Premýšlam za akeho režimu majú byty rakušania ???
V čom zmenil socializmus našu krajinu to ti prezradím
Prevrat, ktorý nás na desaťročia uvrhol do totality.
Verejnosť bola vo februári 1948 zmätená a iba málokto dokázal pochopiť, čo sa to vlastne deje.
Pred sedemdesiatimi rokmi sa v Československu dovŕšil proces, ktorý našu krajinu na vyše štyri dekády ponoril do tieňa totality. Komunisti ho oslavovali ako Víťazný február. Ako tento nezákonný prevrat prebehol a naozaj nebola šanca vyhnúť sa mu? A kto zaň nesie najväčšiu zodpovednosť?
Na pravé poludnie sa v celej krajine rozozneli sirény, vo veľkomestách sa k nim pridali aj klaksóny električiek. Rozhlas, naopak, na päť minút zmĺkol. A do československých ulíc sa vyrojilo dva a pol milióna ľudí, ktorí žiadali demisiu ministrov demokratickej vlády a novú vládu podľa komunistických predstáv. Prirodzene, nešlo o spontánne povstanie občanov. Tento generálny štrajk organizovali komunisti a kým časť občanov sa v ňom ocitla vedome, iní len podľahli davovej psychóze a ďalší zas nátlaku, ktorý sa vytvoril na pracoviskách.
Deň nato sa komunisti definitívne ujali vlády. Jediným viditeľným odporom voči nezákonnému puču v ich réžii bol pražský pochod asi piatich tisícok vysokoškolákov. Smerovali na Pražský hrad, k umierajúcemu prezidentovi Edvardovi Benešovi. Neprijal ich. Písal sa 25. február 1948, posledný z ôsmich dní prevratu, ktorý do dejín socialistického Československa vstúpil ako Víťazný február.
Étos a zmätok
„Boli to dni zmätku a neistoty s otvoreným koncom a veľmi kusými informáciami o tom, čo sa vlastne deje. Veď sme nemali nič okrem rádia, noviny boli neaktuálne skôr, než vyšli,“ spomínala na februárové udalosti dnes už nebohá Agneša Kalinová, bývalá redaktorka rádia Slobodná Európa; v tom čase 24-ročné dievča, veriace v socialistické ideály.
„Na škole to vrelo, viedli sa vášnivé debaty medzi katolíkmi, ľudákmi a komunistami, no bez akejkoľvek nevraživosti. Čo tento puč prinesie, sme vtedy absolútne netušili,“ pridal sa politológ a filozof Miroslav Kusý, v tom čase sextán na gymnáziu, ktorý revolučnému étosu takisto podľahol a až do augusta 1968 sa hlásil ku komunistickému režimu.
Inými slovami: verejnosť bola vo februári 1948 zmätená a iba málokto dokázal pochopiť, čo sa to vlastne deje. Vrátane tých občanov, ktorí komunistom fanúšikovali. A ani na Slovensku ich nebolo málo, v posledných demokratických voľbách pred nástupom totality v máji 1946 získali hlas takmer tretiny voličov.
Takže: čo sa to vlastne stalo? Ako to, že Československo, do druhej svetovej vojny jedna z najvyspelejších krajín sveta, sa z týždňa na týždeň na vyše štyridsať rokov ocitlo za hranicami demokratického sveta?
odkaz
