ODOVZDAL OTEC VSEKO SYNOVI?

Pismo pise ze na nejaky cas Boh otec dal synovi moc. No neodovzdal mu vsak vsetko,neodovzdal mu cas a den a rok skoncenia tohto sistemu.Sam povedal Jezis otom dni neviem ani ja len Otec.

Tiež, Gábor treba chápať slová,...."že odovzdal mu všetko" , v zmysle iného textu z ......1 Kor.15:27-28......"Lebo [Boh] „podrobil všetko pod jeho nohy“. Ale keď hovorí, že „všetko bolo podrobené“, je zrejmé, že s výnimkou toho, ktorý mu všetko podrobil. 28 Ale keď mu bude všetko podrobené, potom sa aj sám Syn podrobí Tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh každému všetkým."....tento text nedáva priestor na tvrdenie,že Ježiš je rovný Otcovi!
A samozrejme......Ježiš nevie ani o čase konca tohto sveta. A to je čudné,....ak by bol Bohom!? Sám zničí Božích odporcov,ale nevie kedy?!

Gabor, Ježiš príde súdiť živých aj mŕtvych.
Hlavičky paragrafov Koniec sveta
Zobrazovať/Nezobrazovať

KKC
681
časť: PRVÁ ČASŤ VYZNANIE VIERY
oddiel: DRUHÝ ODDIEL - Vyznanie kresťanskej viery
kapitola: DRUHÁ KAPITOLA VERÍM V JEŽIŠA KRISTA, JEDNORODENÉHO BOŽIEHO SYNA
článok: 7. článok „ODTIAĽ PRÍDE SÚDIŤ ŽIVÝCH I MŔTVYCH“
odsek:
odstavec:
téma: Zhrnutie

681 V deň súdu na konci sveta Kristus príde v sláve, aby zavŕšil definitívne víťazstvo dobra nad zlom, ktoré v priebehu dejín rastú spolu ako pšenica a kúkoľ.

KKC
1001
časť: PRVÁ ČASŤ VYZNANIE VIERY
oddiel: DRUHÝ ODDIEL - Vyznanie kresťanskej viery
kapitola: TRETIA KAPITOLA VERÍM V DUCHA SVÄTÉHO
článok: 11. článok „VERÍM VO VZKRIESENIE TELA“
odsek:
odstavec: I. Kristovo a naše vzkriesenie
téma: AKO VSTANÚ MŔTVI?

1001 Kedy? Definitívne „v posledný deň“(1038) (Jn 6,39-40.44.54;11,24), „na konci sveta“. (673) Vzkriesenie mŕtvych je totiž úzko spojené s Kristovým druhým príchodom (parúziou):
„Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví“ (1Sol 4,16).

časť: PRVÁ ČASŤ VYZNANIE VIERY
oddiel: DRUHÝ ODDIEL - Vyznanie kresťanskej viery
kapitola: TRETIA KAPITOLA VERÍM V DUCHA SVÄTÉHO
článok: 12. článok „VERÍM V ŽIVOT VEČNÝ“
odsek:
odstavec: V. Posledný súd{678-679}
téma:

zobraziť celéV. Posledný súd{678-679}

1038 Vzkriesenie všetkých mŕtvych, „spravodlivých i nespravodlivých“ (Sk 24,15), sa odohrá pred posledným súdom.(998, 1001) To bude „hodina, keď všetci v hroboch počujú… hlas [Syna človeka] a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie“ (Jn 5,28-29). Vtedy Kristus príde „vo svojej sláve a s ním všetci anjeli,… zhromaždia [sa] pred ním všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. Ovce si postaví sprava, capov zľava… A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života“ (Mt 25,31-33.46).

1039 Pred Ježišom Kristom, ktorý je Pravda,(678) sa definitívne ukáže pravda o vzťahu každého človeka k Bohu. Posledný súd odhalí až do posledných dôsledkov, čo dobré každý urobil alebo zanedbal urobiť počas svojho pozemského života:
„Všetko, čo robia zlí, sa zaznamenáva, a oni o tom nevedia. Keď príde viditeľne náš Boh, nebude mlčať (Ž50,3)… Potom sa obráti aj k tým, čo sú zľava: Na zemi som vám nechal svojich najbiednejších. Ja, ako Hlava, povie, som sedel v nebi po pravici Otca, ale moje údy na zemi sa trápili, moje údy na zemi trpeli núdzu. Keby ste boli niečo dali mojim údom, váš dar by bol došiel aj k Hlave. A boli by ste spoznali, že keď som vám na zemi nechal svojich najbiednejších, ustanovil som vám doručovateľov, ktorí by prinášali vaše skutky do mojej pokladnice. A vy ste im nevložili do rúk nič, preto ste u mňa nič nenašli.“

1040 Posledný súd nastane vo chvíli slávneho Kristovho návratu. Iba Otec pozná tú hodinu a deň,(637) len on rozhoduje o jeho príchode. Vtedy skrze svojho Syna Ježiša Krista vynesie svoj definitívny rozsudok nad celými dejinami. Spoznáme posledný zmysel celého diela stvorenia a celej ekonómie spásy a pochopíme obdivuhodné cesty, po ktorých Božia prozreteľnosť viedla všetko k poslednému cieľu.(314) Posledný súd ukáže, že Božia spravodlivosť víťazí nad všetkými nespravodlivosťami, ktorých sa dopustili jeho stvorenia, a že Božia láska je silnejšia ako smrť.

