Odvrátená tvár technického pokroku

Dnešní ľudia sú zväčša hrdí na súčasné, výrazné napredovanie vedy a techniky, ktoré nám umožňuje žiť na veľmi vysokej životnej úrovni. Doposiaľ nebývalý, vedecko technický rozvoj však negatívne poznačil vnútorný život tých, ktorí pracujú v zmienenej oblasti. Stali sa z nich totiž ľudia prehnane hrdí, ba až pyšní na svoj vlastný rozum a jeho možnosti. Nadobudli totiž presvedčenie, že už dokážu zvládnuť a vyriešiť takmer všetky problémy sveta bez toho, aby sa snáď ešte bolo treba zapodievať nejakými „rozprávkami“ o duchovnom rozmere bytia. Niečo podobného odsúvajú so zhovievavým úsmevom do oblasti neškodného náboženského folklóru, ktorý nemá pre každodenný život a tobôž nie pre vedu a techniku, absolútne nijaký praktický význam.

Väčšina súčasnej vedy a techniky je teda iba výplodom rozumu, bez účasti ducha. Takí sú i ľudia, pohybujúci sa okolo nej – rozumoví a bez ducha. Ľudia, ktorí svojim jednostranným rozumovým úsilím, vybičovaným až do krajnosti, z hmoty namáhavo vytrhávajú poznanie o jej zákonitostiach a sú na to patrične hrdí.

Avšak bez zohľadnenia duchovného rozmeru bytia, len a len čisto rozumovým úsilím vydobyté poznatky zostanú práve pre túto ich obmedzenosť vždy iba poznatkami toho najnižšieho druhu. Práve preto má väčšina všetkého, čo ľudia vymysleli a používajú, mnohé vedľajšie negatívne účinky, či už na človeka samotného, alebo na celú okolitú prírodu. Škodlivé účinky, o ktorých sa vie a mlčí, alebo o ktorých sa ešte doteraz, v celej ich ďalekosiahlosti, vôbec nič nevie.

Zdraviu ľudí i prírode škodí priemyselná výroba a zvlášť chemická, škodlivá je jadrová energia i výfukové splodiny motorových vozidiel, škodlivé je používanie pesticídov a herbicídov v poľnohospodárstve i chemické konzervovanie potravín, škodlivá je mobilná technika a sieť vysielačov mobilných operátorov, rozmiestnených na strechách obytných domov, škodlivé je mikrovlnné žiarenie, používané v domácnostiach a tak ďalej a tak ďalej. Nesmierne veľké percento z toho, čo človek vyrába, vytvára a ovplyvňuje je viac, alebo menej zlé a škodlivé. To čo je kvalitné, dobré a zdravé, toho je v dnešnej dobe naozaj iba minimum. Takýto spôsob napredovania našej civilizácie je preto z hľadiska ľudského zdravia a vôbec jestvovania planéty Zem trvalo neudržateľné.

A predsa sú ľudia v pýche a zaslepenosti svojho rozumu hrdí na všetko, čoho dosiahli, považujúc to za niečo mimoriadne veľkého. Avšak z hľadiska skutočného prieniku do poznania tajomstiev stvorenia je toho tak nesmierne málo, že ľudí dneška možno s pokojným svedomím nazvať hlúpymi. Hlúpymi, domýšľavými a pyšnými škodcami, ktorých činy neraz hraničia až so zločinom.

V prípade uskutočnenia sa dá povedať, že doslova zločinom na celom ľudstve sa stanú, v médiách tak vyzdvihované pokusy v obrovskom urýchľovači častíc LHC, vybudovanom na hraniciach Švajčiarska a Francúzska. V pyšnej obmedzenosti rozumu a pritom až tragickej nevedomosti o ďalekosiahlosti možných dôsledkov sa chcú súčasní, takzvaní špičkoví vedci zahrávať s im vôbec nie známymi silami a energiami, čo bude mať, v následnej spätnej reakcii, nesmierne negatívne účinky na celú našu planétu. Tieto negatívne účinky sa samozrejme neprejavia ihneď a bezprostredne, ale prejavia sa celkom určite.

Podobné počínanie dnešných vedcov sa v ich nevedomosti o možných dôsledkoch podobá konaniu štvorročných detí, hrajúcich sa v senníku so zápalkami.

