Odišiel Anton Srholec

Jeden z tých mála čo v tej stredovej organizácii za niečo stáli. RIP

odkaz

Pripomenme si niektore jeho citaty:

"Ježiš dva razy vyháňal s povrazom ľudí z chrámu, ale nikoho ani raz tam na povraze neťahal."

"Kresťanstvo sa nediskutuje, kresťanstvo sa žije." - /Vidite diskutujuci krestania! 😉 /

"Katolícka cirkev je posledná totalitná bašta" (lepšie by som to ani ja nepovedal 😉 )
odkaz

👍: Scarlet666 , YouLove , rose.madder

Kresťania alebo katolíci? Tu kresťanov, tých skutočných, je málo!

Ten si aj co to vytrpel. Svaty muz.

odkaz

👍: rose.madder

srholec Anton 12.06.1929 Skala agent 12028 II Bratislava
odkaz

Dufam, ze sa toho dozijem a som velmi zvedavy, ktori kolaboranti budu vyhlaseni po skonceni sucasneho rezimu.

Veľmi sympatický pán, sympatické myšlienky, sympatické činy. Múdry a súcitný, nenásilný vo viere.Takto si predstavujem veriacich ľudí. Čo ma zaráža je, že tak veľmi v živote pre režim trpel a za nič a ešte trpel ťažkou chorobou. Ani ten odchod zo sveta nemal ľahký. Obdivuhodné ako nestratil za to všetko čím prešiel, zdravý optimizmus a viera ho držala nad zemou. Strata takýchto ľudí chýba, Je ich málo.
Úprimnú sústrasť.

👍: rose.madder

Jeden z mála, ktorý zostal verný Kristovi aj pred komunistami.
Prečo je takýchto ľudí medzi nami tak málo a odchádzajú tak potichu ?
Ľudia sa asi delia na tých, čo si užívajú na Vianoce pokoj a ticho a nepochopiteľných idiotov, čo do toho ticha hádžu petardy.
Každý si myslíme, že sme tak múdri, ako sme a lepšie to byť nemôže a stačí nám toľko poznania, aby sme mohli spokojne žiť a mudry byť sa cítiť, ale iba dovtedy, ak nezačneme veriť, lebo vtedy sa pred nami otvorí nový svet,,rozvinie ako nádherný kvet a v jeho velkosti a kráse nachádza naša duša nové poznanie, poznanie dobra lásky veleby a vianočného ticha, ale hlavne pravdy, matky pravdy všetkých právd ukrytej v Ježišovom evanjeliu.
Kto ju má takto v srdci, čistú a milovanú, nemusí sa báť, že sa prehreší, či zhreší, že si bude sám sebe protirečiť a pri tom môže tu pravdu zo seba sypať ako žito z kombajna, lebo takých ľudia radi počúvajú, keď hovoria jednoducho o veľkých veciach. Nezamotaváju sa v satanových polopravdách, ako tí druhí, ktorí to majú takto dávnio v sebeää

wääw 🙂

Dokázať tvrdiť niečo proti cirkvi a cirkev milovať, to nejde bez spojenia s nebom, pokúšať sa o nové veci a pri tom neodchádzať inde. Zostať a bojovať proti tomu druhému.
Čistá myseľ človeka je pre mnohých nepríjemná a krutá, ako zrkadlo. Lebo každý,kto sa do nej pozrie tam uvidí krutosť svojej vlastnej mysle. A to strašne bolí.A potom sú takí, čo začnu obhajovať a predsadovať svoju mysel a urobia zo seba ešte horších ako pred tým a tých, čo svoju mysle zanechajú a idú za tou, ktorá ich presvedčila, že je lepšia ako ich a o svoju sa viacej nezaujímajú a tá, čo našli, je ich nové svetlo.
Aj Srholec je svetlo, ktoré zasvietilo v tme a tma ho neprijala, lebo tma je presvedčená, že je svetlo.

Katolícka viera a cirkev má dosť ďaleko k učeniu Ježiša, kňazi ich učia nepravdy, výmysly schválené na kadejakých konciloch a nenávisti k iným cirkvám. Nečudujem sa, že tak veľa ľudí je neveriacich, keď vidia samé škandály, boje o majetky. kostoly vyzdobené zlatom, odsudzovanie hriešnych....Ježiš učil niečo iné...

