1
|
Chceli by ste byť nesmrteľný ? Je to naozaj také super ?
Ja by som teda nesmrteľným byť nechcel.Čo ak by som sa začal nudiť ,čo ak by sa mi stala nejaká nehoda a ja by som do nekonečna žil ako chodiaca mŕtvola .
Čo vy chceli by ste byť nesmrteľný?
|
 |
|
50
|
|
|
1. 19.11.2007, 15:41
Chceli by ste byť nesmrteľný ? Je to naozaj také super ?
Ja by som teda nesmrteľným byť nechcel.Čo ak by som sa začal nudiť ,čo ak by sa mi stala nejaká nehoda a ja by som do nekonečna žil ako chodiaca mŕtvola .
Čo vy chceli by ste byť nesmrteľný?
▲
05.01.2008, 20:19
|
dusa je nesmrtelna, telo je smrtelne
|
|
|
51
|
|
|
50. 05.01.2008, 20:19
dusa je nesmrtelna, telo je smrtelne
▲
06.01.2008, 18:05
|
|
52
|
|
|
51. 06.01.2008, 18:05
Blbosť ,dokáž to.
▲
07.01.2008, 09:56
|
Dokáž že to tak nie je... :-)
|
|
|
53
|
|
|
52. 07.01.2008, 09:56
Dokáž že to tak nie je... :-)
▲
07.01.2008, 10:45
|
G a i a
mmnt, duševné funkcie sú závislé od fyziologických, no brain, no soul, no life...btw, nie je jediný dôvod myslieť si, že hocičo je nesmrtelné, nie sú žiadne dôkazy, že by čokoľvek bolo nesmrtelné...Occamova britva - jednoduchšie vysvetlenie je zvyčajne to správne, jednoduchšie vysvetlenie je to, ktoré nepočíta s dualitou: hmota + nejaký nehmotný humus
PS: ale dokazovať to nemá zmysel, ani dokazovať opak...je to tvrdenie postavené na ničom, nemá zmysel ani sa ním zaoberať
|
|
|
54
|
|
|
52. 07.01.2008, 09:56
Dokáž že to tak nie je... :-)
▲
07.01.2008, 10:47
|
G a i a
mmnt, duševné funkcie sú závislé od fyziologických, no brain, no soul, no life...btw, nie je jediný dôvod myslieť si, že hocičo je nesmrtelné, nie sú žiadne dôkazy, že by čokoľvek bolo nesmrtelné...Occamova britva - jednoduchšie vysvetlenie je zvyčajne to správne, jednoduchšie vysvetlenie je to, ktoré nepočíta s dualitou: hmota + nejaký nehmotný humus ak postačuje na vysvetlenie len hmota.
PS: ale dokazovať to nemá zmysel, ani dokazovať opak...je to tvrdenie postavené na ničom, nemá zmysel ani sa ním zaoberať
|
|
|
55
|
|
|
54. 07.01.2008, 10:47
G a i a
mmnt, duševné funkcie sú závislé od fyziologických, no brain, no soul, no life...btw, nie je jediný dôvod myslieť si, že hocičo je nesmrtelné, nie sú žiadne dôkazy, že by čokoľvek bolo nesmrtelné...Occamova britva - jednoduchšie vysvetlenie je zvyčajne to správne, jednoduchšie vysvetlenie je to, ktoré nepočíta s dualitou: hmota + nejaký nehmotný humus ak postačuje na vysvetlenie len hmota.
PS: ale dokazovať to nemá zmysel, ani dokazovať opak...je to tvrdenie postavené na ničom, n...
▲
07.01.2008, 13:00
|
Ahoj Sauron,
Mne je jasné, že je to niečo, čo sa nedá,(s tým čím disponujeme ako ľudia vo fyzickom svete) ani vyvrátiť, ani dokázať... Išlo mi len o to,aby si to uvedomil aj Richardus! Čo bolo skor vajce alebo sliepka..?:-) a možme sa rozprávať o ničom :-) Toto som mala na mysli
|
|
|
56
|
|
|
55. 07.01.2008, 13:00
Ahoj Sauron,
Mne je jasné, že je to niečo, čo sa nedá,(s tým čím disponujeme ako ľudia vo fyzickom svete) ani vyvrátiť, ani dokázať... Išlo mi len o to,aby si to uvedomil aj Richardus! Čo bolo skor vajce alebo sliepka..?:-) a možme sa rozprávať o ničom :-) Toto som mala na mysli
▲
07.01.2008, 13:24
|
Sauron
a ešte by som chcela zareagovať na časť tvojho príspevku "...jednoduchšie vysvetlenie je to ,ktoré nepočíta s dualitou..."My žijeme v duálnom svete a podliehame dualite či sa nám to páči alebo nie, všetko v tomto vesmíre má svoj proipól, + - Hmotné nehmotné,prejavené neprejavené, deň noc,dobro zlo,radosť smútok...Jednoducho je to tak.A "nepočítať s dualitou"je ako tváriť sa, že polnoc je poludnie a že mesiac je slnkom...(to síce možeš, veď prečo nie?) Ale polnoc aj tak zostane polnocou a mesiac mesiacom A slnko bude svietiť vo dne a mesiac v noci na tom sa nič nezmení
|
|
|
58
|
|
|
56. 07.01.2008, 13:24
Sauron
a ešte by som chcela zareagovať na časť tvojho príspevku "...jednoduchšie vysvetlenie je to ,ktoré nepočíta s dualitou..."My žijeme v duálnom svete a podliehame dualite či sa nám to páči alebo nie, všetko v tomto vesmíre má svoj proipól, + - Hmotné nehmotné,prejavené neprejavené, deň noc,dobro zlo,radosť smútok...Jednoducho je to tak.A "nepočítať s dualitou"je ako tváriť sa, že polnoc je poludnie a že mesiac je slnkom...(to síce možeš, veď prečo nie?) Ale polnoc aj tak zostane polnoc...
▲
07.01.2008, 15:59
|
G a i a
aký protipól má jablko? aký protipól máš ty alebo aký protipól má Zem? len preto, že ty vravíš, že to tak je...to tak byť ešte nemusí
btw, mesiac môžeš vidieť aj cez deň
|
|
|
62
|
|
|
58. 07.01.2008, 15:59
G a i a
aký protipól má jablko? aký protipól máš ty alebo aký protipól má Zem? len preto, že ty vravíš, že to tak je...to tak byť ešte nemusí
btw, mesiac môžeš vidieť aj cez deň
▲
07.01.2008, 17:41
|
neviem aký protipól má jablko, ani aký protipól má zem a ešte nepoznám ani ten svoj...a je pravda ,že mesiac možeš vidieť aj vo dne...
viem len,že deň sa strieda z nocou, že existuje svetlo aj tma,že možem pociťovať radosť aj smútok,lásku aj nenávisť,že možem vnímať...ja som si to nevymyslela len sa to snažím pochopiť...
Podľa toho čo sa dozvedám z tvojich príspevkov, usudzujem, že ty človeka považuješ za kostru obalenú svalmi, vnútornými orgánmi a mozgom, ktoré zabezpečujú jeho fungovanie...Aj to sme my!"Telá na patológii,ktoré zabilo to čo majú napísané v lekárskej správe"Áno máš pravdu! Je to tak!
Ale mne už tento pohľad nestačí!Moje vnímanie ľudských bytostí,života, sveta okolo mňa je jednoducho iné!To je všetko!
|
|
|
57
|
|
|
51. 06.01.2008, 18:05
Blbosť ,dokáž to.
▲
07.01.2008, 15:23
|
No skus na to ist logicky - dusa nie je materia, ale forma, je to zivotny princip, to co ozivuje telo. Ilustracne - cloveka bez duse stretnes najcastejsie na patologii. Ale k veci: materia sa nici tak, ze sa rozlozi, dusa je jednoducha, preto sa neda rozlozit a tym padom sa neda ani znicit.
tak nejako sme to riesili na filozofii
|
|
|
59
|
|
|
57. 07.01.2008, 15:23
No skus na to ist logicky - dusa nie je materia, ale forma, je to zivotny princip, to co ozivuje telo. Ilustracne - cloveka bez duse stretnes najcastejsie na patologii. Ale k veci: materia sa nici tak, ze sa rozlozi, dusa je jednoducha, preto sa neda rozlozit a tym padom sa neda ani znicit.
tak nejako sme to riesili na filozofii
▲
07.01.2008, 16:03
|
z čoho si vyvodila, že duša nie je matéria ale forma a že práve duša oživuje telo? podľa mňa umelé dýchanie a masáž srdca oživujú telo viac než nejaká duša...stačí aby sa ti prerušilo pár dôležitých spojení v mozgu a prídeš o osobnosť, stačí ťa nechať na chvíľu bez kyslíka a prídeš o život...kde je tam duša? začni ty prvá s logikou, tebe chýba
|
|
|
60
|
|
|
57. 07.01.2008, 15:23
No skus na to ist logicky - dusa nie je materia, ale forma, je to zivotny princip, to co ozivuje telo. Ilustracne - cloveka bez duse stretnes najcastejsie na patologii. Ale k veci: materia sa nici tak, ze sa rozlozi, dusa je jednoducha, preto sa neda rozlozit a tym padom sa neda ani znicit.
tak nejako sme to riesili na filozofii
▲
07.01.2008, 16:09
|
z čoho si vyvodila, že duša nie je matéria ale forma a že práve duša oživuje telo? podľa mňa umelé dýchanie a masáž srdca oživujú telo viac než nejaká duša...stačí aby sa ti prerušilo pár dôležitých spojení v mozgu a prídeš o osobnosť, stačí ťa nechať na chvíľu bez kyslíka a prídeš o život...kde je tam duša? telá na patológii zabilo to čo majú napísané v lekárskej správe, nepíše sa doň, že by prišli o dušu. začni ty prvá s logikou, tebe chýba
|
|
|
65
|
|
|
60. 07.01.2008, 16:09
z čoho si vyvodila, že duša nie je matéria ale forma a že práve duša oživuje telo? podľa mňa umelé dýchanie a masáž srdca oživujú telo viac než nejaká duša...stačí aby sa ti prerušilo pár dôležitých spojení v mozgu a prídeš o osobnosť, stačí ťa nechať na chvíľu bez kyslíka a prídeš o život...kde je tam duša? telá na patológii zabilo to čo majú napísané v lekárskej správe, nepíše sa doň, že by prišli o dušu. začni ty prvá s logikou, tebe chýba
▲
07.01.2008, 19:36
|
to som prebrala z filozofie - zacni so vzdelanim, milacik
|
|
|
70
|
|
|
65. 07.01.2008, 19:36
to som prebrala z filozofie - zacni so vzdelanim, milacik
▲
07.01.2008, 23:30
|
nie som tvoj miláčik, odpusti si familiárne žvásty. tiež ťa nenazývam vygumovanou kravou. filozofia je znôška domnienok založených len na myšlienkových kotrmelcoch unudených hláv. v staroveku možno slúžila, ale svoje si už splnila tak ako alchýmia a dnes nemá význam. viem to, poznám ju. študovala si filozofiu na vysokej škole? ak áno, gratulujem, prijala si množstvo zbytočných vedomostí. môžem tvrdiť, že máš medzi očami chobot, ako mi to vyvrátiš? môžem trvať na svojej absurdnej domnienke tak ako ty trváš na svojej viere. a obaja budeme k pravde rovnako blízko.