1041 Posolstvo posledného súdu vyzýva na obrátenie,(1432) zakiaľ ešte Boh dáva ľuďom „milostivý čas… deň spásy“ (2Kor 6,2). Vnuká svätú bázeň pred Bohom. Zaväzuje zasadiť sa za spravodlivosť Božieho kráľovstva. Ohlasuje „blahoslavenú nádej“ (Tít 2,13) na návrat Pána,(2854)

Nevedel o tom len keď bol na Zemi. (keď to hovoril) Keď bol Ježiš na zemi, prijal viaceré obmedzenia. Napr. nemohol byť ani všadeprítomný. Ježiš je len Nick jediného Boha. (niečo, ako ja keď mám 5 nickov)

Presne, Jezis ako clovek musel prijat vela obmedzeni (napr. citil fyzicku bolest, co by ako boh nemohol)

dá sa naučiť že sa fyzická bolesť necíti..ako to, že to ako mág nevedel ..resp.nevyužil ?

Odmietol využiť túto možnosť. Musel trpieť za hriechy mnohých.

Čiže keď Ježiš nevie, len Otec, potom nie sú jedno, ako svätá trojica. Nemôže jeden vedieť a zároveň nevedieť. Čiže Kristus nie je súčasť boha. Ak je na svete len jeden boh, a to práve tento, čo sa nazýva Otec, potom Syn (Ježiš) nemôže byť bohom, božskej podstaty Svätej Trojice.

Zrejme ani Duch svätý, pretože len Otec Boh vie, a nikto iný, ani Duch svätý.

👍: Shagara

Takze z Jezisa si urobil klamara pretoze on povedal :

Ja a Otec sme jedno.

Apostol Tomas pred nim padol na kolena a povedal mu : Pan moj a Boh moj.

Apostol Jan hovori : Na pociatku bolo slovo, slovo bolo u Boha a to slovo bolo Boh. A tym slovom je Jezis...

Izaiáš 9:6: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.“

6....a tým pádom ti/svojim výkladom/ si urobil zo všetkých kresťanov trojicu! Lebo aj oni "sú jedno"!
"aby boli všetci jedno, tak ako si ty, Otče, v spojení so mnou a ja v spojení s tebou, aby boli aj oni v spojení s nami," Ján 17:21
Už chápeš o akú jednotu tu išlo?
A Biblia hovorí že je "mnoho bohov a pánov". Ale iba jeden Boh a jeden Ježiš,syn Boha!
Klein,....v Písme sú anjeli,ľudia nazvaní bohmi,...dokonca aj pohan Nabuchonodozor je nazvaný -"veľký Boh". Je vari on,anjeli,ľudia/Izraelskí sudcovia/ ......Všemohúcim Bohom?
Slovo "Boh" je len titul a poukazuje na niekoho mocného,vplyvného,na nejakú výnimočnú osobnosť,autoritu,....atd.
Tento prívlastok,titul sa aj dnes používa na označenie nejakej autority,celebrity,....atd.
Ano,....Ježiš bol božskej podstaty,.....ale nie samotným Bohom.
Nikto z kresťanov do konca tretieho storočia nepovažoval Ježiša za rovného Bohu Otcu!

Lemmy, Ježiš nevie, lebo je/bol/ človekom... nevie všetko, lebo "Boh sa stal človekom" (ako Boh sa vzdal samého seba, vzdal sa svojej "božskej podstaty", narodil sa človekom, aby človek mohol Ním poraziť smrť, zvíťaziť nad utrpením a tým otvoriť cestu k spáse... ) a človek nemôže vedieť všetko, môže mať pochybnosti... iná otázka je Kristus, ktorým sa stal zmŕtvychvstaním... Kristus je "Jedno" z Otcom, nie Ježiš - človek...

