1
|
Strasna somarina, ale uz nejaky cas premyslam :
okrem inych neskutocnosti....preco clovek, ked je stastny svoj pohlad upiera k slnku a ked je smutny, tak ho klopi k zemi?
Ma tato moja otazka nejake riesenie?  |
 |
|
2
|
|
|
1. 21.08.2011, 18:33
Strasna somarina, ale uz nejaky cas premyslam :
okrem inych neskutocnosti....preco clovek, ked je stastny svoj pohlad upiera k slnku a ked je smutny, tak ho klopi k zemi?
Ma tato moja otazka nejake riesenie?
▲
21.08.2011, 18:35
|
Riesenie ma......niekedy je lepsie nepremyslat 🙂)))
|
|
|
4
|
|
|
2. 21.08.2011, 18:35
Riesenie ma......niekedy je lepsie nepremyslat 🙂)))
▲
21.08.2011, 18:39
|
ale ked nepremyslam, tak nic nevyriesim |
|
|
5
|
|
|
4. 21.08.2011, 18:39
ale ked nepremyslam, tak nic nevyriesim
▲
21.08.2011, 18:40
|
Ale ked nepremyslas, tak si trochu oddychnes a naberies sily na dalsi vnutorny boj 🙂
|
|
|
19
|
|
|
1. 21.08.2011, 18:33
Strasna somarina, ale uz nejaky cas premyslam :
okrem inych neskutocnosti....preco clovek, ked je stastny svoj pohlad upiera k slnku a ked je smutny, tak ho klopi k zemi?
Ma tato moja otazka nejake riesenie?
▲
21.08.2011, 20:32
|
Keď som šťastný, tak hľadím do diaľky. Zrejme preto, lebo diaľka, smerom k Slnku, to sú kladné javy, som plný očakávaní, asi to zosobňuje budúcnosť, čiže dobrý pocit, že bude dobre... som šťastný.
Keď som smutný, tak sa dívam do zeme. Zem symbolizuje smrť, mŕtvych pochovávame do zeme... Smútok je aj jav, ktorý nemáme radi, a čo nemáme radi, to skrývame, preto klopíme zrak... hádam, tak nejako by sa dalo opísať, prečo pri šťastí hľadíme v diaľ, a pri smútku klopíme zrak.  |
|
|
12
|
ja mám k tomu také prirovnanie, ..že človek utrápený , si svoj batoh starostí nesie na chrbte, všimnite,..ľudia mierne zhrbený, si vlečú to svoje "bremeno" ktoré ho ťahá dolu - hľadiac do zeme, bo je mu ťažko, cíti sa byť malým, zbytočným,,...opačne, človek nezaťažený, vyrovnaný, šťastný,.. je odľahčený , ..a preto ten pocit ľahkosti..taký človek sa nehrbí a jeho pohľad má tendenciu pozerať sa hore "...pocit že je súčasťou vesmíru...možno pocit vznášania sa do výšin.
|
|
|
14
|
|
|
12. 21.08.2011, 19:24
ja mám k tomu také prirovnanie, ..že človek utrápený , si svoj batoh starostí nesie na chrbte, všimnite,..ľudia mierne zhrbený, si vlečú to svoje "bremeno" ktoré ho ťahá dolu - hľadiac do zeme, bo je mu ťažko, cíti sa byť malým, zbytočným,,...opačne, človek nezaťažený, vyrovnaný, šťastný,.. je odľahčený , ..a preto ten pocit ľahkosti..taký človek sa nehrbí a jeho pohľad má tendenciu pozerať sa hore "...pocit že je súčasťou vesmíru...možno pocit vznášania sa do výšin.
▲
21.08.2011, 19:28
|
Uz som si to zhodnotila tak, ze clovek sa vynie do klbka ako babatko, pretoze potrebuje ochranu svojej matky...  ..a to najmavtedy, ked sa citi nesvoj, smutny, zniceny....a pada...a ked je stastny, tak naopak...cii sa bezpecne, silny, sebestacny.... |
|
|
16
|
|
|
14. 21.08.2011, 19:28
Uz som si to zhodnotila tak, ze clovek sa vynie do klbka ako babatko, pretoze potrebuje ochranu svojej matky... ..a to najmavtedy, ked sa citi nesvoj, smutny, zniceny....a pada...a ked je stastny, tak naopak...cii sa bezpecne, silny, sebestacny....
▲
21.08.2011, 19:42
|
aj tak sa to môže byť chápané, že nešťastný padá a šťastný sa vznáša.
|
|
|
18
|
Dá sa to vysvetiť aj chemcky, nemáš pocit že noci sú nejaké strašidelnejšie ako slnečné dni ? Ráno je múdrejšie ako večer....nič ?
|
|
|
20
|
ani hore ani dole, pred seba, tam je buducnost
|
|
|
22
|
ja vacsinou pozeram do knihy a do notebooku. ci som stastna alebo smutna.  |
|
|
|
