Právo na predšasnú smrť

Má človek právo ukončiť svoj život, ak má nevyliečiteľnú chorobu?

eutanaziu sme rozoberali velakrat,je to strašne individualne,sama mam v tom nejasno,či ano,či nie,naozaj neviem,od čoho zaleži,že napriklad dvaja ludia rovnakej diagnozy,jeden žije,druhy už nežije,o čom to teda je,o šťasti?o viere, o chuti žiť?o sviečke,ktora ma ešte horieť?...niekedy sa zaoberame uplnymi zbytočnostami,tažime si tym mysel,dušu a to sa odzrkadluje na našom zdravi,až ked človek ochorie uvedomi si,o čom je naozaj život,neviem či mam nato pravo svoj život ukončiť,tak ako neviem,či by som dokazala ukončiť život niekoho ineho

Už si sa to raz pýtala.
Ťažko radiť takému, kto také nezažil. (Síce aj ja mám vraj takú, ale ohrozenie života je pri ňom nepriame.)
Nikdy nevieš, či aj zajtra bude nevyliečiteľná.

👍: piskotka

Áno a ďakujem za odpoveď, niečo také som tiež chcela počuť, aby som si vedela o tom urobiť nejakú predstavu. Veda ide dosť dopredu a naozaj užž zajtra nemusí byť nevyliečiteľnou. A na tíšenie bolesti máme dostatok prípravkov.

Niekto sa vylieči aj ked prestane mysliet.

Boli už také prípady. Psychika robí veľa.

Právo na to má, ale je to veľmi, veľmi nelogické - ukončiť predčasne sám svoj život len preto, že kvôli chorobe bude jeho život predčasne ukončený... Viacmenej je to vzbura proti "osudu" 🙂
Oveľa múdrejšie je prežiť svoj život, byť aj možno o niečo kratší (ale nik a nič nikomu nezaručí dĺžku života), naplno a zmysluplne.

"vzbura proti osudu"?
no rozved to...ma zaujima.

Človek pociťuje bezmocnosť, chce byť zdravý, ale nedokáže to nijakým spôsobom docieliť. Má jedinú možnosť, ako tejto bezmocnosti vzdorovať...

choroba "nezabija" potom a ni nie je problemom. zabija dusevna nerovnovaha a vnutorny boj.
ja by som sa neponahlala so suhlasom k eutanazii.

trošku nepresne položená otázka. niektorí sa ti do nej obujú-nevyliečitelná choroba neznamená, že ti neprijemne eliminuje kvalitu života na kakanie do plienok a bolesti. nevyliečitelných je vela chorob...chcela si povedat o skrátení času pri bolestivom poslednom štádiu, kedy sa s človeka stane vazen vlastnej bolesti. tak nejak, že?
ano, ja som za eutanáziu.

hmm ..na to treba sakra odvahu ..boli zdraví samovrahovia a nevážili si to. Musíš chcieť byť zdravá..musíš chcieť žiť a musíš prekonať samú seba..nájsť zmysel života.

Oňa prepáč, ale trošku si vedľa..tu sa jedná o nevyliečiteľné choroby..ano, vôľa chcieť byť zdravá pomôže, ale len po určitú hranicu. Miro50 ponúkol aspoň možnosti, ktoré zmiernia ich utrpenie..žial sú prístupné u nás iba pre horných 10.tis.
Je dokázané, že aj v kóme taký človek vníma svoje okolie. a tak aj bolesť, len nevie dať nejavo. Nadávno bol článok o českom lekárovi, ktorý sám priznal koľkým takým ťažko postihnutým nevyliečiteľnou chorobou pomohol zbaviť sa ich utrpenia a dôstojných spôsobom odíť do neznáma....

Je strašne dôležité, aby človek odišiel presne vtedy, kedy má. Ani netuším, že čo sa deje, keď odíde, kým sa jeho čas tu na zemi nenaplní...stratí sa v mori krivých zrkadiel? Nevieme, čo je nad nami, a čo nás presahuje...vieme, respektíve iba tušíme, že niečo tam je, inak by sme o tom toľko netrepali. Nedráždime tigra!