Plody a výsledky ateizmu

Ateizmus a jeho sluhovia ateisti, teda služobníci zlého majú svoju odmenu za svoje šírenie zla. Tú odmenu už majú tu na Zemi. Čo teda vie ateista? Nič nevie ateista. Čo má ateista? Nič nemá ateista. Čo dobré urobil ateista so šírením ateizmu? Nič dobré, len samé zlo. Sú to paraziti na dobrom na večnom učení a zákone, ktorí nepatrí padlým hlúpym ateistom, ale len veriacim- nič vlastné ateisti nemajú a ich slabý mozog ani nedokáže vyprodukovať, žiaden dobrý úmysel a cieľ. Tma je ich pán, ten pán im nedáva ani spisy, len hlúpe ľudské mozgy, nedá im nádej - len konečný rozklad tela, nedal im dušu - načo takým dušu majú tam vzduch aj to naplneným zlom a kto im pomôže nikto ani ich pán-zlo.

Som z teba sklamaná. Na toto sa nedá ani reagovať. Dobrých 10 minút len oči vytriešťam na tvoje témy. Len by som ti chcela toľko - máš všetky tie vlastnosti, ktoré vytýkaš ateistom.

Nemôžem mať všetké zlé vlastnosti ateistov, lebo to sa nedá a je to výsada, len človeka propagujúceho ateizmus. Aj keby som bola neviem aká zlá, nedokonalá - zla ateizmu je najväčšie.

neplanujes s fotonom deti?

Akú odmenu majú ateisti? Veď Tebe odpovedať je ako za trest.

Boh sa nedokáže brániť, keď potrebuje takú primitívnu pseudo-obranu od Teba? To je teda riadne nemohúci úbožiak.

"Nesúďte aby ste neboli súdení" - je napísané, a v týchto slovách sa zachvieva hlboká pravda. Je smutné, že mnohí zo súčasných ateistov má omnoho bližšie ku Kráľovstvu Nebeskému ako milióny veriacich, ktorí svoju vieru prijímajú slepo, zo zvyku alebo len z obchodu, z očakávania výhod "ak by predsa len na tom niečo bola pravda". Každý kto prijíma niečo len preto, lebo to potvrdila autorita a nie z hlbokého vnútorného prežitia či z rozochvenia patrí k tým, ktorých Ježiš označoval za "vlažných" - je jedno či ide o radového "veriaceho" či najvyššieho kňaza. Smutnou pravdou je, že na svete je dnes preto tak veľa ateistov, pretože oprávnene odmietajú to, čo sa dnes za vieru pokladá, teda všetky tie strnulé a preto ďaleko od života (a teda skutočnej Pravdy) odtrhnuté náboženské výklady. A toto hovorí za všetko. Jednoducho ten, čo už verí slepo, myslí si že "našiel", a nedokáže bez autorít rozlišovať, nespozná pravú Pravdu, ktorá okolo každého človeka aspoň raz prejde.

Na dôkaz - zoberte si len, čo sa dialo za čias, keď Ježiš chodil po Zemi. Jeho najväčšími nepriateľmi -teda všetci tí, čo ho nedokázali spoznať - boli kňazi, zákonníci a farizeji, teda všetci tí, čo sa pokladali za obzvlášť veriacich. Nespoznali ho, lebo hlásal niečo iné, ako ich viera, ktorú pokladali za jedine správnu. Ťažko im bolo zahodiť všetko, čomu venovali snáď aj celý život, a čo im sľubovalo výhody. Slová tohoto tesára boli príliš jednoduché. Zato najľahšie ho spoznali - jednoduchí ľudia, pastieri, rybári - teda všetci tí, čo ich prijímali jednoducho, ako "deti".

