Podriadený Otcovi – ale večný Boh

Rozhodol som sa že dám túto tému, lebo otázka, kto je Ježiš je veľmi dôležitá. Preto aj Ježiš sa pýtal učeníkov, za koho ho pokladajú.
Peter mu odpovedal....

Ty si Mesiáš, Syn živého Boha. Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.“

Táto odpoveď Petra je základným vyznaním viery, uznáva Ježiša nielen ako Mesiáša, ale aj ako Božieho Syna, čo má hlboký význam pre otázku, kto Ježiš naozaj je. Mnohí majú problem sklbiť prave to, že nebol stvorený, a zároveň bol podriadený Otcovi...

Na prvý pohľad to vyzerá ako rozpor. Ale keď sa nad tým hlbšie zamyslíme, dáva to zmysel.

Ježiš je zrodený z Otca, nie stvorený. To znamená, že má rovnakú božskú podstatu, je večný, svätý, všemohúci. Biblia hovorí: „Na počiatku bolo Slovo… a to Slovo bolo Boh.“ (Ján 1:1) A tiež: „Všetko povstalo skrze neho.“ (Kol 1:16)

Zároveň však Ježiš hovorí: „Otec je väčší ako ja.“ (Ján 14:28) To neznamená, že je menej než Boh, ale že sa dobrovoľne podriaďuje Otcovi vo svojej úlohe Syna.

Jednoduchý priklad z rodiny...Dieťa je podriadené rodičovi, ale má rovnakú ľudskú podstatu. Podriadenosť neznamená menejcennosť. Rôzna úloha, rôzna hodnota.

Tak aj Ježiš, v podstate je Boh, v úlohe je Syn, ktorý sa z lásky podriaďuje Otcovi.

A práve v tejto podriadenosti sa ukazuje dokonalá jednota Trojice, nie rozdelenie, ale harmónia.

👍: Fotón

Mnohí sa boja povedať, že Ježiš je dokonalý človek a zároveň dokonalý Boh. Akoby to bolo niečo, čo sa nedá spojiť. Ale práve v tom je tajomstvo Krista.

Ježiš má v sebe božskú podstatu, je zrodený z Otca od večnosti, nie stvorený. Zároveň sa stal pravým človekom, narodil sa z Márie, jedol, plakal, trpel, zomrel.

Nie je to rozpor. Je to jednota dvoch prirodzeností: božskej a ľudskej. Práve preto mohlo povedať: „Ja som cesta, pravda a život.“ (Ján 14:6)

Ak by bol len človek, nemohol by byť cestou k Bohu. Ak by nebol Boh, nemohol by byť pravdou a životom.

Ježiš je most medzi Bohom a človekom.

Ako člověk nás chápe, cíti s nami, trpí s nami. Ako Boh nás môže zachrániť, odpustiť, dať večný život.

Netreba sa toho báť. Práve táto jedinečná kombinácia robí Ježiša tým, kým je, Spasiteľom sveta.

👍: Fotón

On nie je iba jeho spasiteľom, je jeho stvoriteľom.
Apoštol Ján o ňom napísal, že bol slovom, ale aj to, že sa ponížil na našu úroveň a zomrel.
Tým že ho Boh vzkriesil, jeho Otec ho vzkriesil, on Ježiš sa sám nevzkriesil, tým máme my ľudia jedinečného ambasádora v duchovnej ríši pred Bohom. Vzkrieseného Syna samotného Boha, ambasádora nás ľudí pred Bohom.
A o toto Ježiša Krista trinita odoberá.

a teraz, ak by bol Ježiš stvorený Bohom, čo by to znamenalo?...

Znamenalo by to, že Ježiš má začiatok. Že neexistoval od večnosti, ale vznikol v nejakom bode. A ak má začiatok, potom nemôže byť Boh, pretože Boh je večný, nestvorený, bez počiatku.

Znamenalo by to, že Ježiš je súčasť stvorenia, podobne ako anjeli, ľudia, vesmír. A ak je stvorený, potom je nižší než Boh, nie rovný. To by menilo úplne všetko

Jeho obeta na kríži by nemala nekonečnú hodnotu. Modlitba k Ježišovi by bola modlitbou k stvoreniu, nie k Bohu. Spása by závisela od niekoho, kto sám potrebuje Stvoriteľa.

