Nespravodlivosť, ako princíp

Ako sa už mnohokrát povedalo, základom dnešnej dlhovej krízy je obrovská príjmová nerovnosť vygenerovaná v posledných štyridsiatych rokoch. Od šesťdesiatych rokov sa napríklad HDP Spojených štátov zvýšilo trikrát. To na prvý pohľad vyzerá celkom optimisticky. Ak sa však pozrieme na problém redistribúcie takto vytvoreného bohatstva, tak zistíme, že priemerný plat v Amerike (samozrejme očistený o infláciu) od sedemdesiatych rokov stagnuje. Dôsledky sú potom logické. Priemerný príslušník strednej triedy (čo je kategória, ktorá sa čoraz viac stenčuje a postupne mizne) na to, aby sa statusovo udržal, bol nútený prijať mnoho nepopulárnych opatrení. Najprv sa výpadok v reálnych príjmoch riešil masívnym zamestnávaním žien, neskôr hromadným zadlžením domácností. Na zabezpečenie bývania si musel zobrať štyridsať ročnú hypotéku, na zabezpečenia vybavenia bytu množstvo úverov a aby nad zadlžovaním stratil kontrolu, v deväťdesiatych rokov prišiel „ vynález“ plastikových kariet, vďaka ktorým bolo možné „beztrestne“ prečerpať účet, ktorý bol potom, samozrejme, veľmi vysoko spoplatnený.

Kým teda stredná trieda, ale aj štáty na to, aby mohli plniť svoje funkcie, boli nútení masívne sa zadlžovať, z takto nastavených podmienok veľmi profitovali tí najbohatší, predovšetkým finančný sektor. Nemožno sa teda čudovať, že z vysokého (trojnásobného) rastu hrubého domáceho produktu profituje veľmi úzka vrstva tých najbohatších. Ak by sme to mali vyjadriť konkrétne, ide približne o 0,1 % najbohatších. Aby to tí najbohatší ustáli, musia okolo sebe živiť masívnu ideologickú a mediálnu mašinériu, ktorá sa takýto stav pokúša obhájiť. Preto neoliberálna (mainstreamová) ekonomická teória vychádza z toho, že cena, ktorú určí trh, je správna. Je to veľmi pohodlné a zavádzajúce, pretože vďaka tomu sa pokúšajú obhájiť také zvrhlosti, ako, napríklad, skutočnosť, že šéfovia veľkých spoločností majú plat šesťstokrát vyšší ako je priemerný plat v ich spoločnosti. Pritom len pred niekoľkými desaťročiami bol plat rovnako postavených manažérov len tridsať násobkom platu priemerného zamestnanca. Dnešná realita doslova vyráža dych. Ale podľa teórie je to v poriadku, jednoducho preto, že takýto plat vygeneroval trh. A ten, ako vieme, má vždy pravdu. Kto z toho teda profituje? Percento, promile či desatina promile najväčších miliardárov?

Problém je, že títo ideológovia nikdy nepostavia otázky nasledovne. Spoločnosť za posledných štyridsať rokov vytvorila trikrát toľko tovarov a služieb. Ako je teda možné, že spoločnosť vtedy fungovala celkom slušne, bez masívneho zadlžovania či už štátov alebo domácností, navyše v čase studenej vojny, kedy výdavky na zbrojenie boli relatívne podstatne vyššie než dnes? Odpoveď je jasná. Vtedajšia spoločnosť bola spravodlivejšia, respektíve napriek tomu, že aj vtedy vykazovala veľké nerovnosti, v rozdiely v redistribúcii bohatstva neboli ani zďaleka tak veľké, ako sú dnes. Preto sme dnes v situácii, keď sa hovorí o takých absurdnostiach, ako ďalej skresať výdavky na školstvo, zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie, resp. zvýšiť spoluúčasť občanov na týchto statkoch (či už zavedením školného alebo zvýšenou spoluúčasťou pacientov, či prevzatím zodpovednosti za svoju dôchodok v starobe), na druhej strane predovšetkým investiční bankári, či manažéri hedžových fondov s mnohomiliónovými či miliardovými príjmami, ktorí natavili systém tak, že permanentne kolabuje a ktorí vo svojej podstate krízu spôsobili, sa ďalej tešia zo svojich tučných bonusov.

odkaz

takto funguje vsade vo svete, opät klid ;-))

To vieme, ale preto to stale kolabuje, takze klid? 🙂)
Kym niesom priamo zasiahnuty, tak sa ma to netyka, ale ked ma to zasiahne, bude naskor uz neskoro.

Bohatnutie bohatších má svoju vnútornú logiku, predsa otáčajú viac peňazí tým pádom majú aj vyššie zisky. Otázka znie ako chceš tomu čeliť, čo navrhuješ.....

nic, navrhy uz boli davno presadene do platnosti, ale tie sa vdaka korupcii uz aj pozrusovali.. hovorilo sa im "regulacie" 🙂

ALe inak spravodlivejsieho fungovania by sme dosiahli aj v tom pripade, ak by tu bol funkcny kapitaluzmus, ale nieje.
Kedze megapodniky, ktore zruinovali dementkovia menezeri prave s tymi megaplatmi, ale staty boli ochone ich zachranovat zo statnych penazi a davat im rozne daneve ulavy miesto toho, aby ich nechali zbankrotovat a pijavice odtrihli..
Niekto tvrdi aj taku vec, ze ide o pracovne miesta, ale ten niekto moze byt jedine podplateny demagog, alebo hlupak, pretoze ak padne megapodnik, tak sa uvolni trh.. vznikne mnoho novych prilezitosti sa uplatnit.
Ale tu nieje ani kapitalizmus, ani socializmus, ale surova plutokracia.

...spravodlivosť je v počtoch jednoduchá...ak si chcem niečo kúpiť, mala by som na to mať. A keď si to kúpim na splátky, musím si uvedomiť aj riziko pri neschopnosti splácať. To platí o jednotlivcovi, či štáte.

...ano, treba sa prikryť takou perinou na akú máme. V tom je naša spravodlivosť.

Banky sa vedia prikriť poriadne veľkou perinkou.Teraz v čase krízy stavajú vo Frankfurte banku za miliardu eur. Stavbu predražili "iba" o 200 miliónov € oproti pôvodnému rozpočtu.Niekto má peniažkov stále dosť,veď na záchranu Grécka odišlo dosť peniažkov,tak môžu stavať. A koľko to ešte len bude stáť,keď celú budovu obsadia úradníci s vysokými platmi.Neviem dokedy dokážu ľudia ťahať takéto plytvanie a priživovanie sa.

ako je to správne, videla som sedieť veľa vtákov na elektrickom drôte, alebo na elektrickom vedení? alebo obe elektrické sú správne? lebo máme napísať denne 5 viet v slovenčine do školy, a my sme to napísali ako elektrický drôt, zámerne, nechcela som použiť slovo vedenie.. ale učiteľka opravila slovo drôt na vedenie.. s červeným.. a zdá sa mi to nespravodlivé. dakujem.

podla mna si to napisala s dcerkou spravne, pretoze na vedeni si sedi asi ona..., len jej to nenapis

tak ale nerobte z toho srandu, lebo ak sme to napísali správne, tak ja do toho zošitu sama a vlastnoručne napíšem ešte raz tú vetu pani učiteľke, musím to vedieť na stopercent.