Najviac zla na Zemi nenapáchali ateisti - ale naopak - fanatickí- teda slepo veriaci. Pretože jedine tak sa dá oklamať samého seba, potlačiť shopnosť rozlišovania a teda aj spoznávania Pravdy, ktorá je v každom z nás prirodzená ak len prijímame jednoducho - kam patrí aj poznanie, že nespravodlivo spôsobiť bolesť druhému - napríklad vo vojne - nemôže byť nikdy v súlade s Božou vôľou - čo by im malo byť výstrahou toho, že ich "viera" je falošná. To isté platí aj pri nespravodlivej smrti Ježiša na kríži - za čo nikdy nemôžu byť nikomu odpustené žiadne hriechy.

Pomocník prečo klameš? Robíš ateitom falošnú nádej a nechávaš ich zblúdených a nechávaš slúžiť tme a zlu? Píšeš síce ozaj pekne a slušne, ale bohužiaľ ako hovoria bratia ateisti - klameš!

Ateisti nedrístajú bez argumentov, ako tu Ty.

Straw man.

V príspevku 16 píšeš, že Pomocník klame ale neuvádzaš v čom klame, ako je to správne a prečo je to správne práve tak.

Čiže žiadny straw-man, ale opis Tvojho príspevku s číslom 16.

14. Pomocnik, máš v tom nejaké malé zrnká pravdy. No napr. k tomuto mám výhradu:

"Na dôkaz - zoberte si len, čo sa dialo za čias, keď Ježiš chodil po Zemi. Jeho najväčšími nepriateľmi - teda všetci tí, čo ho nedokázali spoznať - boli kňazi, zákonníci a farizeji, teda všetci tí, čo sa pokladali za obzvlášť veriacich. Nespoznali ho, lebo hlásal niečo iné, ako ich viera, ktorú pokladali za jedine správnu."

A čo ty vari patríš medzi tých veriacich, ktorí ho "spoznali"? Ako napr. Peter, Ján, Jakub? Oni však verili na Kristovu výkupnú obetu.
Okrem toho, nevieš o tom, že aj niektorí kňazi a židovskí učitelia v neho uverili? Pozri napr. Jn 3, 1-2: "Medzi farizejmi bol človek menom Nikodém, popredný muž u Židov. On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: "Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh." Tento Nikodém bol "učiteľ Izraela" (v. 10).
Alebo Sk 6, 7: "Božie slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi rástol. Aj veľa kňazov poslušne prijalo vieru."

Aj neskôr tam vystupuje Nikodém, zastal sa Ježiša, Jn 7, 50-51: "Jeden z nich, Nikodém, ten, čo predtým prišiel k Ježišovi, im povedal: Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?"
A potom ešte neskôr takisto prišiel a prispel k veci, Jn 19, 39: "Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou."

Určite, Krištof, boli medzi vtedajšími kňazmi, "znalcami písma" či "mudrcami" takí, čo Ježiša spoznali. Avšak mali to neúmerne sťažené, aj preto išlo viac o svetlé výnimky. Spomeňte si, čo sa muselo stať Saulovi, aby uveril, že na tom čo hlásal Ježiš bolo niečo pravdivé. A to bol jeden z najnadanejších, najobdarovanejších ľudských duchov, čo na Zem prišli pôvodne Ježišovi pomáhať. Jednoducho - čím viac sa vzdelával v židovskej viere (jeho učiteľ bol považovaný za veľkého mudrca), čím väčšie uznanie a autoritu si získaval - tým ťažšie mu bolo prijať, že keď príde niekto kto vyvracia doterajšie nábožensky uznávané základy - a najmä keď z jeho pohľadu nemá žiadne vzdelanie - má pravdu. Nepomôže ani, že jeho reč je jasná a prísna, že preto oslovuje mnohých jednoduchých ľudí - o to skôr ho bude pokladať za nebezpečného buriča a štvať proti nemu či jeho prívržencov. Ťažké je aj to, že ak by prijal nové učenie, v očiach svojich kolegov - kňazov by sa stal "odpadlíkom", pretože oficiálne bolo toto nové učenie jeho doterajším náboženstvom, ktoré zastupuje - odmietnuté ako bludné. Ale načo ďalšie slová, veď si len zoberte fakt, že najväčšími nepriateľmi Ježiša boli práve najvyšší kňazi vtedajšieho - teda židovského vierovyznania. Tí, čo ho očakávali ako spasiteľa, práve tí ho nechali zavraždiť ako rúhača!