|
|
|
71
|
|
|
65. 07.01.2008, 19:36
to som prebrala z filozofie - zacni so vzdelanim, milacik
▲
07.01.2008, 23:40
|
nie som tvoj miláčik, odpusti si familiárne žvásty. tiež ťa nenazývam vygumovanou kravou. filozofia je znôška domnienok založených len na myšlienkových kotrmelcoch unudených hláv. v staroveku možno slúžila, ale svoje si už splnila tak ako alchýmia a dnes nemá význam. viem to, poznám ju. študovala si filozofiu na vysokej škole? ak áno, gratulujem, prijala si množstvo zbytočných vedomostí. môžem tvrdiť, že máš medzi očami chobot, ako mi to vyvrátiš? môžem trvať na svojej absurdnej domnienke tak ako ty trváš na svojej viere. a obaja budeme k pravde rovnako blízko. btw, z čoho to vyvodili tí filozofi? či tiež patríš k ľudom čo uveria všetkému čo im povedia? nekriticky, tupo? vo filozofii máš ku každému tvrdeniu tvrdenie presne opačné...čím to asi bude? žeby preto, že ani jeden nevie dokázať svoju "pravdu"? skús začať premýšlať, nie nadarmo máme v hlave 1.5 kila mozgovej hmoty
|
|
|
73
|
|
|
65. 07.01.2008, 19:36
to som prebrala z filozofie - zacni so vzdelanim, milacik
▲
08.01.2008, 00:08
|
nie som tvoj miláčik, odpusti si familiárne žvásty. tiež ťa predsa nenazývam vygumovanou kravou. filozofia je znôška domnienok založených len na myšlienkových kotrmelcoch unudených hláv. v staroveku možno slúžila, ale svoje si už splnila tak ako alchýmia a dnes nemá význam. viem to, poznám ju. študovala si filozofiu na vysokej škole? ak áno, gratulujem, prijala si množstvo zbytočných vedomostí. to mal byť ako argument, preberali sme to na filozofii? z čoho to vyvodili tí filozofi? Nevieš. tiež patríš k ľudom čo uveria všetkému čo im povedia? nekriticky, tupo? vo filozofii máš ku každému tvrdeniu tvrdenie presne opačné...čím to asi bude? žeby preto, že ani jeden nevie dokázať svoju "pravdu"? skús začať premýšlať, nie nadarmo máme v hlave 1.5 kila mozgovej hmoty...ale hádžem hrach na stenu, ži v ilúziách, zomrieš o niečo šťastnejšia
|
|
|
72
|
|
|
60. 07.01.2008, 16:09
z čoho si vyvodila, že duša nie je matéria ale forma a že práve duša oživuje telo? podľa mňa umelé dýchanie a masáž srdca oživujú telo viac než nejaká duša...stačí aby sa ti prerušilo pár dôležitých spojení v mozgu a prídeš o osobnosť, stačí ťa nechať na chvíľu bez kyslíka a prídeš o život...kde je tam duša? telá na patológii zabilo to čo majú napísané v lekárskej správe, nepíše sa doň, že by prišli o dušu. začni ty prvá s logikou, tebe chýba
▲
07.01.2008, 23:55
|
nie som tvoj miláčik, odpusti si familiárne žvásty. tiež ťa nenazývam vygumovanou kravou. filozofia je znôška domnienok založených len na myšlienkových kotrmelcoch unudených hláv. v staroveku možno slúžila, ale svoje si už splnila tak ako alchýmia a dnes nemá význam. viem to, poznám ju. študovala si filozofiu na vysokej škole? ak áno, gratulujem, prijala si množstvo zbytočných vedomostí. môžem tvrdiť, že máš medzi očami chobot, ako mi to vyvrátiš? môžem trvať na svojej absurdnej domnienke tak ako ty trváš na svojej viere. a obaja budeme k pravde rovnako blízko. btw, z čoho to vyvodili tí filozofi? či tiež patríš k ľudom čo uveria všetkému čo im povedia? nekriticky, tupo? vo filozofii máš ku každému tvrdeniu tvrdenie presne opačné...čím to asi bude? žeby preto, že ani jeden nevie dokázať svoju "pravdu"? skús začať premýšlať, nie nadarmo máme v hlave 1.5 kila mozgovej hmoty...ale hádžem hrach na stenu, ži v ilúziách, zomrieš o niečo šťastnejšia
|
|
|
61
|
|
|
57. 07.01.2008, 15:23
No skus na to ist logicky - dusa nie je materia, ale forma, je to zivotny princip, to co ozivuje telo. Ilustracne - cloveka bez duse stretnes najcastejsie na patologii. Ale k veci: materia sa nici tak, ze sa rozlozi, dusa je jednoducha, preto sa neda rozlozit a tym padom sa neda ani znicit.
tak nejako sme to riesili na filozofii
▲
07.01.2008, 17:30
|
logicky?Čo je na tom logické. Duša ,posmrtný život ako ste na to prišli ,ako viete ,že existujú. Vy len dúfate ,že to tak je. Preto ,že ľudia sa boja smrti a nepoznaného. Preto si vymysleli dušu a posmrtný život.Nádherne miesto kde necítia bolesť. Topiaci sa slamky chytá. No a nejak takto vznikol aj Boh. Výmysel.
|
|
|
63
|
|
|
61. 07.01.2008, 17:30
logicky?Čo je na tom logické. Duša ,posmrtný život ako ste na to prišli ,ako viete ,že existujú. Vy len dúfate ,že to tak je. Preto ,že ľudia sa boja smrti a nepoznaného. Preto si vymysleli dušu a posmrtný život.Nádherne miesto kde necítia bolesť. Topiaci sa slamky chytá. No a nejak takto vznikol aj Boh. Výmysel.
▲
07.01.2008, 19:33
|
Preco by som sa mala bat smrti? Je to len prechod, ku ktoremu sa treba statocne postavit, nemam sa coho bat, ak zijem statocny zivot. A nejdem k nepoznanemu, bude tam Boh a ludia, ktorych milujem a bude tam plnost lasky, Richardus
|
|
|
66
|
|
|
63. 07.01.2008, 19:33
Preco by som sa mala bat smrti? Je to len prechod, ku ktoremu sa treba statocne postavit, nemam sa coho bat, ak zijem statocny zivot. A nejdem k nepoznanemu, bude tam Boh a ludia, ktorych milujem a bude tam plnost lasky, Richardus
▲
07.01.2008, 20:24
|
vidíš o tom hovorím vymysleli ste si svoj vlastný posmrtný svet "A nejdem k nepoznanemu, bude tam Boh a ludia, ktorych milujem a bude tam plnost lasky " Ako vieš ,že to tak bude? Ty iba dúfaš ,že to tak bude ale nevieš či to tak naozaj je. No a to je ten strach bojíš sa uznať ,že po smrti je koniec nič. Navyše ten Váš posmrtný svet je oveľa strašnejší. Nesmrteľnosť je strašná.
|
|
|
74
|
|
|
66. 07.01.2008, 20:24
vidíš o tom hovorím vymysleli ste si svoj vlastný posmrtný svet "A nejdem k nepoznanemu, bude tam Boh a ludia, ktorych milujem a bude tam plnost lasky " Ako vieš ,že to tak bude? Ty iba dúfaš ,že to tak bude ale nevieš či to tak naozaj je. No a to je ten strach bojíš sa uznať ,že po smrti je koniec nič. Navyše ten Váš posmrtný svet je oveľa strašnejší. Nesmrteľnosť je strašná.
▲
08.01.2008, 19:51
|
Pozri si Bibliu a Tradiciu. A smrti sa nebojim, bala by som sa, keby nenasledovalo nic. Keby nic neexistovalo, nemal by tento zivot ziadny zmysel.
Preco je pre teba nesmrtelnost strasna?
|
|
|
75
|
|
|
74. 08.01.2008, 19:51
Pozri si Bibliu a Tradiciu. A smrti sa nebojim, bala by som sa, keby nenasledovalo nic. Keby nic neexistovalo, nemal by tento zivot ziadny zmysel.
Preco je pre teba nesmrtelnost strasna?
▲
08.01.2008, 20:46
|
už som to tu písal asi milión krát Nesmrteľnosť je večnosť a aj keď budeme žiť v nádhernej krajine skôr či neskôr asi tak po 100 00000000rokoch sa začneme nudiť až sa z toho zbláznime. Nesmrteľnosť je hrozivá prejde niekoľko miliard rokov a ty si stále tu a nemôžeš to ukončiť lebo si nesmrteľný neviem ako teba možno si neuvedomuješ čo je nesmrteľnosť ale ja áno a nechcem ju zažiť. Najlepšie je to nič ,tma spánok bez snov.Pokoj.
|
|
|
76
|
|
|
75. 08.01.2008, 20:46
už som to tu písal asi milión krát Nesmrteľnosť je večnosť a aj keď budeme žiť v nádhernej krajine skôr či neskôr asi tak po 100 00000000rokoch sa začneme nudiť až sa z toho zbláznime. Nesmrteľnosť je hrozivá prejde niekoľko miliard rokov a ty si stále tu a nemôžeš to ukončiť lebo si nesmrteľný neviem ako teba možno si neuvedomuješ čo je nesmrteľnosť ale ja áno a nechcem ju zažiť. Najlepšie je to nič ,tma spánok bez snov.Pokoj.
▲
11.01.2008, 16:20
|
Richardus, vecnost sa nezije tu, ale v novom svete a ten je neporovnatelne krajsi ako tento a nudit sa nebudeme v ziadnom pripade, vies co vsetko tam bude? to je parada. Radost, stastie, poznanie, tam konecne budeme spoznavat suvislosti, zmysel toho, co sme tu prezivali, inych ludi, ich zivoty a zazraky, ktore robil v ich i v nasom zivote Boh. A stretnem sa tam aj s tebou, konecne aj uvidim ako vyzeras. Tam dostanes odpovede na vsetky svoje otazky. A tam stretnes aj Boha.
|
|
|
83
|
|
|
76. 11.01.2008, 16:20
Richardus, vecnost sa nezije tu, ale v novom svete a ten je neporovnatelne krajsi ako tento a nudit sa nebudeme v ziadnom pripade, vies co vsetko tam bude? to je parada. Radost, stastie, poznanie, tam konecne budeme spoznavat suvislosti, zmysel toho, co sme tu prezivali, inych ludi, ich zivoty a zazraky, ktore robil v ich i v nasom zivote Boh. A stretnem sa tam aj s tebou, konecne aj uvidim ako vyzeras. Tam dostanes odpovede na vsetky svoje otazky. A tam stretnes aj Boha.
