ODPUSTKY

Otázka o odpustkoch je v diskusii s protestantmi dost horúcou a casto opakovanou otázkou. V ich ponímaní totiz dobré skutky nemajú ziadny úcinok v nebi a práve tak zlé skutky sú vierou odpustené. V princípe mozno povedat, podla nich, ze nezálezí na tom, kolko dobrych alebo zlych skutkov robíme, ale dôlezité je iba prijat Jezisa Krista za svojho osobného Spasitela. Luter sa drzal princípu, ze clovek môze hresit kolko chce, len musí verit. Kedze sme hriesnici, nemôzeme nehresit (podla neho), len musíme pevne verit a potom nám Boh hriechy "zakryje".

Naproti tomu katolícka Cirkev ucí, ze clovek s pomocou Bozej milosti je schopny vyvarovat sa smrtelnym ako aj celkom dobrovolnym a vedomym lahkym hriechom.

Nuz, co chcem povedat je to, ze aj dobré aj zlé skutky majú svoj odraz v realite zivota, - tohto a/alebo aj druhého.

Odpustky, podla definície katolíckej Cirkvi, sú odpustením docasnych trestov za hriechy. Kazdy hriech má totiz dve zlozky: Vinu a dôsledky hriechu.

Ak na pracovisku pre svoju nepozornost znicím nejakú vec, musím ju nahradit, napríklad zaplatit za nu. Ak vsak túto vec ukradnem, je to potom ovela váznejsie. Vec musím nahradit a za krádez idem do väzenia. Je tu teda VINA, ale je tu aj ZNICENÁ (UKRADNUTÁ) VEC. Ked Boh odpústa nase hriechy, odpústa VINY, ale na odstránenie nasledkov hriechov má inú pedagogiku.

Pouzijem este jeden príklad:

Manzel v zlosti porozbíja nádoby a nábytok v izbe. Potom povie manzelke: Prosím Ta, odpust mi. Manzelka mu odpustí, ale jej odpustenie nedá nic v izbe do poriadku. Niekto to proste musí urobit. Ako by sa nám pozdávala situácia, keby manzelka vsetko dala v izbe do poriadku a manzel by ani prstom nepohol?

Nuz toto sú, obrazne povedané odpustky. Ak lutujeme svoje hriechy úprimne, Boh nám odpústa VINU, ale následky hriechu ostávajú a niekto ich musí dat do poriadku.

Nuz Cirkev udeluje odpustky z nekonecného pokladu, ktorym sú zásluhy Jezisa Krista. Má na to právo, lebo Jezis dal svojej Cirkvi plnú moc:

A keby ani cirkev nechcel poslúchnut, nech ti je ako pohan a mytnik. Veru, hovorím vám: co zviazete na zemi, bude zviazané v nebi, a co rozviazete na zemi, bude rozviazané v nebi.
Mt 18:17-18

Odpustky sú pridelené k urcitym skutkom. Napríklad, kto s úctou k Boziemu slovu cíta Sv. Písmo, môze získat plnomocné odpustky (t.j. odpustenie vsetkych svojich casnych trestov.

Co sa tyka "predávania" odpustkov, bol to práve Luter, ktory neveril v ocistec a v dôsledku toho ani v odpustky. Avsak ani sám Martin Luter vo svojich tézach nehovorí, ze Cirkev "predávala" odpustky. Je pravdou, ze penazné milodary na chrám sv. Petra, ktory sa v tom case budoval, boli jednou z mozností získania odpustkov, ale to nebola jediná forma moznosti získat odpustky (ludia teda rozhodne neboli vydieraní). Samotné Sväté Písmo potvrdzuje, ze almuzny sú vybornou formou zadostucinenia.

Lepsie je konat skutky milosrdenstva ako kopit zlaté poklady. Milosrdenstvo vyslobodzuje zo smrti a ocistuje od kazdého hriechu.
Tobiás 12:8-9

Pôvodné preklady Písma uzívajú namiesto slova "milosrdenstvo" - "almuzna", co je vidiet aj zo slovenského kontextu, kde sa hovorí o SKUTKOCH milosrdenstva.

