Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

Nikdy to nebol skutočný Slovan, svoje slovanstvo na nás iba hral, lotor jeden!!!!!!!!!!

12
reakcií
103
prečítaní
Tému 8. augusta 2020, 12:30 založil Osvietený.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Osvietený muž
   8. 8. 2020, 12:30 avatar
Lukašenko sám seba označil za Ukrajinca...

scontent.fprg2-1.fna.fbcdn.net Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


2.
označiť príspevok

havran
   8. 8. 2020, 12:34 avatar
Blikáč to je ako s tebou, ty tiež nevieš za koho sa máš označiť. Raz si gadžo zo Slovenska, inokedy Amík, ktorý vykopol tvoju mater z domu. Nebol to náhodou Černoch?


4.
označiť príspevok

Osvietený muž
   8. 8. 2020, 12:43 avatar
Havran moju matku amik z domu nevykopol ale veľmi dobre si pamätá pomoc UNRRA a samozrejme i okupaciu v roku 1968

UNRRA: Na pomoc v najťažšej chvíli sa nezabúda

Víťazov zdobí štedrosť. Týmto heslom sa riadili vlády protihitlerovskej koalície, keď zakladali Správu Spojených národov pre pomoc a obnovu, známu pod skratkou UNRRA (United Nation Relief and Rehabilitation Administration).

Prvý vlak s potravinami a liekmi od tejto medzinárodnej humanitárnej agentúry dorazil do Bratislavy práve pred 70 rokmi. Na Orave a hornom Zemplíne pomohli dodávky zažehnať hroziaci hladomor. Pred prvými povojnovými Vianocami mnohé deti v Československu písali listy nie Ježiškovi, ale dobrej tetuške, víle alebo pani Unrre…

Podľa správy v Pravde zo 7. júna 1945 bolo v prvom transporte s pomocou aj 22 nových nákladných áut zo zásob kanadskej armády. Boli určené na rozvoz tovaru UNRRA, prevažne potravinárskeho, po Bratislave i celom západnom Slovensku. Už týždeň predtým priniesla Pravda informáciu o tom, že pomoc prichádza zo zámoria najprv loďami do rumunského prístavu Konstanca na pobreží Čierneho mora, odkiaľ sa k nám dostane buď riečnymi plavidlami po Dunaji (po odstránení prekážok na jeho toku), alebo vlakmi. "Lode aj vlaky sú vlastne sovietske vojenské transporty,“ oznamovali noviny.

Z iných zdrojov (práce historikov Georgea Woodbridgea, Karla Sommera, Slavomíra Michálka a i.) sa však dozvedáme, že prvá loď El¤Mundo s dodávkami pre Československo pristala v Konstanci už 8.¤apríla a prvý vlak s tovarom dovezeným touto loďou dorazil na Slovensko 2.¤mája 1945. Skončil však v Trebišove, tam sa tovar aj vyložil. Išlo o mäsové konzervy, šatstvo, obuv, lieky a zdravotnícky materiál.

Doprava na ostatnom oslobodenom území bola v tom čase veľmi sťažená alebo úplne paralyzovaná. Veď na strednom a západnom Slovensku sa ešte bojovalo, navyše chýbali aj dopravné prostriedky. S prvým transportom dorazilo preto do Trebišova aj 44 nákladných áut. Nemali však karosérie, ktoré zostali "visieť“ v skladoch v Konstanci. Východniari ich preto nahradili doskami, aby mohli rozviezť tovar do najpostihnutejších miest. Potom však začali pociťovať nedostatok pohonných hmôt, a tak americké autá museli merať dlhú cestu za benzínom až do rumunského prístavu. Veľmi problematická bola vtedy aj doprava vlakmi z Konstance. Prečo prvému transportu trvala cesta takmer štyri týždne? Úlohu zohrala vzdialenosť (vyše 2-tisíc kilometrov), ale najmä povojnové pomery. Nedostatok lokomotív, vozňov a uhlia v štátoch, ktorými prechádzala trasa.