Ale Biblia hovorí, že „všetko povstalo skrze neho“ (Kol 1:16). Ak všetko vzniklo skrze Ježiša, nemohol byť on sám stvorený. Ježiš je „Slovo, ktoré bolo u Boha a bolo Boh“ (Ján 1:1).

Ak by bol Ježiš stvorený, nemohol by byť Spasiteľom. Len Boh môže zachrániť človeka od hriechu. Len večný Boh môže dať večný život.

👍: Fotón

Je rozdiel medzi byť počatý z, a byť stvorený.
Ono nie nadarmo stvoril Boh ako Biblia píše, DVOCH ich stvoril na svoj obraz, muža a ženu. Z celého tvorstva iba Evu stvoril z Adama. Dokonca z jeho rebra.
Na svoj obraz, lebo aj Ježiš bol z Boha svojho Otca.
Ako ho počal, vysvetlím až mi vysvetlíš ty, ako stvoril Evu z rebra Adama.
V tom je to tajomstvo, nie v tej vašej babylonsko-egyptsko-gréckej Trinite.

Ak by bol Ježiš stvorením, potom by Boh obetoval svoj výtvor. A to si úprimne myslím, že nie je Božia láska.

Láska nie je o tom, že Stvoriteľ obetuje niečo, čo si vytvoril. Láska je o tom, že sám seba dáva za druhého. A práve to sa stalo v Ježišovi, Boh sa stal človekom, aby nás zachránil.

Ak by Ježiš bol len stvorený, potom by Boh poslal niekoho iného, nie seba. Ale Biblia hovorí, že „Slovo bolo Boh“ (Ján 1:1), a že „Boh bol v Kristovi, keď zmieroval svet so sebou.

Božia láska sa ukazuje v tom, že Boh sám prišiel, trpel a zomrel za nás. Nie že poslal svoj výtvor, ale že sa sám dal

2. Korinťanom 5:18
To všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou skrze Krista a dal nám službu zmierenia. 19 Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou.

👍: Fotón

elemír@, túto tému som dal aj k vôli tebe...aby si nemal problém sklbiť Petrové vyznanie s Ježišovým božstvom....

Trinita je ako droga. Má vplyv na zdravý rozum.
Zatemňuje ho.
Akoby inak mohol človek rozprávať o dvoch, o otcovi a jemu podriadenému synovi, že reku Syn po Otcovi, Bohu, musí byť prirodzene svojou náturou tak isto Bohom, a na záver zabiť tú jednoduchú myšlienku nezmyslom že v tom sa ukazuje dokonalá jednota trojice.
Pán zmätený asi ani nepozná definíciu trinity. Nečudo, veď Tú sa katolíckej cirkvi podarilo definovať len za puhých 400 rokov koncilov, hádok a exkomunikácií a s tým spojeného prenasledovania.
A ešte k tomu, definovať to k tomu začali asi len iba 200+ rokov potom čo posledný z apoštolov žil. A ten, a to ani jeden z nich, nikde o Trinite nepísal.
Z pohľadu histórie – Trinita je výplod cisárovej politiky udržať cisárstvo pokope.
Lebo Trinitu, si tá Rímsko katolícka neviestka prevzala na seba od neho.
Od cisára, nie od Boha.
A tak je to so všetkým rímsko katolíckym zdedeným po pohanoch.
Tak ako aj tie vaše dušičky.

