hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  rôzne  /  téma

Nedeľná chvíľka prózy 2

príspevkov
19
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 15.6.2008 11:16 J.Tull
posledná zmena 18.6.2008 20:37
1
15.06.2008, 11:16
Tento Richard bol čiesi nemanželské dieťa, ktoré ešte v útlom veku, vari ako šesťročné darovali rodičia akýmsi švajčiarskym horským pastierom, a tí ho odchovali, aby ho mohli používať na prácu. Rástol u nich ako divé zviera, pastieri ho nič nenaučili, naopak, už ako sedemročného ho posielali pásť stádo do mokra a chladu, takmer bez odevu a takmer bez potravy. Pritom si, pravdaže, nikto z nich nerobil výčitky a necítil ľútosť, naopak, zdalo sa im to celkom spravodlivé, lebo Richarda im darovali ako vec, a oni nepokladali za potrebné ani len kŕmiť ho. Sám Richard dosvedčuje, že v tých rokoch sa mu ako stratenému synovi v evanjeliu, strašne žiadalo zajesť si aspoň z tej kaše z pomyjí a otrúb, ktorou vykrmovali svine, určené na predaj, ale ani tej mu nedali a bili ho, ak ju ukradol sviniam. Tak strávil celé svoje detstvo a chlapčenstvo, až kým nevyrástol, a keď zmocnel, dal sa na zlodejstvo. Divoch si zarábal nádenníckou prácou v Ženeve, zárobok prepíjal, žil ako vyvrheľ, až napokon zabil a olúpil akého si starca. Zatkli ho postavili, pred súd a odsúdili na smrť. Lebo tam ľudia nie sú sentimentálni.
none
2
15.06.2008, 11:17
No len čo sa dostal do väzenia, zaraz ho obkolesili pastori, členovia všakovakých kresťanských spoločenstiev, dobročinné dámy a podobne. V žalári ho naučili čítať a písať, vysvetľovali mu evanjelium, vstupovali mu do svedomia, presviedčali ho, naliehali naňho, karhali ho, dorážali, až sa sám napokon priznal k svojmu zločinu. Pristúpil na ich vieru, vlastnou rukou napísal súdu, že je vyvrheľ a že konečne sa stal hodným toho, aby aj jeho osvietil Hospodin a zoslal naňho svoju milosť. Celá Ženeva bola vzrušená, celá dobročinná a nábožná Ženeva. Všetci, čo patrili k vyššej a dobre vychovanej spoločnosti, sa hrnuli k nemu do väzenia; Richarda bozkávali a objímali: „Ty si náš brat, na teba zostúpila milosť!“ A Richard iba plakal od dojatia: „Áno na mňa zostúpila milosť! Predtým som po celé svoje detstvo a chlapčenstvo bažil po žranici pre svine, ale teraz zostúpila aj na mňa milosť Božia a umieram v Pánu!“ „Áno, áno, Richard, umri v Pánu, prelial si krv a musíš umrieť v Pánu. Hoci nemáš vinu na tom, že si vôbec nepoznal Hospodina, keď si závidel sviniam žranicu, a keď ťa bili za to, že si im ju kradol /čo bolo od teba veľmi nepekné, lebo kradnúť je zakázané/, ale prelial si krv a musíš umrieť“. Nuž a nadišiel posledný deň. Vysilený Richard plakal a len jednostaj opakoval: „Toto je najkrajší deň môjho života, odchádzam k Pánovi!“ „Áno,“ volali pastori, sudcovia a dobročinné dámy, „toto je tvoj najšťastnejší deň, lebo odchádzaš k Pánovi!“ Všetko sa hrnie k popravisku za potupnou károu, v ktorej vezú Richarda, na koňoch i peši. Sprievod došiel k popravisku: „Umri, brat náš,“ volajú na Richarda, „umri v Pánu, lebo aj na teba zostúpila milosť!“ Potom brata Richarda, vybozkávaného bratmi, vyvliekli na popravisko, položili pod gilotínu a odfikli mu po bratsky hlavu za to, že aj naňho zostúpila milosť. Je to naozaj charakteristické.
none
5

2. J.Tull 15.06.2008, 11:17

No len čo sa dostal do väzenia, zaraz ho obkolesili pastori, členovia všakovakých kresťanských spoločenstiev, dobročinné dámy a podobne. V žalári ho naučili čítať a písať, vysvetľovali mu evanjelium, vstupovali mu do svedomia, presviedčali ho, naliehali naňho, karhali ho, dorážali, až sa sám napokon priznal k svojmu zločinu. Pristúpil na ich vieru, vlastnou rukou napísal súdu, že je vyvrheľ a že konečne sa stal hodným toho, aby aj jeho osvietil Hospodin a zoslal naňho svoju milosť. Celá Ženeva b...

