Sovietske sentimenty
Banány v Sovietskom Zväze
- banány boli náhradným platidlom za dodané zbrane do spriatelených rozvojových krajín
- banány sovietsky občan poznal vo farbe zelenej
- banány boli veľmi vzácne a drahé (za kilo banánov si mohol občan kúpiť 10 bochníkov chleba)
Banány sa v ZSSR objavili prvý krát v roku 1938, Niekoľko rokov po Stalinovej slávnej frázi „život sa stal lepším, život sa stal veselším“.
Podľa spomienok Anastasa Mikojana, ktorý bol v tom čase komisárom zahraničného obchodu, sa Stalinovi banány páčili. Čoskoro po skončení druhej svetovej vojny, "vodca národov" nariadil, aby ich znovu kúpil pre centrálne obchody veľkých miest ZSSR.
Banány prišli do ZSSR nezrelé, aby sa počas prepravy nekazili. Ihneď po ich zakúpení ich nejedli, ale zabalili do papiera a umiestnili na tmavom mieste, kde dozrievali.
Od polovice päťdesiatych rokov sa Čína a Vietnam stali hlavnými dodávateľmi banánov do ZSSR. Banány boli náhradným platidlom na splácanie úverov a za dodávky vojenského vybavenia.
V roku 1957 sa na obrazovkách sovietskych kín objavil detský film "Starček Chotabič" o pionierovi a kúzelnom džinovi. V jednej z epizód sa objavili banány v jasne zelenej farbe (a viac pripomínali uhorky ako banány). Na natáčanie nebolo použité skutočné ovocie, ale replika banánov z papiera. Tvorcovia zo štúdia Leninfilmu urobili banány presne tak, ako ich videli na policiach sovietskych obchodov, dokonca ani netušili, že zrelé banány sú žlté.
Banány v ZSSR však boli na pultoch iba zriedkavo a boli veľmi drahé. Za kilo banánov si sovietsky budovateľ krajších zajtrajškov mohol kúpiť 10 bochníkov chleba.
odkaz