Tvoj problém je ten, že niečo napíšeš, a nevieš ani to - čo je Božská ( božská) podstata.😲
Božská podstata=duchovná prirodzenosť, podstata.
Preto Písmo hovorí, že aj anjeli majú - Božskú podstatu ( duchovnú podstatu). Aj preto ich Biblia označuje ako - Božských, ako "bohov".
Dokonca, túto Božskú podstatu ( duchovnú podstatu, prirodzenosť) budú mať aj tí, čo pôjdu do neba.
Pozri - 2.Petra 1:4.
Katolícke preklady:
Biblia Douay-Rheims -
"Skrze neho nám dal najväčšie a najvzácnejšie prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastníkmi božskej prirodzenosti a unikali skaze žiadostivosti, ktorá je vo svete". Katolícka verejná doména Preklad - "Skrze Krista nám dal najväčšie a najvzácnejšie prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastníkmi božskej prirodzenosti a unikali skaze žiadostivosti, ktorá je vo svete". Nový americký preklad - "Skrze ne nám dal vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne mohli stať účastníkmi božskej prirodzenosti po tom, čo ste unikli skazenosti, ktorá je vo svete kvôli zlej žiadostivosti". Nový revidovaný štandardný preklad - "Takto nám skrze ne dal svoje vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastníkmi skazy, ktorá je vo svete kvôli žiadostivosti, a stali sa účastníkmi božskej prirodzenosti."
A byť zrodený, stvorený, splodený, byť počiatkom Božieho stvorenia, byť prvorodený celého stvorenia - je jedno a to isté. Aj keď sa môže niektorý výraz chápať aj inak( obrazne). Ale kontext Biblie jasne dokumentuje to, že Ježiš bol Otcom privedený k bytiu. Ak je raz niekto niekomu(Bohu Otcovi) podriadený, .... nemôže byť potom rovný - tomuto Bohu! Za žiadnu cenu! Samozrejme, trinitári to vedia, a tak opäť musia túto nezrovnalosť nejako poprieť, zakryť. Tak museli prísť s nejakým, krkolomným, nelogickým výkladom.
Samotný Ježiš opakovane povedal, že je "menší od svojho Otca, svojho Boha". Pozri Ján 20:17,. Ján 13:16-17. "Posol je vždy menší, od toho, kto ho posiela ". Túto zásadu ale tí, čo nemilujú pravdu, .... nebudú akceptovať.

5 qwert
ja s tým prpoblém už dávno nemám, problém asi budeš mať ty, lebo vidíš boha aj tam, kde nie je.

elemír, odpovedz si na otázku...je Ježiš stvorením?....stvoril ho Boh?

odpoviem za teba...NESTVORIL...

to slovo bolo v Bohu a bolo Boh

a to Slovo sa telom stalo...(Ježiš)

prvotinou stvorenstva nášho boha bol jeho syn a jemu stvoril tento svet.

Stále nechapeš?....elemír@, píšeš, že jemu bol stvorený tento svet, akoby Ježiš bol len príjemcom stvorenia. Ale to je v rozpore s Písmom. Biblia jasne hovorí, že skrze neho bolo všetko stvorené viditeľné aj neviditeľné.

V Kolosanom 1:16 čítáme:

Veď v ňom bolo stvorené všetko: na nebi aj na zemi, viditeľné i neviditeľné, či tróny, panstvá, kniežatstvá alebo mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho.“

Toto nehovorí o tom, že svet bol stvorený pre Ježiša ako nejakého pozorovateľa, ale že on je aktívny pôvodca stvorenia, skrze neho všetko vzniklo. Ak by bol Ježiš len stvorením, nemohol by byť tým, skrze koho všetko vzniklo. To by znamenalo, že vznikol pred tým, ako vzniklo všetko čo je logický rozpor.

Navyše Ján 1:3 dodáva:

Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo

.

Takže ak Ježiš nie je Boh, ale len stvorenie, potom by nemohol byť tým, skrze koho povstalo všetko. Biblia ho nepredstavuje ako súčasť stvorenia, ale ako Slovo, ktoré bolo u Boha a bolo Boh (Ján 1:1).

Boh a Kristus – rovnosti a rozdiely

Boh a Kristus – v čom sú si rovný a v čom sú rozdielny ?

„Boh je Duch,“ povedal náš Pán v Jánovi 4:24. Duch nie je viditeľný ani počuteľný. Ako však môžeme vzhľadom na túto skutočnosť vidieť Otca? Len ak je Syn podobný Otcovi, potom vidíme v Synovi Otca. Potom je skutočnosťou to, čo povedal Ježiš Kristus: „Kto videl mňa, videl Otca“ (Ján 14:9).

Syn sa však musí od Otca odlišovať, lebo keby boli identickí, Syn by bol rovnako nepoznateľný, keďže by bol rovnako neviditeľný a nepočuteľný.