Teda samo v sebe ani penazny milodar ako skutok pre odpustky nie je zly. Ale je pravda, ze lahko môze príst k nedorozumeniu. Luter, opakujem, nehovoril, ze Cirkev predávala odpustky, ale hovoril ze darovanie odpustkov za penazny milodar sa mohlo ZDAT AKO KEBY SA "PREDÁVALI". Toto nebezpecenstvo nedorozumenia tu bolo, zvlást podporené Luterovym útokom proti Cirkvi, a preto Tridentsky koncil (v tom istom storocí) túto prax odpustkov za penazné milodary zrusil, bez toho, ze by ju odsúdil (lebo samo v sebe tam nebolo nic odsúdeniahodné). Od Tridentského koncilu penazny dar nemôze získat odpustky.

Cirkev sa za náuku o odpustkoch nikdy nehanbila a ani nemusí hanbit. Odpustky majú svoj teologicky, biblicky, ba i ciste ludsky základ.

Je pravdou, ze nikde v Písme nie je spomenuté slovo odpustky alebo ocistec, práve tak, ako tam nie je vyraz "Najsvätejsia Trojica", ale to este neznamená, ze Sv. Písmo o tom celkom mlcí.

Pán Jezis hovorí o hriechu proti Duchu Svätému, ktory sa neodpustí ani v tomto, ani v budúcom veku, z coho je jasné, ze niektoré hriechy sa môzu odpustit v budúcom zivote, ze jestvuje moznost ocistenia sa od hriechov v budúcom, nie tomto pozemskom, zivote. Katolícka Cirkev túto moznost nazyva ocistec a jeho prícinou sú docasné tresty za nase hriechy, na ktoré sa vztahujú odpustky.

Ak niekto povie nieco proti Synovi cloveka, odpustí sa mu to. Kto by vsak povedal nieco proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku ani v budúcom.
Mt 12:32

Sv. Pavol v 1. liste Korintanom hovorí:

Podla Bozej milosti, ktorú som dostal polozil som ako múdry stavitel základ a iny na nom stavia. Ale kazdy nech si dáva pozor, ako na nom stavia. Lebo nik nemôze polozit iny základ okrem toho, co je uz polozeny, a je ním Jezis Kristus. Ci niekto na tomto základe stavia zo zlata, striebra, drahych kamenov, dreva, sena ci slamy, dielo kazdého vyjde najavo. Ten den to ukáze, lebo sa zjaví v ohni a ohen preskúsa dielo kazdého, aké je. Cie dielo, ktoré nan postavil, zostane, ten dostane odmenu. Cie dielo zhorí, ten utrpí skodu, on sa vsak zachráni, ale tak ako cez ohen.
1 Kor 3:10-15

Toto miesto je vseobecne pokladané za miesto o ocistci, lebo sa v nom hovorí, ze niektorí sa zachránia, "ale tak ako cez ohen". To znovu súvisí s docasnymi trestami za hriech a teda s odpustkami.

A este jedno miesto zo Starého Zákona, kde vidiet, ze odpustenie hriechu (viny) je jedna vec a nesenie nasledkov hriechu je druhá vec.

Dávid povedal Nátanovi: „Zhresil som proti Pánovi!" A Nátan vravel Dávidovi: „Aj Pán ti odpustil hriech, nezomries! Ze si vsak touto vecou zavinil rúhanie u Pánovych nepriatelov, syn, ktory sa ti narodí, iste zomrie!"
2 Sam 12:13-14

Pán mu odpustil hriech (vinu), ale následky hriechu pretrvávajú (v tomto prípade je to rúhanie Pánovych nepriatelov, ktorí takto mali zámienku proti Pánovi). Pán odpustil Dávidovi vecnú smrt, zatratenie, ktoré si svojim skutkom zaslúzil. To sú tie vecné tresty za hriechy. Ale casné tresty, ci následky hriechov, pretrvávajú a niekto ich musí znásat. Nuz ci to nie je primerané, aby ten, kto ich spôsobil, niesol aspon cast ich bremena?

Tieto docasné dôsledky hriechu clovek môze dat do poriadku bud v tomto zivote, alebo, ak to neurobí tu, musí zadostucinit Bozej spravodlivosti na druhom svete, „odpustí sa mu v budúcom veku" (ocistec).

