Najdôležitejší problém s rímskokatolíckou cirkvou je jej presvedčenie, že samotná viera v Krista nie je pre spasenie dostatočná. Biblia však jasne a konzistentne tvrdí, že spasenie sa získava prijatím Ježiša Krista ako Spasiteľa vierou na základe milosti (Ján 1:12; 3:16,18,36; Skutky 16:31; Rimanom 10:9-10,13; Efezanom 2:8-9). Rímskokatolícka cirkev toto odmieta. Oficiálna pozícia rímskokatolíckej cirkvi je, že osoba musí veriť v Ježiša Krista A byť pokrstená A prijímať Eucharistiu spolu s ďalšími sviatosťami A podrobovať sa nariadeniam rímskokatolíckej cirkvi A vykonávať záslužné skutky A nezomrieť so žiadnymi smrteľnými hriechmi A atď., atď. Katolícka odchýlka od Biblie v tejto najpodstatnejšej záležitosti, spasenia, znamená, že katolicizmus je naozaj falošné náboženstvo. Ak niekto verí v to, čo katolícka cirkev oficiálne učí, nebude spasený. Akékoľvek tvrdenie, že skutky či obrady sa musia pridať k viere na to, aby sa dosiahlo spasenie, je tvrdením, že smrť Ježiša nebola na úplné zaplatenie za naše spasenie dostatočná.
Veľmi lacne predané evanjelium, typickým spôsobom fundamentálnych protestantov. Všimnime si tvrdenie fundamentalistov, ako pracujú. Najprv spochybnia učenie ľahkým nadneseným štýlom. Potom pritvrdia veršíkmi z písma, ktoré potom vykladajú podľa toho, ako im to pasuje a napokon zakončia – naozaj je katolicizmus falošné náboženstvo. Pieseň stále tá istá, čo sa dá napokon od odpadlíkov očakávať? Poďme do Písma teda aj my, aby sme sa pozreli na to, čo sa tvrdí v tomto heretickom článku. Pozrime si verš za veršom, či je to naozaj tak, ako sa to vykladá.
Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, Jn 1:12
Mnohí katolíci prijali Krista Pána, uverili v Jeho meno a tak sa stali Božími deťmi. Nič viac z tohto verša nevyčítame.
Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Jn 3:16
Skutočne nik nebude zahanbený, ak uveril v Krista Pána, pretože Kristus Pán zomrel za naše hriechy. Opäť tu nie je čo nájsť, čoby katolík nemal poznať. Ak niečo protestanti vypichujú je to, že kladú dôraz na vieru. Bez viery je samozrejmé, že žiadne vykúpenie nemôže byť, pretože jedna zo základných dogiem katolíckej Cirkvi hovorí, že mimo Krista nie je spása, pretože Kristus náš Pán je cesta, pravda a život.
Verš Ján 18, 36 dokonca vôbec nesúvisí s témou o viere a spáse, ale je tam azda preto, aby dôkaz vyzeral hutnejšie.
Oni povedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ Sk 16:31
Tu ide rozhovor Pavla so žalárnikom, kde Pavol ako prvé hovorí o viere – následne však vieru musí dopodrobna vysvetliť a ozrejmiť, čo sa stalo v dome žalárnika. Opäť tu nič nevidíme, čoby katolík nemal vedieť.
Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu. Rim 10:9-10
Zase jeden zo známych veršov pre katolíka, kde má vyznávať a srdcom veriť v nášho Pána Ježiša Krista.
Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. Ef 2:8-9
Napokon je tu ako vždy nakoniec – daný najpresvedčivejší verš, kde sa hovorí o spáse bez skutkov, aby sa nikto nevystatoval – v preklade heretikov – spása je bez skutkov.
Pozrime sa teraz na niečo iného. Viera v nášho Pána je prvotinou, je štartovnou čiarou k životu večnému, je odrazovým mostíkom ku ceste spásy, ceste posväcovania, ceste úzkej, k úzkej bráne. Je to beh na dlhú trať, kde sa beží o veniec, je potrebné dobehnúť do konca. Katechézy všetkých Cirkevných otcov, ale i samotných Apoštolov boli o prijatí Krista vierou. To bola tá úplne prvotná vec, ku ktorej sa však po prijatí viery kresťan nemal vracať, ale mal nastúpiť na cestu viery, na dlhý beh viery.