„Ja a Otec sme jedno,“ povedal Ježiš Kristus v Jánovi 10:30. Sú teda úplne zhodní vo svojej podstate, v zmýšľaní srdca a vo svojich cieľoch; sú si úplne dôverní. Ale nie sú jedno, „lebo Boh je jeden, rovnako ako je jeden aj prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš, ktorý dal seba samého za všetkých namiesto výkupné“ (1 Tim 2:5). Sú teda dvaja, ktorí sú v úplnej jednote srdca, medzi ktorými existuje dokonalá dôvernosť a vo všetkých ohľadoch dokonalý vzťah, ako čítame v Jánovi 7:29: „Ja som s ním dôverný, lebo som od neho a on ma poslal.“ Keďže Boh je Duch a teda nevnímateľný, potrebuje prostredníka. Prostredník je niekto iný, druhý; na to poukazuje aj Jeho rovnosť s Otcom, lebo nikto nemôže byť rovný sám sebe, ale len niekomu inému. Kristovo poslanie ako prostredníka vyžaduje, aby bol rovnaký aj odlišný. Ak je Boh neviditeľný, Syn musí byť viditeľný. Ak je Boh nepočuteľný, Syn musí byť počuteľný. Obraz, ktorý vidíme, a slovo, ktoré počujeme, však musia byť podobné Bohu, to znamená, že sa musia javiť našim zmyslom tak, ako keby sa nám zjavil sám Boh, pokiaľ ho môžeme priamo vnímať.

Boha však nemôžeme vnímať priamo, ale len Syna. Žiarivosť Božej slávy nám svieti len vtedy, keď hľadíme na tvár Ježiša Krista (2 Kor 4,6). Isté je, že Kristus nie je pre nás v súčasnosti taký viditeľný, ako bol vtedy pre obyvateľov Kafarnauma alebo Galileje, lebo Kristus je v súčasnosti skrytý v Bohu (Kol 3,3). Nám veriacim je však vždy pred očami; dnes spoznávame Pána vo viere a v úplnej istote v Jeho nadpozemskej sláve a v prejavoch milosti nezmieriteľného rozsahu pre nás tak jasne, že skutočne hľadíme do Božieho srdca a spoznávame Ho, Otca, a preto Mu môžeme vzdávať česť asi takto: „Chvála, vďaka a sláva Ti, Bohu a Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, že si v našich srdciach rozžiaril svetlo poznania Tvojej slávy, ba dokonca Teba samého, a to tým, že nám vo viere dovolíš hľadieť na tvár Ježiša Krista. Aká milosť, aká ohromujúca!“


Rovnosť Syna s Otcom



Ježiš Kristus povedal Židom: „Nikdy ste nepočuli hlas Otca ani nevideli Jeho podobu“ (Ján 5:37). Židia a ich predkovia teda nikdy nevideli samotného Boha. Je vôbec nemožné vidieť Otca, lebo je neviditeľný. Ale koho videli Adam v raji, Abrahám pred svojím stanom, Mojžiš na vrchu a Jozua pred Jerichom? Videli slávu toho, ktorý je Božím slovom a obrazom, mnohokrát znázorneným prostredníctvom posla. Kľúčovým miestom k tomu je:

Exodus 23:20-22: „Hľa, posielam pred tebou posla... Dávaj si na neho pozor a počúvaj jeho hlas... lebo v ňom je moje meno. Ak budeš počúvať jeho hlas a robiť všetko, čo ti poviem, budem nepriateľom tvojich nepriateľov.“ V Skutkoch apoštolov 7:38 je napísané: „Na vrchu Sinaj hovoril
posol k Mojžišovi.“ A v Hebrejom 2:2: „... slovo, ktoré bolo povedané prostredníctvom poslov.“

„On (Syn Božej lásky) je obraz neviditeľného Boha, prvorodený pred všetkým stvorením“ (Kol 1,15). Má podobu Boha (Fil 2,6), to znamená, že Kristus vo svojej sláve vyzerá tak, ako by vyzeral Boh, keby mal podobu. A má Božiu slávu (Jn 17,5). Áno, podľa Hebrejom 1,3 je Kristus vyžarovaním Božej slávy a odtlačkom Jeho podstaty, dokonalou kopiou podstaty Otca. Obraz sa podobá originálu. Kristus je najúžasnejším odrazom najúžasnejšieho originálu. Nie je s Ním totožný: je Mu podobný. Byť podobný niekomu inému neznamená byť s ním identický. – „Kto videl mňa, videl Otca“ (Jn 14,9).