15.06.2008, 11:55
F. M. Dostojevskij Bratia Karamazovovci
none
6

2. J.Tull 15.06.2008, 11:17

No len čo sa dostal do väzenia, zaraz ho obkolesili pastori, členovia všakovakých kresťanských spoločenstiev, dobročinné dámy a podobne. V žalári ho naučili čítať a písať, vysvetľovali mu evanjelium, vstupovali mu do svedomia, presviedčali ho, naliehali naňho, karhali ho, dorážali, až sa sám napokon priznal k svojmu zločinu. Pristúpil na ich vieru, vlastnou rukou napísal súdu, že je vyvrheľ a že konečne sa stal hodným toho, aby aj jeho osvietil Hospodin a zoslal naňho svoju milosť. Celá Ženeva b...

15.06.2008, 11:56
k vyššie uvedenému som zabudol uviesť:
F. M. Dostojevskij Bratia Karamazovovci
none
3
15.06.2008, 11:18
J.C. Hronský Jozef Mak

Zelený svit ovíjal svoje vlákna okolo drevených zrubov a šindľových striech. Oblôčik matere Jozefa Maka vydychoval ustaté, zomdlené, žlté svetlo a chladná hmla sa čudovala, tichšie si líhala na zem pod týmto oblokom. Vetra a ľudí nebolo, o tomto čase neštekali ani psi. Ani robotov nebudí bieda tak zavčasu, nie vtedy, keď sa začne spretrhávať noc. Ozrutné vrchy okolo chalúp zdali sa ozrutnejšími, v čiernej, jednofarebnej ploche viseli nad dedinou, zblízka sa skláňali, azda celkom na vrcholce smrečkov, čo tu i tam vyrastali zo dvorov, úzkych záhrad. Tenké, štíhle smrečky, splašené, neisté sťa nezvaní hostia na chudobnej hostine.
Iba hviezdy sa výrazne chveli nad vlhkým štítom strechy, hoci mali len také svetlo ako oblôčik na chalupe vdovy po Jánovi Makovi.
A keď nad Hudákovom rozknísal sa ospalý vietor a pobral sa ponad dolinu k východu, vtedy zabolelo materino lono naposledy a narodil sa Jozef Mak.
Jozef Mak, obyčajný človek, milión, ktorého nečaká na svete nik a nik ho spomínať nebude, keď sa zo života vráti.
Jozef Mak: milión. Čo sa spomína len ako ľudstvo, a nikdy nie ako človek.
none
4
15.06.2008, 11:19
A ženy okolo matere boli ospalé, ani toľko nepovedali, či je prišlé dieťa hodné alebo slabé, hoci sa toľko i v najhorších prípadoch povie. No i ľudskí ľudia sú zavše neľudskí, a že im Makova mater v tú chvíľu neodpúšťala, bolo preto, lebo nevedela, že je chvíľa veľkej borby, keď je nie noc, ani ráno, iba čas najtuhšieho a najsladšieho spánku, keď omdlieva i sila, i dobrota, i hriech, i rozkoš.
Neodpúšťala, lebo ani boľavé lono neodplašilo hrôzu z hrude, oba ťažké prsníky zavalili sa priam na srdce, a mater sa bála otvoriť ústa na otázku, či je nový život životom, alebo nesúca príťaž, o akej aj materi škoda rozprávať. Plakali jej kútiky úst, oči viseli na hrade, kde nebohý muž tvrdo zarúbal sekerou:
ZBOŽei POMOCi viBUDOVAL DOM TenTO MAK JANO rokU pANE 18 62 AVKUSTA 3 ho
A ona teraz v tomto dome porodila chlapca, čo nemohol byť ani Jano, nemal byť ani Mak. Nuž pozrela na ospalé ženy, nechala ich driemať, iba toľko, koľko si vynútilo lono a prsníky. Nuž pozrela na ospalé ženy, nechala ich driemať, iba synovi pošepla vedľa seba, synovi bezmennému a bezvládnemu, že lampu treba zahasiť, lebo vonku rozmohol sa svit.
Vtedy sa vytiahol spod šopy neveľký, uzimený chlapec, zastal si na podstení, skrížil si ruky na prsiach, dlaňami prikryl si plecia. Pomyslel si:
– Mater už v chyži nestonie, ticho je, iste už porodila... Budeme mať hanbu, mater i ja. Ako len porodila?... Koho by som sa spýtal?
Toto bol syn Jána Maka, a preto mohol byť i Jánom i Makom. Teraz ťažká zodpovednosť zvalila sa na neho zo strechy, preto sa schúlil pod samú stenu, položil si tvár na kolená a niečoho sa bál, až pokým nezačal driemať znova.
none
7
15.06.2008, 17:12
F. M. Dostojevský je mojím obľúbeným spisovateľom, pričom niekedy hovorím, že sa na jeho veciach neraz priam bavím - na jeho "štýle s nádychom vyššieho humoru", a nie aby som bol v nejakom "tmavomodrom rozpoložení". Samozrejme, písal aj vážne a o vážnych veciach.