Popri trati číhali lúpežné bandy, ktoré prepadávali vlaky. Transporty spočiatku sprevádzali vojaci Červenej armády, neskôr ich vystriedali strážne oddiely UNRRA. Piati ich príslušníci padli pri prestrelkách s týmito bandami, ďalších 26 bolo zranených. Pri takejto riskantnej preprave tovaru nejaká jeho časť zmizla počas cesty v dôsledku lúpeží alebo rozkradnutia. Straty však boli napodiv výrazne menšie, ako by sa dalo predpokladať. Podľa štatistík, zverejnených agentúrou, sa do polovice augusta 1947 z celkového počtu 6¤850 áut UNRRA prevážaných do Československa stratilo cestou iba 111 a zo 160-tisíc železničných vozňov nedorazilo do cieľa len 335.
Horský guláš a fialový hnus

Konstanca bola do septembra 1945 jediným námorným prístavom, ktorý prijímal lode s nákladom UNRRA pre Československo. Potom k nemu pribudli ďalšie: v Hamburgu, Brémach, Rotterdame, Amsterdame, Terste, Antverpách a tak ďalej. Všade tam zriaďoval Československý úrad pre hospodársku pomoc a obnovu svoje expozitúry.

V Prahe pôsobila zároveň 15-členná misia UNRRA. Je zaujímavé, že ju celý čas viedol Piotr Ivanovič Alexejev zo sovietskeho ministerstva zahraničného obchodu (predtým pôsobil ako obchodný zástupca v Teheráne). Za šéfa misie si ho vybrala exilová československá vláda v Londýne ešte v januári 1945, ďalšími členmi misie boli britskí, americkí a kanadskí odborníci.

Misia úzko spolupracovala s československými úradmi, ministerstvami a (na Slovensku) s povereníctvami. Vo viacerých väčších mestách zriadila svoje odbočky, boli aj v Košiciach a Bratislave. Z diplomatickej korešpondencie tých čias vyplýva, že Američania a Briti spočiatku Alexejevovi nedôverovali, dokonca chceli odporučiť svojim vládam jeho odvolanie. Podozrievali ho napríklad z toho, že umožňuje predisponovať časť dodávok UNRRA jednotkám Červenej armády, ktoré sa nachádzali do neskorej jesene 1945 na území ČSR. Nakoniec sa však britský veľvyslanec v Prahe Philip Nichols o Alexejevovi vyjadril, že "mal dobrú vôľu a snahu urobiť čo najviac v ťažkej situácii, v ktorej sa ocitol“.

Povojnová situácia bolo naozaj mimoriadne ťažká a chaotická. Do polovice júna 1945 prišlo do ČSR takmer 18-tisíc ton tovaru zo zásob UNRRA, v oblastiach, kde najviac hrozil hlad a epidémie, sa to však neprejavilo. Pritom podľa dohody agentúry s československou vládou mali potraviny a liečivá smerovať do vojnou najviac postihnutých oblastí, predovšetkým do severných okresov Slovenska a na Ostravsko.

Alexejev osobne cestoval a hľadal trhliny v distribučnom systéme. Upozornil vládu na fakt, že kým v Prahe bol denný prídel chleba na osobu 300 gramov, na viacerých miestach Slovenska nedosiahol ani polovicu z tohto množstva. Po tejto inšpekcii šéfa misie vláda okamžite uvoľnila zo svojich rezerv 50 miliónov korún pre Oravu, kde bola situácia už katastrofálna.

Zvýšili sa aj celkové dodávky UNRRA pre Slovensko. Ako informoval Slovenskú národnú radu povereník pre zásobovanie Rudolf Fraštacký, do polovice septembra 1945 prišlo na Slovensko z Konstance 1¤686 ton mäsových konzerv (čo bolo takmer 51 percent z dovezeného množstva pre celú ČSR), 2¤741 ton tukov, 1¤959 ton cukru, 21 miliónov sušených vajec, 93 ton kávy atď.