10......asi dostal alzheimera?! Ježiš stále aj po nanebovzatí bol podriadený Otcovi! A asi nevieš,že RKC učí ,že Ježiš bol Bohočlovek,...teda ,že na zemi bol aj Boh a človek! Ak to niekto spochybňoval v istom storočí a neveril......."že pokiaľ bol Ježiš BOH na zemi,že bol aj v nebi",.......tak mal byť prekliatý a postihovaní cirkevnou mocou.
A ak je Boh jedno/nemôže byť rozdelenie/,....tak musel aj Ježiš na zemi/súc v tele/ vedieť,čo vie jeho náprotivok v nebi! Inak by sme nemali jedného boha,ale viac. Asi si sa Tull nezamyslel nad tým,že ked takto alibisticki sa vyhovárajú trinitári,...na fakt ,že Ježiš nevie o čase konca/lebo bol v tele/,....tak prečo to nevie ani "duch svätý",...."ktorý skúma a vie všetko aj hlbiny Božie"...???? Tam si už s telom nevystačíme!
Je aj zaujímavé,....že ak v ňom prebývala "celá plnosť božstva",.....a "bol Slovom"/hovorcom Boha/,...predsa ked prišiel stratil pamäť?! Nie,....niektoré veci vie len sám Boh! Ježiš skromne uznával aj ,že aj to ,že "čo učí nie je jeho,ale Otcovo,"/čudné,ak on je tiež Bohom/ a že "neprišiel konať svoju vôľu ale Otcovu". Ako to?....že Ježišová vôľa nie je aj Otcová?....ved je len jeden Boh a Ježiš=Jehova,......

A povedal protón elektrónovy - budeš obiehať okolo mňa na veky vekov a až do konca vekov .
PS : Ste logický ľudia ?

Pokial nepoznas hebraizmus nemozes vykladat pismo... Jezis povedal a ja budem s vami po vsetky dni az do skoncenia sveta. Takze po skonceni sveta uz s nami nebude??? Skratka su tam divne a pre sucasneho cloveka tazko pochopitelne vyrazy ktore sa tazko vykladaju respektive v nasom jazyku znamenaju nieco ine... Preto sa v biblii pise ze pismo nepripusta sukromny vyklad a ze mnohi ho prekrucaju na vlastnu zahubu...
Vykladat pismo smie len cirkev ktora ho zostavila, nastupci apostolov ktorym Jezis daroval Ducha Svateho... Tato cirkev trva od pociatku dodnes... Pocas storoci vznikli stovky cirkvi ktore sa od nej odstiepili prave preto ze si zacali sami vykladat pismo ktore povazuju za jedinu autoritu a tym ze si ho sami vykladaju ho zaroven aj porusuju...

Klein,....ten daný text je veľmi jednoduchý a nepotrebuje špeciálne vzdelanie,ani znalosť Hebrejčiny,Gréčtiny,Aramejčiny,.....a je v súlade s celým Písmom!
RKC považuje aj slová...."Hlavou Krista je Boh" za zložité a dáva im opačný význam. Alebo ked Ježiš povedal...."môj Otec je väčší ako som ja",...tak tu opäť netreba byť výnimočne múdry! Tomu rozumie aj malý chlapec. Rétorika,....že Ježiš raz hovoril ako Boh,raz ako človek je nedôstojná a nebiblická!
Tiež netreba špekulovať nad slovami...."Boha nikto nikdy nevidel". Výklad podľa RKC je aj tu úplne opačný:"Boha sme videli,bol nim Ježiš"! Teda,...výklad podľa RKC je ten,....že v Písme treba všetko otočiť naopak!
Polopatisticky to hovorí aj Ján....."ten kto je poslaný/Ježiš/ je menší ako ten kto posiela/Otec,Boh/".

Jezis prikazal krstit v jednom mene : v menej Otca Syna a Ducha Svateho...
Otec je viac ako Syn a Duch Svaty vychadza z Otca i Syna to je spravne ucenie...
Jezis je rovnako Boh pretoze bol splodeny z Otca pred vsetkymi vekmi a skrze neho vsetko bolo stvorene... Bol splodeny a nie stvoreny... Toto je ucenie cirkevnych otcov sformulovane v prvych storociach... Syn je samozrejme podriadeny Otcovi ale sedi po jeho pravici teda vládne spolu s nim...

Kto je potom Boh? NIe samotar ani jedna osoba.. Boh je vo svojom najhlbsom tajomstve rodina...

