hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  rôzne  /  téma

moja poviedka 3

príspevkov
13
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 25.7.2011 16:38 J.Tull
posledná zmena 25.8.2011 08:35
1
25.07.2011, 16:38
"Som to ja ale hlupák. Skoro som zabudol. Priniesol som Vám skromný darček" roztržito, pod dojmom počutého, som mu podával knihu, ktorej výber mi sprvoti robil problémy. Prijal ju a pomaly, už som si zvykol na jeho plaché pohyby, rozbaľoval, dávajúc pozor, aby nepoškodil lacný obal. Prečítal názov a s neskrývaným záujmom obsah, i pár viet z rôznych stránok. Videl som na ňom, že ho zaujala. Opatrne ju položil na stôl a spýtavo sa na mňa zahľadel.
"Teória relativity ..."
Prerušil ma pohybom ruky. Všetka jeho plachosť, akoby čarovným prútikom bola odrazu preč. Jeho oči nadobudli stratenú istotu. Prezrádzali odhodlanie a akúsi, ťažko to vyjadriť slovami, nadpozemský pokoj, lásku.
"Manželka vám už iste povedala, že sa tým už nezaoberám. Podľa mňa, sme vo vede išli na to nesprávne. Skúmame vonkajší svet a pritom to dôležité, podstatné je v nás samých. Naše poznanie doteraz slúži k zabíjaniu a výroba stále modernejších, strašnejších strojov pre efektívne vraždenie, podporuje vedu a výskum. Pomocou vedy neničíme len samých seba navzájom, ale i všetko živé, dokonca drancujeme a ničíme i našu planétu ... a ak to takto pôjde ďalej zamoríme i vesmír ... Objavujeme prírodné zákony, ale skutočnosť nám uniká medzi prstami. Ak skúmame samých seba, tak len z lekárskeho hľadiska. Mali by sme sa zamerať na náš vnútorný svet a pochopíme svet ako celok ... Nie, nemám na mysli indickú filozofiu - čítal moje myšlienky - ani takzvané duchovné vedy. Viete, že som matematik, ak by som svoj pohľad, silou mocou, chcel prirovnať k nejakej filozofii, tak snáď k Pýthagorovi."
"Myslíte tajomstvo vo vlastných číslach, čísla ako stavebné prvky sveta?"
"Nie. Mám na mysli harmóniu sveta. Všetko je usporiadané podľa číselných vzťahov. Ukážte mi hocijakú vec, alebo dej, hocičo ... Všetko sa dá vyjadriť matematicky ..."
Doniesol hárky papiera a vysvetlil mi, ako je možné určiť polohu, tvar, pohyb, ale i farbu, zloženie, premenlivosť jednotlivých predmetov, rôzne deje ... celú krajinu, ak chceme. Mnohému som nerozumel, asi väčšine, ale snáď som pochopil, čo mi chcel naznačiť.
"Vedci hľadajú rovnicu všetkého a myslia si, že podobne ako som vám to na týchto jednoduchých príkladoch ukázal, ju aj nájdu. Ja si to však nemyslím. Môžu nachádzať len vonkajší svet a to vždy len čiastočne. Budú neustále zisťovať, že vedia málo, že vlastne nevedia nič. Podstata im bude unikať. Podľa mňa je potrebné nájsť číselné vzťahy, konštanty morálneho zákona v nás samých a vtedy máme nádej, že nájdeme podstatu, skutočnú rovnicu celého sveta ..."
none
2
25.07.2011, 16:40
Napriek protestom manželov Eddingtonových, rozhodol som sa ísť k bistru Hypatia, a zavolať na číslo, ktoré mi dal ochotný taxikár, pešo. Cestou som rozmýšľal nad slovami sira Eddigtona. Veril v jednotu prírody, hľadal pôvod zákonov prírody v ľudskom duchu, ktorý je základom ich racionality. Nástrojom pre pochopenie sveta sú čísla, matematika. Nebudem a vlastne ani nemôžem, dobre opísať túto zaujímavú teóriu, nielen preto, že nie som matematik .... Uvažoval som i o malej Heidi. Pri odchode som ju videl v húfe hrajúcich sa detí. Vymýšľala množstvo veselej zábavy, detských hier a dokázala do nich svojou úprimnosťou vtiahnuť aj tie, u ktorých sa dospelým, uznávaným psychiatrom, nedarilo prebudiť žiadny záujem. Bola zázračným liekom pre všetkých, skutočným slniečkom prinášajúcim ozdravujúce svetlo do životov poznačených tragédiami vojny ... Nedobrovoľne som prerušil chod svojich myšlienok. Práve som vychádzal na otvorené priestranstvo, keď som zazrel Johna Lundberga. Obozretne šiel okrajom poľa, snažiac sa nebadane dostať čo najďalej od ľudských obydlí. Vybral si dobre. Táto oblasť bola známa údajnými paranormálnymi javmi. Nechcel som rušiť jeho kruhy, odbočil som s cesty na lúku a kráčal tak, aby medzi ním a mnou bol pás lesa. Lúka rozvoniavala, a mäkkosť trávy lákala k odpočinku. Neodolal som tomuto vábeniu a ľahol si z rozpaženými rukami a hlboko vdy****úc vôňu materina dúšky sa zahľadel na nebo. "- celkom inak plynú oblaky po tomto vysokom, nekonečnom nebi. Ako to, že som to vysoké nebo skôr nevidel? A aký som šťastný, že som ho konečne zbadal. Veru, všetko je márnosť, všetko je klam okrem tohto nekonečného neba. Nič, niet nič okrem neho. Ba ani neba niet, ničoho niet, je len ticho a pokoj." ...
Zrazu sa zvečerilo. Vstal som a vybral sa k svetlám bistra Hypatia. Na ten citát z románu Vojna a mier som si iste spomenul pod dojmom prežitého v sídle sira Arthura Eddigtona. Keď sme sa lúčili svojím plachým spôsobom, ktorý bol v protiklade s jeho pevným stiskom ruky, mi ešte raz poďakoval za môj darček. Bola ňou knižka Teodora Munza Hľadanie skutočnosti.
none
3
25.07.2011, 17:57
...ahóóój! Už som si na teba brúsila pazúriky! Niééé, takle: Ten rozhovor so sirom Eddingtonom by mal byť dlhší, keď už si sa naňho tak dlho chystal a tešil. Mali by to byť presné citácie z jeho diela, lebo vkladať do úst takého veľkého vedca vlastné slová, alebo nejaké hypotetické, tak to by bolo nonsens. Ďalej, v časopriestore, kde si sa stretol s Eddingtonom spomínať akéhosi Johna Ludberga, ktorý sa narodí v roku 1968 a darovať sirovi knižku, ktorú napíše Teodor Munza v 21. storočí, no, na mňa moc. Ale teraz k múdrosti sira Eddingtona: So všetkou úctou k jeho práci a dielu...jeho smrťou zvedavosť ľudstva nezomrela, ani smrťou Richarda Feynmana. Vždy, pokiaľ tu budeme, budeme zvedaví a neuspokojí nás žiadny konečný vedecký či nevedecký verdikt na cete evolúcie ľudského vedomia. Je totiž bez hraníc.
none
4
25.07.2011, 19:32
Petrana; ... neboj sa. Bude horšie
none
5