Pamätníci aj dnes zažiaria, keď príde reč na konzervy so sušeným mäsom zo zásob americkej armády. "Bolo pre nás nevídanou atrakciou a malým zázrakom a výborne chutilo v kapuste.“ To je zo spomienok na mladosť maliara Rudolfa Krivoša, rodáka z Tisovca. Mnohí si však spomenú aj na tzv. horský guláš. Išlo o konzervy s nápisom Horse Meat – konské mäso, ktoré si našinec "preložil“ ako horské mäso. Obsah niektorých ďalších kaki konzerv však väčšina Slovákov nielenže nepoznala, ale im ani nechutil. Napríklad bravčové zaliate sladkou hruškovou alebo jablčnou omáčkou. Alebo tzv. fialový hnus. Takto pomenovali koncentrovaný prášok v polkilovej plechovke podľa jeho sfarbenia. Stačilo nasypať za lyžičku tohto prášku do pohára s osladenou vodou a vznikol skvelý nápoj hroznovej chuti. Ale kto vtedy vedel natoľko po anglicky, aby rozlúštil návod?

Alebo čo si mali dedinčania počať s dovtedy v našich končinách absolútne neznámym arašidovým maslom, s kakaom, ovsenými vločkami či s grapefruitovým džúsom? Ministerstvo výživy sa spamätalo dosť neskoro a až v roku 1946 vydalo brožúrku s názvom Ako používať tovar UNRRA. Neskoro, lebo mnohé z týchto exotických požívatín medzitým skončili v odpade alebo na čiernom trhu.

Kto z toho profitoval

V lete 1945 vládla v niektorých okresoch Slovenska nevýslovná bieda. Nemci pred príchodom frontu vraj odohnali dve tretiny dobytka. „Jediné, čo voľne bolo dostať na trhu, bola pukaná kukurica,“ spomínal oveľa neskôr spisovateľ Vladimír Mináč.

Zároveň však prekvital čierny obchod s mnohonásobne predraženým nedostatkovým tovarom. „Bezočivosť kšeftárov išla v posledných dňoch tak ďaleko, že začali za enormne vysoké ceny uvádzať na trh rozličný tovar UNRRA z vylúpených skladov,“ písala 11.¤augusta 1945 Pravda. U priekupníka bolo dostať takmer všetko: gulášové konzervy (Horse Meat?), sušené mäso a vajcia, džem i mliečnu čokoládu.

Niečo bolo naozaj vylúpené zo skladov a vinníci boli zavše dokonca potrestaní. Veľa tovaru z UNRRA sa však dostalo na čierny trh inými cestami. "Mnohí špekulanti obchodníci skúpili ho, keďže mali dosť peňazí, tovar zadržali a predávali potom drahšie, na čierno.“ To je záznam z kroniky obce Raková (Horné Kysuce). Kronikár Filip Stančo ho urobil niekedy začiatkom roku 1946. V informácii pre poslancov parlamentu to v rovnakom čase tvrdil aj minister výživy ČSR Václav Majer. Čierny trh reagoval podľa neho na dodávky UNRRA najprv znížením cien, ale neskôr zase vyskočili. Na vysvetlenie treba uviesť, že časť dodávok smerovala podľa podmienok stanovených UNRRA do obchodov, kde sa tovar predával. Za ceny, ktoré mali byť prístupné najširším vrstvám obyvateľstva…

Ešte si povedzme, že okolo 45 percent dodávok tvorili potraviny, predovšetkým obilie a múka (kryli až 15 percent domácej spotreby), ďalej jedlé a umelé tuky (33 percent spotreby), sušené mlieko a ovocné šťavy. Ďalšími komoditami boli dopravné prostriedky, poľnohospodárske stroje, lieky a zdravotnícky materiál, suroviny pre chemický a textilný priemysel, odev, obuv atď. Napríklad 5.¤júna 1945 Pravda písala, že na východ republiky dorazil náklad UNNRA s 30-tisíc pármi topánok, ktoré sa budú predávať v rámci prídelového systému po 40 až 60 korún.

Čo však vtedy znamenalo pre obyčajného človeka 40 alebo 60 korún? "Obuvi bolo primálo a bola pridrahá,“ zapísal si kronikár Stančo. "Predávala sa na prídelové lístky, ale potreba sa nijako nekryla.“ Našťastie ďalšia časť potravín a iného tovaru z kvóty určenej pre ČSR smerovala priamo do škôl, nemocníc a zariadení sociálnych služieb. Išlo napríklad o bezplatné stravovanie školákov alebo o tzv. repatriačné kuchyne, čiže vývarovne pri pobočkách Repatriačného úradu, kde sa stravovali predovšetkým ľudia, ktorí sa vracali z nacistických koncentračných táborov. Im sa bezplatne poskytovalo aj ošatenie a obuv, keďže vo vojne prišli o všetko. To isté platilo aj o základných školách vo vojnou najviac postihnutých regiónoch. "Všetky deti školy boli obdarované z akcie UNRRA šatami, blúzkami, čiapkami a topánkami,“ čítame v kronike Základnej školy Tekovské Nemce.

