Nietzsche: smrť Boha, nihilizmus, nadčlovek

Nedávno som tu čítal diskusiu o Nietzschem a niekoľko "duchaplných" výrokov na jeho adresu, ktoré ma až zarazili svojou primitívnosťou. Preto by som rád poskytol vysvetlenie, aby si na základe tých "duchaplných" výrokov neutvorili názor na veľkého filozofa aj ostatní.

Keď blázon na tržnici v Zarathustrovi hlása smrť Boha ľudia ho vysmejú. Podobný osud stretáva aj Nietzscheho, no povedal by som, že o mnoho krutejší, pretože o jeho dielo nejaví nikto záujem. Napriek tomu ale verí, že sa "zrodí posmrtne". Nietzsche chápe celé dejiny kresťanstva ako "nihilistickú prax", pretože dôsledkom expanzie kresťanstva je presunutie celej váhy života z tohto sveta do posmrtného, druhého, vymysleného sveta. To je podľa Nietzscheho totálna deštrukcia skutočného života, ktorý je pre neho najvyššou hodnotou. Nietzsche však oslavuje život výhradne pozemský, s tým súvisí aj jeho "amor fati" - bezvýhradné pritakávanie svojmu osudu po vzore stoikov. Plné prijatie skutočnosti, radostné pritakávanie životu v jeho tvorivých aj ničivých aspektov, radosti aj strašnom utrpení, ktoré predstavuje. Kresťania však túto krehkú pavučinu života trhajú tým, že presúvajú zmysel z tohto sveta do onoho sveta. Stráca sa tak skutočná hodnota života. Zbabelý človek uteká pred životom, tým že dúfa v posmrtnú existenciu, ktorá mu zabezpečí večnú blaženosť a vykúpenie.
Svet aj príroda je démonizovaná, chápaná ako trest za prvotný hriech. A toto všetko je pre Nietzscheho nihilizmus (teda niečo iné ako tradičné európske chápanie nihilizmu ako označenia ľudí bez viery). Kresťanský vek je pre Nietzscheho prvým štádiom nihilizmu, v ktorom je ešte skrytý pod maskou nevedomosti, pokrytectva a stádnej mentality. V nadchádzajúcom období za prispenia vedy sa postupne nihilizmus stáva zjavným, nastáva smrť Boha, precitnutie. Nadchádza vek nového európskeho nihilizmu reprezentovaného "poslednými ľuďmi". Patria sem všetci ateisti, vedci, veriaci a ďalší. Základom nihilizmu je stádny pud, pri ktorom ľudia len pasívne prijímajú, to čo im predloží nejaká autorita. Podľa Nietzscheho však musí v budúcnosti prísť kvalitatívne nový človek, nadčlovek. Najvyššou hodnotou pre nadčloveka je aktivita a život, neustále presahovanie samého seba a oddávanie sa plnému životu v jeho láske, ale aj strašnej krutosti, život prijímaný so svojským fatalizmom, ale nie s rezignáciou. Nadčlovek sa nespolieha na pôsobenie nejakej vyššej moci, ale chápe, že je vo svete odkázaný na slepé a nevypočitateľné pôsobenie vôle k moci, ktorá prestupuje všetko, riadi všetko. Svet je veľkým zápasom o moc, veľkolepým divadlom vzájomného premáhania, ničenia a tvorenia. Tento cyklus je nezastaviteľý a človeka nečaká žiadne posmrtné vykúpenie. Nadčlovek si uvedomuje, že je uväznený v toku času, v tomto nekonečnom reťazci, ktorý má charakter kruhu. V jednom okamžiku je obsiahnutý celý čas zároveň. Z tejto nevyhnutnej danosti nie je cesta von. Preto Nietzsche kladie absolútny zmysel na prítomný okamih (nie do budúcnosti ako kresťanstvo). Človek má každý svoj okamih skutočne prežiť, tak aby mohol povedať, že chce aby sa navracal stále znovu. Nadčlovek sa teda učí znovu milovať prítomný život, život v plnosti jeho významov, oprostený od pokryteckej morálky, kresťanstva, pasívneho ateizmu a vedcov a ich bezvýhradnej viery vo vedu, čo je v podstate obdoba kresťanskej viery. Nadčlovek sa navracia zmýšľaním až do antiky a tragického sveta Grékov, v ktorom neboli potláčané životne dôležité pudy, ktoré slúžili plnému životu, ale naopak priznané a korigované. Nietzscheho svet je tak svetom gréckeho Boha Dionýza.