▲
13.01.2008, 10:28
|
no ak sa tam stretneme uznám ,že máš pravdu
|
|
|
77
|
|
|
75. 08.01.2008, 20:46
už som to tu písal asi milión krát Nesmrteľnosť je večnosť a aj keď budeme žiť v nádhernej krajine skôr či neskôr asi tak po 100 00000000rokoch sa začneme nudiť až sa z toho zbláznime. Nesmrteľnosť je hrozivá prejde niekoľko miliard rokov a ty si stále tu a nemôžeš to ukončiť lebo si nesmrteľný neviem ako teba možno si neuvedomuješ čo je nesmrteľnosť ale ja áno a nechcem ju zažiť. Najlepšie je to nič ,tma spánok bez snov.Pokoj.
▲
11.01.2008, 17:47
|
nie si Chuck Norris aby si zvíťazil v tenise nad stenou a presvedčil o niečom fanatika...ak stretneš blbca, je lepšie sa pousmiať a ísť ďalej
|
|
|
78
|
|
|
77. 11.01.2008, 17:47
nie si Chuck Norris aby si zvíťazil v tenise nad stenou a presvedčil o niečom fanatika...ak stretneš blbca, je lepšie sa pousmiať a ísť ďalej
▲
12.01.2008, 10:21
|
Sauron, konečne možno s tebou aj súhlasiť! Fanatický ateizmus je presne taký, ako si povedal.
|
|
|
82
|
|
|
78. 12.01.2008, 10:21
Sauron, konečne možno s tebou aj súhlasiť! Fanatický ateizmus je presne taký, ako si povedal.
▲
12.01.2008, 19:11
|
|
84
|
|
|
78. 12.01.2008, 10:21
Sauron, konečne možno s tebou aj súhlasiť! Fanatický ateizmus je presne taký, ako si povedal.
▲
13.01.2008, 10:34
|
niečo ako tvoj nábožensky fanatizmus SLÁVA MU - to hraničí z bláznovstvom. Ako nepresvedčíš ateistu ,že Boh existuje ,rovnako nepresvedčíš veriaceho ,že neexistuje. Takže si to strč.
|
|
|
81
|
|
|
77. 11.01.2008, 17:47
nie si Chuck Norris aby si zvíťazil v tenise nad stenou a presvedčil o niečom fanatika...ak stretneš blbca, je lepšie sa pousmiať a ísť ďalej
▲
12.01.2008, 13:17
|
|
85
|
|
|
77. 11.01.2008, 17:47
nie si Chuck Norris aby si zvíťazil v tenise nad stenou a presvedčil o niečom fanatika...ak stretneš blbca, je lepšie sa pousmiať a ísť ďalej
▲
13.01.2008, 10:36
|
to si hovoril mne alebo Arwen?
|
|
|
86
|
|
|
77. 11.01.2008, 17:47
nie si Chuck Norris aby si zvíťazil v tenise nad stenou a presvedčil o niečom fanatika...ak stretneš blbca, je lepšie sa pousmiať a ísť ďalej
▲
13.01.2008, 10:37
|
to si hovoril mne alebo Arwen?
|
|
|
87
|
|
|
1. 19.11.2007, 15:41
Chceli by ste byť nesmrteľný ? Je to naozaj také super ?
Ja by som teda nesmrteľným byť nechcel.Čo ak by som sa začal nudiť ,čo ak by sa mi stala nejaká nehoda a ja by som do nekonečna žil ako chodiaca mŕtvola .
Čo vy chceli by ste byť nesmrteľný?
▲
06.06.2008, 17:29
|
|
2
|
Hm...keby som o tom nevedel, tak áno 🙂
|
|
|
3
|
Richardus, chodiaca mrtvola... :-))))))) nehraj tolko ten Warcraft ;-)
|
|
|
4
|
Hupoman, :-) jasne to máš pravdu ale vieš ako to myslím ,chodiť zo zlomenými väzmi alebo niečo také nieje žiadna sranda :-)))))))))
|
|
|
5
|
Out Of Topic: Richardus, hravas klasicky Warcraft alebo WOW?
|
|
|
6
|
 Richardus, ani ja by som nechcela byť chodiaca mŕtvola |
|
|
7
|
v ziadnom pripade...mozno si vybrat urcity vek umrtia ale nesmrtelna nikdy v zivote...to aby som tu tolko cucala na tomto s****enom svete???hmmm......to asi nie
|
|
|
8
|
Richardus,
sú ľudia,ktorý by za nesmrteľnosť dali všetko na svete a sú ľudia,ktorý by ani nechceli žiť.Môj názor na nesmrteľnosť je asi taký,že by som to nechcel ani zadarmo.Byť nesmrteľný by bolo možno pekné,ale treba brať klady i zápory.Vezmi si že by si sa musel dívať na to ako vidíš svoje deti zomierať a potom deti ich detí.....a tak ďalej.Možno chvíľu by to bolo i zaujímavé ale časom by to prestalo baviť každého.Keby po tom všetkom už ho to nebavilo a chcel by spáchať samovraždu a nezabil by sa tak sa z toho asi zblázni.Len si predstav že ťa zrazí auto a ty už myslíš že si mŕtvy no zrazu sa postavíš,oprášiš a ideš ďalej.Je to každého osobná vec ale ja chcem žiť život ako sa má a na jeho konci byť s priateľmi a rodinou.Nakoniec v pokoji umrieť...........
To je asi tak všetko.Nesmrteľnosť nechcem nikdy ani len skúsiť.
|
|
|
46
|
|
|
8. 22.11.2007, 08:04
Richardus,
sú ľudia,ktorý by za nesmrteľnosť dali všetko na svete a sú ľudia,ktorý by ani nechceli žiť.Môj názor na nesmrteľnosť je asi taký,že by som to nechcel ani zadarmo.Byť nesmrteľný by bolo možno pekné,ale treba brať klady i zápory.Vezmi si že by si sa musel dívať na to ako vidíš svoje deti zomierať a potom deti ich detí.....a tak ďalej.Možno chvíľu by to bolo i zaujímavé ale časom by to prestalo baviť každého.Keby po tom všetkom už ho to nebavilo a chcel by spáchať samovraždu a nezab...
▲
29.12.2007, 10:03
|
a žit desattisícročiaq v starom zvrásnenom poškodenom chorom tele tiež nieje moc sranda ...
|
|
|
9
|
Nesmrteľnosť je nereálna hlúposť, dobrá iba tak do hororových filmov. Všetko, čo sa narodí, musí aj zomrieť a tak je to správne a dobré. Ale možno má Richardus na mysli niečo iné ako nesmrteľnosť, niečo ako život večný v zmysle kresťanskej viery, ale to je potom už iná pesnička, nie? To už nie je život v tomto stárnucom, chorom a pominuteľnom tele a na tomto svete, ale je to život ducha v éterickom tele a dokonalejšom svete. Taký život by som bral!
|
|
|
10
|
Hmm ,život ducha v éterickom tele a dokonalejšom svete. Neviem možno zo začiatku by ma to bavilo no po niekoľkých miliónoch rokov by ma omrzela aj tá dokonalosť a žiť ako duch ,nie to by som nechcel. Nesmrteľnosť- večnosť- nekonečnosť- Brrrrrrrr,nie ďakujem
|
|
|
11
|
|
|
10. 24.11.2007, 14:34
Hmm ,život ducha v éterickom tele a dokonalejšom svete. Neviem možno zo začiatku by ma to bavilo no po niekoľkých miliónoch rokov by ma omrzela aj tá dokonalosť a žiť ako duch ,nie to by som nechcel. Nesmrteľnosť- večnosť- nekonečnosť- Brrrrrrrr,nie ďakujem
▲
24.11.2007, 15:59
|
Myslím, že Ťa chápem, ale čo keby tá večnosť mala podobu stálej prítomnosti? Čas jestvuje iba v našej dimenzii a tam nemusí existovať. Ak sme šťastní, tak by sme chceli byť šťastní trvale, nie? Priestor a čas sú ohraničenia iba našej matérie, teda stvorenia a formy nášho tela. Ale duch im nepodlieha. Aj keď má človek na krku 70 rokov, stále sa vnútorne cíti byť mladý. Pre duchovný život nemá čas žiadny význam.
|
|
|
12
|
Duchovný život to asi nikdy nepochopím. Ako duch nebudem môcť piť, jesť , milovať sa mať deti a rodinu, ... Tak čo bude zmyslom toho nekonečného života a navyše skús si predstaviť nekonečno ,to nieje milión ,bilión ani trilión rokov, veď z toho by som sa zbláznil
|
|
|
64
|
|
|
12. 24.11.2007, 16:24
Duchovný život to asi nikdy nepochopím. Ako duch nebudem môcť piť, jesť , milovať sa mať deti a rodinu, ... Tak čo bude zmyslom toho nekonečného života a navyše skús si predstaviť nekonečno ,to nieje milión ,bilión ani trilión rokov, veď z toho by som sa zbláznil
▲
07.01.2008, 19:36
|
A preco by si to nemohol pochopit, len staci trochu ticha a odvahy pozriet sa do vnutra. ako duch nebudes potrebovat jest a milovat? cele vecny zivot je o laske. zmyslom toho nekonecneho zivota je tvoje stastie a stastie tych, ktorych milujes
|
|
|
13
|
Máte obaja pravdu, je ťažké pre materiálneho človeka s našimu zmyslami predstaviť si duchovný svet a život duchovných bytostí. Je to tak ťažké, ako by sme chceli opici vysvetliť, čo je ľudský intelekt. Preto by mal človej svoj duchovný život rozvíjať už v tomto pozemskom živote. Takí hudobníci, literáti, maliari a pod. v takom duchovnom (umeleckom) svete už žijú a sú v ňom šťastní a spokojní. Oproti tomu materialisti aj keď sa dobre najedia, napijú a majú svoje rodiny, často šťastní nedokážu trvalo byť. To všetko je potrebné pre naše telo, ale dušu to neuspokojuje. Augustí raz povedal: "Nespokojné je sdrce človeka, kým nespočinie v Bohu". A ja s tým súhlasím.
|
|
|
14
|
Tak to si naozaj predstaviť neviem ,ak budeme duchovia nebudeme vnímať čas čo sa týka starnutia, preto ,že nebudeme mať telá ale naše mysle ho vnímať budú ,alebo nie? Budeme niečo ako nafetovaný duchovia čo nevnímajú čas a okolie? To je naozaj mimo naše chápanie, ale všetci raz prídeme nato ako to je naozaj.
|
|
|
15
|
Richardus,
Prečo „raz na to prídeme?“ Duchovne žijeme už teraz v tomto živote. Komunikujeme s inými ľuďmi, myslíme, cítime, prežívame svoje emócie, tvoríme, učíme sa, milujeme (alebo sa nenávidíme) a to všetko na materiálnej, ale aj duchovnej úrovni. Čas a priestor nie je nevyhnutne potrebný pre duchovný život. Keď si sadneme k televízoru a pustíme si pekný zaujímavý film, alebo iný program, tak nám môže byť naše okolie a čas ukradnuté. Je viac-menej dokázané, že jestvuje duchovný svet v tom, čo sa nazýva morfické pole, alebo akaša, kde reálne na duchovnej úrovni jestvuje všetko, čo všetky bytosti prežili a prežijú a z tohto zdroja (sveta) môžeme aj my už tu čerpať. Už v tomto živote sa podieľame na tom (večnom) duchovnom svete. To už nie sú naše subjektívne pocity, alebo prežitky, ale bohatý a rozsiahly duchovný svet – svet živých tvorov, takých, ako sme my, ale aj vyšších inteligencií.