👍: milky945

Nie len katolícka, ale žiadna, tak ako aj cirkev, sekta a podobné spolky!

Ideálna nie je žiadna, pretože ju tvoria ľudia, ideálny bol len Ježiš. Ale On chcel, aby sme v nejakej boli, alebo aspoň aby sme mali spoločenstvo s veriacimi ľuďmi.

👍: milky945

Nič také, len jedno chcel, aby sa žilo podľa Slova, ktoré On sám priniesol!

Kam odisiel?

do vecnych lovist ;-)

do neba : )

jedna z mála žiarivých kňažských osobností, aj kvôli ktorej mnoho ľudí ešte úplne cirkev nezatratilo.. láska mu bola rovnako vzácna ako pravda, stotožňoval si ju s ňou a odvážne a vytrvalo aj napriek prekážkam sa jej držal a podával ju dalej .. ak už taký človek nie je v nebi, tak nebo neexistuje : )

Ja by som varovol pred zbožňovaním Srholca. Srholec bol heretik a postoj RKC k nemu bol správny. Veľmi dobrý článok priniesol Postoj.sk , stojí to za prečítanie odkaz
Po prečítaní človek bude lepšie chápať aj ten jeho údajný konflikt s cirkvou. Do veľkej miery bol za ten stav zodpovedný.
Srholec bol zaiste dobrý človek, no zlý kňaz. Je to podobne ako s Harabinom. Harabin je dobrý právnik a nepochybne aj otec, ale nie dobrý sudca.

o zbožňovaní nikde reč nebola, ak niekoho považujeme za osobnosť, tak predsa to neznamená, že veríme v jeho absolútnu dokonalosť : ) sledujem život tejto osobnosti už dlhšie, nečítam net články, ale knihy a počúvam jeho slová... a nemôžem písať inak ako píšem. bol to skvelý obdivuhodný človek, škoda, že na Slovensku nemáme takých viac. chýba skutočná čistá odvaha a prevažuje slepá poslušnosť ...

( a to porovnanie s Harabinom úplne absurdné)

Srholca hýčkali médiá a preto má taký obraz.
To porovnanie s Harabinom bol lakmusový papierik na identifikáciu zbožňovania - nepšla si :-)
Ak budú médiá o niekom písať kladne, spoločnosť ich tak bude vnímať. Ak negatívne, tiež to ovplyvní spoločnosť.
Nuž si vybav tú scénku z filmu o Bezákovi, kde hral aj Srholec. Úplný hnus... Srholec bol ľahko zneužiteľný. najlepší a najtriezvejší článok je ten na Postoji - prečítaj si ho.
(Nie som tu za diablovho advokáta, ale vyváženosť musí byť) :-)

počul som aj také tvrdenia, že ježišove evanjelium sa začalo naplňať iba zrušením otroctva a teda rovnosť človeka nielen pred bohom ale človeka pred človekom. Miluj blížneho svojho, ako seba samého .
Milosrdenstvo chcem a nie obetu. Teda bohu by stačilo iba ak by sme boli na seba dobrí.
Ježiš založil svoju cirkev a ešte neskončil pontifikát peter ako prvý pápež, už posiela Pavla, ako nového apoštola, aby porobil po ňom nápravy. A hneď sa cirkev ocitla na prahu vnútoných politických vrážd. Ale PAVOL NAKONIEC DO jERuzama išiel a donkonca sa aj na niečom dohodli , ale Peter už stačil vyučiť nových svojích žiakov, ktorí nedovolili, aby bol pápežom ešte niekto so žijúcich apoštolov. Nakoniec, vtdy všetci zomreli mučenníckou smrťou a byť zvolení za pápeža vtedy bola iba otázka, kedy ho odhalia.