To bol veľmi stručný a povrchný opis Nietzscheho myslenia. Súvislosti hitlerovského a nietzscheovského Nadčloveka sú scestné, rovnako ako téma Nietzsche a hitlerovský antisemitizmus. Nietzsche útočil na židov predovšetkýmj z hľadiska zakladateľov kresťanstva. Bál sa však zneužitia svojich myšlienok, čo sa aj naplnilo, predovšetkým zo strany ľudí, na ktorých najviac útočil. Málo ľudí dokázalo natoľko vizionársky predpovedať budúcnosť celej Európy a jej rútenie sa do záhuby. Unifikácia, masová mentalita stáda, rasové miešanie, zničenie individuality a osobitosti ľudí aj kultúr, zapojenie európskeho človeka do mašinérie konzumu, kde sa stáva iba "kolieskom v súkolí". To sú všetko Nietzscheho predpovede, ktoré sa naplnili a napĺňajú, sú súčasťou éry nihilizmu. Ďalším plytkým argumentom býva často to, že Nietzsche ako žil, tak umrel. Že jeho smrť v šialenstve sú dôkazom neúspešnosti jeho filozofie. To je nezmysel, je si potrebné uvedomiť, že Nietzsche bol fyzicky slabý už od narodenia a k chorobám mal obrovskú náchylnosť celý život. Pod všetkým tým pesimizmom v jeho filozofii sa dá nájsť aj obrovská radosť z života, prírody, hudby a umenia, ktorá je rovnako intenzívna ako Nietzscheho utrpenie. V súčasnosti existuje mnoho nových interpretácii NIetzscheho, ktoré ho skúmajú do hľbky a berú odporcom vietor z plachiet. Cestu k novému pochopeniu otvoril predovšetkým Jaspers a Heidegger. Z dnešných filozofov zasa predovšetkým Gadamer a Pavel Kouba - ktorého interpretácia "Nietzsche" je všeobecne veľmi cenená a ja ju môžem len doporučiť. Dúfam, že som trochu vniesol svetlo do problematiky svojim príspevkom. Je určený hlavne tým, čo chcú nazrieť do vecí hlbšie a nie vykrikovať otrepané frázy, že teória Ubermensch bola vyvrátená v druhej svetovej vojne. To je len krik hlupákov, ktorí si volačo prečítali a vydávajú to za svoj názor.

..ohnivý kvety vykvetli ze strěch domu, žár spálil na prach nadeje a sny..klany se rodí, už se sečetli dny... toulavý psy který nikdo nemá rád, taková malá planetka která si sviští, v dáli sebou prináši nový řád, osmý den chaosu a bordel v mraveništi..jedna tlustá čára ze nekonečnou pýchou a ty ješte jednou zamávej na rozloučenou..víta tě zeme v novem účesu. ..la la láá

Ďalším plytkým argumentom býva často to, že Nietzsche ako žil, tak umrel. Že jeho smrť v šialenstve sú dôkazom neúspešnosti jeho filozofie...
ďakujem, že si to tak pekne zhodnotil. Inak mám "prácu", v tom zmysle, že musím prečítať čo je ponúknuté v tvojom príspevku. Asi veľa ľudí na svete umrelo pre šialenstvo a teda neboli "zaťažení" Níčotou. Žili v dobe hlboko pred ním. Preto sa nebojme strachu pred prijímaním myšlienok akéhokoľvek charakteru či už od umelcov filozofov a pod. Petrana, čo sa Níčeho "konca" týka teda mala plytký argument.

Fakt si to pekne zosumarizoval. Nietscheho filozofiu nepoznám, ale z vecí ktoré si tu nacrtol o ulohe človeka v jeho ponímaní su mi cudzie nazory na pokorenie Boha, lebo v jeho ponímaní, alebo ponímaní sveta v ktorom Nietzsche zil bol Boh dost velkym demagogom nemajucim nič , čo by mohol ludom, ktorí sa snazili chapat svet dať ,aby im svitlo a aby vykrocili k realizacii nadcloveka. Z toho dovodu sa mi zda pochopitelný jeho postoj v negovaní Boha ,ako entity prezentovanej krestanskou dogmatikou. Podla mna je ulohou človeka v ceste za nadčlovek realizovat Boha , co je teoreticky totozne s ideou nadcloveka .Okrem antagonistickych postojov načrtol Nietzsche niečo ,ako vykrocit tým spravnym smerom v realizovani svojej vyssej prirodzenosti, alebo sa len spoliehal na čas, ktorý nevyhnutne prinesie takuto bytost tomuto svetu ?