Pravda a skutočná realita je natoľko fantastická, že mnohonásobne predstihuje aj tie najväčšie ľudské sci-fi. Či by človek dokázal vymyslieť a vytvoriť také fantastické tvary a životné formy, aké sa ukrývajú v moriach. Človek dokáže iba kopírovať a napodobovať prírodu, keď chce vytvoriť dokonalosť a účelnosť.
|
|
|
16
|
No áno ak pozerám dobrí film čas nevnímam ,ale po 10 hod. sa začnem určite mrviť ,je jedno aký dobrý bude živo ,mne vadí ta dĺžka to nekonečno Ako som už povedal zo začiatku ma to možno bude baviť ale nekonečno je nekonečno a ak už vyskúšam všetko čo sa dá a možno aj to čo sa nedá začal by som sa nudiť ,nudiť naveky a nuda je zlá
|
|
|
17
|
Priateľu, tam sa nudiť nedá! Keby si vedel, ako to tam funguje, tak by si niečo také nevyslovil. Doporučujem Ti prečítať si zaujímavú knihu od Betty J.Eadieovej "V náruči světla". Možno si ju stiahnúť na odkaz . Tam je v ponuke viac dobrých titulov, ako napr. Swedenborgove diela a pod. Aj keď mám voči nim svoje výhrady, musím priznať, že sa usilujú. |
|
|
18
|
|
|
17. 26.11.2007, 10:11
Priateľu, tam sa nudiť nedá! Keby si vedel, ako to tam funguje, tak by si niečo také nevyslovil. Doporučujem Ti prečítať si zaujímavú knihu od Betty J.Eadieovej "V náruči světla". Možno si ju stiahnúť na http://www.vesmirni-lide.cz/default_c.htm . Tam je v ponuke viac dobrých titulov, ako napr. Swedenborgove diela a pod. Aj keď mám voči nim svoje výhrady, musím priznať, že sa usilujú.
▲
26.11.2007, 12:52
|
Ale Degon, ako môžeš tvrdiť, že sa tam nudiť nedá. Never všetkému o čom sa píše v knihách |
|
|
19
|
Aj keby si žil v rozprávkovom svete plnom záhad 🙂 nudiť by si sa začal ,áno bavil by si sa niekoľko tisícročí no skôr či neskôr by si sa nudiť začal ,ľudia uvedomte si čo je to nekonečno prejdeš celú planétu na peši ,zoznámiš sa zo všetkými ľuďmi ,zodvihneš každý kameň ,postavíš pyramídu a tď. no to ešte stále nebude koniec preto ,že koniec neexistuje čo budeš robiť keď urobíš všetko čo sa dá ,zo zúfalstva možno aj 5 krát. Čo budeš robiť potom? Ja by som sa zbláznil.
|
|
|
21
|
|
|
19. 26.11.2007, 14:15
Aj keby si žil v rozprávkovom svete plnom záhad 🙂 nudiť by si sa začal ,áno bavil by si sa niekoľko tisícročí no skôr či neskôr by si sa nudiť začal ,ľudia uvedomte si čo je to nekonečno prejdeš celú planétu na peši ,zoznámiš sa zo všetkými ľuďmi ,zodvihneš každý kameň ,postavíš pyramídu a tď. no to ešte stále nebude koniec preto ,že koniec neexistuje čo budeš robiť keď urobíš všetko čo sa dá ,zo zúfalstva možno aj 5 krát. Čo budeš robiť potom? Ja by som sa zbláznil.
▲
26.11.2007, 15:47
|
Richardus, ale čo urobíš proti tej nesmrteľnosti svojej duše? Treba sa s tým zmieriť. O tom nerozhoduješ ty, ale Boh. A nezmeníš to ani vtedy, ak Boha zaprieš. Nič nezmeníš na stave vecí, ani keď ako pštros strčíš hlavu do piesku a budeš si predstavovať, že sa nepriateľ stratil.
|
|
|
20
|
Richardus,
nečítal si Stopárovho sprievodca galaxiou? Jeden mimozemšťan sa tam nejakou náhodou stal nesmrteľným...a keď už nemal čo robiť, rozhodol sa postupne uraziť všetky živé bytosti vo vesmíre 🙂))
|
|
|
22
|
ak nebodaj a ja dúfam ,že nie ,máš pravdu a ak Boh existuje tak keď ho pekne poprosím možno urobí výnimku a moju dušu zničí. No ešte stále nieje jasné či posmrtný život existuje sú to len dohady ,možno ,že naša duša sa stratí rovnako ako naše telo.Tak ,že sa niet čoho obávať.
|
|
|
24
|
|
|
22. 26.11.2007, 17:01
ak nebodaj a ja dúfam ,že nie ,máš pravdu a ak Boh existuje tak keď ho pekne poprosím možno urobí výnimku a moju dušu zničí. No ešte stále nieje jasné či posmrtný život existuje sú to len dohady ,možno ,že naša duša sa stratí rovnako ako naše telo.Tak ,že sa niet čoho obávať.
▲
27.11.2007, 12:51
|
Richardus...inak, je celkom zaujímavé, že keď si chcem spomenúť na niečo z detstva (myslím od narodenia po asi štyri roky) nepamätám si na nič; do tých šiestich rokov si pamätám len veľmi málo, aj to sú skôr také zážitky o ktorých sme doma často rozprávali až sa mi zdá, že si na to pamätám (ale nie je to pravda), takže v mojom chápaní - mozog sa Ti od narodenia začne postupne vyvíjať až si časom začneš sám seba uvedomovať. Keď mozog prestane fungovať (tu je jedno či po porážke alebo po smrti) tak končíš. Mám tiež osobnú skúsenosť, keď som po silnom otrase mozgu bola štyri hodiny v bezvedomí. Ver mi, nič. Žiadna duša neexistuje, ak Ti mozog poriadne nefunguje.
|
|
|
23
|
Richardus, to je zaujímavá viera. Myslím, že sa nazýva negativizmus.
|
|
|
25
|
Myslím že priamo by sa nemala pamäť na rôzne skúsenosti z minulosti spájať s prípadnou nesmrteľnou dušou ani so sebauvedomením. Človek si nemusím pamätať to, že je. To je realita, človek - jeho "ja" - je a bodka. To si uvedomuje, dokonca aj v snoch, aspoň niekedy. Napríklad tí čo veria na reinkarnáciu, kde sa vraj duša prevteluje po smrti tela do nových tiel, nehovoria o zachovaní "pamäte" ale duše (príp. ducha). Na druhej strane, keď pri podobných učeniach skúmajú "minulé životy" ľudí, niekde v "hĺbke" vraj nachádzajú ich "stratené" spomienky... Ale to platí aj pre hypnózu, keď odborník na túto oblasť svojho klienta privedie do stavu, pri ktorom si údajne spomína na svoje ranné detstvo, na veci dávno zabudnuté, resp. nejako vytesnené a pod. Takže s tou pamäťou je to zložitejšie (nie vždy si vieme niektoré veci vybaviť, ale za istých podmienok to azda možné je).
Ak by existovala nesmrtelná podstata (duch/duša), ktorá by bola človeku daná napr. niekedy pri počatí, musela by sa nejako spájať s telom, organizmom. Nemohla by ignorovať túto "biológiu", fyzické zákonitosti a pod. Musela by sa istým spôsobom vyvíjať "spolu s telom", analogicky ako rastie zdravé telo, najmä mozog, môže sa vyvíjať i táto duša. Nemôže sa vyvíjať úplne nezávisle, lebo je v tele, a naberá skúsenosti zo života, ktoré v nej však potom možno zostávajú nejako zaznamenané. Dieťa má napr. určité potreby, ktoré by mali byť dostatočne uspokojené, aby sa mohlo vyvíjať aj duševne (to ešte k tomu "spojeniu tela a duše"). A keďže je v tele, používa aj mozog, čo je centrálny orgán. Má význam napr. pre pamäť a rozumové pochody. To ešte nutne nezamená že duša by bez mozgu nemala pamäť či rozum, ale keďže žije v tele a v materiálnom svete, mozog jej možno len "sprostredkúva" všetko čo potrebuje v rámci tohoto života. Podobne sa to predsa dá predpokladať o organizme ako takom. Duch bez tela a mozgu by nemohol žiť ľudský, materiálny život. A je nutné, aby toto telo - predovšetkým mozog bol dostatočne zdravý. V opačnom prípade by sa nedal duchovnou bytosťou (dušou) patrične využívať. Takže dostatočné zdravie je tu podmienka (no inak pokiaľ viem, "svetlo" v bezvedomí vnímajú predovšetkým tí, ktorí prežívajú klinickú smrť, a nie všetci v bezvedomí).
Avšak v niektorých prípadoch akoby sa vývin duše zastavil, zatial čo vývin tela prirodzene nie. Osobnosť môže prestať rásť, napr. pod vplyvom nejakej negatívnej skúsenosti (najmä psychickej). A pritom samozrejme osobnosť môže aj zrieť, dospievať duševne. Alebo osobnosť, ktorá bola psychicky nezrelá, za priaznivých okolností sa "prebudí" a opäť začne rásť... Existuje tiež niečo ako "diera, prázdnota v duši". No nie každý toto pociťuje, niekto sa cíti duševne takpovediac úplný, súvisí to aj s vyšším sebauvedomením... "Nezávisle" sa potom duchovná duša môže vyvíjať tým, že uznáva určité hodnoty, idey, počúva svoje svedomie, koná určité skutky, čo nie je v danom prostredí ľahké a pod. A - duša či mysel ovplyvňuje telo, organizmus, mozog, teda stav duše má vplyv na telesné procesy. Keď má niekto z niečoho radosť v duši, má to priznivý účinok na telesné orgány a pod.
Napokon z duchovného hladiska sa má za to, že určitý rozum a určitú pamäť majú aj čisto spirituálne bytosti, ako anjeli, Boh a pod.