4. J.Tull 25.07.2011, 19:32

Petrana; ... neboj sa. Bude horšie

26.07.2011, 12:06
...daj aj nejaké pikošky...
V dôsledku prísne tajnej práce bolo stredisko v Los Alamos izolované. Podľa jeho vlastných slov: „Neexistovalo tam nič, čo by som mohol robiť.“ Unudený Feynman si nachádzal rôzne zábavky: učil sa napríklad uhádnuť kombinácie číselných zámkov na skrinkách a pracovných stolíkov, skrývajúcich tajné dokumenty projektu. Pre žart raz zanechal sériu škodoradostných odkazov v uzamknutom stolíku svojho kolegu, čím v ňom spôsobil paniku, že cudzí špión sa dostal k tajným materiálom pre výrobu atómovej bomby. (Zaujímavosťou je, že Feynman si raz kvôli návšteve chorej manželky, požičal auto od Klausa Fuchsa, neskôr odhaleného skutočného špióna).
none
6

5. 26.07.2011, 12:06

...daj aj nejaké pikošky...
V dôsledku prísne tajnej práce bolo stredisko v Los Alamos izolované. Podľa jeho vlastných slov: „Neexistovalo tam nič, čo by som mohol robiť.“ Unudený Feynman si nachádzal rôzne zábavky: učil sa napríklad uhádnuť kombinácie číselných zámkov na skrinkách a pracovných stolíkov, skrývajúcich tajné dokumenty projektu. Pre žart raz zanechal sériu škodoradostných odkazov v uzamknutom stolíku svojho kolegu, čím v ňom spôsobil paniku, že cudzí špión sa dostal k tajným...