Klein....ak je na mnohých/biblické postavy,Izák...atd/ použité to isté slovo-"monogenes",....prečo si myslíš ,že v prípade Ježiša ide o iné -monogenes?/plodenie,stvorenie/ Sú to rovnocenné výrazy,...to vyplýva z písma!
A Origenes prišiel s tzv,"večným plodením",....a to je poriadna ,filozofická blbosť! Origenes bol v mnohom zavrhovaný a označovaný za kacíra!
Aj ja mám rodinu ,ale syn nie je ja! A to platí aj v Písme. Prečo si myslíš,že Biblia používa slovné spojenie-"Otec,syn"? Aby sa tak jasne ukázal vzťah Otca a syna ktorému všetci rozumieme!/poslušnosť,podriadenosť/ Keby bol Boh trojjediný,...tak by tu skôr sedelo prirovnanie troch bratov!
------------------------------------------------------------------------
Dr. Alvan Lamson v knihe The Church of the First Three Centuries (Cirkev prvých troch storočí) hovorí, že náuka o Trojici „pochádzala zo zdrojov úplne cudzích židovským a kresťanským Písmam, že vyrástla a bola naštepená na kresťanstvo rukami Otcov ovplyvnených Platónom“. Kto boli títo ‚Otcovia ovplyvnení Platónom‘? Boli to odpadlícki duchovní, ktorí boli priam posadnutí učením pohanského gréckeho filozofa Platóna.

Ako je to s Bohom Otcom a Bohom Synom -

časť: ŠTVRTÁ ČASŤ KRESŤANSKÁ MODLITBA
oddiel: DRUHÝ ODDIEL MODLITBA PÁNA: „OTČE NÁŠ“
kapitola:
článok: 2. článok „OTČE NÁŠ, KTORÝ SI NA NEBESIACH“
odsek:
odstavec: II. „Otče!“
téma:

2779 Prv než si osvojíme tento začiatočný vzlet Modlitby Pána, bude užitočné, keď si pokorne očistíme srdce od niektorých falošných obrazov „tohto sveta“. Pokora nám pomáha uznať, že „nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť“ (Mt 11,27), t. j. „maličkým“ (Mt 11,25). Očistenie srdca sa týka predstáv otca a matky, ktoré pochádzajú z našej osobnej a kultúrnej histórie a ovplyvňujú náš vzťah k Bohu. Boh, náš Otec, presahuje kategórie stvoreného sveta.(239) Prenášať na neho alebo stavať proti nemu naše predstavy v tejto oblasti by znamenalo vytvárať si modly, ktorým sa potom človek klania alebo ich rúca. modliť sa k Otcovi znamená vstúpiť do jeho tajomstva, akým on je a akého nám ho zjavil Syn:
„Meno Boh Otec nebolo nikomu zjavené. Aj Mojžiš, ktorý sa naň pýtal, počul iné meno. Nám bolo zjavené v Synovi. Meno Otec nejestvuje totiž prv ako Syn.“

Platí, že máme sa modliť k Bohu Otcovi, k Ježišovi, k Duchu Svätému a k Panne Márií. Je nesprávne, kto tvrdí, že sa máme modliť len k Bohu Otcovi.
Viac tu:

Hlavičky paragrafov Modlitba k Duchu Svätému


KKC
2670
časť: ŠTVRTÁ ČASŤ KRESŤANSKÁ MODLITBA
oddiel: PRVÝ ODDIEL MODLITBA V KRESŤANSKOM ŽIVOTE
kapitola: DRUHÁ KAPITOLA TRADÍCIA MODLITBY
článok: 2. článok CESTA MODLITBY
odsek:
odstavec:
téma: „PRÍĎ, DUCHU SVÄTÝ“

2670 „Nik nemôže povedať:(683) ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom“ (1Kor 12,3). Vždy, keď sa začíname modliť k Ježišovi, Duch Svätý nás priťahuje na cestu modlitby svojou predchádzajúcou milosťou.(2001) Keďže nás učí modliť sa, pripomínajúc nám Krista, ako by sme sa nemali modliť aj k nemu samému? Preto nás Cirkev povzbudzuje, aby sme každý deň vzývali Ducha Svätého, najmä na začiatku a na konci každej dôležitej činnosti.(1310)
„Ak sa netreba klaňať Duchu Svätému, ako ma [potom] zbožšťuje krstom? Ak sa mu však treba klaňať či ho netreba uctievať?“

KKC
2671
časť: ŠTVRTÁ ČASŤ KRESŤANSKÁ MODLITBA
oddiel: PRVÝ ODDIEL MODLITBA V KRESŤANSKOM ŽIVOTE
kapitola: DRUHÁ KAPITOLA TRADÍCIA MODLITBY
článok: 2. článok CESTA MODLITBY
odsek:
odstavec:
téma: „PRÍĎ, DUCHU SVÄTÝ“

2671 Tradičnou formou prosby o Ducha Svätého je vzývanie Otca skrze Krista, nášho Pána, aby nám dal Ducha Tešiteľa. Ježiš zdôrazňuje túto prosbu vo svojom mene práve vo chvíli, keď sľubuje dar Ducha Pravdy. Ale tradičná je aj najjednoduchšia a najpriamejšia modlitba: „Príď, Duchu Svätý.“ Každá liturgická tradícia ju rozvinula v antifónach a hymnoch:
„Príď, Duchu Svätý, naplň srdcia svojich veriacich a zapáľ v nich oheň svojej lásky.“
„Nebeský kráľ, [Duch] Tešiteľ, Duch pravdy, ty si všade prítomný a všetko napĺňaš, ty si poklad všetkého dobra a prameň života, príď a prebývaj v nás, očisťuj nás a spas nás ty, ktorý si dobrý.“