Tento samotný heretický článok nehovorí o posväcovaní a tak mnoho kresťanov by prehliadlo tento verš: Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. Hebr 12:14
Ako to dať teraz dohromady. Protestantom robia tieto verše značné problémy, pretože spasenie len z viery, tu začína naberať aj inú podobu. A inde Písmo hovorí: Veď Boh nás nepovolal pre nečistotu, ale pre posvätenie. 1Sol 4:7. A inde tiež čítame: Veď je napísané: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ 1Pt 1:16.
Ako to teraz vyložiť? Heretici v článku nám hovoria, aby sme verili v Pána a to stačí ku spáse. Na tomto dokonca odsúdili katolícku Cirkev, ktorá je mimochodom telom Pána Ježiša Krista a Jeho svätou nevestou. Ale nepovedali tu o tom, že viera je úplne prirodzeným základom k zmene života, že viera je iba prvotina pre pohanov a neobrátencov – po viere v Krista však musí nutne nasledovať posväcovanie! Nič tu o posväcovaní však nečítame, nič tu nečítame o tom, ako sa posväcovať, ako byť svätým tak, ako bol svätým Kristus. Celá nová zmluva vrátane listov, obsahuje v 80% učenia o posvätení a o tom, ako kráčať za Kristom, ako sa chovať v rôznych životných situáciách, ako byť v opozícii k svetu, ktorý je hriešny a pohanský.
Tu sa pozastavme na absolútne nesprávnom chápaní protestantov viery. Píšu: Akékoľvek tvrdenie, že skutky či obrady sa musia pridať k viere na to, aby sa dosiahlo spasenie, je tvrdením, že smrť Ježiša nebola na úplné zaplatenie za naše spasenie dostatočná.
Podľa tohoto ich tvrdenia, vlastne už nič nemusíme konať a robiť. Náš Pán všetko za nás urobil a tak stačí to, ak si my sami budeme vsugerovávať verše, že takto sme spasení – iba a len z viery. Z tohto zmýšľania neskôr vznikla nová ešte horšia falošná teológia, že náš Pán napokon zomrel za všetkých, bez ohľadu ich viery. Teda to v praxi znamená, že peklo je dnes prázdne, že Boh Kristus vylial svoju krv za každého človeka, bez ohľadu aký vzťah človek ku nemu mal. On nás proste vykúpil bez toho, či o tom vieme alebo nevieme.
Vráťme sa naspäť. Protestanti si mylne myslia, že evanjelium ohľadom spásy sa má vykladať chronologicky – teda že vrcholom všetkého je Golgota a obeta Krista na kríži. Táto obeta je samozrejme tou najdrahšou obetou celého času, nahrádza všetky starozákonné obety zvierat, Boh Kristus Pán vylieva svoju svätú krv za tých, ktorí v Neho veria, zomiera na kríži a zakusuje peklo, ktorá by zakúsil každý hriešnik, keby Krista nepoznal a neveril by v neho, ale práve pre vieru sa kresťan nemusí báť tohto pekla. Čoho sa však musí báť je odpadnutie od viery, je lacná viera, je povrchná viera, je viera bez posväcovania a pripodobňovania sa Kristovi nášmu Pánovi. Ibaže výklad Apoštolov je opačný – Golgota je prvotný odrazový údaj k viere, nie posledný. Káže sa o Kristovi, o tom ukrižovanom – toto je východzí bod viery. Protestanti však tento bod majú ako posledný.