A buďte teraz úprimný: ak by prišiel niekto, kto by začal vyvracať dnešné dogmy kresťanských náboženstiev, a teda ukazovať na to, že vlastne už dlho vedú veriacich bludnými cestami-myslíte, že by ho vplyvní ľudia týchto náboženstiev prijali, a tým priznali vlastné chyby? Čo sa deje tým, čo sa snažia o úprimné pochopenie, čo prišli k niečomu novému a potom sa to snažili ľuďom sprostredkovať? Boli prenasledovaní, vraždení. O čo viacej dokázali títo pomáhať (či už liečiť, alebo len dokázali dať jasnejšie odpovede na dôležité životné otázky ktorým sa ľudia venujú, rady a pod) - o to viacej ich predstavitelia cirkví prenasledovali, snažili sa ich odstaviť, používajúc pri tom praktiky ako ohováranie, verejné odsudzovanie, dokonca aj mučenie a vraždenie. Dialo sa to za čias inkvizície, reformátorom cirkví (Luther, Hus), tým čo verejne vyvrátili nejakú dogmu aj iným spôsobom (napríklad tvrdili - ba čo viac, ešte aj dokázali, že Zem sa otáča okolo Slnka) - boli vraždení ako kacíri. Absurdné je, že niektorých tá istá cirkev (len o niečo neskôr) - paradoxne - vyhlásila za svätých (napr. Johanka z Arku). A podobných príkladov máte plné dejiny.

"Diabol má anjelskú tvár", to uznávajú mnohí. Avšak len málokto si niekedy prizná vlastnú chybu, každý ich hľadá u iných. Krištof, bez okrás: Úpadok ľudstva na Zemi je tak veľký a situácia taká hrozná, že je veľmi ťažké uveriť, že najväčšími nástrojmi Antikrista sú od určitej doby práve tí, čo sa oficiálne vydávajú (a aj si o sebe myslia) že naopak, slúžia Kristovi! Áno, mnohé z toho čo hlásajú je pravdivé, čerpajúc z odkazu Ježišovho, avšak do toho všetkého je primiešané mnoho falošného, takže v konečnom dôsledku si u úprimných ľudí získajú spočiatku dôveru, avšak neskôr ich snahu odvedú na falošné cesty, a teda využívajú dielo Krista na pravý opak, čím sú sami Jeho najväčšími nepriateľmi! A zároveň najnebezpečnejšími!

Avšak nemôžu zviesť každého, len tých, čo sú vo svojej viere leniví, pohodlní, oslepení vlastnou ješitnosťou (komu chýba pokora) - teda všetci slepo veriaci, inými slovami "vlažní". Všetci tí, čo prestanú vo svojom úsilí hľadania Pravdy, boja sa odhodiť staré, aby urobili miesto novému. Celý svet je dnes nastavený tak, že tých, čo sa snažia presadiť niečo naozaj pokrokové, potláča (neplatí to iba v náboženstvách, ale aj v hospodárstve, a pod. Každý, kto je iný, ako väčšina, je tŕňom v oku tejto väčšine - najmä ak sa táto väčšinová masa obáva, že niečo vyjde najavo, čo by radi skryli, že sa bude musieť zmeniť, vyjsť zo svojho pohodlného úkrytu! Všimnite si to. Len pozorujte a ihneď Vám to bude jasné.