Katolícka pravda vedie ludí k zodpovednému zivotu a k váznemu prístupu k morálnym otázkam, ovela viac, nez ktorákolvek iná cirkev.

Hriech je prícinou, preco prisiel Syn Bozí na zem. Hriech je jediné "Bozie zlo". Mnohí, kedze neprijímajú katolícku náuku, myslia si, ze ked tazko zhresia, povedia Bohu "odpust mi" a vsetko je v poriadku. Môzu sa ist zabávat. Nie je to tak. Hriech má strasné následky pre vecnost ako aj pre casnost. Ten isty Dávid, ktorého som spomenul, podnieteny satanom (1 Krn 21:1), dal spocítat vojsko v Izraeli. Dávid síce uznal svoj hriech pychy, lebo povedal:

Velmi som zhresil, ked som sa dopustil tej veci. Teraz vsak odpust hriech svojho sluhu, lebo som konal velmi nerozumne!
1 Krn 21:8

Ale Boh mu odkázal aby si vybral tri veci, ktoré na neho za tento skutok dopustí. Dávid, pretoze to bol múdry muz, vybral si ten "najmensí" trest. A Pán za trest dopustil na Izrael mor, ktory zabil sedemdesiattisíc muzov.

Niekto by si mohol povedat "No je tam toho, spocítat ludí! Za to by si zaslúzil taky trest?!". A predsa vidíme, aké strasné dôsledky mal tento jediny hriech pychy, lebo nemôzme pochybovat, ze by Boh bol nespravodlivy.

Nuz je to s hriechom také jednoduché ako si to mnohí nasi bratia protestanti myslia?

Hriech je jediné "Bozie zlo" a preto sa mu treba za kazdú cenu vyhybat. Silnú pohnútku nám k tomu dáva aj katolícka náuka o odpustkoch.

👍: Patrick91

Cirkev má predsa právo od Ježiša odpúšťať hriechy, teda spoveď a forma je podľa Jána Krstiteľa, keď k nemu chodili izraeliti a vyznávali mu svoje hriechy a on im hovoril, čo majú robiť a potom ich pokrstil.
Ale na druhej strane ježiš povedal, zadarmo ste dostali a zadarmo dávajte no a nie všetci z hierarchie boli kristoví a niektorí vždy patrili a budú patriť satanovi a peniažky sú lepkavé pre takýchto chytrákov.
Čo sa týka odpustkov, to počúvam a nejak tomu tiež nerozumiem a ani ma to nesíli nejak hlboko študovať, spolieham sa na spoveď, lebo nejaké plošné odpúšťanie hriechov, akoby sklzalo do anonimity, aby sa odpúšťali hriechy aj mimo spovedelnicu, bez účasti spovedníka. A práve spovedník vlastne privoláva ducha svätého, aby bol prítomný pri rozhrešení a to každý cíti, tu úľavu a preto sa využíva aj častejšie príležitosť sa ísť vyspovedať.
No ale tu zase tu píšu o spovedi aj takí, čo to tiež nezažili a samozrejme negatívne, lebo netušia , o čo tu vlastne ide.

Nerozumiem konceptu viny a trestu ako ich chápe RKC. Ak som vinný, čaká ma trest. Ak som nevinný (lebo mi bolo odpustené / skutok som nespáchal), nečaká ma trest.
Samozrejme každý skutok, dobrý aj zlý, má svoje dôsledky. Môj zlý skutok môže mať pre mňa dôsledky, ktoré by sa dali chápať ako trest. Ja by som skôr povedal, že sú na poučenie alebo na osobný rast.

Aby som to doplnil a zhrnul, nerozumem tomu, prečo existuje trest, ak sa odpustila vina? Veď keď mi bolo odpustené, je to to isté, akoby som skutok nespáchal. Mimochodom Jediným trestom za hriech je smrť, vždy to tak bolo a vždy to tak bude. Viď hebrejské písmo (staré písmo). Preto židia obetovali baránkov, aby ich smrťou nahradili svoju. Žiadne vymyslené trestíky zo strany RKC, ako púť tam a tam, sa nevyrovnajú trestu smrti.

Ale tí čo sú / žijú v Kristovi, zomreli s ním, jeho smrť sa počíta za ich smrť. Aj oni zomreli, ale inak ako Ježiš, zomreli tomuto svetu, zomreli starému spôsobu života / zomrel v nich starý človek, aby ožil nový, bez hriechu.