Kristus vylieva svoju presvätú krv. Od človeka však tiež niečo žiada – žiada od neho to, aby zmenil život, aby činil pokánie, aby zvestoval evanjelium, aby žil život podobný Kristovi. Protestanti radi vytiahnu verš, kde je zachránený lotor, ktorý je spolu s Pánom ukrižovaný. Isto, ak človek uverí na konci života, tesne pred smrťou, čo je tiež veľká Božia milosť – človek už nemá časť na posväcovanie. Ale toto sú iba minimálne prípady, aby sa ukázala Božia milostivá tvár. My sa tu však bavíme o väčšine kresťanov, ktorí sa obrátili a majú pred sebou cestu úzku, cestu behu k cieľu, cestu ťažkú a náročnú. Ako ale bežať tento dlhý beh? Sme spasení skrze krv Krista, ale či je naša viera naozaj správna a či prináša úžitok, sa ukazuje až v samotnom reálnom živote kresťana…
Svätý Pavol nám hovorí o pití mlieka – tým pitím mlieka je spasenie skrze Krista – je to úvodné učenie o zástupnej obeti, ktorú protestanti majú naopak na konci. Po tomto mlieku totiž nasleduje tvrdý pokrm – posväcovanie a ťažká práca na svojej spáse. Protestanti zostali iba pri uverení, teda pri mlieku a tvrdý pokrm im nejde prekúsnuť. Prečo asi? Pretože k posväteniu je potrebný Boh a jeho nebeské dary z neba!
Kristus podľa Tim 3, 15 určil to, že Cirkev sa stáva oporou a stĺpom pravdy. Práve cez Cirkev dáva Boh dary z neba k tomu, aby človek rástol k svätosti, aby sa podobal na Svojho Pána, ako to len najlepšie dokáže.
Ako to však protestant zvládne, keď odmietol Kristovu Cirkev a jej nebeské dary a milosti? Boh dáva milosti vďaka katolíckej Cirkvi aj protestantom, aj pravoslávnym – ale plnosť milostí nemajú. Sú ako chudobní vydedenci Boha, pretože Boh im chce dať všetko – ale oni tvrdohlavo odmietajú milosti z neba, kde ich nebeský otec je miliardár, ale oni radšej chodia ako otrhané deti bezdomovca, čím iba Otca Boha zarmucujú.
Prečo je tu teda Cirkev a prečo dostala také dary a milosti z neba? Ak sa reálne budete o protestantov zaujímať tak zistíte, že sú na tom veľmi zle s modlitbou. Veľmi ťažko sa im prichádza pred Pána a často to býva iba nevyhnutnosť. Veľmi ťažko protestanti dodržiavajú príkazy a veľmi ťažko sa posväcujú, veľmi málo sa postia, len výnimočne sa obetujú za hriešnikov, vôbec si neodopierajú rozkoše a ponuky sveta a takto by sme mohli pokračovať ďalej.
Ak rátame to, že spasenie je z viery, iba z viery v Pána nášho a táto viera je kmeň stromu, z tohto kmeňa viery nutne musí rašiť posväcovanie v podobe nových konárov a ovocia na týchto konároch. Ale keď sa reálne pozrieme na protestantov, hovoria síce o spáse a viere, ale ovocie a konáre viery nikde nenájdeme. Žiaľ, toto sa dotýka dnes väčšiny katolíkov, pretože je svet v apostáze – odpadu od pravej katolíckej viery.
Čo teda znamená napríklad eucharistia? Je to opätovné sprítomnenie Golgoty, opätovná obeta Krista na oltári presne tak, ako sa vykonávali starozákonné obety. Táto obeta je však jedna jediná, je dokonalá, je presne tá istá ako bola obeta Golgotská. Na oltári v katolíckej Cirkvi sa opäť stretávame s Kristom, opäť prežívame obetu svätú, obetu čistú. Opäť vidíme Golgotu, ako náš Pán vychádza na vrch a vylieva svoju krv a obetuje telo z mnohých. Je to presne tá istá obeta, aká sa udiala deň pred ukrižovaním, keď náš Pán ustanovil eucharistiu nekrvavo na zelený štvrtok v hornej sieni. Týmto naplnil sľub, že bude so svojou Cirkvou do skončenia sveta.