KKC
2672
časť: ŠTVRTÁ ČASŤ KRESŤANSKÁ MODLITBA
oddiel: PRVÝ ODDIEL MODLITBA V KRESŤANSKOM ŽIVOTE
kapitola: DRUHÁ KAPITOLA TRADÍCIA MODLITBY
článok: 2. článok CESTA MODLITBY
odsek:
odstavec:
téma: „PRÍĎ, DUCHU SVÄTÝ“

2672 Duch Svätý, ktorého pomazanie preniká(695) celú našu bytosť, je vnútorným Učiteľom kresťanskej modlitby. Je tvorcom živej tradície modlitby. Nepochybne je toľko ciest modlitby, koľko je tých, čo sa modlia, ale ten istý Duch pôsobí vo všetkých a so všetkými. Práve v spoločenstve Ducha Svätého je kresťanská modlitba modlitbou v Cirkvi.

časť: ŠTVRTÁ ČASŤ KRESŤANSKÁ MODLITBA
oddiel: PRVÝ ODDIEL MODLITBA V KRESŤANSKOM ŽIVOTE
kapitola:
článok:
odsek:
odstavec:
téma: MODLITBA AKO SPOLOČENSTVO

zobraziť celéMODLITBA AKO SPOLOČENSTVO

2565 V Novej zmluve je modlitba živým vzťahom Božích detí k ich nekonečne dobrému Otcovi, k jeho Synovi Ježišovi Kristovi a k Duchu Svätému. Milosť Kráľovstva je „kontemplácia svätej a vznešenej Trojice…, ktorá sa celá spája s celým duchom [človeka]“. Život modlitby teda znamená byť stále v prítomnosti trojsvätého Boha a v spoločenstve s ním. Toto spoločenstvo života je možné vždy, lebo krstom sme sa stali jedno s Kristom. Modlitba je kresťanská natoľko, nakoľko je spoločenstvom s Kristom a šíri sa v Cirkvi, ktorá je jeho telom. Jej rozmermi sú rozmery Kristovej lásky.

zobraziť celéMODLITBA K OTCOVI

2664 Jedinou cestou kresťanskej modlitby je Kristus. Či je naša modlitba spoločná, alebo osobná, ústna, alebo vnútorná, má prístup k Otcovi len vtedy, ak sa modlíme v Ježišovom „mene“.(2780) Ježišova svätá ľudská prirodzenosť je teda cesta, prostredníctvom ktorej nás Duch Svätý učí modliť sa k Bohu, nášmu Otcovi.

zobraziť celéMODLITBA K JEŽIŠOVI

2665 Modlitba Cirkvi, živená Božím slovom a slávením liturgie, nás učí modliť sa k Ježišovi Kristovi.(451) Aj vtedy, keď sa obracia predovšetkým na Otca, vo všetkých liturgických tradíciách obsahuje formy modlitby, ktoré sa obracajú na Krista. Niektoré žalmy, tak ako sú aktualizované v modlitbe Cirkvi, ako aj Nový zákon nám vkladajú do úst a vtláčajú nám do sŕdc tieto vzývania ku Kristovi: Boží Syn, Božie Slovo, Pán, Spasiteľ, Baránok Boží, Kráľ, milovaný Syn, Syn Panny, Dobrý Pastier, náš Život, naše Svetlo, naša Nádej, naše Vzkriesenie, Priateľ ľudí…

2666 Ale meno, ktoré obsahuje všetko, je meno, ktoré Boží Syn dostal pri svojom vtelení: JEŽIŠ.(432) Božie meno je pre ľudské pery nevysloviteľné, ale Božie Slovo, tým, že prijalo našu ľudskú prirodzenosť, nám ho odovzdáva a my ho môžeme vzývať: „Ježiš“, t. j. „YHWH [Jahve] spasí“. Ježišovo meno obsahuje všetko:(435) Boha aj človeka a celú ekonómiu stvorenia a spásy. Modliť sa k „Ježišovi“ znamená vzývať ho, volať k nemu v nás. Jedine jeho meno obsahuje „prítomnosť“, ktorú označuje. Ježiš je Zmŕtvychvstalý, a ktokoľvek vzýva jeho meno, prijíma Božieho Syna, ktorý ho miloval a seba samého vydal za neho.