Tieto veci si nevymyslela RKC, to je proste evanjelium a niektoré odštiepené cirkvi neberú evenjelium až tak prísne ako RKC. Prfetože je tu aj fenomen, ktorý neviem vysvetliť nielen wolfovi ale aj mnohým iným nekatolíkom, je to fnomen ježišovej živej vody, ktorú anjčastejšie a najistejšie získavame pri pozdvihovaní, a pretože pozdvihovanie nemá každá cirkev každý deň, nemôžu tento fenomen poznať a vlastne akoby nemali ani taký vážny dôvod chodiť do kostola, ako katolíci, ktorí tam chodia prevažne práve pre toto. Je to proste fluidom, bez ktorého sa dá žiť a kto ho nepozná, tomu ani nechýba, ale kto si zvykne, tomu to obohacuje život, ako modlitby, je to ako akási dobrá psychickýá energia, ktorú poznajú aj mnohí ateisti, ale tí ju čerpajú inými a mnohokrát obtiažnejšími spôsobmi, napríklad zo stromov, niektoré drahokamy, kamene. Nám ju ponúka Ježiš na zvýšenie energetickej odolnosti voči zlému, teda voči satanovi a zlým duchom a teda aj preto ju niektorí ľudia takto dychtivo čerpajú, bude to zrejme nejaký duševný fenomen ešte z doby, keď tento náš svet neexistoval. možno vzdialene by sa to dalo prirovnať, že pôsobí na dušu, ako alkohol v rozumnom množstve a tak tiež drží v pohode psychiku a organizmus. Ja napríklad ako neveriaci som to čerpal autogennym treningom.
Ale ľudia to vidia ako živú vodu od Ježiša a teda niečo posvätné a nevyhnutne nutné k životu.
Veľakrát, ak napríklad nestíham modlitbu, zisťujem, že mi to chýba a poznám to hlavne tým, že akoby sa mi nedarilo cez deň v maličkostiach. Robím niečo a spolieham sa že mi to pomôže takmer reálne, akoby to bolo vyjadrenie stavu duše a podľa toho sa mi darí, alebo nie, či už je tam fenomen pomoci od dobrých duchov, alebo ako to funguje to neviem, ale viem, že ak ráno sadnem do auta, napríklad, a zrazu jeden idiot za druhým, vpredu vzadu, chcem ísť do obchodu prídem na záhradu, proste nedarí sa tak, ako bežne, vtedy si spomenie, jasné, dnes som zase nestihol. Alebo bol som chorý nebol som na omši, teda nemám tolko načerpané, ako bežne. A človek cíti, ako to chýba. My máme cikvou prikázané chodiť do kostola ale kolko je katolíkov a kašlú na to a nechodia, ale to iba preto, že nepochopili, nepoznajú a nemajú dôvod tam ísť.
A sú takí, čo nielen že chodia každý deň, vo väčších mestách som raz poozoroval ženy, čo chodili z kostola do kostola. Z jednej omše na druhú a tiež kňaz nesmie slúžiť v priebehu jedného dňa viac ako dve omše. Atak isto by sa nemalo ísť na príjmanie viac ako dvakrát za deň. Je to jedna z ďaľších príčin, prečo k nám ježiš prišiel . Lebo onsamotný dáva tomu pomerne veľký význam, aby sme to čerpali, Dokonca to kladie ako podmienku, ak chce niekto prísť do neba. Kto je moje telo a pije moju krv, má život večný, ja som chlieb z neba. Väčšina veriacích to berie ako bežnú dennú potrebu akoby potrebnú dávku energie pre svoju psychiku, ale tým že ježiš dáva tomu taký význam, možno to bude mať aj iný význam po smrti človeka. Teraz neviem, že či je tio nevyhnutná nutnosť mať to kvô§li prechodu transormačným tunelom do života ducha svätého, alebo je to tiež podmienka existencie v tomto prietore. Akoby sme si tým teraz tam budovali priestory, kde budeme bývať.
A teraz dokonca ma napadá aj veta od jakubovej studne: Ale kto sa napije vody, ktorú mu já dám, nebude žízniť naveky a voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prudiacej do večného života. A to je toto predsa závažna vec a jedna z najpodstatnejších vecí, čo sa týka spasenia človeka.
My akoby sme si vytvárali v sebe pramienky vody, ktorá z nás vyteká do spoločných riek a do večného života, už teraz sú tí, čo čerpäjú túto vodu, takto spojení s nebom, respektíve s miestom pobytu vo večnom živote.

