V náukových sporoch pápež Dionýz (260 - 268) používa už výraz -“jednej podstaty” Otca so Synom, pomocou ktorého neskoršie došlo k vyriešeniu tejto spornej otázky.
"Cirkev zavrhla v prvej perióde blud monarchiánov , čím zdôraznila vieru v božstvo Syna a Jeho odlišnú osobu od
Otca. Ale nebolo autoratívneho rozhodnutia, v akom pomere je božstvo Syna k božstvu Otca, preto vznikli rozličné
náhľady. Najrozšírenejší bol náhľad, ktorý podriaďoval Syna k Otcovi, ale bez toho, že by bol popieral jeho
božstvo. Splodenie Syna prinášalil do súvisu so stvorením sveta, čím bola ohrozená večnosť Jeho osobnej
subsistencie, alebo pokladali Ho za menšieho od Otca od ktorého má svoju podstatu. Ale i vtedy nachádzame,
najmä v rímskej cirkvi, správny náhľad o rovnosti a podstaty medzi Otcom a Synom",..........Apologia Dionýza Alexandrie je zachovaná Atanasiusom ( De sententia Dionysii , V, xiii, De decretis Nicaenae synodi , xxvi).
Nájdeš viac na .......
odkaz
...
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz on nebol celkom vyrovnaný s trojičnou náukou v zmysle dnešného kréda!
odkaz
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Z daných diel a iných vidno,......že trojica bola rozporuplnou náukou minimálne do carihradského koncilu,....kde sa daná náuka istým spôsobom už stabilizovala. Až do tohto dátumu bolo hlavne problémom vzťah Otca a syna. Aj preto sú zaujímavé Athanásiové,Eusébiové postoje,ale aj iných,....ktorí vnímali trojicu rozdielne. Faktom je, že už po Nicei sa "uzákonila" božskosť Krista ......že Ježiš je „jednej podstaty“ (homoousios) s Otcom. ......,ale stále tu boli mnohé otázniky, ako presne definovať trojicu, a i vzťah ducha svätého!
A tie zostali aj po carihradskom/ Konstantinopolskom/koncile!
A ešte,......."V druhé polovině čtvrtého století vtiskli definitivní podobu doktríně o Trojici tři teologové z provincie Kapadocie ve východní Malé Asii, a porazili tak arianismus. Byli to Basil z Cesareje, jeho bratr Řehoř Nysánský a blízký Basilův přítel Řehoř Naziánský. Přispěli k uspořádání slovníku o Trojici výrazy úsia pro jedinou podstatu Boží a hypostasis pro osoby Trojice. Tím, že kladli důraz na tři základní přirozenosti v jednom Bohu, očistili Nicejské vyznání víry od podezření ze sabelianismu, z něhož je podezírali umírnění. Trvali také důrazně na tom, že Duch svatý je také úsios."
A Augustín ........" De Trinitate. V tomto Augustinově díle dosáhla formulace o Trojici své konečné podoby."...u RKC!
Lebo spor o trojicu/duch svätý/ viedol k rozdeleniu aj neskôr-Východná schizma-1054.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Nehladiac nato,že mnohí poukazujú na isté medzery,podvrhy/falšovania/ a podobne. Bola to veľmi rozporuplná doba, ...tak ako je aj sama náuka o trojjedinom bohu!
Náuka sa postupne vyvinula v priebehu niekoľkých storočí a sprevádzali ju mnohé polemiky. A to až do dnešných časov!