2667 Toto celkom jednoduché vzývanie pochádzajúce z viery sa v tradícii modlitby na Východe i na Západe rozvinulo vo viacerých formách. Najbežnejšia formulácia, tradovaná duchovnými otcami(2616) na Sinaji, v Sýrii a na vrchu Athos, je vzývanie „Pane, Ježišu Kriste, Boží Syn, zmiluj sa nado mnou hriešnikom!“ Toto vzývanie spája kristologický hymnus z Listu Filipanom (Flp 2,6-11) s prosbou mýtnika a tých, čo prosili o svetlo. Ním sa srdce uvádza do súladu s biedou ľudí a s milosrdenstvom ich Spasiteľa.

2668 Vzývanie Ježišovho svätého mena(435) je najjednoduchšou cestou ustavičnej modlitby. Ak ho pozorné srdce pokorne často opakuje, toto vzývanie sa nerozptyľuje v „mnohovravnosti“, ale zachováva slovo a s vytrvalosťou prináša úrodu. Toto vzývanie je možné „v každom čase“, lebo nie je zamestnaním popri inom, ale je jediným zamestnaním, totiž milovaním Boha, ktorý v Ježišovi Kristovi oživuje a pretvára každú činnosť.

2669 Modlitba Cirkvi(478) si uctieva a oslavuje aj Ježišovo srdce, tak ako vzýva Ježišovo najsvätejšie meno. Klania sa vtelenému Slovu a jeho srdcu, ktoré sa z lásky k ľuďom nechalo prebodnúť za naše hriechy.(1674) Kresťanská modlitba rada koná krížovú cestu v Spasiteľových šľapajach. Jej zastavenia od pretória (miestodržiteľovho paláca) po Golgotu a po hrob označujú cestu Pána Ježiša, ktorý svojím svätým krížom vykúpil svet.

zobraziť celé„PRÍĎ, DUCHU SVÄTÝ“

2670 „Nik nemôže povedať:(683) ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom“ (1Kor 12,3). Vždy, keď sa začíname modliť k Ježišovi, Duch Svätý nás priťahuje na cestu modlitby svojou predchádzajúcou milosťou.(2001) Keďže nás učí modliť sa, pripomínajúc nám Krista, ako by sme sa nemali modliť aj k nemu samému? Preto nás Cirkev povzbudzuje, aby sme každý deň vzývali Ducha Svätého, najmä na začiatku a na konci každej dôležitej činnosti.(1310)
„Ak sa netreba klaňať Duchu Svätému, ako ma [potom] zbožšťuje krstom? Ak sa mu však treba klaňať či ho netreba uctievať?“

2671 Tradičnou formou prosby o Ducha Svätého je vzývanie Otca skrze Krista, nášho Pána, aby nám dal Ducha Tešiteľa. Ježiš zdôrazňuje túto prosbu vo svojom mene práve vo chvíli, keď sľubuje dar Ducha Pravdy. Ale tradičná je aj najjednoduchšia a najpriamejšia modlitba: „Príď, Duchu Svätý.“ Každá liturgická tradícia ju rozvinula v antifónach a hymnoch:
„Príď, Duchu Svätý, naplň srdcia svojich veriacich a zapáľ v nich oheň svojej lásky.“
„Nebeský kráľ, [Duch] Tešiteľ, Duch pravdy, ty si všade prítomný a všetko napĺňaš, ty si poklad všetkého dobra a prameň života, príď a prebývaj v nás, očisťuj nás a spas nás ty, ktorý si dobrý.“

2672 Duch Svätý, ktorého pomazanie preniká(695) celú našu bytosť, je vnútorným Učiteľom kresťanskej modlitby. Je tvorcom živej tradície modlitby. Nepochybne je toľko ciest modlitby, koľko je tých, čo sa modlia, ale ten istý Duch pôsobí vo všetkých a so všetkými. Práve v spoločenstve Ducha Svätého je kresťanská modlitba modlitbou v Cirkvi.

zobraziť celéV SPOLOČENSTVE SO SVÄTOU BOHORODIČKOU

2673 V modlitbe nás Duch Svätý spája(689) s osobou jednorodeného Božieho Syna v jeho oslávenej ľudskej prirodzenosti, skrze ktorú a v ktorej sa naša synovská modlitba spája v Cirkvi s Ježišovou matkou.

2674 Od súhlasu, ktorý Panna Mária dala s vierou(494) pri zvestovaní a bez váhania zachovala pod krížom, „sa jej materstvo rozširuje aj na bratov a sestry jej Syna, ktorí ešte putujú a nachádzajú sa v nebezpečenstvách a ťažkostiach“. Ježiš, jediný Prostredník, je cesta našej modlitby; Mária, jeho a naša Matka, ho necháva úplne presvitať: ona „ukazuje cestu“ (po grécky Hodegetria) a podľa tradičnej východnej i západnej ikonografie je jej „znakom“.