Skutočné, pravé Poznanie totiž nemôže byť z hmoty vydobyté rozumom. Pravé poznanie, prenikajúce až k tým najjemnejším hmotným čiastočkám, Poznanie, hmotu presahujúce a siahajúce až k nedozerným výšinám, z ktorých sa tají dych, takéto Poznanie možno iba prijať. K tomu je ale potrebná pokora, prameniaca z vedomia ľudskej malosti a žiaľ, podobnú pokoru by sme u dnešných vedcov a technikov asi márne hľadali.

Pritom však spomínané Poznanie na tejto planéte jestvuje! Stačilo by ho iba v pokore prijať za základ a východisko pre ďalšie bádanie a skúmanie a ľudstvu by sa postupne ukázali nové, nevídané cesty, možnosti a výhľady pre ďalšie napredovanie.

Skutočný vzostup civilizácie na planéte Zem nie je totiž odvislý od vyspelosti vedy a techniky, ako sa dnes nazdávame. Ozajstný vzostup závisí od morálno - etického pozdvihnutia spoločnosti, od poznania Pravdy o stvorení a o jeho Zákonitostiach, od úcty a pokory k Tvorcovi univerza a od úsilia o znovuobnovenie spojenia s prírodnými bytosťami, činnými vo stvorení.

Snáď bude mnohých zaujímať, kto sú to tie spomínané, prírodné bytosti? Vedeli o nich už dávne civilizácie, ktoré ešte neboli tak fatálne odtrhnuté od prírody. To iba dnešný človek si myslí, že rastliny rastú samé od seba, že vietor fúka úplne náhodne, že dážď prší, rieky tečú, sneh padá a zem sa chveje samočinne. Nie je to tak! Všetko je dokonale riadené práve spomínanými prírodnými bytosťami, spravujúcimi celý hmotný svet. Môžeme ich pokojne nazvať akousi skrytou inteligenciou prírody.

Dávne zmienky o vílach, rusalkách, vodníkoch, gnómoch, obroch a podobne nie sú a nikdy ani neboli iba výplodom fantázie. Sú to celkom reálne bytosti, ktoré mohli vnímať a ešte aj dnes vnímajú ľudia užšie spojení s prírodou. Prostredníctvom vedomej spolupráce s týmito bytosťami, spravujúcimi lesy, hory, pôdu, vzduch, vody, no proste celú prírodu, práve prostredníctvom nich by mohli byť ľuďom sprostredkované nové spôsoby hospodárenia, mohli by im byť ukázané nové možnosti i energie, ktoré by odsunuli dnešnú éru ropy, elektriny a štiepenia atómu do zabudnutia, ako niečo prekonaného a barbarského.

Ako už ale bolo povedané, k tomu je potrebná predovšetkým hlboká úcta a pokora človeka k svojmu Stvoriteľovi, snaha o dokonalé poznanie Jeho Vôle a o život podľa nej, no a napokon zmienená, vedomá spolupráca so prírodnými bytosťami, ktoré všetky tieto prednosti, na rozdiel od nás ľudí majú a sú preto vskutku príkladnými a vernými služobníkmi Pána všetkých svetov.

Žiaľ, ak ale spomínané skutočnosti ľudia nebudú akceptovať dobrovoľne a to dnešným vedcom a technikom, ale i celej našej „civilizácii“ práve domýšľavosť vo vlastný rozum takmer plne znemožňuje, budeme pred nutnosť ich akceptovania postavení nedobrovoľne, prostredníctvom zrútenia súčasného systému vecí, ktorý sme tak namáhavo po celé stáročia budovali. Spôsobí ho takzvaný ropný zlom a následné energetické zrútenie civilizácie a to všetko doprevádzané prírodnými katastrofami, ktoré budú usmerňované práve rukami bytostných, jednajúcich vo Vôli Stvoriteľa. Ľudia sa budú musieť nakoniec predsa len zbaviť svojej domýšľavosti a pýchy na vlastný rozum a naučiť sa konečne pokore, prostote a prirodzenosti.

Prirodzenosti, znamenajúcej súlad s prírodou, s celým stvorením a jeho Zákonmi a teda aj s prírodnými bytosťami, ktoré nám v tomto môžu byť naozaj príkladom. Jedine prostredníctvom takejto prirodzenosti prestane človek konečne škodiť sám sebe i svojmu okoliu a stane sa harmonickým článkom vo stvorení, akým mal byť vždy. Zo všetkých síl by sme sa preto mali všetci vynasnažiť, kým je relatívne ešte čas, aby lekcia, ktorá nás to má naučiť, nebola až príliš tvrdá.

