Oplzlosti v Biblii 3

Na knihe Jozue totiž nie je hrozná jedna udalosť, jedno vyvraždenie, ale práve to, že tak to ide v tejto „hrdinskej“ knihe stále a stále, bez prestania. Vraždenie, dobýjanie mesta po meste, a boh pri tom výdatne pomáha, radí, usmerňuje, organizuje. Ani slovka súcitu s obeťami, ani najstručnejšie ospravedlnenie, nič – veď boh predsa zasľúbil túto zem svojmu ľudu! Súhrn všetkého pyšne podáva tento text: „Takto porazil Jozue celú krajinu: pohorie i Negeb, Nížinu a svahy i so všetkými kráľmi a nedal nikomu ujsť. Na všetkom živom vykonali kliatbu, ako prikázal Hospodin, Boh Izraela… A všetkých tých kráľov i s ich krajinami zaujal Jozue naraz, lebo Hospodin, Boh Izraela, bojoval za Izrael.“ (Joz 10, 40-42). Pýtal som sa vtedy sám seba, či nekonečne múdry a dobrotivý boh naozaj nebol schopný poskytnúť svojmu „vyvolenému“ národu úrodnú, ale neobývanú krajinu, do ktorej by ten ľud prešiel bez krviprelievania? Veď ju mohol na tento cieľ rovno aj stvoriť! Myslím si dnes, že naozaj nemohol, pretože on ani chvíľku nejestvoval. Izraelci jednoducho dobyli cudziu krajinu a vymysleli si legendu o božom zasľúbení. Mne toto vysvetlenie pripadá až triviálne jednoduché, vám nie? (Podobná otázka sa mi vynorila neskôr, v inej súvislosti: nemohol boh ľuďom odpustiť hriechy ináč, len tak, že dal krvavo obetovať svojho syna? Aj odpoveď som našiel úplne rovnakú.)
Dúfal som vtedy – ja naivný – že tým to hádam skončilo. Ale kdeže! Prišla kniha Sudcov, kde som sa dozvedel, ako Jozueho vnuci zabudli na Hospodina: „Izraelci robili, čo sa neľúbilo Hospodinu a slúžili baalom. Opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egyptskej krajiny, a chodili za inými bohmi“ (Sdc 2, 11-12). Nečudo, že potom „vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelu a vydal ho do rúk plieniteľom“ (Sdc 2, 14). Už menej pochopiteľné bolo pre mňa, že „potom im Hospodin vzbudil sudcov, ktorí ich zachránili z rúk plieniteľov… lebo Hospodin sa zľutovával nad nimi pre ich vzdychy pred ich utlačovateľmi a sužovateľmi. Ale akonáhle sudca zomrel, znova konali horšie ako ich otcovia, chodili za inými bohmi, slúžili im a klaňali sa im“ (Joz 2, 16-19). Boh, o ktorom som mal pri čítaní prvých strán Biblie úctivú predstavu, sa teraz už správal krajne iracionálne – nemohol som si pomôcť, ale jeho chovanie mi pripadalo hysterické. Mohol sa predsa rozhodnúť, že ten nevďačný národ ponechá jeho osudu a zabudnúť naň, nemusel sa nad ním každú chvíľu rozpaľovať do biela a vzápätí ho ľutovať. Veď bol predsa bohom! Komentátor NPPS to však vidí ináč: „tato doba zdaleka nebyla tak krvelačná, jak by se povrchnímu čtenáři Písma sv. zdálo. Boj byl veden především proti pohanským svatyním a modlám. V tom směru to byla doba slavná přes tolikerá utrpení, slavná doba ,svatých válek‘ za vítězství Hospodinovo“ (NPPS 4, str. 112). No neviem, ja by som žiadne vojny za sväté nepovažoval, pretože sa v nich vraždia nevinní ľudia, a bojovať proti inému náboženstvu totálnym vyhladzovaním jeho vyznavačov nepovažujem za učebnicový vzor náboženskej tolerancie. Na rozdiel od akéhosi evanjelického exegétu si totiž nemyslím, že „za vítězství Hospodinovo“ sa má bojovať holokaustom inovercov.
Toto opúšťanie boha, s nasledujúcim úpením, ktoré bolo vyslyšané zoslaním nového sudcu-osloboditeľa, ktorý pomohol, ale Izraelci po chvíli nadšenia opäť bežali k baalom, mi začalo vtedy v detstve podozrivo pripomínať cesty veriacich, ktorých som poznal vo svojom okolí: od hriechov k spovedi a späť. Taká cirkusová predstava o periodicky hrešiacich a kajúcich sa ľuďoch a periodicky trestajúcom a pomáhajúcom bohu, ma urážala. Je však základným kameňom aj dnešnej katolíckej viery. Povedal by som, že cirkev by postihla pohroma, keby ľudia naraz prestali hrešiť (a farári by potom nemali komu odpúšťať hriechy).
K slzám ma dojal príbeh Jefteho dcéry, ktorej otec tak veľmi túžil po tom, aby mu boh „vydal Ammóncov do rúk“, že mu za túto službu nerozvážne sľúbil obetovať „ako spaľovanú obeť“ (Sdc 11, 31) prvé, čo mu po víťaznej bitke vyjde v ústrety z domu. Boh mu naozaj zabezpečil veľkolepé víťazstvo nad Ammóncami, ale svojou nekonečnou mocou rafinovane spôsobil aj to, že Jefteho po víťaznej bitke uvítala akurát jeho dcéra! Túto pannu, jediné svoje dieťa, vlastný otec naozaj obetoval Hospodinovi, ako bol sľúbil. Chúďa dievča proti odporne surovému otcovi neprotestovalo,