Ježiš Kristus je však aj Božím Slovom, ako vysvetlil Tomášovi: „Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý vo mne prebýva, koná svoje skutky“ (Jn 14,10). Počúvajme ešte Ján 1:1: „Na počiatku bolo Slovo, a to Slovo bolo u Boha, a to Slovo bolo Boh.“ Toto Slovo sa, ako vieme, stalo telom (Jn 1:14). Ježiš Kristus bol teda Slovo, ktoré stretli otcovia Židov. Toto Slovo bolo ako Boh. Kristus, ktorý sa im zjavil, bol ako Boh. Slová, ktoré počuli, boli ako Božie slová. Eloah a Elohim, Jewe a Je – tieto hebrejské označenia v Starom zákone označujú Jediného, Živého, ktorého Izrael poznal prostredníctvom poslov ako Boha, ktorý sa stal počuteľným a viditeľným pre ľudské oči v znášateľnej sláve, ktorý bol tak veľmi podobný Bohu a bol s Ním jedno srdce, že mohol povedať Abrahámovi: „Ja som El, ten, ktorý všetko napĺňa“ (1. Mojžišova 17:1). Duchovne vnímali Krista a tým aj Boha.

„El“ – to je Boh, Otec, ten, ktorý všetko podriaďuje, ktorý všetko zabezpečuje, ktorý všetkých stavia na svoje miesto. Eloah je ten, kto podriaďuje, Kristus, prostredníctvom ktorého sa Boh podriaďuje všetkému. Elohim – to je Boh v Kristovi, Boh reprezentovaný Kristom, ktorý všetkých vedie k Bohu. Ako Elohim sa označujú aj ľudia, v ktorých je Boží Duch a ktorí vedú iných k Bohu, napríklad sudcovia v čase súdov. "Je" znamená bude; "Jewe" znamená bude-je-bol; to je Kristus, ktorý bol, je a príde (porovnaj napr. Jn 12,41 s Iz 6,1). V Jánovi 12:41 sa píše, že Izaiáš videl Krista, ktorý je v Izaiášovi 6:1 označený ako Jewe. Jewe označuje aj Otca, lebo nakoniec je to On, kto je, lepšie povedané: kto je pre nás, v pôvodnom zmysle; On je život v pôvodnom zmysle; dal však svojmu Synovi, aby mal život v sebe (Ján 5:26).

Kristovo postavenie bolo a je tak vznešené a On je tak veľmi ovplyvnený Otcom, že má plné právo pripisovať si rovnosť s Bohom. Podľa Filipským 2:6 nepovažoval za lúpež byť rovný Bohu. Takže On nič neukradol Bohu, keď je rovnaký ako Boh a je nazývaný Bohom, napríklad v Jánovi 1:18 a 1. Jánovi 5:21: On nie je uchvatiteľ trónu, ale svojím vystupovaním ako Boh zjavuje toho Jediného, neviditeľného. Keďže Boží Duch je bez miery (Ján 3:34) v Kristovi, spoznávame v Ňom Boha.


Počas nasledujúceho veku tisícročného kráľovstva nebies sa Pán Ježiš Kristus nezjaví len ako Boh, ale bude aj vykonávať Božiu moc. Otec mu ju udelil. Z toho vidíme, že postavenie Boha a Krista nie je reverzibilné, ako by to bolo v prípade, keby boli obaja úplne rovnakí. Kristus nemôže udeliť moc svojmu Otcovi.





Rozdiely medzi otcom a synom



Sprostredkovateľ



„Boh je jeden, rovnako ako je jeden aj sprostredkovateľ medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš, ktorý dal seba samého za všetkých namiesto výkupné“ (1. Tim. 2:5). To je jedinečná sláva Krista: On je sprostredkovateľ! On nie je len Božím Synom a nie je len človekom, ale je spojovacím článkom medzi Bohom a ľuďmi. Kristus nie je v žiadnom prípade absolútnou božskou bytosťou, ani nie je obyčajným človekom, veď má Boha za otca, je priamo splodený Božím Duchom, čo pre nás ľudí neplatí.

Jeho úrad prostredníka vyžaduje, aby bol ako Boh zjavením božskej podstaty, viditeľný pre ľudské oči, počuteľný pre ľudské uši. Pre Krista by nebola väčšia hanba, ako prezentovať seba samého, hovoriť svoje vlastné slová, konať svoju vlastnú vôľu. Je to Jeho sláva, hoci je podobný Bohu v podobe a slove, úplne sa stiahnuť, podriadiť sa svojmu Bohu a Otcovi a slúžiť Mu ako prostredník. Boh je všetko v ňom, tak ako v stave dokonalosti po vekoch bude Boh všetkým vo všetkom (1 Kor 15,28). Toto sprostredkovateľské postavenie, v ktorom nás skutočne predstavuje Bohu, je neporovnateľné a jedinečné.