Nie Nietzsche dôrazne vyzýva k aktivite, pasívne čakanie na príchod nadčloveka mu bolo úplne cudzie. Dokonale to vykresľuje v troch štádiách človeka - ťava, ktorá na seba preberá bremeno predsudkov a konvencií, lev, ktorý to všetko zničí (prehodnotenie všetkých hodnôt) a nakoniec dieťa (asi symbol znovuzrodenia), kedy človek už neprijíma veci na základe spoločnosti, ale na základe seba, v pravom zmysle slova. Predstupňom tohto prijatia je však nutná negácia. Teda žiadne spoliehanie sa na nutný vývoj v čase. A inak si to pochopil veľmi dobre, s tým vzťahom Nietzscheho k Bohu. Síce sa nazýval ateistom, imoralistom a dekadentom (zároveň však takých ľudí odsudzoval), ale jeho postoj nikdy nebol zameraný na odmietnutie Boha, ale na odmietnutie kompletnej dogmatiky, morálky a absolútneho zmyslu. Pre neho bol Ježiš jediným kresťanom, pretože podľa neho nehlásal večnú blaženosť mimo tohto sveta ale na tomto svete. Až Pavol je podľa neho prekrúcač... na to sú kresťania veľmi hákliví alebo ho naopak za to velebia (tí otvorenejší). Takže máš pravdu: Nietzsche vyložene nikdy nepoprel Boha (pokiaľ viem), on popieral Boha svojej doby - morálneho Boha, dobrého Boha, spravodlivého Boha.

👍: dorota

ZArathustra, no ja osobne nemám "filozoficky" vysporiadaný náš ludsky vz´tah ku času samemu . Pretože ma davnejsie napadol priklad jablka . To dozrieva skor nez mu čas príde iba vtedy, ked je červivé, a preto ma nevelmi idea nadcloveka púta-nechcem byt jablkom predcasne zrelym medzi inymi jablkami(ludmi). Síce pre predcasnu zrelost by som mohol priniest idee, ktoré by boli nadcasove podobne ako to urobil Nietzsche v honbe za ideou nadčloveka , ale stalo by ma to ovela viac . (ved i on to nejak nervove nezvladol-tolko paralela ku času) A ešte ďalším nezanedbatelnym prvkom je ten fakt, že človek , ktorý nahana ,alebo skor uhana seba v snahe aktivovat v sebe sily ,alebo skor soft (myslienky ,sposob myslenia) je zvyčajne chorý a je to intuitívna snaha najst bozskost v snahe najst zdravie pre seba . Taký človek si neuvedomuje, že je obetou predcasneho "dozrievania" medzi ostatnymi ludmi vdaka chorobe ,alebo parazitovi (aj tripel je parazit-ako červ v jablku) a len myslienkami kopíruje svoj urychleny rast v čase . ALe vieš iste sam z vlastnych skuseností ,ako take jablko vyzera , je mensie , a jeho semeno často znehodnotene i ked už je o mesiace skor k zjedeniu🙂). Takže tu som ti to tak zhruba načrtol ,ako to vidím z tohto pohladu a beriem to tak, že sa treba na veci vybodnut a starat sa o vlastne zdravie a duchovnu silu a moznosti ,ktoré su cloveku dane roznymi naukami tiez je treba zvazit , ci nie su tiez len "symptomatickou " nakazou pre toho , kto ich zacne aplikovat bez skutočneho efektu a stanu sa trapnym snom podobne jak Hitlerovi nadludia , co vsak beriem len ako snahu byt niečím naco nemali , ved arijci su uplne ina rasa a nie nemci -pokial sa nemylim.