Ako toto súvisí so spásou a posväcovaním? Veľmi vysoko! Kristus Pán je prítomný vo svojom tele Cirkvi, je prítomný v každej omši, vďaka obete každej omše svet získava mnohé požehnania a súkromne kto prijíma Krista do svojho tela nielen vierou, ale aj fyzicky podľa návodu Jána 6 kapitoly, stotožňuje sa s Kristom, je spojený s Kristom, jeho viera rastie a jeho predsavzatie k posväteniu a odovzdaniu sa len Kristovi do rúk, sa zvyšuj. Pretože katolík nechce tohto Pána ktorého fyzicky prijal, nijako úmyselne opäť zarmucovať. Eucharistia ako hovorili ranní otcovia je to, ako keď sa máte vydať na dlhú cestu, na tejto ceste odrazu nachádzate peniaze a tak si ju uľahčíte. Týmito peniazmi je eucharistia, keď po ťažkej ceste spásy kráčame s Kristom zjednotený nielen Duchovne, ale aj fyzicky.
Čo majú protestanti ako inšpiráciu a motor k posväcovaniu? Vôbec nič! Eucharistia je pre nich iba pripomienka a tak si musia mnoho vsugerovať. Preto nevidíme na protestantoch žiaden reálny rast v napodobňovaní Krista, preto Boh neurobil protestantom ani jeden div a zázrak, pretože ich posväcovanie je, bolo a bude bez pomoci neba mizerné.
Podobne Cirkev dáva mnoho milostí cez modlitby, púte, mnohé stretnutia, exorcizmy, cez krst, birmovanie, požehnania, požehnania predmetov, príhovory Svätých a v konečnom dôsledku aj cez Božiu Matku Máriu, ktorú Boh povýšil ako pomocnicu kresťanov. Boh nám dáva príklady Svätých, ich cesty viery, ich ťažké zápasy, dáva sa nám poznať cez týchto svätých, mnohým sa Boh zjavil ako to robieval v Písme, nasmeroval tak Cirkev keď išla zlým smerom, vzbudzoval si svojich vyvolených, ktorí obrátili kormidlo Cirkevnej lode v čase heréz a úpadku, dal Cirkvi mnohé zjavenia z neba, cez ktoré naprával škody v Cirkvi. Cirkev je bohatá nevesta Krista nášho Pána a kráčať v Cirkvi po úzkej ceste nie je až tak úplne neuskutočniteľné.
Ale čo chudobný protestant, ktorý všetko bohatstvo Krista a Jeho nevesty odmietol?! Čo mu zostane? Akurát písať mizerné články o tom, že v bohatej Kristovej Cirkvi nie je spása, ale on chudobný otrhanec ktorý neprijal dary bohatstva, je spasený len preto, lebo si povytŕhal verše z písma, pričom musel mnohé poprieť a odignorovať, aby dostal výsledok ktorý chcel dostať. Podobne čítajú písmo ateisti, ktorí tiež v ňom hľadajú dôkazy o svojej pravde, podobne ako jehovisti.
Katolíci stoja a vždy stáli na viere v Pána Ježiša Krista, bez ktorej je nemožná spása, pretože iba z viery sme spasení. Ale keď sme z viery spasení, konáme aj spásne skutky, nasledujeme Krista Pána nielen slovom, ale aj skutkom. Veď Jakub píše, že taká viera ktorá nemá skutkov je viera mŕtva. Viera je súčasť uholného základného kameňa spásy, pretože týmto uholným kameňom je sám Kristus náš Pán. Na Kristovi a viere v Neho sme začali stavať a neustále staviame. Ale protestanti zostali pri mlieku, stoja iba na uholnom kameni a nič nepostavili.
Preto sa nevzrušuj milý katolík nad herézami, ktorými ťa chce satan zviesť aj cez jeho verných – protestantov. Radšej sa drž Boha a jeho slova: Keď máme takéto prisľúbenia, milovaní, očisťme sa od každej poškvrny tela i ducha a posväcujme sa v Božej bázni. 2Kor 7:1
odkaz