Sprostredkovateľ sa za nás obetoval ako dar a obeť Bohu, ako voňavá vôňa pre Boha (Ef 5:2).




Zdroj a kanál



Kľúčové pojmy tohto bodu sú: Všetko je z Boha a všetko je skrze Krista. Boh je zdrojom a zároveň konečným cieľom všetkého, ale náš Pán je kanálom, cestou, splnomocnencom, skrze ktorého Boh koná.

Počúvajme 1. Korinťanom 8:6: „Je len jeden Boh, Otec, z ktorého je všetko (a my sme k nemu obrátení), a je len jeden Pán, Ježiš Kristus, skrze ktorého je všetko (a my sme skrze neho).“ – „Svet bol stvorený skrze neho“ (Jn 1,10). – „Všetko je stvorené skrze neho a pre neho“ (Kol 1,16). – „Cez Krista Boh stvoril aj veky“ (Hebr 1,2). Vek znamená čas; veky sú veľké časové úseky v Biblii. Pojem „večnosť“ nie je biblický.

Kristus nie je nikdy predstavovaný ako zdroj a pôvod, vždy je prostredníkom, skrze ktorého Boh koná. Napríklad, náš Spasiteľ je sám Boh (1 Tim 4:10). Spasenie však, ako je známe, prišlo skrze toho, komu patrí, skrze Syna. Skrze Neho je celý vesmír zmierený s Bohom, keďže On prináša pokoj skrze krv Svojho kríža, skrze Neho, či už na zemi, alebo v nebesiach (Kol 1:20).

Boh a Kristus sú teda ako zdroj a kanál. To nie je možné zmeniť.

(Všetko toto je mimochodom v rozpore s doktrínou o Trojici.)



Stane sa len vôľou Jediného



Čia vôľa sa stane? Len Božia vôľa! Ježiš Kristus povedal: „Ja som nezostúpil z neba, aby som robil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal“ (Ján 6:38). Absolútna božská bytosť nemôže takto hovoriť. Keď prišiel na svet, Kristus povedal: „Hľa, prichádzam (v súhrne je o mne napísané), aby som konal tvoju vôľu, Bože!“ (Hebr. 10:7). Aké vzácne vyhlásenie to je pre nás, lebo v tejto vôli sme raz a navždy posvätení obetovaním tela Kristovho (Hebr. 10:10). Plniť vôľu Otca – to je Kristova sláva. To Ho oslavuje.

Boh sa vyznačuje svojou slobodnou, zvrchovanou a rozhodnou vôľou, Syn naopak svojou poslušnosťou. Syn nemá slobodnú vôľu v tom zmysle, že by mohol nezávisle od Otca robiť, čo chce, najmä keď Ho ten, ktorý všetko koná a všetko vyvoláva, vedie svojím Duchom. Aby mohol trpieť ako náš Spasiteľ, podriadil svoju vôľu vôli Otca. Keď sa náš Pán pri pohľade na hrôzu smrti na kríži zachvel: „ Otče, ak je to Tvoje rozhodnutie, odstráň odo mňa tento kalich!“, hneď dodal: „Avšak, nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja!“ (Lukáš 22:42). Boh by nikdy nemohol povedať: Nie je to moja vôľa. Tu vidíme dôležitý rozdiel oproti Jeho Synovi. Očakávania celého stvorenia záviseli od neústupnosti Božej vôle a poslušnosti vôle Ježiša Krista. Kristovo podriadenie sa je Jeho slávou. Božia absolútna vôľa je Jeho slávou.

Syn prišiel, aby konal vôľu toho, ktorý ho poslal (Ján 6:38). Bola to doslova Jeho potrava (Ján 4:34). Ježiš Kristus vždy konal v súlade s Božou vôľou. Tu treba poznamenať, že stvorenia, ktoré odporujú Božej vôli, nemôžu v žiadnom prípade zmarit rozhodnutie Jeho vôle. Každý odpor proti Božej deklarovanej vôli je v súlade s Jeho rozhodnutím a On ho používa na dosiahnutie svojich cieľov. Satan a iní odporcovia napĺňajú Božie rozhodnutie tým, že odporujú Jeho vôli. Napríklad Peter a Ján sa modlili v Skutkoch apoštolov 4:27,28: „Zišli sa proti tvojmu svätému služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, Herodes a Pontský Pilát a Izrael, aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a tvoje rozhodnutie predurčili, aby sa stalo.“ A v Liste Rímskym 11:32 je napísané: „Boh všetkých uzatvára do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval.“

Syn Boží však vždy koná podľa vyhlásenej vôle svojho Otca.



