Najkrajší e-mail

Môj najlepší priateľ otvoril šuflík od komody svojej manželky a vybral z hodvábneho papieru zabalený balíček. Nebol to len tak obyčajný balíček, bolo v ňom krásne dámske spodné prádlo. On ten balíček rozbalil a zadíval sa na ten hodváb a tie jemné krajky: "To som jej kúpil, keď sme boli spolu poprvýkrát v New Yorku. To mohlo byť asi tak pred 8 alebo 9 rokmi. Nikdy si to neobliekla. Chcela si to obliecť pri zvláštnej príležitosti. A teraz, myslím, že je ten pravý okamžik". Priblížil sa k posteli a položil to hodvábne prádielko k iným veciam, ktoré boli pripravené pre pohrebnú službu. Jeho žena totiž zomrela. Potom sa ku mne obrátil a povedal: "Neukladaj nikdy nič na zvláštny okamžik. Každý deň, ktorý žiješ je zvláštny okamžik." A ja stále dodnes myslím na jeho slová ........tie zmenili môj život. Dnes čítam viacej a upratujem menej. Sadnem si na balkón, kochám sa prírodou a ignorujem plevel, ktorý sa rozrastá medzi mojimi kvetinami. Trávim viacej času s rodinou, s mojimi priateľmi a menej v práci. Pochopil som, že život je zbierka skúseností, ktorých si máme vážiť. Odteraz si už nič neschovávam na neskôr. Denne používam svoje kryštálové poháre. Keď sa mi chce, tak si oblečiem moju novú koženú bundu i keď idem len cez ulicu do samošky. I môj najdrahší parfém použijem, keď sa mi zachce. Slová ako napr. "raz" alebo "pri príležitosti" už v mojom slovníku neexistujú. Keď to stojí za to, tak chcem robiť, povedať, počuť, i vedieť všetko hneď. Nie som si istý, čo by žena môjho priateľa urobila, keby vedela, že už zajtra nebude. "Zajtra", ktoré každý z nás berie na ľahkú váhu. Myslím, že by určite ešte zavolala svojim rodinným príslušníkom a svojim blízkym priateľom. Povedzme, žeby i zavolala pár ľuďom, s ktorými by urovnala pár nedorozumení a alebo by sa i pár ľuďom ospravedlnila za veci, ktoré boli nevyjasnené. Odpustila by možno všetko, čím ju kto ublížil. Tá myšlienka, že by povedzme ešte zašla do čínskej reštaurácie /jej zamilovaná kuchyňa/ sa mi páči.

To sú tie nevybavené maličkosti, ktoré by ma rušili, keby som vedel, že moje dni sú spočítané. Na nervy by mi tiež išlo, že viem, že se už nemôžem zísť s priateľmi, ktorých som chcel jedného "vhodného" dňa navštíviť. Na nervy by mi tiež išlo, že viem, že už nenapíšem dopisy, ktoré som chcel jedného "vhodného" dňa napísať. Že som svojom milým dosť často nepovedal, že ich milujem. Teraz neprepášem, neodložím a neuložím nič, čo mi robí radosť a čo prináša smiech do môjho života.

ANO- žiť na plno každý deň, ako keby mal byť ten posledný...snažím sa preto, lebo neviem kedy zomriem..
a deň kedy si sa ani raz nezasmial, si prežil nadarmo 🙂