Predstavitelia židovskej viery dodnes očakávajú svojho spasiteľa, ktorý tu už dávno bol, akurát oni ho nespoznali, neprijali – naopak, zavraždili. Predstavitelia kresťanských cirkví zase hovoria o súde, ktorý stihne „neveriacich“, a ktorému sa oni vyhnú, avšak neuvedomujú si, že aj táto doba už prišla, že súčasné neobyčajné javy v spoločnosti a v prírode už znamenajú začiatok tohto súdu. Sudca dnes neúprosne čoraz viac ukazuje všetky prehrešky ľudstva: nesprávnosti v spoločenskom systéme, ktoré padajú pod tlakom „krízy“ a padnú napriek všetkým snahám ľudstva o udržanie tohto nesprávneho stavu, ako aj všetky prehrešky a bludné omyly v cirkvách, ktoré taktiež strácajú pevnú pôdu pod nohami. Čím kŕčovitejšie sa dnes ľudia pridržiavajú starého nesprávneho, tým viac škôd utrpia. Veď spolu s tým k nám prichádza aj nové správne vo forme pomocí, pre ktoré treba len otvoriť srdcia, vyvíjať snahu, úprimne a s pokorou hľadať, nezľaknúť sa, že ide o niečo úplne nové, prevratné, doteraz nepoznané a nezažité. Ľudia sa však radi držia starého, hľadajú „kde sa to už osvedčilo“, kto významný to už presadzoval – a to je ten veľký kameň úrazu. Naučiť sa spoznávať reč okolitých dejov, ktoré na nás doliehajú, je ako naučiť sa spoznávať reč Stvoriteľa, ktorý k nám už prestal prehovárať v upozorneniach a varovaniach – ale, práve v tejto dobe – začína hovoriť jazykom drsným, pretože iné na nás už dávno neplatí. Znalosť Jeho reči je jedinou podmienkou prežitia každého jednotlivca, pretože to čo sa na nás chystá je tak mocného a nečakaného druhu, aké pozemské ľudstvo nezažilo a nedokáže si predstaviť. Vzpierajúci sa človek proti Bohu! To hovorí za všetko, a je jedno, čo si o tom kto myslí. Dôkazy nie sú potrebné, pretože ich budú vidieť všetci – môže ich vidieť každý aj dnes, kto sa len trochu o to snaží.

a ty s nejakou zlobou-ateistkou?

hm pripomina mi to fanatizmus s hypnotizerom,nic na tom nebolo dobre a ked ta ten fanatizmus prejde,zanecha ti to miesto pre absurdnost

ale zase nikdy by som si v zachvate hnevu k nemu nezakupila topanky na 12 cm opatku a nenicila tak klby a nekupila neprakticke saty a nenicila si nervy,nevyhodila prachy za drahu kozmetiku,ktora mi nici plet ,inak by som ale nepochopila co to vlastne odo mna ten bastard chcel
zavidim zenam,ktore pri nom aj pri odchode mozu ostat bez strachu z hypno a z psychiatrie a spokojne,ze su

Je pravda, že ani ateista nevie logicky exaktne dokázať nejestvovanie boha, rovnako ako nevie logicky exaktne dokázať neexistenciu víl a škriatkov. Vie však ukázať, že hypotéza boha nie je vôbec potrebná, že z nej nič overiteľné nevyplýva. Ateista totiž za jediné východisko svojho svetonázoru pokladá vedu, a tá hypotézu boha naozaj nepotrebuje na vysvetlenie žiadneho javu; takmer všetko dianie v prírode dokáže vysvetliť na základe predpokladu, že celý vesmír je výlučne hmotný. A to, čo veda ešte nie je schopná vysvetliť, nedokáže vysvetliť ani teizmus či teológia – ak, samozrejme, pojem „vysvetliť“ chápeme v jeho bežnom význame: opísať mechanizmus vysvetľovaného javu. Netvrdíme kategoricky, že veda už dnes (alebo až raz) dokáže vysvetliť „všetko“. Tvrdíme len, že teológia jej pri vysvetľovaní ničím nepomôže.

