O mravcoch a mravenisku ;)

Povedal by som, že vzťah mravec vs mravenisko je veľmi dôležitý 😉

Ako je dôležité, aby sa mravec snažil čo najviac, tak je dôležité, aby pri tom procese myslel aj na iných mravcov a celkovo mravenisko 😉

Lebo jednoducho, mravec ako taký by sám o sebe asi ťažko prežil (bez súčinnosti iných mravcov - každý si plní svoju úlohu vrámci spoločenstva) a zároveň mravenisko poskytuje množstvo nazvime to služieb, ktoré môže využívať 😉

Človek, ak bude pozerať len na seba a svoje potreby (egoistický pohľad) a bude tak robiť každý jednotlivec, tak pravdepodobne zlyhá v momentoch, kedy ho život položí pred rôzne náročné skúšky 😉

Preto cesta individualizmu je jeden extrém 😉

Ak človek bude pozerať "len" na záujem celku, znova to bude asi extrém, lebo však celok je súhrnom jednotlivov vlastne a každý má svoje individuálne potreby, túzby, sny, ciele a taktiež spomínané úlohy, ktoré plní 😉

Preto asi je vhodné hľadať nejakú strednú cestu 😉

Nezabúdať na seba, ale v maximálne možnej miere myslieť i na zvyšok spoločenstva (vrámci možností a schopností, ktoré má) 😉

To, že sme každý jedinečný je dané rôznymi faktormi 😉

Čiže to je akoby jeden fakt, ktorý treba zohľadniť 😉

Ak však chceme žiť vrámci spoločenstva nejakého, potom každý z nás by asi mal trochu tej svojej jedinečnosti obetovať ak to tak mám nazvať a prispôsobiť sa potrebám vyššieho "dobra" 😉

Ak mám byť konkrétny 😉

Najvyšší celok, ktorý na Slovensku máme sa volá štát 😉

Ak niekto ide vyhlasovať, že štát mi čosi berie (čo potrebuje pre svoje fungovanie, napr. dane) a ešte je pritom nahnavený na štát, potom asi nie celkom chápe zmysel mraveniska, v ktorom žije 😉

Lebo dane napríklad slúžia práve na to zabezpečenie fungovania toho celku 😉

Ak niekto nerád platí dane, lebo má pocit, že ho ktosi o čosi oberá, čo je jeho, tak nech si spočíta, čo všetko mu taký štát (resp. spoločenstvo) dáva, ak by si porovnal napríklad, že by mal žiť samostatne v nejakom lese a o všetky aspekty života by sa musel postarať sám 😉

Druhá vec je potom, ako efektívne sa využívajú tie spoločné zdroje, ale to je téma o inom 😉

Asi najväčší prínosom toho, že žijeme v spoločenstve je niečo také, že každý z nás sa môže venovať tomu čo potrebuje a chce 😉

Lebo keďže je nás veľa a každý plní svoju úlohu, tak sa vlastne zabezpečí, že vrámci spoločenstva je relatívny dostatok všetkého, čo treba (tovarov i služieb) 😉

A keďže človek má viac času na tieto svoje sny, túžby a ciele, tak ich aj dosahuje 😉

A preto prichádzajú aj úspešní ľudia, ktorí "niečo dosiahli" 😉

Ale zabúdajú možno na to, čo som spomenul na začiatku 😉

Že aj vďaka, tomu, že niekto iný sa postaral o iné "veci", ktoré on nemusel riešiť = vďaka tomu, že žijeme v spoločenstve 😉