Vráťme sa však k čiernemu trhu. Ako sme už spomenuli, "zásoboval“ ho i bežný spotrebiteľ, ktorému tovar UNRRA z nejakého dôvodu nevyhovoval. Podľa zistení historičky Jany Frydryškovej z Karlovej univerzity v Prahe sa to týkalo napríklad zrnkovej kávy. Hoci sa jej za dva roky doviezli do ČSR stovky ton, stále bola veľmi nedostatkovým tovarom najmä vo veľkých mestách. "Sociálne slabšie vrstvy v českých krajinách i na Slovensku len zriedka kupovali pred vojnou zrnkovú kávu, obľúbenejšia u nich bola tzv. melta,“ vysvetľuje historička. "Na druhej strane tu i tam boli vrstvy prevažne duševne pracujúcich, ktorým dodávané prídely nestačili a boli ochotní kupovať aj predražený tovar. Čierny trh sprostredkoval presun tohto tovaru od jednej skupiny k druhej.“

Kaviareň Grand v bratislavskom Manderláku viedol vtedy otec budúceho humoristu a komika. Dobré raňajky neboli možné bez amerických UNRRA konzerv, s ktorými kšeftovali šmelinári, spomínal po rokoch Julo Satinský. Napriek tomu rozsah predaja tovaru načierno nedosiahol u nás vtedy také rozmery ako v niektorých iných krajinách. "Nebude prehnané povedať, že každý muž, žena a dieťa v západnej Európe sú vo väčšej či menšej miere zapojení do rôznych typov ilegálneho obchodovania,“ hlásil britskému ministerstvu zahraničia regionálny šéf UNRRA.
Maják na ceste z biedy

Vďaka zásielkam UNRRA spoznali mnohé slovenské deti také dobroty ako figy, pomaranče, búrske oriešky, žuvačky. Ale napríklad aj rybí tuk! Pamätníkom sa pritom hneď vybaví jeho odporná pachuť, ale v otrasných povojnových podmienkach znamenal pre mnohých doslova záchranu.

Ešte vzácnejšie boli dodávky penicilínu zo zásob UNRRA, ktorý sa vtedy v ČSR nevyrábal. „Už v júni 1945 prišli z Ameriky prvé jeho zásielky a stále sa zvyšovali,“ pripomína docent Štefan Šimko z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podľa jeho zistení rozdelila špeciálna komisia ešte do konca roku 1945 okolo 5,5 miliardy jednotiek penicilínu do jednotlivých regiónov s tým, že prednostne ho dostanú nemocnice a liečebné ústavy. Isteže, neušiel sa každému, kto ho súrne potreboval, a na čiernom trhu mal hodnotu zlata. Vláda sa preto rozhodla začať s domácou výrobou penicilínu. Potrebné zariadenie získala opäť prostredníctvom UNRRA z USA a Kanady, tam sa zaškoľovali aj československí experti. „Továreň na výrobu našich prvých antibiotík začala potom fungovať v českých Roztokoch, neskôr sa však výroba penicilínu premiestnila do Slovenskej Ľupče,“ dodáva docent Šimko.

Až dve tretiny všetkých dodávok UNRRA prichádzali z USA, najmä z rezerv tamojšej armády, zvyšná tretina z Kanady, Veľkej Británie, Francúzska a ďalších krajín. ČSR dostala tovar za viac ako 261 miliónov dolárov, čo bola šiesta najvyššia suma spomedzi všetkých prijímajúcich štátov. Za dodaný tovar sme neplatili nič, bolo treba uhradiť len dopravu od štátnych hraníc ČSR do jednotlivých veľkoskladov a nejaké administratívne trovy (celkove okolo 1 miliardy korún).