A-čko, myslím, že sme sa nie správne pochopil. Keď som reagoval na tvoju otázku o čase myslel som to skôr z hľadiska ľudstva všeobecne. Teda že keď Nietzsche predpovedá príchod nadčloveka, nie je to otázka nevyhnutného príchodu v čase, ale otázka toho, že k tomu musí ľudstvo dospieť precitnutím po smrti Boha a realizácii Nadčloveka cez aktivitu, zjednodušene povedené. Čo sa indivídua týka, určite máš so svojou analógiou o jablku v mnohom pravdu. Podľa toho čo píšeš môžeme považovať ideu nadčloveka za predčasný vývin, pretože je založený na náhlom zvrate, zmene myslenia a odmietnutí (fáza leva). Ako chceš ale inak dospieť k nadčloveku, skrze prirodzené dozrievanie? Myslím, že sa to nedá. Keď sa raz zamyslíš nad touto spoločnosťou a dlhšie o nej premýšľaš, tak môžeš prísť na to, že je založená na klamstve a vtedy nastáva fáza leva. Nemôžeš na to prichádzať postupne a potom povedzme ako zrelý päťdesiatnik odmietnuť to čím ťa spoločnosť celý život kŕmi. Ja si myslím, že existujú na svete ľudia, ktorí chcú svoj život prežiť pohodlne, s plným bruchom a plnou peňaženkou a vo vysokom veku umrieť s pocitom pekného života (to je aj dnešný trend) a je to prípad väčšiny. A pod tým si predstavujem tvoj model "prirodzeného dozrievania", "vybodnutia sa na veci" a "starania sa o vlastné zdravie". Ale sú tu aj ľudia, ktorí toho nie sú schopní a jedným z nich bol práve Nietzsche. V jeho prípade sa dá tiež hovoriť o predčasnom vyzretí a precitnutí. Jeho život bol relatívne krátky, osamelý a presným opakom tvojho prirodzeného dozrievania. Ale bol bezcieľny? nie. Nietzscheho filozofia je radikálnym hľadaním samého seba a svojej skutočnej identity aj za cenu odlúčenia od sveta. Nietzsche hľadal seba a stal sa sebou. Koľko z ľudí s "prirodzeným dozretím" môžu povedať to isté? Keď sa vybodneš na veci a šetríš si zdravie, zákonite prehliadaš ich tvár ktorú nechceš vidieť a aj za tým možno hľadať symptómy. Pre pokojný a šťastný život si musíš zároveň nasadzovať masku, vždy a stále, na tom je celá spoločnosť postavená. Nietzsche sa proti tomu postavil, žiadna faloš, pokrytectvo, pretvárka. Odišiel do hôr a na svojich osamelých cestách našiel seba. Jeho diela dýchajú aj osamelosťou ale aj čerstvým horským vzduchom a úprimnosťou. A to si na jeho filozofii cením. Môžeš to nazvať predčasnou vyspelosťou a povedať, že to má deštruktívne následky a možno máš aj pravdu. A možno nemáš a Nietzsche žil síce krátky a bolestný ale plný život a možno bolo jeho šialenstvo výhradne fyziologický symptóm lebo k zrúteniu dochádzalo u neho už v skorej mladosti. Podľa mňa je to ale hlavne na človeku, aký je a akú cestu si zvolí. Nietzscheho vízia ľudí ako koliesok v súkolí mechanizmu sa dnes napĺňa v obludných rozmeroch. Sme ako mravce, ktoré mechanicky vykonávajú svoju každodennú činnosť a premrhávame svoju šancu. Existencia sa stráca. Spoločnosť nám ponúka nám pohodlný život a niekomu, väčšine to stačí. Niekto ale v tom vidí len symptóm úpadku a stavia sa proti tomu, ničí to. Potom možno prichádza ako ty vravíš skorá zrelosť, ktorá to zdravie určite ohrozuje🙂 Ale niekto jednoducho chce nájsť samého seba, chce zhodiť tú masku, ktorá mu za tie roky skoro prirástla ku xichtu a che vidieť ďalej ako za drevá ohrádky. Takému človeku to všetko za to stojí. Tak sa na to pozerám ja.