Takže ak tu niekto hľadá niečo teoretický čisté a ak to nie je, tak od viery odpadá, robí krutú chybu na svojom živote.
Cirkev nebol stanovená, ako ideálna, možno aj preto, boh takto vyhľadáva tých, čo potrebuje. A preto, ak si niekto myslí, že je zachránený, lebo nie je katolík, možno to je práve naopak a možno práve tie nejjednoduchšie vysvetlenie sú pravdivé a podľa nich sa riaďme. Podľa mňa, mi evenjelium poskytlo vždy dosť informácii o tom, ak som chcel niekoho zaradiť na jednu, lebo druhú stranu, samozrejme iba pre môj súkromný pohľad na vec.
Takže v evanjeliu je toho dosť a naozaj netreba a teda evanjelium nepotrebuje žiadne rozširovanie.

Smrťou Srholca stratili liberálne médiá kultúry smrti klin, ktorým sa snažili štiepiť Katolícku cirkev tak, ako kedysi komunisti a nacisti. Žiaľ Srholec na toto nezriedka rád prenajímal. Ten, kto však vníma hlbšie rozhodovanie človeka, v komplexe príčin a dôsledkov, nájde odpovede aj na rieto javy. Nepochybujem, že Lemmy a jemu podobní obmedzenci zostanú len na povrchnom gýčovom hodnotení. Aj táto sekulárno-humanistická lúza je potrebná. Lebo pleseň na povrchu napovedá o stave produktu vo vnútri. A sekulárny humanizmus je takým plesnivým a zahnívajúcim produktom.

Všimli ste si, že za mŕtvymi sekulárnymi humanistami nikto nesmúti? Lebo sú ako nádor. Ak odídu, človek si spomenie len na to zlo, čo šírili a s úľavou si vydýchne.

ty si poklad, teba keby sme nemali, museli by sme si ta nakreslit! 🙂

Pst! Ak ma nájdeš, nikomu to nehovor! Lebo by si musel platiť daň z nálezného :-)

Srholec len o cirkvi povedal pravdu, je to zlo a totalita....

Ja rozdeľujem cirkev na tých, čo sa klaňali aj kristovi a aj komunistom a potom na tých, čo sa klaňali iba kristovi. Tých druhých je veľmi málo a a väčšina ich suverenne valcuje, a Srholec je jeden z posledných z tej menšiny, neviem, koľko je ešte tých, čo boli len Ježišovi.
Keby tí prví aspom čušali, ľudia by si mysleli, že sa kajajú a čakajú na odpustenie, to by bolo logické, ale oni akoby si neuvedomovali o čo ide a pokračujú s mocenským bojom v cirkvi proti takmer bezbranným. A nielen to, ich to náramne baví a náramne si to užívajú, akože takej väčšine sa dobre poráža tak mizerná menšina.
Náš nebohý Baláž ešte aspom stihol vyvesiť tabule tých, čo boli prenasledovaní, vtedy som to chápal trošku inak, ale dnes, ak sa takmer všetci pominuli, tie tabule nadobúdajú iný rozmer.
Nedávno som si bol pozrieť aj v levoči kostol sv. jakuba a tiež tam vo vchode boli tabule s menami a žiadna poznámka k tomu,čo sú to za ľudia. Opýtal som sa sprievodkyne a tá povedala, že to sú mená ľudí tých, čo boli prenasledovaní za komunizmu.
A ešte. V lete som bol v Dechticiach a ani jedna tabuľka ani jedna smerovka pre tých, čo tam sú prvý krát. To že sú proti tomu ateisti, to berieme, ale cirkev ????
Že by títo naši "väčšinoví" predsa len boli niekde mimo ?????

Anton Srholec bol zvláštny katolík i človek. Len toť pred pár týždňami som si kúpil o ňom novšie DVD (2015). Na adresu cirkvi sa občas vyjadroval i tvrdo a prísne, ale napriek všetkému bol zrejme rád jej súčasťou a vážil si ju. Dokazuje to aj text, ktorý napísal na otázku Prečo ostávam v cirkvi? Miestami mám podobné názory ako on. Tu sú väčšie časti toho textu, pod nimi odkaz na celý text.