Čo urobil štát s peniazmi utŕženými za predaj tovaru UNRRA v maloobchode? Predovšetkým ich použil na úhradu rôznych sociálnych a zdravotných služieb. Podľa zistení Frydryškovej vydal na to takmer 18 miliárd korún získaných z predaja vyše pol druha milióna ton tovaru.

Málo sa však vie, že spoločný štát Čechov a Slovákov nebol iba prijímajúcim, ale aj darcovským štátom v rámci UNRRA. V roku 1946, vďaka dobrej úrode, daroval okolitým krajinám tisíce ton cukru, zemiakov a ďalších poľnohospodárskych plodín.

V júli 1947, keď sa akcia UNRRA už faktický končila, odoslala československá vláda generálnemu riaditeľovi agentúry telegram tohto znenia: "Na prácu UNRRA budeme vždy spomínať s pocitom vďačnosti. V ťažkých dňoch na konci najkrutejšej vojny UNRRA ako maják ukazovala ľudstvu cestu z utrpenia a biedy.“

zurnal.pravda.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


8.
označiť príspevok

havran
   8. 8. 2020, 12:53 avatar
Blikáč Pamätám si na dobre držky z UNRY a chlebík z ruskej pšenice. Bola to bezva kombinácia. Ty však Pako to nechápeš.


11.
označiť príspevok

Osvietený muž
   8. 8. 2020, 13:53 avatar
Havran chlebík z ruskej pšenice myslíš asi z Ukrajiny bývalého ZSSR .

Ano po gigantickej pomoci UNRRA musel Gotvald so Stalinom vymyslieť plan ako tu unru odprezentovať že to bola vlastne sovietska pomoc .

A tak prišiel vláčik so pšenicou prezentovanou ako dar ZSSR .

Samozrejme ZSSR neboli USA a nerozdavali . Preto sme tu pšenicu museli zaplatiť a to výpalníckou cenou