2675 Vychádzajúc z tejto jedinečnej Máriinej spolupráce(970) s pôsobením Ducha Svätého, kresťanské cirkvi postupne vytvorili modlitbu k svätej Božej Matke, pričom ju sústredili na Kristovu osobu,(512) ako sa prejavila vo svojich tajomstvách. V nespočetných hymnoch a antifónach, v ktorých sa táto modlitba vyjadruje, sa obyčajne striedajú dve zamerania:(2619) jedno „velebí“ Pána za „veľké veci“, ktoré urobil svojej poníženej služobnici a jej prostredníctvom všetkým ľuďom, druhé zveruje Ježišovej matke prosby a chvály Božích detí, pretože ona teraz pozná ľudstvo, ktoré si v nej zasnúbil Boží Syn.



2677 „Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás…“(495) S Alžbetou sa čudujeme: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1,43). Mária je Božia Matka i naša Matka, lebo nám dala Ježiša, svojho Syna. Môžeme jej zverovať všetky svoje starosti a prosby. Prosí za nás, ako prosila za seba: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38). Keď sa zverujeme jej modlitbe, odovzdávame sa s ňou do Božej vôle: „Buď vôľa tvoja.“
„Pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej.“ Keď žiadame Pannu Máriu, aby za nás prosila, uznávame, že sme úbohí hriešnici a obraciame sa na „Matku milosrdenstva“, na tú, ktorá je celá svätá. Zverujeme sa jej „teraz“, v dnešku nášho života. A naša dôvera sa rozširuje natoľko, že jej už odteraz zverujeme „hodinu našej smrti“. Nech je pri nej prítomná, ako bola prítomná pri smrti(1020) svojho Syna na kríži, a nech nás v hodine nášho prechodu do večnosti prijme ako naša Matka, aby nás priviedla k svojmu Synovi Ježišovi do raja.

2678 V stredovekej nábožnosti na Západe vznikla modlitba ruženca(971, 1674) ako ľudová náhrada za modlitbu liturgie hodín. Na Východe litániová forma „Akatistu“ a „Paraklézy“ zostala bližšia chórovému ofíciu byzantských cirkvách, kým arménska, koptská a sýrska tradícia dala prednosť chválospevom a ľudovým piesňam k Božej Matke. Ale v modlitbe Zdravas‘, Mária, v teotokiách (po grécky theotokia) a v hymnoch svätého Efréma alebo svätého Gregora z Nareku je tradícia mariánskej modlitby podstatne tá istá.

2679 Mária je dokonalá „orantka“ (modliaca sa žena),(967) obraz Cirkvi. Keď sa k nej modlíme, spolu s ňou súhlasíme s plánom Otca, ktorý posiela svojho Syna, aby spasil všetkých ľudí. Ako milovaný učeník Ján berieme si k sebe Ježišovu matku, ktorá sa stala matkou všetkých žijúcich. Môžeme sa modliť s ňou a k nej. Modlitba Cirkvi je akoby podopieraná Máriinou modlitbou, s ktorou je spojená v nádeji. (972)

zobraziť celéZhrnutie

2680 Modlitba sa obracia predovšetkým na Otca; takisto sa zameriava na Ježiša Krista, najmä vzývaním jeho svätého mena: „Pane, Ježišu Kriste, Boží Syn, zmiluj sa nado mnou hriešnikom!“

2681 „Nik nemôže povedať ,Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom“ (1Kor 12,3). Cirkev nás povzbudzuje, aby sme vzývali Ducha Svätého ako vnútorného Učiteľa kresťanskej modlitby.

2682 Cirkev sa rada modlí v spoločenstve s Pannou Máriou, a to pre jej jedinečnú spoluprácu s pôsobením Ducha Svätého, aby spolu s ňou zvelebovala veľké veci, ktoré v nej urobil Boh, a aby jej zverovala prosby a chvály.

18,....Ježiš to tvrdil Lea! A povedal aj skrze koho! A nikde v Písme nie je návod,príklad ,že by sme sa mali modliť k niekomu inému!

"Platí, že máme sa modliť ..................................... a k Panne Márií." >> To plati odkial prosim pekne?

" Pokora nám pomáha uznať, že „nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť“" >> Taka pokora, ktora pozna vsetkych svatych a ustanovuje ich tak ako to robi RKC?

Ak myslis Katolicku cirkev ona nepozna vsetkych svatych (to by musela vediet aj kto je zatrateny)
Nejaky si nenavistny.🙂

Kazdy kto Zastavi Scarlet666 policajt v a vravi jej: "Prekrocili ste patdesiatku"

Miesto nadavania na svatych (len oficialne vyhlasenych) si aspon o jednom nieco zisti, to su absolutne hviezdy. Ludska dokonalost.
Potom ta prejde to truhlikovanie a budes zit.