"... Súčasného katolíckeho teológa Hansa Künga, ktorý sa nebojí kriticky rozprávať o cirkvi, nič nezamlčuje, nič neokráš­ľuje, hlboko vidí do krízy, ktorú cirkev prekonáva, po koncile sa pýtali, ako môže ešte ostať v cirkvi, keď sa stavia tak kriticky k niektorým inštitúciám a osobám. Napísal krásnu obhajobu viery v článku Prečo ostávam v cirkvi. Je to aj moje krédo a mohlo by byť krédom každého z nás...

Mnohí ostávajú v cirkvi, či už ako veriaci, alebo kňazi i napriek skostnateným tradičným názorom a cirkevným praktikám, lebo nemôžu zradiť veľkú kresťanskú a cirkevnú tradíciu dvadsiatich storočí. Sú ochotní revidovať inštitúcie a zvyky, ale neopustia to základné minimum potrebné na to, aby mohli žiť, združovať sa a vytvárať spoločenstvo, aby neostali osamotení so svojimi problémami, ale mohli vzdorovať aj cirkevným predstaveným, ktorí spravujú cirkev podľa vlastných predstáv, nie podľa ducha evanjelia. Nechcú opustiť morálnu autoritu, ktorú má cirkev už z toho faktu, že je cirkev Kristova.

Prečo ostávam v cir­kvi? Pretože v tejto komunite veriacich, ja kritický a súčasne solidárny, sa môžem hlásiť k veľkej histórii, ktorú znova prežívam s mnohými veriacimi. Pretože ako úd spoločenstva aj ja som cirkev. Nemôžem pripustiť, aby sa cirkev zamieňala za byrokratický aparát a za jej funkcionárov, nechať im napospas formáciu komunity. Pretože čo sa týka pôvodu, cieľa a zmyslu človeka a sveta, cirkev je moja duchovná vlasť. Tú nemôžem zradiť, ako v oblasti politickej nemôžem zradiť demokraciu i napriek tomu, že aj tu sa vyskytuje zneužitie a násilie...

Bol som v cirkvi v dobách pokojnejších a dnes by som pokladal za nečestnú kapituláciu opustiť túto loď, keď je búrka a nechať iným námahu plávať proti vetru, čerpať vodu a bojovať za prežitie. Príliš veľa som sa namáhal, aby som túto cirkev zlepšil a obnovil, než aby som sklamal tých, čo sa namáhali so mnou. Odporcom náboženskej obnovy by som nechcel dopriať tú radosť a priateľom nechcem spôsobiť bolesť.

Verím v cirkev. Alternatívy, iná cirkev, alebo život bez cirkvi ma nemôžu presvedčiť. Tá verzia nesie so sebou len izoláciu alebo inú horšiu inštitúciu. Ani nemyslím na kresťanskú elitu, ktorá by mala byť svätejšia než masy veriacich, na malú utopistickú cirkev snívajúcu o ideálnej komunite osôb, kde všetci rovnako myslia a konajú. Či nie je zaujímavejšie, presvedčivejšie a viac provokujúce bojovať za skutočné žité kresťanstvo v tejto cirkvi, ktorá pozostáva z ľudí, o ktorých aspoň vieme, s kým máme do činenia?

Od tej doby, čo autorita, jednota a vierohodnosť tejto cirkvi je otrasená našou vinou a javí sa stále slabšia ako tá, ktorá sa mýli a ktorá hľadá, opakujem ešte radšej ako v dobách triumfalizmu vetu: „Milujem túto cirkev takú, aká je dnes a aká by mala byť.“ Nielen ako matku, ale ako rodinu viery, spoločenstvo veriacich, ktoré napriek všetkým svojim nedostatkom i dnes dokáže ukázať svetu svoje rany ako Kristus Tomášovi, aby nás presvedčila o svojej láske a konala zázraky, lebo ona je miestom Ježišovým a skutkami i slovami predstavuje Ježišove záujmy.

Prečo som kresťanom? Všade, kde sa cirkev predstaví ako reprezentantka Ježiša Krista, slúži ľudom a možno jej veriť. Ona je teda miestom, kde spoločenstvo alebo jednotlivec nájde pomoc, ktorú potrebuje, čo mu konzumná spoločnosť nikdy nedá. Vo viere v život Ukrižovaného sa môže uskutočniť to, po čom stratený jednotlivec i rozdelená spoločnosť najviac túžia: nové, hlbšie ľudstvo, v ktorom moc a právo sa nebudú zneužívať, ale aktivizovať pre dobro človeka.