Medzi ateizmom a teizmom jestvuje teda výrazná asymetria: ateizmus nedeklaruje existenciu ničoho, čo by si človek nemohol overiť; teizmus, naopak, práve z existencie neoveriteľného svetového princípu vychádza. Za vieru v existenciu boha ponúka teizmus v podstate len posmrtný život, teda niečo, o existencii čoho sa nikto nemôže presvedčiť. Pri takej asymetrii vzniká celkom prirodzená otázka, prečo tak veľa ľudí verí v existenciu bytosti, o ktorej sa (tu na zemi) nemôžu s istotou nič dozvedieť. Všetko poukazuje na to, že viera v boha sa prenáša bezmyšlienkovite z rodičov na deti výchovou v útlom detstve. Taká viera uspokojuje celkom pochopiteľnú psychologickú potrebu ochrany v časoch núdze a neistoty. Aj pre profesionálneho vraha je veľmi príjemná predstava, že banálnym aktom pokánia sa dajú jeho zločiny odčiniť. Preto religiozita stúpa počas epidémií či pohrôm, aj preto ju oveľa častejšie pozorujeme v spoločenstvách trpiacich núdzou než v blahobytných spoločnostiach, aj preto sa k viere obracajú pred smrťou aj masoví vrahovia.

Pokiaľ by teistický svetonázor ovplyvňoval iba správanie ľudí v kostoloch, mešitách, či iných svätyniach, bol by súkromnou vecou jeho vyznávačov a nebolo by mu treba venovať pozornosť. Lenže tento svetonázor a jeho ústavná ochrana sa v rámci väčšiny štátov priveľmi často zneužívajú na potláčanie iného svetonázoru, čo by demokratická spoločnosť nemala tolerovať. Ak je dieťa ateistu v škole psychicky traumatizované len preto, že je iné než väčšina, ak katolícki poslanci uzákonia zákaz eutanázie, ktorý postihne aj umierajúcich ateistov volajúcich po okamžitej smrti, ak sa z predstavy o božskom pôvode duše odvodzuje zákaz potratu plodu ateistickej matky, ktorá bude prinútená porodiť dieťa s Tay-Sachsovou chorobou, ktoré sa bude od narodenia postupne stále viac dusiť, až kým po rokoch nakoniec neumrie udusením pri plnom vedomí, potom dochádza k obmedzovaniu jedného svetonázoru druhým. Dochádza k nedemokratickej diskriminácii, k vnucovaniu nemorálnosti. V takej situácii sa treba pýtať, či je takýto „vládnuci“ svetonázor niečím opodstatnený, podobne, ako sme sa ešte nedávno pýtali, či je vedúca úloha komunistickej strany zakotvená v ústave právom.

Pri takých úvahách človek často počúva argumentáciu, že „všetci“ ľudia sú veriaci, že náboženstvo „všade“ ľuďom iba pomáha, že „nikto“ – okrem niekoľkých vyvrheľov – proti náboženskému svetonázoru nič nenamieta. Ateistom sa takto demagogicky sugeruje, že sú v istom zmysle defektní, že patria na perifériu spoločnosti. Taký argument je, samozrejme, logicky chybný, pretože o pravde sa nerozhoduje hlasovaním (v stredoveku všetci verili, že Zem je rovná ako doska), ale má svoj psychologický účinok a len o ten ide všetkým demagógom.

Veríš tomu čo si napísal? Je tvoj a rozum a srdce v zhode s tým článkom a nepochybuje? Vyhovuje ti viac tma a ničota než viera a nádej? Ak áno, zotrvaj vo svojej tme a slúž ďalej zlu a temnote. Nie je mojou úlohou obracať ľudí na vieru a viesť k Bohu. Máš slobodnú vôľu vybral si ničotu a zlo, nech sa páči. O chvíľu aj prestanem tu na DF písať o týchto témach. Proti zlú sa ťažko bojuje. Veľa síl na tvoje ceste, ale pomoc a nádej, vieru nečakaj - slobodne si sa svojím zdravým rozumom a zdravou logikou rozhodol. Pa.

