Nad hrobom

Bol zamračený deň a vietor sa mi smutne hral s vlasmi. V ruke som držal obrovský veniec s tými najkrajšími kvetmi. Stál som na hrobom a smutne hľadel naň.
-Vždy som ťa ľúbil a vždy ťa aj budem milovať.- zašepkal som a vietor moje slová niesol niekam hore, k nebesiam.
-Skončilo to hrozné šialenstvo, no nesmierne ma mrzí, že ty už nemôžeš byť pri mne.- pokračoval som v rozhovore s hrobom. Smrkol som.
-Škoda, že na chyby iných doplácajú nevinný!- Zadíval som sa hore a potom späť na hrob.
-Ja zajtra odchádzam ďaleko odtiaľto. Ku Malinovým príbuzným. Ten pán mi zachránil život. Ale sľubujem ti, že ťa budem pravidelne chodiť navštevovať - po týchto slovách som sa prežehnal, položil veniec na hrob a kľakol si ku náhrobnému kameňu. Pohladil som pozlátené písmenka, ktoré vytvárali meno Katka.

na hroby blízkych som dnes odniesla moje výtvory-venčeky z jedličky,tují ,šípok,brečtanu,nasušených kvetov...sviečky som nepálila,ale v tom tichu ( lialo ako z krhly ) som na chvíľu bola niekde inde.....

na chyby iných doplácajú nevinní

Ja neviem, co je so mnou, ale mna to tam vobec netaha ani len na tento sviatok...vsetkych svatych....ja sa s nimi radsej rozpravam tu doma....

veď preto som bola dnes,čo sa deje okolo toho sviatku :(((kopec umelých,gýčových vencov a výpary z nekvalitných kahancov,to ja nemusím