Nie som nenavistny, len si myslim, ze svatych, ktori su naozaj svati pozna len Boh, nie nejaki ludia v institucii...
Ja na "svatych" nenadavam. Len ich neuznavam a myslim si, ze modlit sa k svatym je ako modlit sa k zlatemu telatu...

Nikto nie je dokonaly... ani vasi vyhlaseni svati...

Si nenavistny.🙂

Je dost divne, ked pises "Si nenavistny" a za tym hadzes smajla...
Takze ty si provokater..

koho zaujíma ruženec, môže sa viac dozvedieť tu -

RUŽENEC


KKC
971
časť: PRVÁ ČASŤ VYZNANIE VIERY
oddiel: DRUHÝ ODDIEL - Vyznanie kresťanskej viery
kapitola: TRETIA KAPITOLA VERÍM V DUCHA SVÄTÉHO
článok: 9. článok „VERÍM V SVÄTÚ CIRKEV VŠEOBECNÚ“
odsek: 6. odsek MÁRIA – MATKA KRISTOVA, MATKA CIRKVI
odstavec: II. Kult preblahoslavenej Panny
téma:

971 „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“(1172) (Lk 1,48). „Úcta Cirkvi k Preblahoslavenej Panne Márii patrí k samej podstate kresťanského kultu.“ Preblahoslavenej Panne „Cirkev právom preukazuje osobitný kult. Veď už od najstarších čias sa Preblahoslavená Panna uctieva pod titulom ,Bohorodička‘ a veriaci sa v modlitbách utiekajú pod jej ochranu vo všetkých nebezpečenstvách a potrebách… Tento kult…, hoci je celkom osobitný, sa podstatne líši od kultu adorácie, ktorý sa preukazuje vtelenému Slovu rovnako ako Otcovi a Duchu Svätému, a nanajvýš ho napomáha.“ Svoje vyjadrenie nachádza v liturgických sviatkoch zasvätených Božej Matke a v mariánskych modlitbách, ako je svätý ruženec,(2678) ktorý je „súhrnom celého evanjelia – totius Evangelii breviarium“.

KKC
2678
časť: ŠTVRTÁ ČASŤ KRESŤANSKÁ MODLITBA
oddiel: PRVÝ ODDIEL MODLITBA V KRESŤANSKOM ŽIVOTE
kapitola: DRUHÁ KAPITOLA TRADÍCIA MODLITBY
článok: 2. článok CESTA MODLITBY
odsek:
odstavec:
téma: V SPOLOČENSTVE SO SVÄTOU BOHORODIČKOU

2678 V stredovekej nábožnosti na Západe vznikla modlitba ruženca(971, 1674) ako ľudová náhrada za modlitbu liturgie hodín. Na Východe litániová forma „Akatistu“ a „Paraklézy“ zostala bližšia chórovému ofíciu byzantských cirkvách, kým arménska, koptská a sýrska tradícia dala prednosť chválospevom a ľudovým piesňam k Božej Matke. Ale v modlitbe Zdravas‘, Mária, v teotokiách (po grécky theotokia) a v hymnoch svätého Efréma alebo svätého Gregora z Nareku je tradícia mariánskej modlitby podstatne tá istá.

KKC
2708
časť: ŠTVRTÁ ČASŤ KRESŤANSKÁ MODLITBA
oddiel: PRVÝ ODDIEL MODLITBA V KRESŤANSKOM ŽIVOTE
kapitola: TRETIA KAPITOLA ŽIVOT MODLITBY
článok: 1. článok FORMY MODLITBY
odsek:
odstavec: II. Rozjímanie
téma:

2708 Rozjímanie uvádza do činnosti myslenie, predstavivosť, city a túžby. Toto zaktivizovanie je nevyhnutné, aby sa prehĺbilo presvedčenie viery, podnietilo obrátenie srdca a posilnila vôľa nasledovať Krista. Kresťanská modlitba sa prednostne venuje rozjímaniu o „Kristových tajomstvách“,(516) ako je to pri lectio divina (čítaní Božieho slova) alebo pri ruženci.(2678) Táto forma nábožného uvažovania má veľkú hodnotu, ale kresťanská modlitba má smerovať ešte ďalej, a to k poznaniu lásky Pána Ježiša a k spojeniu s ním.

Lea......daj sem celý katechizmus a mi si to nájdeme. A aby si sa nenamáhala ,....tak to urobím za teba.
Kto chce čítať rozprávky na dobrú nov,prosím,,,,:odkaz
--------------------------------------------------------
Ale dôležité upozornenie !!! " " Takto ste zrušili Božie slovo pre svoje podanie. ",.........."No darmo si ma ctia, učenie, ktoré učia, sú iba ľudské príkazy." Mat.15:7,9

Neurážaj rozprávky.

👍: Shagara

Zaujímavé.

👍: Shagara