Stupne posadnutosti
Exorcista Leopold Jablonský popisuje päť stupňov, v ktorých sa otvárame zlým veciam. Od pokušenia (prvý stupeň) až po posadnutosť diabol využíva telo, myseľ aj vôľu človeka; hoci tento stav nie je stály a človek má aj „svetlé“ chvíle. Pri pokušení máme ešte stále možnosť povedať „nie“. Zažívame ho všetci a na mnohých miestach o ňom svedčí aj Biblia (témy o tom, ako satan pokúša a Boh skúša a preveruje svoj ľud sa tiahnu od 3. kapitoly Genezis až po záver knihy Zjavenia, pozn.). Druhý stupeň – zviazanosť – už spútava istú časť života človeka a robí ho neslobodným. Ľudská bytosť stráca svoju dôstojnosť a slobodu kvôli závislosti (drogy, alkohol, sex,...). Takzvaný ´diabolský útlak´ je tretím stupňom posadnutosti a môže sa týkať tak osôb ako aj priestorov. Posadnutosť už pripomína štvrtý stupeň, ktorý sa označuje pojmom ´prienik´. Trvá určitý čas, človek je v ňom akoby v bezvedomí a diabol si používa jeho telo a všetky schopnosti. Samotná posadnutosť je posledným a najhorším stupňom, kedy diabol získava okrem tela všetko to, čo Boh s láskou vložil do každej ľudskej bytosti – myseľ aj vôľu.
„Diablovi nejde o to, aby sa prezentoval; nechce byť spozorovaný a spoznaný.“
Zle, horšie, najhoršie
Ako zistíme, že je zle? Je vôbec možné rozpoznať „symptómy“? Na túto otázku je potrebné odpovedať opatrne. „Diablovi nejde o to, aby sa prezentoval; nechce byť spozorovaný a spoznaný.“ Jeho cieľom je zašliapať dôstojnosť človeka. Nie všetko je ale hneď zlé a od zlého! Existuje množstvo prirodzených príčin, prečo máme problém. Z tohto dôvodu robí exorcista dlhú diagnostiku a vždy spolupracuje s lekármi aj psychiatrom. Až keď sa ukáže reálne opodstatnenie duchovnej pomoci, až vtedy robí tzv. „modlitbu exorcizmu“.
Páter Leopold popisuje dva druhy symptómov, ktoré nasvedčujú problému posadnutosti. Sú to symptómy, ktoré priamo zasahujú oblasť ľudskej psychiky a také, ktoré okamžite spozorujeme. V prvom prípade je častým znakom posadnutia nulová reakcia tela na lieky aj liečbu; človek sa pritom javí ako niekto, kto má psychický problém. Druhú množinu symptómov prosto spozorujeme – človek odpadne, hovorí zastaranými jazykmi a pod. Pri jasne identifikovanej posadnutosti sa používa oficiálna modlitba exorcizmu, ktorá je prednášaná v druhej osobe, a ktorá zlému duchovi nariaďuje opustiť telo, dušu aj myseľ človeka. Posadnutosť sprevádza i viditeľné zhoršenie vzťahov s inými ľuďmi. V praxi sa ale stále potvrdzuje, že návratom človeka k Bohu – zrieknutie sa zlého a modlitba – vzťahy napravuje a človeku vracia jeho stratenú dôstojnosť.
Liečba posadnutosti
Tvárou v tvár voči prejavom fyzickej ťažkosti, osobným vnútorným bojom, až po pokus o samovraždu, týranie, sužovanie a stratu vedomia alebo vyslovene rúhačské a nenávistné výpovede voči Bohu a posvätnu je legitímne sa pýtať, či je osoba ovládaná diablom, alebo trpí psychickou chorobou. Faktom je, že správne rozlíšenie medzi patologickým správaním psychického pôvodu a démonickým ovládnutím, ktoré sa vyskytuje v dvoch-troch prípadoch z tisíca, ostáva i dnes veľkou neznámou. Psychiater Daniel Ďaďan, hoci sa na problém „posadnutosti“ pozerá z medicínskej stránky, konštatuje, že sa počas svojej praxe stretol aj s prípadmi, v ktorých vybadal, že „vplyv zlého ducha tu asi bol.“ Psychiater si spomína i na pacienta, ktorý tvrdil, že je posadnutý diablom; nereagoval na nič z klasickej medicíny a jeho liečba bola charakterizovaná ako neuspokojivá. Sestričky v nemocnici ale našli spôsob, ako s týmto človekom komunikovať. Keď čokoľvek uviedli slovami „vstať v mene Ježiša Krista“, pacient vstal, reagoval a poslúchal. Páter Leopold i preto konštatuje, že „jedinou autoritou, v ktorej je možné vyháňať zlých duchov je autorita Ježiša Krista a moc, ktorú On zveril apoštolom.“ Podľa neho cirkev až počas svojho dejinného vývoja zistila, že stred s duchovným svetom je nebezpečný, a tak s cieľom chrániť veriacich, vyhradila „službu vyháňania“ konkrétnym jednotlivcom; keďže stáť zoči-voči duchovnej autorite nemôže a nedokáže každý. Ak teda tvrdíme, že kresťanstvo je náboženstvo zaručené Božou autoritou, neznamená to elitárstvo ani pýchu. Kresťan si uvedomuje, že sa stal kresťanom vďaka Božej milosti; a že nevlastní monopol na spásu. Leopold i preto pripomína, že nie kresťania hovoria, čo je dobré a čo je zlé, ale Kristus. Oni sú len tými, ktorí rešpektujú Kristovu autoritu a Jeho rozlišovanie dobrého od zlého.