Ale takéto "informácie" čo tu uvádzam, nie sú pre tých, ktorí vidia momentálne tieto veci inak. Na to každý má vlastný život, spôsob a čas...
|
 |
|
27
|
|
|
25. Krištof 27.11.2007, 14:24
Myslím že priamo by sa nemala pamäť na rôzne skúsenosti z minulosti spájať s prípadnou nesmrteľnou dušou ani so sebauvedomením. Človek si nemusím pamätať to, že je. To je realita, človek - jeho "ja" - je a bodka. To si uvedomuje, dokonca aj v snoch, aspoň niekedy. Napríklad tí čo veria na reinkarnáciu, kde sa vraj duša prevteluje po smrti tela do nových tiel, nehovoria o zachovaní "pamäte" ale duše (príp. ducha). Na druhej strane, keď pri podobných učeniach skúmajú "minulé životy" ľudí, niekde v...
▲
27.11.2007, 17:03
|
Krištof,
v podstate s Tebou môžem súhlasiť, až na jednu maličkosť. S veľkou pravdepodobnosťou sa duša nevyvíja (je dokonalá, ako Boh), ale na seba nabaľuje svoje ľudské ego, a svoje duchovné spomienky, zážitky a pod. ktoré tvoria ľudskú individualitu. Myslím že to dostatočne preukázal vo svojich experimentoch práve Břetislav Kafka a ktoré popísal vo svojej knihe „Nové základy experimentálnej psychológie“. Viem, že to môže byť pre nás ľudí nezvyklý názor a pohľad, ale možno tento konštrukt ľahko popísať na príklade činnosti počítača, kde hardware predstavuje našu materiálnu formu (telo), software nášho ducha a energia našu dušu. Celú činnosť zabezpečuje S+H za pomoci energie. Hoci sa energia aktívne zúčastňuje na celom procese počítača, sama sa nemení a je stále rovnaká. Mení sa iba software (duch). A obdobne to funguje aj u živých organizmov. Tu sa nám však natíska otázka, či všetky životné formy majú rovnakú dušu? Odpoveď musí znieť: Áno! Duša každého žijúceho tvora je u všetkých jeho foriem – rovnako dokonalá (ako Boh). Ale, ako by to potom bolo s ľudským intelektom o ktorom sa domnievame, že pochádza z našej duše? Tu treba povedať, že ľudský intelekt sa rozvíja (nie utvára) podľa svojich existenčných podmienok, podobne ako v počítači. Jedna a ta istá energia zabezpečuje činnosť jednoduchého programu, ale aj veľmi zložitého. Ale potrebuje k tomu aj vyhovujúci hardware (materiálnu formu s veľkou pamäťou a rýchlosťou). Tá istá duša sa potom prejavuje u červa ako červ a u človeka ako človek. Preto je celkom prijateľná aj teória vývoja organizmov, ktorú riadi a zabezpečuje rovnaká duša. Ale to sa nedá označiť ako vývoj duše (energie), ale ako vývoj životných foriem (hardware a software).
Ona „akaša“, alebo „morfické pole“ sa utvára za pomoci našej duše. Ono sa utvára v priebehu nášho života ako „živý duch“ a keď smrťou zanikne naše materiálne telo, tak sa naše vedomie prenesie automaticky tam a život pokračuje v duchovnej forme ďalej. Nevylučujem, že tam existuje iná forma tiel, ale tie telá nie sú vytvorené tak, ako naše materiálne telá (elektromagnetickou interakciou nám známych častíc), ale inou (možno pionovou, alebo inou). Naša veda ich pozná viacero druhov.
|
|
|
29
|
|
|
27. 27.11.2007, 17:03
Krištof,
v podstate s Tebou môžem súhlasiť, až na jednu maličkosť. S veľkou pravdepodobnosťou sa duša nevyvíja (je dokonalá, ako Boh), ale na seba nabaľuje svoje ľudské ego, a svoje duchovné spomienky, zážitky a pod. ktoré tvoria ľudskú individualitu. Myslím že to dostatočne preukázal vo svojich experimentoch práve Břetislav Kafka a ktoré popísal vo svojej knihe „Nové základy experimentálnej psychológie“. Viem, že to môže byť pre nás ľudí nezvyklý názor a pohľad, ale možno tento konštrukt ľa...
▲
28.11.2007, 11:55
|
Degon, zhodujeme sa zrejme v presvedčení, že nesmrteľná duša existuje. Avšak vychádzame z odlišných - nazvime to - filozofických základov (hádam ich nemusíme ani pomenúvať, skôr popisovať).
Napríklad ja rozlišujem medzi zvieracou dušou a ľudskou dušou. Ľudská by mala byť stvorená na Boží obraz. Je podobná Bohu, ale nie je ním, lež nikým iným (proste "stvorením na Boží obraz a podobu").
Ako aj pozorujeme, zvieratá nemajú žiadne "vyššie zameranie", nepotrebujú či nehľadajú zmysel života, krásu, etiku (ani úctu), Boha... Bezprostedne žijú podľa daných podmienok a to je všetko. Nie je to otázka intelektu, ale skôr celkovej povahy (podstaty) duše zvieraťa (na jednej) a duše človeka (na druhej strane).
Ak sa duša nevyvíja, aký je potom jej zmysel žiť v materiálnom svete a tele? Nič nové sa nemusí naučiť, už len po etickej stránke (napr. pokoru)? Zvieratá sa to zjavne neučia, avšak... Nemôže sa ľudský duch (mám na mysli nesmrteľnú podstatu) takto pripravovať na patričný život v nebi?
Mal som však na mysli aj iný vývin duše, lebo napríklad situácia v detstve človeka je dôležitá pre jeho život v dospelosti.
Domnievam sa, že táto "filozofia" je troška zložitejšia, než niektoré iné zaoberajúce sa podobnými vecami. :-)
|
|
|
33
|
|
|
29. Krištof 28.11.2007, 11:55
Degon, zhodujeme sa zrejme v presvedčení, že nesmrteľná duša existuje. Avšak vychádzame z odlišných - nazvime to - filozofických základov (hádam ich nemusíme ani pomenúvať, skôr popisovať).
Napríklad ja rozlišujem medzi zvieracou dušou a ľudskou dušou. Ľudská by mala byť stvorená na Boží obraz. Je podobná Bohu, ale nie je ním, lež nikým iným (proste "stvorením na Boží obraz a podobu").
Ako aj pozorujeme, zvieratá nemajú žiadne "vyššie zameranie", nepotrebujú či nehľadajú zmysel života,...
▲
29.11.2007, 16:01
|
Krištof,
Tvoj názor je typicky kresťanský, ktorý je názoru, že:
1. ľudská duša je nesmrteľná, ale bola stvorená
2. človek má inú dušu ako zviera
3. ľudská duša sa vyvíja.
Protiargument:
1. V prírode platí zákon, že čo má svoj vznik (zrod), to má aj svoj zánik (smrť). Nesmrtelnosť preto nemôže mať svoj vznik, alebo zrod. Ak je niečo večné a nesmrteľné, nemôže to mať počiatok. Preto nemôže platiť, že duša bola stvorená (počiatok), ale je večná (nesmrteľná). Ak bola skutočne stvorená, nemôže byť večná (nesmrteľná) a ak je večná, nemohla byť stvorená. Iba Boh je večný (nesmrteľný) a ak je taká aj duša, musí sa jej existencia odvíjať od samotného Boha.
2. Čo nás vedie k presvedčeniu, že človek má inú dušu ako zviera? Existuje pre to dajaký závažný dôvod, alebo dôkaz? Som presvedčený, že nie. Okrem toho je treba odlišovať dušu od ducha. Mnoho ľudí v tom nevidí rozdiel a to je chyba. Duch sa môže vyvíjať a meniť, ale duša nie. Ducha si tvoríme samy, ale môžeme ho prijať aj od iných ľudí a živých bytostí.
3. Ak je duša večná a vychádza z dokonalosti (Boha) nemôže sa vyvíjať, lebo je dokonalosť sama. Ak je pohár plný, už ho nemožno viac dopĺňať. Je niečo ako elektrický prúd, ktorý oživuje všetky naše elektrické spotrebiče. Sú funkčné, keď ich „oživuje“ elektrina. Ak vypadne elektráreň, všetky naše elektrospotrebiče ostanú „mŕtve“. Môže sa elektrina vyvíjať? Môžeme ju meniť (transformovať), akumulovať, ale vyvíjať ju nemožno. Ani si ju nemôžeme prisvojiť (podobne ako ani našu dušu). Kafka experimentálne dokázal, že duša v sebe skrýva netušené (zázračné) schopnosti, ktoré sa nikdy neučila. Odkiaľ ich má? Kde sa v nej vzali?
|
|
|
36
|
|
|
33. 29.11.2007, 16:01
Krištof,
Tvoj názor je typicky kresťanský, ktorý je názoru, že:
1. ľudská duša je nesmrteľná, ale bola stvorená
2. človek má inú dušu ako zviera
3. ľudská duša sa vyvíja.
Protiargument:
1. V prírode platí zákon, že čo má svoj vznik (zrod), to má aj svoj zánik (smrť). Nesmrtelnosť preto nemôže mať svoj vznik, alebo zrod. Ak je niečo večné a nesmrteľné, nemôže to mať počiatok. Preto nemôže platiť, že duša bola stvorená (počiatok), ale je večná (nesmrteľná). Ak bola skutočne...
▲
30.11.2007, 15:39
|
Degon, neberiem ti tvoj názor, ale vyjadril by som sa k tomu. Citujem ťa: "1.V prírode platí zákon, že čo má svoj vznik (zrod), to má aj svoj zánik (smrť)."
Duchovná duša nepochádza prírody. Prírodné je telo človeka, nie nesmrteľná duša. Ani Boh nie je z prírody, ale je Stvoriteľom prírody (vesmíru, biosféry...). Ľudská duša by mala byť stvorená Bohom a daná človeku, ktorý tohto Boha hľadá. Človek predsa nestvoril ani seba, ani svoju dušu. Existuje mnoho ľudí, mnoho jedinečných duší (dá sa hovoriť aj o mnohých duchovných bytostiach v nebi, ako sú anjeli), ktoré môžu spolu navzájom komunikovať, majú vlastnú individualitu, identitu... Nejde predsa o "jednu a tú istú dušu (Boha), s mnohými identitami". :-)
Ďalej: "2.Čo nás vedie k presvedčeniu, že človek má inú dušu ako zviera?"
Zviera nežije duchovný, lež iba prírodný život, je späté s prírodou, je s ňou jedno; zvieratko nemá žiadne vyššie zameranie: nehľadá či nepotrebuje zmysel života, krásu, umenie, etiku, právny systém, vedu, Boha... To je na zemi vlastné jedine človeku. Nejde o rozdiel v "inteligencii" (logika, abstrakcia, pamäť...), ale v rozdielnosti povahy duše ako takej. A čo praktické by nás malo viesť k presvedčeniu, že ľudská duša a zvieracia duša sú totožné?
