, nie je nástrojom odpustenia a prijatia Ducha
Voda, použitá pri krste, nezachraňuje. Písmo dôsledne a jednotne svedčí, že človek je spasený len vierou
samotnou, jedine na základe Kristovej zmierujúcej smrti. Len on sám môže zmyť hriechy a priniesť večný život.

Nepochopil, Ján krstil v mene Otca, i Syna i Ducha Svätého? A krstil v mene , alebo v meno ?

5,....v mene. Lebo duch svätý nie je meno,....ale len prívlastok /sväté/,čo je od Svätého Boha.

V mene republiky,....v mene zákona ,....v mene ľudu,....atď!

Republika,...zákon,....ľud ,...nie je meno!

Nedáva to zmysel. Nemalo by sa krstiť , v meno Otca, i Syna Duchom Svätým ?
A neodpovedal si na otázku, krstil Ján Krstiteľ v mene Otca i Syna i Ducha Svätého ?

7,....Ján krstil krstom pokánia!