Dávajúci a prijímajúci




Boh a Kristus sú k sebe ako darca a príjemca. Boh mu dal slová, ktoré vyslovil; boli inšpirované v najvyššom zmysle slova. „Slová, ktoré si mi dal, som im dal“ (Jn 17,8). „Dal som im tvoje slovo“ (Jn 17,14).

Boh dal svojmu Synovi aj učeníkov. „Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne a zostane so mnou, a kto prichádza ku mne, toho v žiadnom prípade nevyženiem“ (Jn 6,37). „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli tvoji a ty si mi ich dal, a oni zachovali tvoje slovo“ (Jn 17,6).

Rovnako aj Kristovo dielo mu bolo zverené Bohom, lebo sa modlil k Otcovi: „Oslavujem ťa na zemi tým, že dokončujem dielo, ktoré si mi dal vykonať“ (Jn 17,4).

Aj sláva Kristova mu bola udelená Otcom, ako vyplýva z takzvanej veľkňazskej modlitby nášho Pána: „Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal; lebo si ma miloval skôr, ako bol svet stvorený (keď sa zem stala chaosom; Gn 1,2)“ (Jn 17,24).



Súd je tiež daný Synovi. Nie je to Jeho pôvodné právo. To patrí iba absolútnej Božskosti. Boh to preniesol na Svojho Syna, pretože On je Synom človeka. V Jánovi 5:22 čítame: „Lebo ani Otec nikoho nesúdi, ale všetok súd dal Synovi, aby všetci ctili Syna tak, ako ctia Otca.“ A v Jánovi 5:27: „A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka.“

Nielen táto, ale všetky moci sú mu zverené: „Je mi daná všetka moc na nebi i na zemi“ (Mat. 28:19).

Boh nemohol takéto dary vôbec prijať, lebo On sám je zdrojom všetkého. Ale Kristus môže byť obdarovaný. To je Jeho vlastná dôstojnosť vo vzťahu k Otcovi. Tak znejú slová nášho Pána v Jánovi 3:35: „Otec miluje Syna a dal všetko do Jeho rúk.“ Láska Otca je teda dôvodom, prečo dal svojmu Synovi všetku slávu a najvyššiu dôstojnosť. Tieto sú opísané napríklad slovami z Kolosanom 1: On je Syn Božej lásky; vesmír je stvorený pre neho; On je prvý vo všetkom; celé Božie naplnenie má potešenie v tom, že prebýva v ňom (Kol 1,13.17.18.19).

Božie zámery o dokončení vesmíru vo všetkých ohľadoch sa v Kristovi stávajú skutočnosťou (Ef 1,23). A keď bude vesmír podriadený Synovi, aj On sám bude podriadený Otcovi. V Synovi, ktorý má jediný dokonalý vzťah k Otcovi, sú však zahrnutí všetci a majú v Ňom tiež dokonalý vzťah k Otcovi; tak – v ňom – je Boh všetkým vo všetkých (1 Kor 15:28). Už dnes môžeme nazývať Boha naším Bohom a Otcom, Bohom a Otcom nášho Pána Ježiša Krista; ale skrze Syna a v ňom sa Boh stal aj naším Bohom a Otcom.



Posielajúci a poslaný



Boh posiela, ale On nie je poslaný. Syn je poslaný, ale On /Syn, nikdy neposiela svojho Otca. Kto by mohol poslať Boha? Kto by mal múdrosť rozhodovať o Jeho pobyte? A ako by mohol nasledovať, keď je prítomný všade?

Náš Pán viackrát svedčí, že ho poslal Otec, napríklad v Jánovi 5:30; 6:29,38,44; 17:3,8,18,21; a konštatoval, že sluha nie je väčší ako ten, kto ho poslal (Ján 13:16). Poslanec je vždy podriadený tomu, kto ho poslal.