"Duch sa môže vyvíjať a meniť, ale duša nie. Ducha si tvoríme samy, ale môžeme ho prijať aj od iných ľudí a živých bytostí."
Mne tu nejde o to, "čo je duch a čo duša", jedine že by sa to dalo všeobecne dohodnúť, ale ľudia to chápu rozdielne. Takže to, čo sa tu dá brať do úvahy je, či nesmrteľná podstata (duch, duša, duchovná duša, "ja", vyššie "ja", duchovná bytosť...) človeka existuje, alebo nie.
"3. Ak je duša večná a vychádza z dokonalosti (Boha) nemôže sa vyvíjať, lebo je dokonalosť sama."
Keby sa ľudská duša nemohla vyvíjať, resp. niečo učiť a podobne, nemalo by zmysel, aby sme žili tento život, lebo už by sme boli dokonalí a nič by nebolo treba. Ale tento náš ľudský život nás môže mnohému naučiť, a to si môžeme vziať do večnosti, k Bohu. Napríklad pokoru, uvedomenie si svojho miesta v živote, lásku... Ak by bola naša duša dokonalá a nič viac by k dokonalému poznaniu nepotrebovala, ani my by sme tu nemali o čom diskutovať a vymieňať si odlišné názory, lebo by sme zrejme všetko vedeli a boli na tom dokonale zjednotení...
"Kafka experimentálne dokázal, že duša v sebe skrýva netušené (zázračné) schopnosti, ktoré sa nikdy neučila. Odkiaľ ich má?"
Ak aj má ľudská duša spomínané schopnosti, tieto ešte nepredstavujú Božiu DOKONALOSŤ...
Opakujem, okrem duchovného významu duša/ducha, mi ide aj o psychologický rozmer. Človek sa od narodenia vyvíja i duševne, pričom záleží na tom, v akých podmienkach...
Avšak to je moje chápanie, máš samozrejme právo na svoj názor. A pokiaľ opäť vyjadríš podobný názor, zrejme naň nemusím zbytočne reagovať, len ho proste brať ako tvoj... Napokon, akiste sa nájdu veci, na ktorých by sme sa zhodli.
|
|
|
49
|
|
|
36. Krištof 30.11.2007, 15:39
Degon, neberiem ti tvoj názor, ale vyjadril by som sa k tomu. Citujem ťa: "1.V prírode platí zákon, že čo má svoj vznik (zrod), to má aj svoj zánik (smrť)."
Duchovná duša nepochádza prírody. Prírodné je telo človeka, nie nesmrteľná duša. Ani Boh nie je z prírody, ale je Stvoriteľom prírody (vesmíru, biosféry...). Ľudská duša by mala byť stvorená Bohom a daná človeku, ktorý tohto Boha hľadá. Človek predsa nestvoril ani seba, ani svoju dušu. Existuje mnoho ľudí, mnoho jedinečných duší (dá sa h...
▲
29.12.2007, 10:14
|
duša tie schopnosti mala vždy ale my sme robily zlé skutky : vraždy , krádeže a pod. a preto sa nám v tejto kope skutkov tie schopnosti strácajú. Ak odstrániš všetky zlé skutky tak bude mať tvoja duša rovnaké schopnosti ako na počiatku pri stvorení.
|
|
|
37
|
|
|
33. 29.11.2007, 16:01
Krištof,
Tvoj názor je typicky kresťanský, ktorý je názoru, že:
1. ľudská duša je nesmrteľná, ale bola stvorená
2. človek má inú dušu ako zviera
3. ľudská duša sa vyvíja.
Protiargument:
1. V prírode platí zákon, že čo má svoj vznik (zrod), to má aj svoj zánik (smrť). Nesmrtelnosť preto nemôže mať svoj vznik, alebo zrod. Ak je niečo večné a nesmrteľné, nemôže to mať počiatok. Preto nemôže platiť, že duša bola stvorená (počiatok), ale je večná (nesmrteľná). Ak bola skutočne...
▲
30.11.2007, 15:53
|
Ešte k tomuto: "Ak bola skutočne stvorená, nemôže byť večná (nesmrteľná) a ak je večná, nemohla byť stvorená. Iba Boh je večný (nesmrteľný) a ak je taká aj duša, musí sa jej existencia odvíjať od samotného Boha."
Boh je večný, ale ľudská duša nemusí byť večná v tom zmysle, že by nemala počiatok. Stvoriteľ ju mohol stvoriť. A mohol ju stvoriť ako nesmrteľnú, t . j. nepodliehajúcu smrti spolu s telesným zánikom. Pravdepodobne by ju Boh mohol aj zničiť vo večnosti, keby chcel, ale to zrejme v zásade nechce.
|
|
|
45
|
|
|
37. Krištof 30.11.2007, 15:53
Ešte k tomuto: "Ak bola skutočne stvorená, nemôže byť večná (nesmrteľná) a ak je večná, nemohla byť stvorená. Iba Boh je večný (nesmrteľný) a ak je taká aj duša, musí sa jej existencia odvíjať od samotného Boha."
Boh je večný, ale ľudská duša nemusí byť večná v tom zmysle, že by nemala počiatok. Stvoriteľ ju mohol stvoriť. A mohol ju stvoriť ako nesmrteľnú, t . j. nepodliehajúcu smrti spolu s telesným zánikom. Pravdepodobne by ju Boh mohol aj zničiť vo večnosti, keby chcel, ale to zrejme v z...
▲
04.12.2007, 14:26
|
Krištof,
K vyjadrovaniu obaja používame rovnaké výrazy, ale každý pod nimi chápeme niečo iné. Bolo by potrebné presne definovať jednotlivé výrazy, ako je Boh, duša, duch, stvorenie, večnosť, dokonalosť a pod. aby nedochádzalo k omylom. Vo vede sa to tak robí, ale v náboženskej filozofii to nejestvuje, preto ani nemôže dôjsť medzi nami k úplnej zhode. Ja mám dosť striktne vymedzené tieto pojmy, ale tiež sa pochopiteľne môžem mýliť. Tieto pojmy nemožno presne definovať a vymedziť. Napríklad pracujem s pojmami Boh, ako prvotná (primárna) príčina stvorenia a stvorenie ako dôsledok (sekundárna) tohto stvorenia na ktoré sa vzťahujú prírodné (Božie) zákony. Medzi tým je duch (myšlienka, projekt, zámer, software, plán), ktorý je utváraný životom (dušou) a inteligenciou prameniacimi z Boha a z duše. Toto duchovno utvára tzv. duchovný svet. A človek svojím životom sa na ňom tiež podieľa.
Teraz k Tvojim výrokom. Píšeš, že „Ak aj má ľudská duša spomínané schopnosti, tieto ešte nepredstavujú Božiu DOKONALOSŤ...“. Si si tým istý? Čo ťa vedie k tomu, že si o tom natoľko presvedčený? Ja si naopak myslím, že duša je schopná využívať všetky svoje (Božie) schopnosti a ak to tak nerobí, nie je to dôkaz, že s nimi nedisponuje a že ich nemá. Kafka odhalil, že duša disponuje takýmito nadprirodzenými schopnosťami, o ktorých sme ani netušili, že jestvujú.
Hovoríš o duševnom vývoji človeka. Áno, človek sa môže duševne vyvíjať, ale to je vývoj človeka, ale nie samotnej duše. Duša človeka disponuje aj takými vedomosťami a schopnosťami, ktorými ten človek nedisponuje, ale ktoré pre neho nie sú neprístupné. Preto je človek schopný sa naučiť majstrovsky ovládať hudobné nástroje, jazyky a preniknúť do tajomstva hmoty a vesmíru, lebo schopnosti duše prenáša do ľudského vedomia, ktoré ich prostredníctvom tela dokáže interpretovať a realizovať. To nie je vývoj duše, ale vývoj ľudskej schopnosti využívať schopnosti svojej duše.
|
|
|
26
|
nieje to negativizmus ,teda aspoň ja v tom nič negatívne nevidím ,práve naopak
|
|
|
28
|
Richardus, ako chceš Boha poprosit, aby Tvoju dušu zničil, tak potom čo to je? Nihilizmus? Ale možno, že tá "Tvoja duša" o ktorej sa domnievaš, že je Tvoja, vôbec Tvoja nemusí byť. Čo potom?
|
|
|
30
|
Tak to som nepochopil ako to ,že moja duša ,nemusí byť moja? a keď sa už pýtam možno ,že mi vysvetlíš ešte jednu vec. Už teraz je na svete okolo 6 miliard ľudí, (neviem možno ,že sa počítajú aj Ty čo žili v minulosti) ,ako sa tam všetci zmestíme. Chcel som ešte dodať ,že sa voľné miesto bude zmenšovať keď sa budú rodiť nové deti ,ale nato mi asi odpovieš ,že rodenie deti Boh zastaví.
|
|
|
32
|
|
|
30. 28.11.2007, 20:30
Tak to som nepochopil ako to ,že moja duša ,nemusí byť moja? a keď sa už pýtam možno ,že mi vysvetlíš ešte jednu vec. Už teraz je na svete okolo 6 miliard ľudí, (neviem možno ,že sa počítajú aj Ty čo žili v minulosti) ,ako sa tam všetci zmestíme. Chcel som ešte dodať ,že sa voľné miesto bude zmenšovať keď sa budú rodiť nové deti ,ale nato mi asi odpovieš ,že rodenie deti Boh zastaví.
▲
29.11.2007, 14:39
|
Hmm...vieš čo je tiež zaujímavé, že počet ľudí postupne narastá. Teda, ak aj niekto verí v reinkarnáciu, tak tu tiež chýba logika, lebo v tom prípade by muselo dochádzať k znásobovaniu počtu duší |
|
|
31
|
Richardus, duša vychádza od Boha a k Bohu sa opäť vracia. Akú Ty máš zásluhu na existencii svojej duše a svojho života. Ako si sa o to pričinil?
