Pri pohľade na volebné sľuby kandidátov na starostov a primátorov slovenských obcí a miest mi bolo veľmi smutno. Spoločným menovateľom úplne všetkých, či už politických nominantov, alebo nezávislých kandidátov boli totiž iba sľuby, smerujúce k pozdvihnutiu hmotnej, materiálnej a ekonomickej oblasti, vidiac práve v tomto liek na všetky problémy. Išlo v podstate o veľké, spoločné vyjadrenie viery, že jediná cesta k šťastiu, prosperite a pozdvihnutiu spoločnosti je neoddeliteľne spojená iba s rastúcim ekonomickým potenciálom, s priaznivými hospodárskymi ukazovateľmi, s väčším objemom peňazí, z vyššími platmi, lepšími službami, infraštruktúrou a podobne. Neustále iba hmota, hmota a zase len hmota.
Z podobných postojov však cítiť úbohý závan malosti z duší tých, ktorí sami o sebe uvažujú, ako potencionálnych vodcoch, schopných viesť ľudí správnym smerom Cítiť z nich osobné upnutie sa na druhoradé a fatálnu nevedomosť o fungovaní elementárnych Zákonitostí vo stvorení. Ani jeden z potencionálnych kandidátov totiž nezahrnul do svojho programu snahu o duchovné pozdvihnutie obyvateľstva, čím v podstate nepriamym spôsobom podal dôkaz o hodnotách vlastnej osobnosti. Lebo v chode tohto stvorenia vždy bude a zostane pravdou skutočnosť, že iba z duchovného pozdvihnutia života, žitého v súlade s univerzálnymi Zákonitosťami, môže vyvstať naozaj zdravý, materiálny a ekonomický rast a iba táto cesta predstavuje jedinú, správnu a plnohodnotnú cestu nahor, k harmónii a spokojnosti všetkých vrstiev spoločnosti.
Žiaľ, opačný princíp, rozšírený v súčasnosti vo svete, spočívajúci v klamlivom presvedčení, že iba čisto materiálny rozvoj nám môže zaručiť spokojnosť a pravé ľudské šťastie, je, ako sa ukazuje, istou cestou k nezdravým vzťahom v spoločnosti, zdrojom ustavičného pnutia medzi ľuďmi, bránou k osobnému i národnému egoizmu a v podstate príčinou takmer všetkých negatív, ktoré počas celej histórie ľudstva, so železnou pravidelnosťou prinášali iba ničivé a tragické strety vo vnútri národov i medzi nimi navzájom.
Ak sa však niekto bude snažiť v tejto súvislosti upozorniť na vyspelé krajiny západného sveta, na spokojnosť a blahobyt tam panujúci, musíme rozhodne vedieť, že ich blahobyt je budovaný väčšinou vždy na úkor iných, zväčša ekonomicky slabších a jednak je, ako všeobecný „životný štýl“ všetkých obyvateľov našej planéty, z hľadiska jej prírodných zdrojov, trvalo neudržateľným.
Opäť preto treba zdôrazniť: Prvoradým záujmom všetkých pravých vodcov spoločnosti musí byť duchovný vzostup obyvateľstva, založený na znalosti Zákonitostí vo stvorení, z ktorého sa následne úplne automaticky začne odvíjať aj zdravý materiálny rozvoj. Ale aby sme nezostali iba pri konštatovaní situácie, ukážme si praktickú cestu k uskutočneniu tohto veľkého cieľa.
Už aj dnešný systém politickej moci pozná a využíva princíp poradcov, podniky a firmy majú taktiež svojich právnych, či reklamných poradcov, politici svojich konzultantov, asistentov a podobne. Aby sa veci začali uberať správnym smerom, vedúci činitelia, nachádzajúci sa na rôznych úrovniach riadenia štátu, by mali mať taktiež poradcov, znalých základných Zákonitostí vo stvorení, s ktorými by konzultovali všetky svoje závažné rozhodnutia, aby sa s rovnakou úzkostlivosťou a dôslednosťou, s akou sa v súčasnej dobe pri každom rozhodovaní kladie dôraz najmä na osobný a politický prospech, dbalo na to, či je posudzovaná záležitosť i všetky veci s ňou súvisiace, v súlade so Zákonitosťami vo stvorení. Následná realizácia takýchto projektov by potom musela priniesť doposiaľ nepoznaný prospech všetkým obyvateľom a nakoniec i ľuďom, ktorí sa oň zaslúžili.
Ak totiž budeme duchovné princípy donekonečna oddeľovať od bežného a reálneho života tak, ako sa to deje doposiaľ, budú logicky navždy od seba na míle vzdialenými, bez možnosti vzájomného ovplyvnenia sa. Potom je samozrejme možné, že hoci sami seba veľmi radi prezentujeme, ako národ z duchovnými hodnotami, v reálnom živote kráčame cestou tupého, bezcitného a chladného materializmu, v ktorom sa naše duchovné hodnoty vôbec neprejavujú.
Duchovné poznanie však musí mať praktické upotrebenie, musí byť zohľadňované pri všetkých rozhodnutiach vedúcich pracovníkov, či už v štátnom, alebo skromnom sektore. Keďže ich súčasné povedomie o Zákonitostiach vo stvorení je takmer nulové, dalo by sa to riešiť jednotlivými poradcami, znalými týchto Zákonitostí, za pomoci ktorých by sa všetky vážne rozhodnutia sformovali do konečnej podoby a dotiahli až do štádia praktickej realizácie. Samozrejme, tento spôsob by mal byť iba premostením zo súčasného stavu, k stavu ideálnemu, kedy bude každý človek schopný rozhodovať správnym spôsobom sám, k čomu ho už aj teraz nabáda hlas jeho vlastného svedomia.
A na záver jedna otázka: Viete v čom spočíva veľká budúcnosť Slovanstva, o ktorej hovoril už nemecký filozof Herder a ešte mnohí iní po ňom? Práve v schopnosti realizácie vyššie spomínaných princípov, pretože Slovania, osobitne však slovanské národy strednej Európy, majú k tomu tie najväčšie vnútorné predpoklady. Majú všetky predpoklady k prekliesneniu jedinej správnej cesty zo súčasných omylov, vedúcej ku skutočnému a pravému rozmachu celej ľudskej civilizácie. Ak to však nedokážu, budú národy zeme aj naďalej kráčať po svojej širokej ceste neporozumenia základných Zákonitostí vo stvorení, na samom konci ktorej môže byť, podľa logiky ich železného fungovania, iba jedno jediné ...zničenie!
M.Š.
Slovenské občianske združenie pre posiľňovanie mravov a ľudskosti
odkaz