Dostojevský o sebe a o svojej úlohe:
"Pri zachovaní úplného realizmu nájsť v človeku človeka... Pokladajú ma za psychológa; to je nesprávne, som realista vo vyššom zmysle, t. j. zobrazujem hlbiny ľudskej duše."

Václav Černý (filozof a teológ) z doslovu k románu Diablom posadnutí (Besi):
"A ešte niečo mi bráni stotožniť jednoducho a ľahko Dostojevského s výlučne ruským obsahom duše: bol Rusom do špiku kosti, no to, čo on sám hľadal - a nič iné ho nezaujímalo -, bol človek vôbec, človek ako taký, všeobecná ľudská spása, kvalita synovstva Božieho na tejto zemi, a tá ani v jeho očiach nemala domov na Rusi."
none
8
15.06.2008, 19:11
Krištof; ... ja som vedel, že napriek "mnohému", máme i "mnoho" spoločné. F. M. Dostojevskij je aj u mňa obľúbeným spisovateľom. Žiaľ román Diablom posadnutí nemám, ani som nečítal, ale určite si ho zoženiem.
Čítal si román Jozef Mak?
none
9
15.06.2008, 19:28
J.Tull,
jasné že máme čosi spoločné, napr. toho Dostojevského. Román Jozef Mak asi nepoznám. Teba ten román asi zaujal. Od tých starších slovenských si rád spomeniem na Fraňa Kráľa alebo na básnika Ivana Kraska napr. Poetika starej lyriky:
odkaz
none
10
16.06.2008, 17:03
Krištof; ... ďakujem za stránku. Jozefa Maka som prvýkrát uviedol najmä ako príklad toho, že poézia môže byť i v próze. Teraz som úryvok uverejnil, ako príklad "determinovanosti" "slobodnej" voľby. Podobne aj Dostojevského z dôrazom i na morálku.
none
11
18.06.2008, 15:12
J.Tull, ak máš v súvislosti s touto literatúrou (Jozef Mak, Bratia Karamazovovci...) nejakú myšlienku (napr. determinizmus či sloboda) a chcel by si o tom niečo povedať, môžeš tak urobiť aj vlastnými slovami.
none
12

11. Krištof 18.06.2008, 15:12

J.Tull, ak máš v súvislosti s touto literatúrou (Jozef Mak, Bratia Karamazovovci...) nejakú myšlienku (napr. determinizmus či sloboda) a chcel by si o tom niečo povedať, môžeš tak urobiť aj vlastnými slovami.

18.06.2008, 18:36
Krištof;
15. 6. 2008, 11:52
"Ak chceme niečo opísať, niekedy je lepšie porozprávať príbeh. K téme som uviedol úryvky v Nedeľnej chvíľke poézie 2." ... určite by som to nedokázal vyrozprávať lepšie a takto som i "zabil dve muchy jednou ranou".
none
13

11. Krištof 18.06.2008, 15:12

J.Tull, ak máš v súvislosti s touto literatúrou (Jozef Mak, Bratia Karamazovovci...) nejakú myšlienku (napr. determinizmus či sloboda) a chcel by si o tom niečo povedať, môžeš tak urobiť aj vlastnými slovami.

18.06.2008, 18:39
Krištof;
15. 6. 2008, 11:52
"Ak chceme niečo opísať, niekedy je lepšie porozprávať príbeh. K téme" /morálka, slobodná voľba/ "som uviedol úryvky v Nedeľnej chvíľke poézie 2." ... určite by som to nedokázal vyrozprávať lepšie a takto som "zabil dve muchy jednou ranou".
none
14
18.06.2008, 18:53
J.Tull, nemusíš to vyrozprávať "lepšie", no napr. mne z tých príbehov nemusí vyplývať presne to, čo tebe, takže keby si svoju myšlienku povedal ty, bolo by mi to jasnejšie.
none
15

14. Krištof 18.06.2008, 18:53

J.Tull, nemusíš to vyrozprávať "lepšie", no napr. mne z tých príbehov nemusí vyplývať presne to, čo tebe, takže keby si svoju myšlienku povedal ty, bolo by mi to jasnejšie.