Hm,Zarathustra, snazil som sa len načrtnut , to čo ma v konečnom rozhodnuti kadial ist brzdí..su to sčati prirodzene zakonitosti, ktore obkukavam v prirode a snazim sa v tych analogiach najst svoju ludsku tvar a paralelu. Samozrejme , človek je jedinečný a nemal by sa asi striktne držať konceptcií ktore su vlastne rastlinam a stromom , lebo su dost mechanicke a velmi ovládané časom . Možno ano , vyvoj celeho ludstva stojí prave na jedincoch, ktorých život sa stal obetou ludstvu v tom zmysle , že sami sa "nakazili" červami predcasneho dozrievania a tým priniesli to, co sa týka buducich vecí a ostatní to len nasleduju . Ale je tu jedno velke ALE , ktoré hovorí , že napriek tomu, že prinasaju poznanie o buducich veciach je ich poznanie poznačene a infikované chorobou -čiže nie prave tým pravym orechovym -tým priemerom, ale mnohymi chybami . Tu je naozaj na mieste velmi zvažovat co je o chorobe zajtrajska a co je normalnej a zdravej veci. No a ku tomu clovek nemá ziadny navod -možno iba intuiciu , ktorá pramení z vlastnych skuseností a schopnosti predvidat svoje buduce nazorove smerovanie . Co to teda s ním samym ,ako človekom urobí . Z vlastnej skusenosti viem, lebo som uz poskusal vsetky mozne aj nemozne bosoractva a snahy o prechod niekam na druhu stranu ci za Bohmi ci diablami(nevidim velmi rozdiely) , ze mnohe veci my sposobili malery . Ale neboli to veci same , ktoré som sa naucil, ale skupinove vedomie ludí ktore sa navzajom kontroluje . A ked tvoje okolie zistí, že si mimo priemer a ovplyvas vlastnostami, ktoré stado nema , tak ta napadnu ,ako choru bunku v tele napadnu obranne latky . tak hlupo sa spravame na podvedomych urovniach ku sebe vzajomne . Z toho mohla pochadzat aj Nietzscheho choroba ,pretože akosi nepostrehol , ze jeho nepriatelom nebol Boh ,ale ludia ktorých stretal , oni ho nicili a atakovai , lebo nezapadal do priemeru . Takí sme hlupaci v stadovosti sebe vlastnej a preto je treba byt velmi opatrný ak si niečím vynimocny . Aj nietzsche ,ako si napisal sa stal samotarom, ale dovod bola snaha zbavit sa vedomia ludí , ktore ho prenasledovalo, pretoze by nebol schopný najst ani len cast z pravdy o sebe samom , co napísal ako svoj postoj k svetu a celu filozofiu.Najvačší problem ludí, ktorí su daleko ,alebo presahuju svojim poznaním ostatnych , je chranit seba -lebo su na poli informacnom lakavym sustom pre mnohych dalsich .

hm, ty akoby sis iba tou dramatickostou zaoberal.

V podstate musím súhlasiť s tým, čo píšeš a ja sa len čudujem, že na to neprichádza aj spoločnosť, keďže čas vždy ukáže, že ten človek vystrčený mimo ľudí niesol zárodky úplne nového myslenia, ktoré ovplyvní celé ďalšie desaťročia. Človek ako by sa takejto "bunky" skutočne nejako inštinktívne snažil zbaviť. Je v tom hlavne veľká dávka strachu a zbabelosti z toho, že by boli človeku odobrané jeho životné istoty a bol by vrhnutý do neznámeho, do zmeny. Ale tá zmena je nevyhnutným životným procesom a preto som aj písal, že je potrebné zbaviť sa predsudkov spoločnosti. Pretože nič nie je večné, nič nie je vrcholné ani tá demokracia naša, ktorá nám je prezentovaná ako najvyššie štádium toho, kam dospel človek. Ale to už zachádzam inde zas...:D Odjakživa tu bol zápas názoru jednotnej masy a názoru odlišného jednotlivca, ktorý väčšinou masa zadupala (ak nemal výborné manipulátorské vlastnosti). Príroda to zariadila skutočne zaujímavo.

tak o tom nefilozofujte a konajte

Hm dorota by niektorych castych oponentov rada videla v roly martýrov - ved spolocnost sa postara aj sama o likvidaciu

a na totok si ako prisiel?

Prepokladal som ze to naco si vyssie reagovala si aj pochopila , tak nic potom

ked nic, tak nic

no pekne...

no suhlasim..😉

Udivujeme ma, ako niekto dokáže toľkými slovami povedať nýče, a jedným činom všetko! Klobúk dole!
A-čko, nepohráš sa so slovíčkom Nietzche? (Veď sme Slováci, nie?)
Nie-tzche!
Niet-zche!
alebo: Nič - Che?

Nietzsche btw...

Dokresli si to, budeš to potrebovať, Ether!

...do páru!