Čo sa týka miesta, môžeš byť kľudný. Svet je veľký a Boh je ešte väčší!
|
|
|
34
|
Akú to neviem ,ale viem ,že tento život žijem ja nikto my nepomáha sám sa musím prebojovať na jeho koniec a ak mi ho Boh dal ,(čo podľa mňa nedal preto ,že v boha neverím) tak je môj , pretože ja som ten čo sa oň stará a ochraňuje ho. Nikto ani Boh nemá právo privlastňovať si ho.
|
|
|
35
|
Ak by život človeka skutočne závisel iba od starostlivosti samotného človeka a nie duše, tak by jeho existencia trvala veľmi krátko. Neudržala by sa ani na úrovni prvotnej buňky. To, čo si povedal je riadne nereálne a scestné.
|
|
|
38
|
Odkiaľ beriete tú istotu ,že ľudská duša je nesmrteľná a možno neexistuje ani žiadny posmrtný svet. Podľa mňa si to ľudia vymysleli preto ,že sa boja smrti. Predstava ,že keď človek zomrie a nieje už vôbec nič jednoducho je mŕtvi ich desila a preto si vymysleli nádhernú krajinu ,kde nikto nezomiera. Je pravda ,že sa to nedá dokázať ,no ani opak sa dokázať nedá.
|
|
|
39
|
Richardus, a aký dôkaz by Ťa presvedčil, že Boh a posmrtný život jestvujú? Svedectvu ľudí neveríš, hoci každý súd na svete ho pripúšťa. Ty však nie. Elektrickú energiu tiež nevidíš (možno pozorovať iba jej prejav), ale ju nepopieraš. Ale Boha, ktorého prejav je vo svete každému rozumnému človekovi markantný, popieraš. Tvoje pripúšťanie a popieranie nemá rozumový, ani logický základ, ale je veľmi účelové. Čo sa Ti nehodí k spôsobu Tvojho života, to jednoducho poprieš. Veľmi pohodlné, nie?
|
|
|
47
|
|
|
39. 01.12.2007, 09:49
Richardus, a aký dôkaz by Ťa presvedčil, že Boh a posmrtný život jestvujú? Svedectvu ľudí neveríš, hoci každý súd na svete ho pripúšťa. Ty však nie. Elektrickú energiu tiež nevidíš (možno pozorovať iba jej prejav), ale ju nepopieraš. Ale Boha, ktorého prejav je vo svete každému rozumnému človekovi markantný, popieraš. Tvoje pripúšťanie a popieranie nemá rozumový, ani logický základ, ale je veľmi účelové. Čo sa Ti nehodí k spôsobu Tvojho života, to jednoducho poprieš. Veľmi pohodlné, nie?
▲
29.12.2007, 10:06
|
ale ja teda nepoznám žiadneho človeka čo boha vydel a nedajbože neakého ktorý zažil neaké
"znamenie z nebies"
|
|
|
40
|
Svedectvu ľudí neveríš ,akých ľudí? Práve naopak viera v Boha je pohodlná. Ľudia namiesto toho aby sa snažili sa len pomodlia a všetko nechajú na Bohu ,správajú sa zle kradnú, znásilňujú a tď. potom sa len pôjdu vyspovedať a môžu pokračovať ďalej. Rovnako ako sa im nechce uvažovať nad vznikom života ,najjednoduchšie je povedať stvoril nás Boh. To je podľa mňa pohodlné.
|
|
|
41
|
Najjednoduchšie je povedať, že všetko sa tu vytvorilo samo od seba. Ako by sa samo od seba mohlo niečo vytvoriť. Kniha sa napísala sama, podobne tak aj socha, alebo maľba - to je jednoduché a laické zmýšľanie. Vedci sa naopak veľmi zamýšlajú nad tým, ako to Boh urobil. Einstein sa s Bohrom dohadovali, či Boh pripustil vo stvorení určitú náhodnosť, alebo nie. Einstein argumentoval, že Boh nehrá kocky a Bohr mu oponentoval: "Prečo chceš Bohu prikazovať, čo má so svojimi kockami robiť?" Obaja boli veriaci a vychádzali vždy z viery v Boha. Nemôžeš spájať vieru v Boha s praktikami katolíckej cirkvi. Keď sa ti zdá, že cirkev robí niečo zlé, čo je v rozpore s Božou vôlou, tak to robiť nemusíš! Pre veriaceho je najvyššou autoritou Boh a nie kňaz.
|
|
|
42
|
Neverím ,že všetko vzniklo samo. Ani jedna z teórii nieje dokonalá. Boh ,kto stvoril Boha? Nemá začiatok ani koniec. Dokonca aj nesmrteľný sa musí narodiť(vzniknúť).Nikto sa nevrátil z druhého sveta aby nám to potvrdil. No ak sa tam raz stretneme uznám ,že si mal pravdu. No dovtedy sa môžeme len hádať 🙂 polemizovať o tom ako to bolo naozaj.
|
|
|
88
|
|
|
42. 02.12.2007, 12:29
Neverím ,že všetko vzniklo samo. Ani jedna z teórii nieje dokonalá. Boh ,kto stvoril Boha? Nemá začiatok ani koniec. Dokonca aj nesmrteľný sa musí narodiť(vzniknúť).Nikto sa nevrátil z druhého sveta aby nám to potvrdil. No ak sa tam raz stretneme uznám ,že si mal pravdu. No dovtedy sa môžeme len hádať 🙂 polemizovať o tom ako to bolo naozaj.
▲
07.02.2009, 23:08
|
uf niektorí diskutujuci pisali ako dabli ...skoda ze neprispievaju
|
|
|
43
|
Mily Richard Ty asi nepoznas samana Pabla Amaringa ajeho tvorbu ktoru si mozes kludne najst ak chces na internete
|
|
|
48
|
|
|
43. 02.12.2007, 12:45
Mily Richard Ty asi nepoznas samana Pabla Amaringa ajeho tvorbu ktoru si mozes kludne najst ak chces na internete
▲
29.12.2007, 10:07
|
|
44
|
Budem sa znova opakovať, netreba veriť všetkému, o čom sa píše v knihách. Autor žije z predaných výtlačkov, takže musí zvyčajne prikrášliť, aby sa lepšie predávalo.
A pokiaľ ide o otázku, odkiaľ sa to tu všetko vzalo, ja sa prikláňam k tomu, že všetkému je na príčine chémia. A tiež považujem hmotu, prírodu a bytie za prvotné; vedomie a myslenie len za vlastnosť hmoty. Osobne pre mňa, je táto teória prijateľnejšia. Ale nedá sa to dokázať tak isto, ako sa nedá dokázať existencia Boha. Takže je to tak 50 na 50. Dnes už pre dostatočne inteligentného človeka nestačí argument "Iní veria, tak ver aj ty, lebo inak ťa budú považovať za hlupáka!" Podľa mňa je práve takéto tvrdenie hlúpe. V tých našich hypotézach, nemá nikto istotu, a vôbec sa mi teda nepáči, keď Degon v príspevku napíše Richardusovi (ktorý tvrdí, že svoj život žije sám...), že " To, čo si povedal je riadne nereálne a scestné". Degon, to čomu veríš, nemusí byť pravda, preto neurážaj ľudí, ktorí si myslia niečo iné ako Ty. Kým se jedna z teórií nepotvrdí na 100 % (čo nebude asi nikdy), tak nikto nemá právo nadávať tu niekomu do hlupákov, alebo menej inteligentných.
|
|
|
67
|
Na strankach Pabla Amaringa najdes obrazy s duchovneho sveta ktore navstivil pri ayahuascovych ritualoch.
|
|
|
68
|
|
|
67. 07.01.2008, 21:05
Na strankach Pabla Amaringa najdes obrazy s duchovneho sveta ktore navstivil pri ayahuascovych ritualoch.
▲
07.01.2008, 21:57
|
PEt-erre poznáš knihy Carlosa Castanedu?
|
|
|
69
|
Poznam asi po 6. diel .Jamam racej knihu od Jiriho Kuchara Ayahuasca aneb tanec s Bohy.
|
|
|
79
|
K problematike "života večného" som objavil Ecykliku terajšieho pápeža. Možno bude zaujímavým prínosom do tejto problematiky.
SPE SALVI FACTI SUMUS
SPE SALVI - 1.část
Encyklika Papeže Benedikta XVI.
biskupům, kněžím, jáhnům, zasvěceným osobám a všem věřícím laikům
o křesťanské naději
Život věčný - čím je?
10. Dosud jsme mluvili o víře a naději v Novém zákoně a v počátcích křesťanství, bylo však rovněž neustále zřejmé, že se neutíkáme pouze do minulosti; reflexe se zajímá o život a smrt člověka jako takového a zajímá proto tady a nyní také nás. Musíme se proto nyní výslovně zeptat: je křesťanská víra také pro nás dnes nadějí, která proměňuje a drží náš život? Je pro nás "performativní", je poselstvím, které v nás utváří novým způsobem samotný život anebo je pouhou "informací", kterou jsme mezitím odložili a zdá se nám překonána aktuálnějšími informacemi? Při hledání odpovědi bych rád vyšel z klasické formy dialogu, kterým obřad Křtu vyjadřoval přijetí znovuzrozeného do společenství věřících a jeho znovuzrození v Kristu. Kněz se ptal nejprve na jméno, které rodiče svému dítěti vybrali, a pokračoval pak otázkou: "Co žádáš od Církve?" Odpověď: "Víru". "A co ti dá víra?" - "Život věčný". Podle tohoto dialogu hledali rodiče pro dítě přístup k víře, společenství s věřícími, protože ve víře spatřovali klíč k "životu věčnému". O to jde totiž dnes stejně jako včera právě ve Křtu, kterým se stáváme křesťany. Není to jen akt socializace v rámci komunity, nikoli jen přijetí do Církve. Rodiče se dožadují pro pokřtěné něčeho víc, očekávají, že víra, jejíž součástí je tělesnost Círve a jejích svátostí, daruje život, věčný život. Víra je podstatou naděje. Potom však následuje otázka: Chceme my opravdu toto, tedy žít věčně? Možná že dnes mnozí odmítají víru jednoduše proto, že se jim věčný život nejeví jako žádoucí. Nechtějí vůbec věčný život, ale ten přítomný. Víra ve věčný život se za tímto účelem jeví spíše jako překážka. Pokračovat v životě na věčnosti - bez konce - se jeví spíše jako odsouzení než dar. Touží se sice po co největším oddálení smrti. Avšak žít navždy, bez cíle může být vlastně jen nudné a nakonec nesnesitelné. To je přesně to, co řekl církevní otec Ambrož v pohřební promluvě nad svým zesnulým bratrem Satyrem: "Smrt sice nepatřila k lidské přirozenosti, ale stala se pak něčím přirozeným; Bůh neustanovil smrt od počátku, ale dal ji jako lék. Neboť člověk byl za svou zpronevěru odsouzen k denní lopotě, naříkal, těžce to nesl. Bylo třeba učinit konec tomuto zlému stavu, a tak měla smrt navrátit, co život ztratil. Nesmrtelnost bez milosti by byla spíše břemenem než ziskem."[6]A ještě před tím Ambrož říká: "Není třeba nad smrtí naříkat, neboť je nástrojem spásy všech.."[7]