Ja som ti jasne vypisal z pisma, co je to ziva voda...
Ale ty si budes stale tocit to svoje...

Mozno by si mal porozmyslat nad tym, ci nie si prave ty ten, co nechape...

Kalvini beru niektore veci ovela prisnejsie ako RKC..
A neviem co presne vidis na prisnosti RKC.. pretoze maju ritualy ako pohania?

Elemir, ty nie si katolik, ty nie si ani krestan, ty si nejaky ezoterik...

A mimochodom, ja som bol na omsi a nie len jednej, ale na desiatkach a desiatkach... neprislo mi to nic viac, ako akykolvek bohosluzby v akejkolvek denominacii...

A ked uz hovoris o atmosfere... Veriaci-4 by ti mohol povedat nieco o atmosfere a pocitoch v ich zboroch..

V tom čase ,ked boli odpustky v "móde",bolo rozšírené presvedčenie, že po smrti musia hriešnici podstúpiť dočasný trest. Cirkev však tvrdila, že ten čas je možné skrátiť kúpou odpustkov, ktoré má právo udeliť pápež. Takí kazatelia, ako bol Johannes Tetzel, poverenec arcibiskupa Albrechta z Mohuča (teraz Mainz), urobili z predávania odpustkov bežným ľuďom prekvitajúci obchod. Mnohí považovali odpustky za niečo ako poistku proti budúcim hriechom. Už aj tento kalkul je zlý a nebiblický!
Luther bol takýmto predajom odpustkov samozrejme pobúrený. Vedel, že ľudia takto nemôžu vyjednávať s Bohom. Na jeseň 1517 spísal známych 95 téz, ktorými obvinil cirkev z obohacovania sa, prekrúcania náuk a zneužívania náboženskej autority. Ale Luther nebol sám,komu vadil tento jarmočný predaj odpustkov. Už pred ním,a aj neskôr na túto nebiblickú prax poukazovali ,mnohí reformátori,vzdelanci.
-----------------------------------------------------------------------------------------------
PŮVOD A ROZVOJ DOKTRÍNY ODPUSTKŮ.
Samotný koncept odpustků pochází z Pohanství.
Je to idea, že přivádění sebebolestí, recitování formulek, poutě na svatá místa a oběti bohům jsou nějak záslužné a
ovlivňují bohy v náš prospěch. Nápad, že vyslovení tolika a tolika "Zdrávas Maria", líbání kříže a opakování předepsané
formulky zkrátí někomu čas v očistci, něco co Kristova oběť na kříži nezajistila - to samo o sobě je dost špatné - ale učit,
že odpustky mohou být aplikovány i na m r t v é , zanáší toto rouhání do absurdity na druhou! Myšlenka, že "podmínku za
dobré chování" můžeme přenést na někoho v očistci, kdo nevykonal "předepsané skutky," jasně odhaluje podvod
"Romanismu":
Za peníze je možné všechno.
Evangelium odpustků je jedna z nejotevřenějších, nebiblických a nelogických doktrín, která pochází ze Středověku a platí
až podnes. Pohanský koncept odpustků se postupně definoval jako část římského Katolicismu, a nakonec se stal pro
papeže tím nejlepším výdělečním podnikem. Teoreticky by měla stačit jedna mše aby všechny duše v očistci mohly vejít
do nebe. Marie, jejíž moc je nekonečná, by tak mohla učinit v jednom okamžiku, a papežové, jejichž moc je neomezena,
by mohli vyprázdnit očistec škrtem pera tím, že by vynalezli odpustek, který by na to stačil. ....atd.
Ale spása nie je na predaj! To si RKC, babylonska neviestka neuvedomuje!

23 absolutny suhlas...
Johann Tetzel dokonca vyhlasoval, ze odpustky vymazu aj taky hriech ako predstavy sexu s Mariou, Jezisovou matkou, atd.