Nedostatok rodičovskej lásky

Na miesto toho, aby nás rodičia zahrnuli láskou, podporou a vychovávali nás k zdravému sebavedomiu, zaťažili nás obrovským bremenom vlastnej viny, pochybností, negatívnych emócií a ktovie, čoho ešte. Nie je to však ich vina. Väčšinou totiž rodičia robia len to, čo sa naučili od svojich rodičov. Ak ich rodičia nenaučili ako mať rád sám seba, nemohli to naučiť ani oni nás. Snažili sa len dať nám to najlepšie, čo v danej chvíli sami vedeli.

byt rodičom,je strasne tažke,vyznam tohto slova a poslania pochopiš,až ked maš svoje deti,tak,ako som to pochopila aj ja,až teraz si kolkokrat spomeniem na mamine vety,a jej dodatok,sak počkaj budeš mat deti,a je to naozaj tak,neviem,ale dokonalí rodičia asi neexistuju,aj ked sa mnohi snažime byt aspom dobrymi rodičmi,robime vo vychove vela chyb,učime sa celý život,a tak je to aj vo vychove, snažime sa do deti vkladat to najlepšie,nie je však doležite hladat dokonalost,doležite je lubit,a do domova vnašat harmoniu,ked v rodine vladne laska a porozumenie aj deti sa vychovavaju lahšie,pretože pocituju istotu a bezpečie,a to je prave to,čo by nam mal domov dat,pocit bezpečia a lasky......ja osobne,ked vidim deti,ktore rodičia zanedbavaju,boli ma z toho srdce......

Ľudská psychika je veľmi zložitá a mať ju v poriadku je pre veľa ľudí častokrát náročné. Žiaľ neobchádza to ani dospelých a zrelých ľudí. Preto by som radšej rodičov detí vo všeobecnosti neobviňoval z takýto vecí.

každý sme iný, z iného hniezda sme vyleteli, iným móresom nás učili naši, vaši, ich....ako sa mení doba, tak sa meníme aj my. Vyznávame iné hodnoty, sme rozhladenejší vďaka všetkým tým technickým vymoženostiam a tomu sa prispôsobuje celý náš život. Tak, ako sme nechápali našich rodičov v mnohých veciach, tak i naše deti nechápu nás. Vravíš, že ako nás vychovali,čo nás nenaučili. Je to možné, že ty si mala takú smolu, pre mňa boli moji rodičia vzorom, súdržnosť rodiny všetkých pokolení bola dokonalá, a snažila som sa to prenášať aj na svoje deti a vediem ich k tomu i teraz, hoci majú svoje deti a prichádzajú do veku okolo štyridsiatky. A predsa sa mi to nie vždy podarí. Ale jedno viem určite, to, čo som ich učila o súdržnosti a pomoci navzájom, to nezabudnú a len dúfam, že ani potom, keď zostanú bez nás, na to nezabudnú.

budem hovorit zo skusenosti. Rozvedení rodicia, zena sa nevedela z toho spamatat, lebo bola zvyknuta, na blahobyt, o nic sa nestarala iba o seba a deti. Muz sa s nou rozviedol a ona co urobila? vsetko riesila s jej 12 rocnou dcerou. a ked vravim vsetko, tak vsetko, diktovala jej smsky, ktore vypisovala exmanzelovej priatelke, huckala ju proti nej, nadavala pred dcerou skarede nadavky..dcera to tazko znasala, hlavne,ked si exmanzelovu priatelkou velmi velmi oblubila, mala v nej butlavu vrbu. Ked teraz exmanzelka aj jej mama hovoria zle o exmanzelovej priatelke,dcera to nevie zvladnut psychicky, lebo vie, aka v skutocnosti je a preto si sama ublizuje(kuzidlom si reze ruky a podobne)..a matka to stale stale nechape a trapi ju jej vylevmi, dokonca ju obvinuje,ze mam partnerku radsej ako ju, vypisuje jej smsky, ktore 12rocne dieta nevie pochopit..JE TO NORMALNE?? PRECO RODIC,KT.JE DIETA ZVERENE DO OPATERY DOSLOVA PSYCHICKY DEPTA??? ake mate na toto nazory? ako to treba riesit? PS: exmanzelka ma tiez samovrazebne sklony, teda nimi vydiera a vydierala...okolie