Bola to hlavne reakcia zakazu čerpania Marshallovho plánu

Tak troška pravdy do tej tvojej bolševíckej kokotnosti a klamstiev havran

Namiesto Marshallovho plánu sovietska pšenica

Vyčkávajúci postoj Stalina, ktorý hneď nedal najavo svoj jasný postoj k Marshallovmu plánu, zneisťoval aj slovenských komunistov. Jasne to vidieť aj na tom, čo sa písalo v slovenskej komunistickej Pravde v júni a v júli 1947.
V júni 1947 nebol Marshallov plán hlavnou témou, ktorú by komunistická Pravda riešila. Viac sa zaoberala kritikou povereníkov Demokratickej strany, transportmi presídlencov z Maďarska alebo agitáciou v prospech projektu jednotnej štátnej školy, ktorý by zlikvidoval cirkevné školstvo. Slovenskí komunistickí novinári boli opatrní, pokiaľ išlo o Marshallov plán. Citovali radšej francúzske komunistické L´Humanité, americký ľavicový Daily Worker či sovietske médiá. Pravda 17. júna, keď ešte nebol známy postoj Moskvy, opatrne napísala, že „kým pravičiarske časopisy vítajú Marshallovu ponuku ako spásonosný krok, značná časť tlače je blízko náhľadu, že americká akcia pomoci je v skutočnosti hospodárskym variantom Spojených štátov európskych. V americkej ponuke vidí v prvom rade hospodársky ťah na získanie odbytísk a zaviazanie núdzou trpiacich národov k služobnosti Amerike“. O dva dni neskôr Pravda opäť pritvrdzuje, keď cituje L´Humanité: „...po atómových hrozbách prichádza teraz obdobie hospodárskych pôžičiek, ktoré nesmrdia natoľko pušným prachom. USA uplatňujú túto taktiku preto, lebo proti ich zastrašovacej politike sa množili námietky a aj preto, že chcú zahnať od svojho prahu čoraz zrejmejšie príznaky hospodárskej krízy“.
Komunistických novinárov však zaskočil fakt, že Molotov pricestoval do Paríža, aby s britským a francúzskym kolegom vyjednával o Marshallovom pláne. A tak Pravda rýchlo mení postoj: „Vojnou zničená Európa, pre ktorú by pomoc za prijateľných podmienok znamenala urýchlenie výstavby hospodárstva a priemyslu, očakáva, že v Paríži sa dokáže úprimnosť Marshallovej ponuky pomôcť celej Európe na jednotnom základe a nedeliť ju politickými klauzulami pôžičiek – ako tomu bolo doteraz – na bloky. Ak tomu bude vskutku tak, je oprávnené uspokojenie nad faktom, že tri európske veľmoci začnú medzinárodné hospodárske rokovania.“
Koncom júna Pravda dokonca hýri optimizmom, keď o Marshallovom pláne píše: Jediná cesta k ozdraveniu Európy. Správy o Marshallovom pláne však začiatkom júla celkom zatieňujú správy o Slovanskom dni na Devíne, kde osobne rečnil aj Klement Gottwald. Komunisti dávajú najavo, že slovanské štáty musia držať spolu v každej situácii. Myšlienka slovanskej vzájomnosti je hanebne využitá na zakrytie faktu, že Česi, Slováci, Poliaci či Bulhari musia počúvať Rusov.
Keď 9. júla cestovala do Moskvy československá vládna delegácia, ktorá si tam išla vypočuť konečný Stalinov verdikt zakazujúci Československu účasť na parížskej konferencii, slovenskí komunisti asi neboli dobre informovaní, o čo pôjde. Pravda informovala, že „delegácia prerokuje s predstaviteľmi sovietskej vlády otázky rozšírenia a prehĺbenia obchodných stykov“. O Marshallovom pláne ani slovo. Naopak, ešte 11. júla Pravda cituje časopis Franc Tireur, ktorý Československo oceňuje, že sa chce zúčastniť na parížskej konferencii a že sa pre účasť rozhodla celkom slobodne. „ČSR ukázala od oslobodenia, že dá sa zlúčiť uskutočňovanie socializmu s demokratickými tradíciami,“ píše hrdo Pravda, hoci v tom čase už vláda na Stalinov príkaz odvolala svoju účasť v Paríži.
A tak musí Pravda hneď na druhý deň vysvetľovať, že všetko je inak: „Zistilo sa, že pozvaniu na účasť na tejto konferencii nevyhovel rad štátov, najmä všetky štáty slovanské a iné štáty strednej a východnej Európy. (...) Za tejto situácie by sa účasť ČSR vysvetľovala ako akt smerujúci proti priateľstvu so Sovietskym zväzom a ostatnými našimi spojencami.“
Po mierne dezorientovaných článkoch o Marshallovom pláne prichádza 14. júla pointa. Pravda vychádza s radostnou titulkou: „Veľký úspech vládnej delegácie v Moskve. SSSR nám dodá 2 milióny centov pšenice.“ A aby bolo jasné, aký veľký úspech delegácia v Moskve zaznamenala, čitateľ sa dozvie, čo všetko Československo ako odškodné za Marshallov plán dostane od SSSR:
V roku 1948 to bude 200 000 ton pšenice, 200 000 ton kŕmneho obilia a kŕmnej kukurice, 60 000 ton draselných hnojív, 50 000 ton dusíkatých hnojív, 20 000 ton bavlny, ako aj olejnaté semená, hrach, šošovicu, vlnu, železnú, mangánovú a chrómovú rudu, železnú liatinu atď. Klement Gottwald však skromne dodá: „My budeme dodávať ZSSR veľké množstvo výrobkov ťažkého a ľahkého priemyslu. Myslím si, že naše moskovské rokovania sú dobrým príkladom spolupráce medzi národmi vedenej skutočne so zreteľom na prospech najširších ľudových vrstiev.“
Celú kauzu Marshallovho plánu zakončuje Pravda článkom o začiatku konferencie v Paríži, pričom cituje moskovského rozhlasového komentátora Michajlova: „V predvečer parížskej konferencie je dostatočne jasné, že táto konferencia nebude schopná uskutočniť hospodársku obrodu Európy.“

www.tyzden.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


13.
označiť príspevok

Osvietený muž
   8. 8. 2020, 14:06 avatar
A ten rozdiel medzi USA a ZSSR bol stručne popísaný tu

Tam sa dozvieš ako to bolo s tou pšenicou darovanou

Američané nám pomohli, Rusové akorát do hrobu

Ten perfektní text koluje po Facebooku a sdílí jej hodně lidí. Na nezpochybnitelných faktech dokazuje, jak to bylo v našich dějinách s Rusy a Američany. Z Ruska pro nás nikdy nevzešlo nic dobrého.