11. Ať už Ambrož zamýšlel těmito slovy říci cokoli, je pravdou, že eliminace smrti nebo její neomezené oddalování by vystavilo zemi i lidstvo neúnosné situaci a ani jednotlivec by z toho neměl prospěch. V tomto našem postoji je ovšem jeden protimluv, který ukazuje na vnitřní protiřečení samotné naší existence. Z jedné strany nechceme zemřít; zejména ten, kdo nás miluje nechce, abychom zemřeli. Z druhé strany si však také nepřejeme pokračovat v neomezeném trvání a ani země není stvořena s takovouto vyhlídkou. Nuže, co tedy chceme doopravdy? Tento paradox našeho vlastního postoje vzbuzuje hlubší otázku: co je ve skutečnosti "život"? A co vlastně znamená "věčnost"? Jsou chvíle, kdy to nečekaně zjistíme: ano, snad právě tento - věčný "život" - by existovat měl. Popravdě řečeno: to, co ve své každodennosti nazýváme "životem", jím není. Augustin ve svém obsáhlém dopise o modlitbě adresovaném Probě, dobře postavené římské vdově a matce třech konzulů, napsal: V podstatě chceme jedno jediné - blažený "život", život, který je prostě životem, jednoduše "štěstím". O nic jiného v podstatě v modlitbě neprosíme. K ničemu jinému jsme nevykročili, pouze o to jde. Ale potom Augustin také říká: podíváme-li se lépe, ani nevíme, po čem vlastně toužíme, co bychom opravdu chtěli. Tuto skutečnost neznáme ani zbla. Ani v oněch chvílích, kdy si myslíme, že se jí dotýkáme, nedosahujeme jí. "Nevíme o co vlastně prosit", vyznává jedním slovem svatý Pavel (Řím 8,26). Víme pouze, že to není ono. Nicméně v tomto nevědění víme, že tato skutečnost musí existovat. "Je v nás totiž, jak se říká, učená nevědomost" (docta ignorantia), píše. Nevíme co bychom doopravdy chtěli, neznáme tento "pravý život", a přesto víme, že musí existovat něco, co my neznáme a k čemu se cítíme být přitahováni.[8]
12. Myslím, že Augustin tam vyjádřil velmi přesně a s trvalou platností existenciální situaci člověka, situaci, z níž vycházejí všechny jeho protiřečení a jeho naděje. Toužíme vlastně po životě samotném, tom pravém, ale zároveň to, k čemu jsme přitahováni, neznáme. Nemůžeme přestat se k tomu vztahovat a přesto víme, že všechno, co můžeme zakoušet či uskutečnit není to, po čem toužíme. Tato neznámá "věc" je pravou "nadějí", která nás přitahuje a její neznámé bytí je současně příčinou všech zoufalství jakož i všech pozitivních či destruktivních pohnutek vzhledem k autentickému světu i autentickému člověku. Slovo "věčný život" se snaží dát jméno této neznámé poznané skutečnosti. Nutně je slovem nedostatečným, které působí zmatení. "Věčný" v nás totiž vzbuzuje myšlenku nekonečného, a to nás odstrašuje; "život" nám dává pomyslet na život, který známe, který milujeme a nechceme ztratit a který je přesto nezřídka zároveň spíše námaha než zadostiučinění, takže zatímco jej z určitého hlediska chceme, z druhého jej nechceme. Můžeme se pouze snažit vyjít svou myslí z času, do něhož jsme uvězněni, a určitým způsobem tušit, že věčnost není neustálý sled kalendářních dnů, ale něco jako chvíle plná nasycení, v níž nás celek objímá a my objímáme celek. Jakoby to byl moment ponoření se do oceánu nekonečné lásky, ve které čas - dřívější a pozdější - už neexistuje. Můžeme se pouze snažit myslet, že tento moment je životem v plném smyslu, stále novým nořením se do nesmírnosti bytí, přičemž jsme jednoduše zavaleni radostí. Ježíš to vyjadřuje v Janově evangeliu takto: "Zase vás uvidím a vaše srdce se bude radovat, a vaši radost vám nikdo nevezme" (Jan 16,22). Musíme přemýšlet v tomto směru, chceme-li chápat, k čemu směřuje křesťanská naděje, co očekáváme od víry, od našeho bytí s Kristem.[9]
|
|
|
80
|
K problematike "života večného" som objavil Ecykliku terajšieho pápeža. Možno bude zaujímavým spestrením tejto polemiky.
SPE SALVI FACTI SUMUS
SPE SALVI - 1.část
Encyklika Papeže Benedikta XVI.
Život věčný - čím je?
10. Dosud jsme mluvili o víře a naději v Novém zákoně a v počátcích křesťanství, bylo však rovněž neustále zřejmé, že se neutíkáme pouze do minulosti; reflexe se zajímá o život a smrt člověka jako takového a zajímá proto tady a nyní také nás. Musíme se proto nyní výslovně zeptat: je křesťanská víra také pro nás dnes nadějí, která proměňuje a drží náš život? Je pro nás "performativní", je poselstvím, které v nás utváří novým způsobem samotný život anebo je pouhou "informací", kterou jsme mezitím odložili a zdá se nám překonána aktuálnějšími informacemi? Při hledání odpovědi bych rád vyšel z klasické formy dialogu, kterým obřad Křtu vyjadřoval přijetí znovuzrozeného do společenství věřících a jeho znovuzrození v Kristu. Kněz se ptal nejprve na jméno, které rodiče svému dítěti vybrali, a pokračoval pak otázkou: "Co žádáš od Církve?" Odpověď: "Víru". "A co ti dá víra?" - "Život věčný". Podle tohoto dialogu hledali rodiče pro dítě přístup k víře, společenství s věřícími, protože ve víře spatřovali klíč k "životu věčnému". O to jde totiž dnes stejně jako včera právě ve Křtu, kterým se stáváme křesťany. Není to jen akt socializace v rámci komunity, nikoli jen přijetí do Církve. Rodiče se dožadují pro pokřtěné něčeho víc, očekávají, že víra, jejíž součástí je tělesnost Círve a jejích svátostí, daruje život, věčný život. Víra je podstatou naděje. Potom však následuje otázka: Chceme my opravdu toto, tedy žít věčně? Možná že dnes mnozí odmítají víru jednoduše proto, že se jim věčný život nejeví jako žádoucí. Nechtějí vůbec věčný život, ale ten přítomný. Víra ve věčný život se za tímto účelem jeví spíše jako překážka. Pokračovat v životě na věčnosti - bez konce - se jeví spíše jako odsouzení než dar. Touží se sice po co největším oddálení smrti. Avšak žít navždy, bez cíle může být vlastně jen nudné a nakonec nesnesitelné. To je přesně to, co řekl církevní otec Ambrož v pohřební promluvě nad svým zesnulým bratrem Satyrem: "Smrt sice nepatřila k lidské přirozenosti, ale stala se pak něčím přirozeným; Bůh neustanovil smrt od počátku, ale dal ji jako lék. Neboť člověk byl za svou zpronevěru odsouzen k denní lopotě, naříkal, těžce to nesl. Bylo třeba učinit konec tomuto zlému stavu, a tak měla smrt navrátit, co život ztratil. Nesmrtelnost bez milosti by byla spíše břemenem než ziskem."[6]A ještě před tím Ambrož říká: "Není třeba nad smrtí naříkat, neboť je nástrojem spásy všech.."[7]
11. Ať už Ambrož zamýšlel těmito slovy říci cokoli, je pravdou, že eliminace smrti nebo její neomezené oddalování by vystavilo zemi i lidstvo neúnosné situaci a ani jednotlivec by z toho neměl prospěch. V tomto našem postoji je ovšem jeden protimluv, který ukazuje na vnitřní protiřečení samotné naší existence. Z jedné strany nechceme zemřít; zejména ten, kdo nás miluje nechce, abychom zemřeli. Z druhé strany si však také nepřejeme pokračovat v neomezeném trvání a ani země není stvořena s takovouto vyhlídkou. Nuže, co tedy chceme doopravdy? Tento paradox našeho vlastního postoje vzbuzuje hlubší otázku: co je ve skutečnosti "život"? A co vlastně znamená "věčnost"? Jsou chvíle, kdy to nečekaně zjistíme: ano, snad právě tento - věčný "život" - by existovat měl. Popravdě řečeno: to, co ve své každodennosti nazýváme "životem", jím není. Augustin ve svém obsáhlém dopise o modlitbě adresovaném Probě, dobře postavené římské vdově a matce třech konzulů, napsal: V podstatě chceme jedno jediné - blažený "život", život, který je prostě životem, jednoduše "štěstím". O nic jiného v podstatě v modlitbě neprosíme. K ničemu jinému jsme nevykročili, pouze o to jde. Ale potom Augustin také říká: podíváme-li se lépe, ani nevíme, po čem vlastně toužíme, co bychom opravdu chtěli. Tuto skutečnost neznáme ani zbla. Ani v oněch chvílích, kdy si myslíme, že se jí dotýkáme, nedosahujeme jí. "Nevíme o co vlastně prosit", vyznává jedním slovem svatý Pavel (Řím 8,26). Víme pouze, že to není ono. Nicméně v tomto nevědění víme, že tato skutečnost musí existovat. "Je v nás totiž, jak se říká, učená nevědomost" (docta ignorantia), píše. Nevíme co bychom doopravdy chtěli, neznáme tento "pravý život", a přesto víme, že musí existovat něco, co my neznáme a k čemu se cítíme být přitahováni.[8]
12. Myslím, že Augustin tam vyjádřil velmi přesně a s trvalou platností existenciální situaci člověka, situaci, z níž vycházejí všechny jeho protiřečení a jeho naděje. Toužíme vlastně po životě samotném, tom pravém, ale zároveň to, k čemu jsme přitahováni, neznáme. Nemůžeme přestat se k tomu vztahovat a přesto víme, že všechno, co můžeme zakoušet či uskutečnit není to, po čem toužíme. Tato neznámá "věc" je pravou "nadějí", která nás přitahuje a její neznámé bytí je současně příčinou všech zoufalství jakož i všech pozitivních či destruktivních pohnutek vzhledem k autentickému světu i autentickému člověku. Slovo "věčný život" se snaží dát jméno této neznámé poznané skutečnosti. Nutně je slovem nedostatečným, které působí zmatení. "Věčný" v nás totiž vzbuzuje myšlenku nekonečného, a to nás odstrašuje; "život" nám dává pomyslet na život, který známe, který milujeme a nechceme ztratit a který je přesto nezřídka zároveň spíše námaha než zadostiučinění, takže zatímco jej z určitého hlediska chceme, z druhého jej nechceme. Můžeme se pouze snažit vyjít svou myslí z času, do něhož jsme uvězněni, a určitým způsobem tušit, že věčnost není neustálý sled kalendářních dnů, ale něco jako chvíle plná nasycení, v níž nás celek objímá a my objímáme celek. Jakoby to byl moment ponoření se do oceánu nekonečné lásky, ve které čas - dřívější a pozdější - už neexistuje. Můžeme se pouze snažit myslet, že tento moment je životem v plném smyslu, stále novým nořením se do nesmírnosti bytí, přičemž jsme jednoduše zavaleni radostí. Ježíš to vyjadřuje v Janově evangeliu takto: "Zase vás uvidím a vaše srdce se bude radovat, a vaši radost vám nikdo nevezme" (Jan 16,22). Musíme přemýšlet v tomto směru, chceme-li chápat, k čemu směřuje křesťanská naděje, co očekáváme od víry, od našeho bytí s Kristem.[9]
|
|
|
|