18.06.2008, 19:11
Krištof; ... je to na dlhšie. Ale, keď sme už v Nedeľnej chvíľke prózy, tak stručne: "Sophina voľba" bola slobodná? A iné, keď "ponúknem" svoju manželku hosťovi, konám morálne?
none
16

15. J.Tull 18.06.2008, 19:11

Krištof; ... je to na dlhšie. Ale, keď sme už v Nedeľnej chvíľke prózy, tak stručne: "Sophina voľba" bola slobodná? A iné, keď "ponúknem" svoju manželku hosťovi, konám morálne?

18.06.2008, 19:24
J.Tull,
Sofiina voľba by bolo na dlhšie, predsa len je to celý román a neviem či je taká otázka najvhodnejšie v tej súvislosti.
K tej druhej téme, myslím, že ak je to naozaj tvoja manželka, ty si jej manžel a ide teda o manželský vzťah dvoch ľudí, nebolo by morálne "ponúkať" ju svojmu hosťovi. A ten hosť by nebol morálny, keby o takúto ponuku žiadal alebo by ju prijímal.
none
17
18.06.2008, 19:53
Krištof; ... človek je pri svojej voľbe determinovaný génmi, výchovou v rodine, v spoločnosti, svojím spoločenským postavením, usporiadaním spoločnosti, ktorej je členom atď ... a veľmi často je jeho voľba skôr "Sophinou voľbou" ako slobodnou.
... Keby bolo nemorálne "ponúknuť" svoju manželku hosťovi u eskimákov, tak by vyhynuli.
none
18

17. J.Tull 18.06.2008, 19:53

Krištof; ... človek je pri svojej voľbe determinovaný génmi, výchovou v rodine, v spoločnosti, svojím spoločenským postavením, usporiadaním spoločnosti, ktorej je členom atď ... a veľmi často je jeho voľba skôr "Sophinou voľbou" ako slobodnou.
... Keby bolo nemorálne "ponúknuť" svoju manželku hosťovi u eskimákov, tak by vyhynuli.

18.06.2008, 20:05
J.Tull,
skôr uvádzaš faktory, ktoré majú vplyv na vôľu; aj vôľa sa prejavuje najmä tam, kde sa treba pousilovať, keď treba niečo prekonávať a pod. Keby sa ľudia neriadili aj svojou vlastnou vôľou a svedomím, ale len vplyvmi okolia, asi by sa nikdy nedostali na vyššiu úroveň, obrazne povedané, ostali by niekde v jaskyni... "Slobodná vôľa" súvisí s tým, dostať sa ľudsky a duchovne na vyššiu úroveň, hoci to nie je vždy práve ľahké a jednoduché... a pre jedného to môže byť ešte o čosi ťažšie ako pre druhého...
Eskymáci nie sú pre prežitie odkázaní na ponúkanie manželky svojim hosťom; možno je to taký zvyk, ale potom dosť úbohý
none
19

18. Krištof 18.06.2008, 20:05

J.Tull,
skôr uvádzaš faktory, ktoré majú vplyv na vôľu; aj vôľa sa prejavuje najmä tam, kde sa treba pousilovať, keď treba niečo prekonávať a pod. Keby sa ľudia neriadili aj svojou vlastnou vôľou a svedomím, ale len vplyvmi okolia, asi by sa nikdy nedostali na vyššiu úroveň, obrazne povedané, ostali by niekde v jaskyni... "Slobodná vôľa" súvisí s tým, dostať sa ľudsky a duchovne na vyššiu úroveň, hoci to nie je vždy práve ľahké a jednoduché... a pre jedného to môže byť ešte o čosi ťažšie ako...

18.06.2008, 20:37
Krištof; ...Eskymáci boli pre prežitie odkázaní na ponúkanie manželky svojim hosťom;
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 127 504 B vygenerované za : 0.107 s unikátne zobrazenia tém : 36 412 unikátne zobrazenia blogov : 543 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

odkaz 1. Spoznaj, na čom si. 2. Nastav si ciele. 3. Sleduj, kam odchádzajú tvoje peniaze. 4. Míňaj menej na neužitočné veci. 5. Splácaj svoje dlhy čím skôr. 6. Spor si na ťažšie časy. 7. Vytvo...

citát dňa :

Prečo majú niektorí ľudia čisté svedomie? Pretože ho nikdy nepoužili.