Rusofilie je buď nebezpečnou duševní poruchou, nebo kolaborací a vlastizradou. Jiné vysvětlení neexistuje a uvádím onen text.

Zatímco Amerika dle požadavků TGM prosadila vznik Československa, tou dobou se komunisti v Rusku snažili za všech sil zmasakrovat naše legionáře. Zatímco Amerika nám nabídla Marshallův plán, SSSR odvlekl tisíce našich občanů na Sibiř a ON rozhodl, že MY americké peníze nechceme.
Zatímco SSSR rozjezdil tanky pražské jaro, Amerika přijímala tisíce našich uprchlíků.
Zatímco SSSR se nikoho na nic neptal a nastěhoval k nám jaderné hlavice, USA u nás chtěly postavit radar a nepostavily, protože naši současní bolševici ho tady nechtěli.
Zatímco země na západ od nás osvobozené USA 50 let vzkvétaly, ty východní obsazené SSSR šly od deseti k pěti.
Zatímco před 89 utíkaly tisíce lidí na západ, na východ dneska nikdo neprchá.

To je přece naprosto čistá pravda, žádná rusofobie. Když se někdo neumí smířit s pravdou, je to jeho problém. A ještě dodám další fakta. USA nám po roce 1945 poskytly pomoc v rámci akce UNRRA. Jak uvedl brněnský historik Libor Vykoupil v publikaci Slovník českých dějin, například Československo z ní získalo od května 1945 do konce roku 1947 zboží za 270 milionů dolarů, přepočteno na dnešní ceny se jednalo řádově o desítky miliardy korun.
Naše země tak dostala 793 451 tun potravin, polovinu z toho tvořily obilí a mouka, dále pak maso, masové a rybí konzervy, mléko, káva a kakao. Do naší země také dorazily potraviny, které byly za války prakticky nedostupné. K nim patřily rýže, špagety, burská pomazánka, různé druhy čajů, pro děti pak čokoláda, burské oříšky, cukrovinky, ovocné šťávy, ovocné konzervy, jablečné protlaky a džemy.

V tucích a olejích pokrývaly dodávky UNRRA 33% naší celostátní spotřeby, v mase a obilí pak 15%. Důležité byly i dodávky strojů, dopravních prostředků a spotřebního zboží. Mezi nimi byly například i traktory a zemědělské stroje, které k nám byly dovezeny přímo z Ameriky, takže není pravdou, že by se jednalo pouze o přebytky, které nám tady Američané zanechali.

Výrazně nám také pomohla dodaná léčiva, hlavně antibiotikum - penicilin, který se u nás tehdy nevyráběl a jenž pomohl zachránit životy tisíců nemocných lidí.

Pro srovnání to ještě porovnejme s chováním Rusů v poválečném Československu. To například přiblížil ministr financí v čs. exilové londýnské vládě Ladislav Feierabend v knize Politické vzpomínky, díl III., kterou vydalo brněnské nakladatelství Atlantis, takto. „Rusové si nic nepřivezli sebou a žijí ze země. Vybíjejí dobytek, hlavně dojnice, a hromadně porážení prasata. Kdyby to tak šlo delší dobu, nebude ani maso, ani mléko, ani hnůj.“

Ministr zahraničních věcí Jan Masaryk také ještě v květnu 1945 protestoval u sovětského velvyslance Valerije Zorina proti tomu, že vojáci Rudé armády demontují a odvážejí strojní zařízení československých továren, které v žádném případě nespadají do kategorie válečné kořisti. A na ústřední čs. orgány v Praze došly stovky stížností místních národních výborů na bezohledné chování ruských vojsk, rabování a svévolně zabírání soukromých majetků.

A Američané nás na rozdíl od Rusů nikdy neokupovali.