Otec je väčší

Náš Pán Ježiš Kristus povedal svojim učeníkom: „Otec je väčší ako ja“ (Ján 14:28). To platí nielen pre Jeho čas na zemi alebo budúce veky, v ktorých bude vládnuť ako kráľ Izraela a hlava vesmíru (Efezským 1:10), ale aj pre čas naplnenia, stav po vekoch. Syn je vždy podriadený Otcovi.

Kristus má Otca; neustále o ňom hovoril. Kristus má Boha: volal na neho: „Môj Bože, môj Bože!“ (Matúš 27:43). Pavol a Peter napísali: „Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista!“ (2 Kor 1:3; Ef 1:3; 1 Pt 1:3).

V Liste Hebrejom 1:5 sa kladie otázka: „Ktorému posolovi kedy povedal: Ty si môj Syn, dnes som ťa splodil? A inde zase: Ja mu budem Otcom a on mi bude Synom?“



Na oslavu Boha

Kristus Ježiš sa skutočne ukázal hodný svojho synovstva a nežije pre seba, ale vo všetkom na oslavu svojho Otca, jediného Boha v absolútnom zmysle. A keď je náš Pán v Jánovi 1:18 označený ako jednorodený Boh, nie je to len podľa doslovného významu pojmu „Boh“, a to ako vládca, podriadený, čo je nielen možné, ale aj úplne oprávnené, lebo On bude vykonávať Božiu vládu a On je odrazom Božej slávy a odtlačkom Jeho podstaty (Hebr. 1:3) a dokonale nám opísal a priblížil Otca. Keďže oslavuje Otca, vedie nás k tomu, aby sme to robili tiež slovami a skutkami, v našom živote a službe. Preto sa pred Ním skláňame a vzdávame Mu česť: Pán je Ježiš Kristus, na oslavu Boha Otca (Fil 2,11)!



A čo je Duch Svätý?



Svätý Duch, Duch Boží, nie je niečo druhé vedľa Neho, ale Jeho podstatou, lebo Boh je Duch (Ján 4:24). Otec je Duch. Ten, kto je nazývaný Otcom, je Boh a je Duch.

Duch Boží je teda Božia prítomnosť na zemi.

Otec a Syn sú jedno, lebo Duch Otca je v Jeho Synovi. Ježišov Duch je Boží Duch, Duch, ktorý dostal od Otca.

Okrem toho sú všetci tí, v ktorých je Jeho Duch, veriaci v Ježiša Krista, jedno s Bohom.

👍: elemír

Yanko@, odpovedz si....bol Ježiš stvorený Bohom?....alebo je jeho sučasťou...
Veriš, že v Bohu je viac osob, ktoré medzi sebou komunikuju?........že je trojjedinný?...veľakrat so mnou nesúhlasíš v týchto otázkách a vlastne neviem prečo... Máš v tom jasno?...chapeš že v Bohu je harmonia, a zároveň podriadenosť?...
My sme boži synovia a dcery, my sme už stvorenim...lebo sme dobrovolne z vlastnej vôle staly osobami v Bohu...maš v tom jasno?....Ježiš je v Bohu stále, nevznikol...je to Božia prirodzenosť, ma v sebe to Slovo, ktore sa stalo telom, pretože to bolo potrebné...pre našu spásu....

Yanko 10
kto si vlastne? Kde si bol doteraz?
Mne to pripadá, akoby sa už ježiš nemohol pozerať na to,ako sa trápim a poslal teba.
Možno je to pre niekoho trochu veľa napísané,,ale urobil si vec, o ktorej som ja iba sníval.
Yanko, ak ti bolo dané toto napísať, predpokladám, že máš toho na sklade ešte viacej, myslím očistiť evanjelium aj od ostatných nezmyslov, ako je dedičný hriech, marianske dogmy a mnoho iných vecí, ktoré podľa fatimy urážajú nášho boha. A urobiť cirkev skutočnou ježišovou nevestou a nie stokou kniežaťa tohoto sveta.

Som šťastný a pre túto chvíľu neviem čo to so mnou robí, ale prečítam si to v kľude neskôr a radujem sa, že sa len predsa urobil krôčik dopredu a želám ti, aby si na´dalej zostal v božej láske otca, syna a ducha svätého.

elemír, ved ty si suhlasil s tým, že Ježiš je Boh...vieš o tom?
dedičny hriech nezmysel....no neviem ,neviem...ale motáš to parádne

elemír, tak toto mi vysvetli...ktoré podľa fatimy urážajú nášho boha.....konkretne...