Lucifero a čo chceš tym vlastne dokázať?......že Boh nie je, alebo že je ale moc prisny na ludí?....
Boha lucifero nezmeniš, On je panom vsetkeho a ma pravo veci riešiť tak ako riešil.....
Sloboda Božej vôle
14 Čo teda povieme? Je vari Boh nespravodlivý? Vonkoncom nie! 15 Veď Mojžišovi hovorí: „Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.“ 16 Nezávisí to teda od toho, kto chce, ani od toho, kto beží, ale od Boha, ktorý sa zmilúva. 17 Lebo Písmo hovorí faraónovi: „Vzbudil som ťa na to, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno hlásalo po celej zemi.“ 18 Teda zmilúva sa, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce.
Spása pohanov a poblúdenie Židov
19 Povieš mi azda: „Prečo potom ešte karhá? Kto sa môže vzoprieť jeho vôli?!“ 20 Ale kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu?! Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: „Prečo si ma takto urobil“? 21 Alebo nemá hrnčiar moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešené účely a druhú na všedné? 22 A čo ak Boh chcel ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, a preto s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, pripravené na záhubu, 23 a ukázať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu, 24 na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?! 25 Ako aj u Ozeáša hovorí:
„Nazvem Nie môj ľud Mojím ľudom
a Nemilovanú Milovanou. 26 A na mieste, kde sa im hovorilo:
»Vy nie ste môj ľud«,
tam sa budú volať Synmi živého Boha.“
27 A Izaiáš volá nad Izraelom: „Keby bolo synov Izraela toľko ako piesku v mori, len zvyšok sa zachráni, 28 lebo Pán splní svoje slovo dokonale a rýchlo na zemi.“
29 A ako predpovedal Izaiáš:
„Keby nám Pán Zástupov nebol ponechal potomstvo,
boli by sme ako Sodoma,
Gomore by sme boli podobní.“
30 Čo teda povieme? Že pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, a to spravodlivosť, ktorá je z viery. 31 Izrael sa však usiloval o zákon spravodlivosti, a k zákonu nedospel. 32 Prečo? Preto, že nevychádzal z viery, ale zo skutkov. Narazili na kameň úrazu, 33 ako je napísané:
„Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia;
kto v neho verí, nebude zahanbený.“

Ty brdo, o chvilu to bude telenovela

To dôjdeme po tému až po 1000, kým ti dôjde, že to nikoho nezaujíma, alebo ti to nedôjde nikdy?

Tými svojimi témami akurát utvrdzuješ existenciu Boha. Ak by si si myslel, že neexistuje, tak by si do toho nepchal tie svoje paprče...Poďme sa baviť o ružových koníkoch žijúcich v dúhe. Veď tie podľa všetkých tiež neexistujú.
Prečo by si pchal do niečoho, čo neexistuje? Má to skôr opačný dojem...

2. 4. anonymný koník. Keď ťa to nebaví, tak to nečítaj. Ktosi mi napísal, že moje témy nikto nečíta. Pozri si môj Danajský dar boží. Prečítalo ho vyše 700 čitateľov. Uvedom si, že som napísal prečítalo. A to už je sila. Koľko čitateľov číta tvoje témy? A tom, že sú aj témy, ktoré uvádzam, a tie sa vyznačujú tým, že nevyžadujú opovede, to ty nemôžeš pochopiť.

Ako sa hovori, aj negativna reklama je reklama 🙂

Ale prečo píšeš o Bohu, Biblii a náboženstve, keď ty nie si veriaci? Mohlo by ti to byť tak jedno...ale ty ideš stále to svoje. Mám o tebe pochybnosti

Si sa preklikol, asi si chcel odpovedat Luciferovi...

Ja som reagoval na Luciferove "Prečítalo ho vyše 700 čitateľov. "
Tym som chcel povedat, ze aj zla reklama dokaze nalakat ludi, aby si to precitali a preto tolko "citatelov"

Tak to ti poviem, konicku, te tvoje pochybnosti mu budu straaaaaasne trhat zily.

8. anonymný koník. Ty čítaš asi len svoje príspevky. Keby si si pozorne prečítal aj moje, nemohol by si ma nazvať NEVERICIM. Pretože ja viem, že boh Pán existoval. Viem, že sa narodil na Zemi, viem, kto boli jeho rodičia, . Viem aj ako Pán vyzeral, kde pôvodne žil, s kým sa stretával a. t. ď. A čo vieš o ňom ty? Figu borovú. Teda viem, že existoval, že bol nelútostným zabijakom, prečítaj si ako prišla pri ňom o život nevinná panna v mojom poslednom príspevku. V oplzlostiach Biblie sa dočítaš o všetkých jeho krutostiac a svinstvách. A pýtaš sa prečo píšem o Bohu a Biblii. Aby som otvoril oči tým, ktorí dokážu pochopiť, kto v skutočnosti bol Pán. Keby si pozorne sledoval príspevky tohoto fóra dozvedel by si sa, že na základe mojich inforácií sa z jedného veriaceho stal ateista. Koľko ateistov sa stalo veriacimi na základe tvojich príspevkov? A keď už máš o niekom pochybnosti, tak ukáž, kedy ten niekto napísal, čo nie je v Biblii? Kedy napísal nepravdu? Buď konkrétny a nevymýšľaj si. No ale čo môže rozmného vymyslieť niekto, komu dal rozum Pán.