Zdroj: ziegler.blog.idnes.cz Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Súhlasí Zuzka8


6.
označiť príspevok

Osvietený muž
   8. 8. 2020, 12:45 avatar
Ak by si mal záujem je tu fajnové video

http://www.youtube.com/watch?v=qnDlTcr26Dc Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
&list=UUczJwVpdhp1GKwAdmI66MVA&index=47


3.
označiť príspevok

Osvietený muž
   8. 8. 2020, 12:40 avatar
havran skús sa vyjadrovať v slovenskom jazyku lebo v tom romskom tým skovkám nerozumieš .

Ga – dedina ,Džo – sedliak


5.
označiť príspevok

havran
   8. 8. 2020, 12:44 avatar
gadžo už sa ukľudní a priznaj farbu tvojho amerikého stvoriteľa. Nebol to len nejaký vandrák z Bocvany?


7.
označiť príspevok

havran
   8. 8. 2020, 12:47 avatar
Pako blikáč vidím, že si vychrlil dávku , ktorú ani nebudem čítať, lebo ty už nič nového nenakopíruješ. To si naozaj taký magor a myslíš, že smetu takí hlúpi a budeme čítať tie tvoje grcky?
Súhlasí Kasafran


9.
označiť príspevok

Osvietený muž
   8. 8. 2020, 13:44 avatar
Sudruh nečítaj tvoj VUML ti tvoju životnu pravdu rozpovedal a s ňou to budeš musieť v tvojom ubohom živote trpaslíka dožiť


10.
označiť príspevok

Kasafran
   8. 8. 2020, 13:50 avatar
(7) Havran,
maj aj Ty preňho pochopenie - veď ten jeho blikajúci verklík už len málokedy dokáže niečo iné...


12.
označiť príspevok

Osvietený muž
   8. 8. 2020, 13:56 avatar
mužík náš 150 cm vysoký zamindrákovaný súdruh . Ty si mal byť sovietom minimálna blochinom
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 20:47,  Ľudstvo sa začína prebúdzať a nastanú čo chvíľa zlaté časy a tomu nezabrániš ty ani...
dnes, 20:44,  Do konca roka výjde na povrch všetka lož ktorou bolo ľudstvo kŕmené. A tí tvoji satanisti...
dnes, 20:38,  Ty si dostal koľko rán do hlavy ked ti tak hrabe ? :)
dnes, 20:29,  Hej, je to šou. .. Ale stojí to za tú polku, si myslím, lebo to môžu potom naučiť aj...
dnes, 20:26,  Koňmi. *04
dnes, 20:25,  Neuveriteľne presné pomenovanie...
dnes, 20:24,  Tak veľký bazen vravíš teda. Ozaj vieš ty vôbec že morská voda nie je v bazene ale stale...
dnes, 20:22,  Táto americká šou je výborná a na jej konci je konkretna pomoc človeku . Je škoda , že...
dnes, 20:19,  20:30 idú Extrémne premeny, chlap čo schudol ajajajaj kíl. .. Strašne veľa bol obézny. .....
dnes, 20:17,  Išlo by to tak, žeby sa spravil nejaký veľký utesnený bazén do ktorého by sa pravidelne...
dnes, 20:16,  Je fajn niečo vedieť z politiky. *21 .. len aby Ti to neprerástlo cez hlavu. .. *21*21*21
dnes, 20:15,  Matovič dostal presne 498 740.
dnes, 20:14,  tomas12345 nezistuj . Je proste konzeratívec . Čo slovenske more jak to ide ?
dnes, 20:09,  "Many more people would have died from the China Virus if Sleepy Joe were your President. He...
dnes, 20:05,  Na niektoré tvoje rekacie som neodpovedal, takže tu teraz na ne odpoviem....
dnes, 19:55,  Keď SOM sa zbláznil a zavreli ma na psychiatriu ;)
dnes, 19:46,  Herec Juraj Kemka to už vedel roky dozadu, čo je Igor Matovič za politika...
dnes, 19:46,  A kedy si ho stratil?
dnes, 19:45,  Ďakujem
dnes, 19:44,  Nech si edo povie cenu :)
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Žial, dnes je doba, kedy byť hlúpym prináša väčšiu pravdepodobnosť profesionáleho úspechu, ako byť múdrym.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(95 194 bytes in 0,269 seconds)