viac info nájdete tu: odkaz

O možnej platnosti teizmu svedčia indície, nepriame dôkazy. V každom prípade sa to týka týchto tém: Vznik vesmíru a jeho presné fyzikálne „nastavenie“, vznik života, život v jeho zložitosti, existencia človeka, ľudí, vedomia, morálka, dobro a zlo, umenie a krása, kreativita, filozofia, duchovno a náboženstvo, veda... Ateizmus sa snaží na tieto veci alebo ich príčiny odpovedať po svojom: náhoda, neinteligentné, neracionálne procesy a pod. Tomu je asi tiež treba veriť. Inak veriaci môžu byť liberálni i konzervatívni. Môžu sa držať demokratického systému, ľudských práv a pod. Nežijeme v nejakom náboženskom štáte, hoci mnohí - aj kultúrni a politickí činitelia sú veriaci, čo im nemožno zakázať; podľa našej ústavy je sloboda mať i nemať náboženstvo a pod. Podľa mňa aj ateisti tu majú svoje miesto.

„Viacerí autori (napr. J. Gardner, 1991; J. Corveleyn, 1991) analyzovaly doterajšie výskumy o religiozite (náboženskosti) a duševnom zdraví a došli k záveru, že pri vyššej religiozite (najmä zvnútornenej náboženskej orientácii) je zriedkavejší výskyt depresivity a anxiety. Religiózni ľudia žijú dlhšie, majú menší sklon k samovražde, menej používajú drogy a alkohol. Náboženské presvedčenie a náboženský životný štýl prispieva k prevencii a terapii rôznych ochorení... Niektoré výskumy o vplyve religiozity na telesné zdravie ukazujú, že religióznejší ľudia sú aj telesne zdravší.“ (PhDr. Michal Stríženec, DrSc.)

„Když jsem před dvaceti lety začínal svojí kariéru v kosmologii, byl jsem přesvědčený ateista. Ve svých nejdivočejších snech bych si nepředstavil, že jednoho dne budu psát knihu s cílem ukázat, že ústřední tvrzení židovsko - křesťanské teologie jsou ve skutečnosti pravdivé a přímo vyplývají ze zákonů fyziky, jak jim dnes rozumíme. K tomuto závěru jsem byl dotlačen neúprosnou logikou mého vlastního odvětví fyziky.“
Profesor matematické fyziky Frank Tipler v Physics of Christianity, New York, Doubleday odkaz

vznik života, život v jeho zložitosti, existencia človeka, ľudí, vedomia, morálka, dobro a zlo, umenie a krása, kreativita, filozofia, duchovno a náboženstvo, veda...
Niet čo dodať. Vysoko si cením ľudí s komplexným pohľadom na život. Nič nemôžeme vylučovať a zároveň brať len niečo za vlastné. Všetko je relatívne. Konštanta neexistuje. Ešte by som dodala: tolerancia ateizmu verzus zúrivosť teizmu.

Viac na: odkaz

hm defektni a fakt ,to je to co cini clovek z cloveka,nic nie je dost dobre a pravdive a nastupuje ovladanie a manipulovanie..
jedine vychodisko z tohto bludiska medzi ludmi je,tvarit sa ze si clovek stastny,vyzerat,ze si clovek zdravy a hlavne nikomu nepovedat pravdu sebe..inac sa zacne kolotoc ovplyvnovania nielen teizmom..

neviem si predstavit ten trapas,zeby som niekoho mala rada a po case by som sa dozvedela ze byl bol hypnotizer a by si zalozil o mne chorobopis a zapisoval si moje spravanie odbornymi nazvami napr.po sexe,asi by som sa preblvala radsej na onen svet a presprchovala sa detto
tu hanbu by som neuniesla,takisto by som uz neuniesla ten pocit,ze niekto manipuluje s mojimi pocitmi napr.pomcou vierovyznani...tomu je u mna tiez definitivny koniec