“Máte veľmi šikovného syna, pani Beblavá. Niet divu, že sa s ním toľko Židov kamaráti, oni vedia, koho budú môcť využiť,” povedal mojej mame v roku 1995 vedúci jednej katedry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Z viacerých dôvodov si pamätám práve tento, jeden z tých „miernejších“ antisemitských kecov. Asi preto, že išlo o predsudok maskovaný za akože kompliment. Ale aj preto, že jeho autorovi s vysokým postavením vôbec neprišlo divné o tom hovoriť kolegyni, s ktorou nemal až tak blízke vzťahy.
Špeciálny súd odsúdil Rostasa za oveľa oveľa tvrdšie reči a šírenie nenávisti voči Židom na pomerne symbolický trest 4000 eur. Symbolický preto, že na šírení nenávisti už zarobil aj stokrát toľko. Z parlamentu vypadol Mazurek za šírenie otvorenej nenávisti k Rómom – tiež dostal symbolickú pokutu na úrovni troch poslaneckých platov. Teraz stíhajú Fica za to, že verejne obhajoval Mazureka. Človek by si povedal, že niečo sa hýbe. A všimli si to aj iní. Len trochu inak, ako som čakal.
Minulý týždeň sa ma redaktorka Markízy pýtala, či to už nie je celé prehnané a že či sa ľudia nebudú báť vysloviť svoj názor. Redaktor Postoja napísal celý článok o tom, ako odsúdenie Rostasa vraj škodí Židom aj demokracii, lebo keď sa ľudia nebudú môcť názorovo vyvetrať, tak začnú ešte viac nenávidieť Židov a prestanú veriť demokracii. A mnohí, ktorí inak nemôžu Ameriku vystáť, hneď dodajú, že tam by sa také vraj nestalo.
Od rozvoja sociálnych sietí či youtube tu desať rokov majú možnosť verejne „vyvetrať“ svoje názory všetci možní blázni a idioti a výsledkom je nie pokoj, ale neustále rastúci objem nenávisti v spoločnosti. Namiesto extrému sa stali pomaly normálom – ak máte pochybnosti, najnovšie výčiny Fica a Blahu sú toho najlepším dôkazom. Na Facebooku som práve videl zvandalizovaný židovský cintorín v Námestove. Práve stíhaní Daňo a Vasky a ich videá sú najlepším dôkazom toho, že po Židoch, Rómoch, Maďaroch prídu na rad vždy ďalší, pretože agresivita nemá žiadne hranice. Demokracia je ohrozená nie stíhaním extrémizmu, ale keď začína byť dovolené zastrašovať prokurátorov, čo stíhajú extrémizmus.
Amerikou sa oháňajú najmä tí, čo ju inak nemôžu ani vystáť (česť výnimke Daniela Lipšica). Tak len stručne. Amerika je v tomto výnimočná, ale ak by zažili to, čo Európa cez vojnu, tak by mali pravdepodobne rovnaké zákony ako u nás. A zároveň tam je veľmi prísna spoločenská sankcia – garantujem, že v americkom Panta Rhei by niečo ako Zem a vek nepredávali ani zabalené v antirádioaktívnom obale, lebo by skončili.
Netreba panikáriť, ale konať. Konzekventnejšie stíhanie za šírenie nenávisti v jasnom rozpore s našim trestným poriadkom je podľa mňa úplne v poriadku. Môže viesť aj k excesom? Môže. Na to máme celý reťazec vyšetrovateľ, prokurátor, sudca a odvolací senát – len jeden z nich stačí na to, aby trestu zabránil. Ešte žiadna demokracia neskončila na tom, že príliš prísne trestala nenávisť voči menšinám. Ale mnohé už skončili na tom, že sa nedokázala brániť proti tým, ktorí ju chceli utopiť najprv v nenávisti a potom v krvi.
Miroslav Beblavy
.
