Nerozhodnosť

Nerozhodnosť-čo to vlastne je? Myslím tým – prečo je?Príklad:dačo chcem trebárs kúpiť.90% niečoho vo mne vravý-oplatí sa , chcem to ... Ale tých 10% mi povie – NIE ! A nakoniec to nekúpim.Ale prečo? Je v tom rozhodnutí aj intuícia , že to nemusí byť to správne alebo...?A vo vzťahu k nekakej osobe- viem že tento človek mi vyhovuje,bolo by mi s ním dobre , sedíme si skoro vo všetkom atď , ale napriek tomu ho pustím k vode. A naďalej si pritom uvedomujem že je to asi naj chyba v živote. Situácie môžu byť rôzne . Prečo sa v niektorých situáciách človek chová „nelogicky“ ? Je to ákási obrana proti sklamaniu v budúcnosti? Ale veď ak neskúsime , tak nezistíme. Napriek tomu sa tak občas chováme. Možno banálna otázka , ale zaujíma ma názor Vás. Hlavne ak mi odpovie Clear1. ranexil alebo Nadja , ich tu najviac „žerem“ . Jááááj , zabudol som na Mojku – tiež neodmysliteľní člen na DF.
Jasne že berem aj názory ostatných.Veď sme na DF - tak vo co go.

Človeče to si nastolil teda závažnú otazku ,už som tu tretí krát a vzdy ma napadá čosi ine . Videl som istý film ,dokument "The Secret" ,a keď tak nato myslím ,tam padla odpoveď na tieto dilemy . Človek čosi chce sám o sebe -intuitívne ,alebo srdcom vie čo je správne ,ale tiež je naučený roznym poučkám z nášho sveta ,od mudrych studovanych ludí ,ktorí zobrali peniaze a slavu za svoje knihy o tom ,čo je pre nás dobre a co nie -aj tak je to šit. A tak stojís pred rozhodnutím .volbou a busia tie kecy spolocnosti o comsi, posudky kde jakeho mudrca v tvoju mysel a tiež cosi čo iba vnímas skor ako nepocutelne bezpricinne ano ,alebo nie .CLovek ktory si vybera raz podla srdca a druhy krat podla rozumu dospeje do stavu uplnej nerozhodnosti -ved obe su cestami života a neviem o takom ,kto by dokazal kračat po oboch naraz. Takže treba zacat ist jednou .Vseobecne skor platí že volby srdcom zabazpecuju stastie a radostný život ,volby tej druhej strany radostný a pokojný život ,ale pre toho kto ti to do hlavy povkladal . Kapís to?

Ja som tiež velice nerozhodný... Alebo... Alebo nie ?

Nikdy nevieme čo sme urobili dobre a čo zle keď je to už za nami.Mne sa to stalo vela krát a možno som urobil dobre a možno ako píšeš som urobil to najhoršie rozhodnuťie v živote.Dám príklad.pred šiestimi rokmy mi zavolala moja kolegyńa s otázkou či by som nechcel niekedy snou niekam zajsť.Ja neuveritelne zamilovaný do inej baby ktorá o mna vôbec nemala záujem som povedal že nie.A kto vie.Možno keby som povedal áno niesom dnes sám a nezažijem do dnes tolko sklamania.

Mitsuman, vôbec nechápem, prečo som jednou z oslovených, keď je tu toľko múdrejších odo mňa... ja som tu len taký nečujný vánok... 🙂
Nerozhodní sme z viacerých príčin.Jednou z nich sú naše skúsenosti, raz sa nám potvrdí jeden predpoklad, podruhý raz to dopadne opačne - napríklad jednému človeku uveríš, a sklame ťa. Po tejto skúsenosti zožnú nedôveru aj tí, ktorí si to vôbec nezaslúžia, a ty koriguješ svoj názor na ľudí a zvažuješ, komu uveriť... a si nerozhodný 🙂
Každú skutočnosť posudzujeme z viacerých hľadísk, ktoré môžu viesť k protichodným záverom a opäť človek váha s voľbou, aké stanovisko zaujať. Žiaľ, nič nie je čiernobiele a my nie sme vševedúci... Takže záleží od toho, aké máš informácie, aj tie môžu byť navzájom si odporujúce, človek ich má uložené v mozgu a podvedome sa nimi nechá riadiť.
A keď ti ešte rozum radí niečo iné ako srdce, tak je to úplný galimatyáš, hm, ja sa vôbec čudujem, že sa vôbec niekedy vieme rozhodnúť, nie je lepšie si hodiť korunou? eee pardon, eurom?

Niekto by povedal, intuícia je niečo nadzmyslové, šiesty zmysel, ktorý ide mimo nás a sú ľudia väčšmi obdarení týmto ,ako ostatní.
Iný povie nič také neexistuje, všetko ma svoj dôvod, vštko sa dá logicky vysvetliť. Ukáž mi svoj vnútorný software, prečítam tvoje dáta, zmerám tvoje aktuálne zmyslové vstupy a čert by v tom bol aby som nezistil tvoj postoj, tvoje skutočné výstupy v reálnom čase....

intuiciu ma kazdy. iba ti "obdarenejsi" sa naucili na nu reflektovat. a vsetko to fungule presne tak ako si napisal

Ten "nelogický hlas", intuícia je vlastne podvedomie a všetky vnemy, ktoré náš mozog zachytí, hoci my si to vo vedomí ani neuvedomujeme (hlavne neverbálna komunikácia). Preto sa občas stane, že srdce aj rozum sa dá oklamať, napr. niekoho máme radi, aj rozum odsúhlasí, ale aj tak nám intuícia našepkáva, že niečo nie je celkom v poriadku, bliká červená kontrolka. V ostatných oblastiach platí primerane.