„Vzťah s Bohom je prvá vec, na ktorú diabol útočí.“
Neúspech v liečbe?
Exorcizmus nebýva neúspešný, hovorí Leopold. Výnimkou je iba fakt, ak sa človek, posadnutý zlým duchom, sám nechce oslobodiť. Toto rozhodnutie je jeho slobodným rozhodnutím; má slobodnú vôľu, ktorá mu bola daná Bohom, a ktorú musí rešpektovať aj exorcista. Páter Leopold preto uvažuje o veľkosti slobody, ktorú máme od Boha a ktorú nám neberie aj napriek tomu, že konáme zvrátené veci a ubližujeme iným ľuďom. Aj duchovným bytostiam, hoci sa postavili proti Bohu, je ich slobodná vôľa ponechaná; môžu teda aj slobodne škodiť. Podľa pátra Leopolda definitívne platí, že „ak raz dal Boh človeku slobodnú vôľu a človek sa rozhodol konať hlúposti, Boh mu v tom nebráni.“ To napokon vidíme mnohokrát i v našich dejinách, „v ktorých sa človek prosto rozhodol, chcel a urobil“ – dodáva Leopold. Nádejou mnohých je praxou overený fakt, že v živote toho, kto verí, zlo slabne a odchádza – i bez exorcizmu! Aj preto možno túto službu označiť za „reevanjelizáciu duchovného života.“
Slovo má moc
„Z našich úst nech vychádza dobré slovo na potrebné budovanie“, hovorí apoštol Pavol. V Matúšovom evanjeliu zase nachádzame „reči na vrchu“ a v nich piate prikázanie „nezabiješ“. „Zabíjame však vždy, keď povieme zlé slovo!“ pripomína Leopold. Ak ohovárame alebo preklíname „robí to z nás ľudí, ktorí majú hrubé srdce.“ Zároveň však „hrubne aj naše svedomie a my sa stávame necitlivými.“ Ježiš nás učí žehnať. Leopold preto hovorí, že „ak sme schopní modliť sa a žehnať ľuďom, ktorí robia zle, v našom srdci sa nemôže usídliť zlo.“ Ako jediný a správny liek páter označuje príklad Ježiša Krista; toho jediného, ktorý zlomil moc diabla. „Iba tento liek mám v lekárničke“, uzatvára Leopold Jablonský.
„Vzoprite sa mu a on utečie“
Slová, ktoré vyslovuje apoštol Peter, sú určené nám všetkým. Ako kresťania nemáme dôvod pred zlým utekať, pretože za týmto Slovom stojí Kristova autorita. „Skrze krst sme sa stali Božími deťmi, a preto je to diabol, kto má mať obavu z nás.“ Útlak zo strany zlého možno zároveň chápať ako službu vernosti. „Musíme si byť vedomí, že sme na Božom území; že Boh o tom všetkom vie... a aj zlo si môže použiť nato, aby človeku dal spoznať svoju moc“ – hovorí exorcista a za jedinú bariéru, za ktorú zlý duch nikdy neprejde označuje „ľudskú pokoru a poslušnosť.“
„Vzťah s Bohom je prvá vec, na ktorú diabol útočí“ – pripomína páter Jablonský. Po tomto útoku prichádza strach; strach, ktorý nepozná hraníc. Riešením sú slová štvrtého evanjelia – dokonalá láska tento strach vyháňa. Puto lásky, vyplývajúce zo vzťahu človeka s Bohom, dáva navyše veľkú silu našim modlitbám. Aj preto sa exorcista Leopold Jablonský v závere stretnutia pomodlil za všetkých prítomných; poďakoval za dar života, ktorý nám bol daný a prosil za dar nového života v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.
odkaz