Nové ľudstvo, v ktorom je možné bezhranične odpustiť a nevyžadovať náhradu viny, v ktorom je možné zmierenie bez pripomienok a pritom zachovanie pozície, v ktorej je najvyššia spravodlivosť v láske namiesto nekonečných súdov bez rozsudku, v ktorej je mier, prevyšujúci všetko poznanie namiesto bezohľadného boja za hmotné záujmy. Teda žiadne ópium o záhrobnej nádeji, ale skôr výzva na radikálnu zmenu spoločnosti hic-et-nunc.

Tam, kde cirkev svojím učením a charitatívnou činnosťou pokračuje v Kristovom diele, všade zjednocuje v solidarite lásky opozičné elementy: učených i neučených, mužov i ženy, čiernych i bielych, bohatých aj chudobných, malých i veľkých. Všade tam, kde cirkev obetuje z lás­ky ku Kristovi, prináša pre súčasný svet oslobodenie, pokoj. Ona dáva zmysel životu aj tam, kde sa stagnuje, kde ani sociálna evolúcia, ani socialistická revolúcia nie sú schopné prekonať napätie a kontrasty ľudskej osoby: hej, cirkev bojuje za človeka a dodáva mu sily, aby nestrácal nádej, spravodlivosť, slobodu a pokoj, aj v nepokojnom svete zjavnej nespravodlivosti a otroctva. Ona posilňuje nádej nielen vtedy, keď všetci dúfajú, ale aj vtedy, keď už niet nijakej nádeje, lebo jej ústredným znakom je ukrižovaný a Zmŕtvychvstalý Kristus.

Týmto nechceme spievať ódy na cirkev. Chceme len poukázať na to, akú moc má viera v Ukrižovaného, ktorú cirkev hlása, lebo život a jeho úroveň sú s týmto priamo úmerné. Pomocou Kristovho svetla a sily cirkev pomáha človekovi, aby sa stal človekom, kresťanovi, aby ním ostal, aby žil, pracoval, trpel a umieral na tomto svete, pretože hneď od počiatku mu pomáha Boh, aby sa až do konca obetoval za človeka, čo je najvyšším zmyslom každej ideológie dôstojnej človeka.

Záleží na cirkvi, ako prekoná súčasnú krízu. Nádherný program jej nechýba. Prečo ostávam v cirkvi? Pretože z viery, ktorú mi dáva, mám nádej, že sila Kristova je silnejšia než všetky zneužívania cirkvi a všetky zneužívania v cirkvi. Ostávam v cirkvi nie preto, že som bol pokrstený, ale aby som mohol byť skutočným kresťanom, následníkom Krista. Aké nádherné svedectvo. ...

Prečo Tomáš neodišiel? Neveril, ale ostal. Akú mal podmienku? Vložiť svoje ruky do rán Kristových. Ak budeme hľadať Krista a jeho rany, cirkev trpiacu a bezmocnú, vždy ju nájdeme."

odkaz

Mne je na ňom sysmpatické, že stále hľadal a nájdené spracovával vlastnou hlavou a hľadal všade, aj tam, kde to iní považovali za nereálne niečo nájsť. Odišiel ako samostatná ľudská osobnosť.
Dával však väčšiu váhu na cirkev ako spoločenstvo kresťanov, teda v tomto prípade katolíkov, Ježišovu nevestu, ktorá by mala žiť z jeho evanjelia. Predovšetkým a len z neho a nie zo žiadných dodatkov, či dogiem.V totmo som s ním za jedno.
V každom prípade to má už za sebou v pomerne peknom veku a teda to aký bol, bude teraz hodnotiť náš pán, modlime sa za neho, aby jeho milosrdenstvo, teda pánovo nad ním , ako aj my dúfame v neho.

Píšeš: už to má zas sebou..
To znie tak ateisticky