M.Š. priaznivec stránky : odkaz

a to všetko doprevádzané prírodnými katastrofami, ktoré budú usmerňované práve rukami bytostných, jednajúcich vo Vôli Stvoriteľa. Ľudia sa budú musieť nakoniec predsa len zbaviť svojej domýšľavosti a pýchy na vlastný rozum a naučiť sa konečne pokore, prostote a prirodzenosti.

Prirodzenosti, znamenajúcej súlad s prírodou, s celým stvorením a jeho Zákonmi a teda aj s prírodnými bytosťami, ktoré nám v tomto môžu byť naozaj príkladom. Jedine prostredníctvom takejto prirodzenosti prestane človek konečne škodiť sám sebe i svojmu okoliu a stane sa harmonickým článkom vo stvorení, akým mal byť vždy. Zo všetkých síl by sme sa preto mali všetci vynasnažiť, kým je relatívne ešte čas, aby lekcia, ktorá nás to má naučiť, nebola až príliš tvrdá.

M.Š. priaznivec stránky : odkaz

aha, prorok a mesiáš nám píše...idem si radšej vypiť čaj s entami.

naozaj nepochopim sposob myslenia u takychto prorokov ..akoby toto nebola rozumova uvaha... no asi nie, ked tak citam je to samy strasiak ...

... nemyslím si, že všetci vedci sú „rozumoví a bez ducha“. Aj vedci sú z mäsa a z krvi a byť vedcom predsa neznamená nebyť človekom, ktorý má i „ducha“ i pokoru a samozrejme sú medzi nimi i „prehnane hrdí, ba až pyšní na svoj vlastný rozum“, proste tak ako vo väčšine iných „profesií“. ... konieckoncov veď mnohí vedci sú veriacimi.
... mimochodom nie sú práve veriaci „prehnane hrdí, ba až pyšní“, keď prehlasujú, že ľudský duch je vdýchnutý božským duchom, že sme stvorený na obraz svojho „Stvoriteľa“, že sme stredom sveta, korunou všetkého stvorenia?
Vesmír miliardy rokov pracoval k človeku. Boh od veľkého tresku pripravoval vesmír a Zem ku zrodeniu človeka a vytváral preňho priam ideálne, navlas presné fyzikálne, biologické, klimatické a iné podmienky. Ale tento tvor, ako sa zdá, sa neveľmi vydaril. Miliardy rokov a taký nepodarok!

J.Tull...ono škatuľkovať ľudí je také jednoduché, hoci sotva asi pozná aspoň toľko vedcov, aby ich spočítal na prstoch rúk.

Každý pokrok v dobrom sa využíva aj na zlo, nôž práve tak ako uvoľnená atómová energia. Ibaže to zlo sa nestráca a môže zahladiť aj účinky dobra. Na to aby sa mohlo stať výnimočným, povíchricou, apokalypsou, prírodným živlom na ľudskej úrovni, je potrebný rozum. Odvtedy ako človek jedol zo stromu vedenia dobrého a zlého, prebudil sa k rozumu, k duchu, ktorý mu bol vdýchnutý a bol vyhnaný z raja, čiže z predrozumového života, odvtedy rozum a zlo z neho, sprevádza ľudstvo nepretržite. Nie je to len naša domýšľavosť a robenie si cnosti z núdze, keď sa pokladáme za obdarených rozumom, pochádzajúcim od Boha, a za korunu tvorstva? Za vyvolených k vývoju, k dosiahnutiu Pravdy, Dobra a Krásy, k čo najväčšiemu pripodobneniu sa Bohu? Živočíšne svet má tiež svoje zlá a utrpenia, no nemá ešte aj útrapy z rozumu, z vývoja, z kultúry, z nedosiahnuteľných, ale večných ideálov a cieľov, s tisícok nových strachov, starostí, ktoré vyvolal rozum. Nie je to znak zvrátenosti, že život je zrazu odkázaný na rozum, že však tento rozum skoro nič nevie a dovolí aj zhynúť len z nevedomosti? Nie je to znak defektnosti, že rozum, ktorý spôsobuje toľko zla, je jediný schopný ho aj odstrániť? Ako keby sa nám ktosi posmieval, ako keby sme tu boli na posmech. Nie sme o nič šťastlivejší pri svojich počítačoch, než bol pračlovek pri svojom pazúriku. Je to desivé ak nám tento rozum dal Boh a potom takto s nami zaobchádza, a je smutné, ak nám ho dala nevedomá, nevinná, ale absurdná príroda. Kloním sa k tomuto druhému stanovisku.