26.07.2011, 12:19
...spor Einsteina a Eddingtona by som tam určite spomenula...
odkaz
none
7
26.07.2011, 19:40
Zrazu som pocítil smäd. Dostal chuť na správne vychladené čapované pivo. Milujem pivo. Ak sa ocitnem v neznámom kraji, rád sedím pri pive v miestnych krčmičkách a pozorujem štamgastov. Hovorí sa: "podľa záchoda poznáš kultúru národa". Platí to aj o krčmách. Nekvalita nápojov, sortimentu, je priamo úmerná smradu v nich. Z takýchto pajzlov rýchle vycúvam, nech by ma trýznil seba väčší smäd. Našťastie ma bistro Hypatia, čo sa hygieny týka, príjemne prekvapilo. Napriek preplnenej miestnosti bolo v nej čisto. Aj keď tu mnohí fajčili, dym nebolo cítiť. Vôňa čokolády sa miešala s vôňou kávy a ešte čohosi neznámeho, snáď orieškového likéru. Horšie to bolo z výzdobou, ktorá plne zodpovedala jej vonkajšiemu vzhľadu. Bola rovnako vykudrilinkovaná. Z bielych latiek boli urobené vyčačkané "ploty", vytvárajúce rôzne veľké boxy. Pripomínali pergoly v záhradách bohatých mešťanov. Už tu chýbali len sadrové sošky trpaslíkov a bocianov. Na stene, v každom takto vytvorenom boxe, visel obraz. Musím uznať, aj keď práve takéto obrazy veľmi nemusím, predsa len trochu vylepšovali celkový dojem. Väčšinou to boli celkom slušné imitácie Fragonarda a Bouchera. Pristúpil som k dlhému barovému pultu ktorého koniec som z tohto miesta nevidel, pretože končil oblúkom. Bola na ňom pípa, miesto na umývanie pohárov, vzadu kávovar, stroj na horúcu čokoládu, a typická barová zrkadlová vitrína plná rôznych pohárov, šálok a rôznorodých fliaš vín, likérov i tvrdého alkoholu. Zaujalo ma však, že netradične začínala veľkým maľovaným sklom. Pod ním visel letáčik: „Každý z vás nosí v sebe účtovníka, hodinky a balíček ****a.“ a kriedový papier s oznamom: „Česť sa kupuje a predáva ako riť ...“.
„Dobrý večer. To je imitácia „Veľkého skla“ Duchampa. Málokto z hostí si prezerá práve tento obraz. Väčšina má radšej tie erotické naokolo“. S priateľským úsmevom sa mi prihovoril barman, ktorý si všimol moje postávanie pri pulte bez toho, aby som si objednal.
„Veď aj v tomto je erotika. Jeho názov je predsa „Nevesta vyzliekaná svojimi mládencami do konca“ opätoval som jeho úsmev.
„Vidím, že ste skutočný znalec. Budete si priať?“
„Rád by som si zatelefonoval a dám si čapované pivo“
„Telefón je tam na konci oblúka zakrytý tou skrinkou a pivo bude za minútku s ča****ou ako má byť.“
Prešiel som na druhú stranu pultu. Aj tu bol letáčik a dva kúsky popísaného kriedového papiera. Na letáčiku stálo: „Životom musíme prejsť, nech sme ktokoľvek, celkom nahí, s hudbou citlivých hľadačov, všestranne pripravený na slávnosť ..." Na prvom papieri som čítal: „Dada nič necíti, dada nie je nič, nič, nič. Je ako vaše nádeje: nič. Je ako vaše raje: nič. Ako vaše idoly: nič. Ako vaši hrdinovia: nič.“ a na druhom: „Dada kladie nad čin a nad všetko: POCHYBOVANIE. Dada pochybuje o všetkom. Dada je pásovec. Všetko je dada. Nedôverujte dada. Antidadaizmus je choroba, autokleptománia; normálny stav človeka je dada. Ale skutoční dada sú proti dada.“
Nie toto ma však odradilo od telefonovania. Zazrel som box pre dvoch, ktorý som predtým nemohol vidieť pre pseudorokokový stĺp, ktorého bolo, pravdepodobne jediným účelom, zakrývať ho. Nezaujal ma ani tak obraz, ktorý síce spadal do rovnakého obdobia, ako ostatné, ale bol „o inom“. Bola to imitácia Wateauho Gilleta. Zaujala ma žena. Ale aká žena. Mala nakrátko ostrihané ryšavé vlasy a oči sfarbené do zelena. Bola oblečená v mini šatočkách, aké sa nosili na prelome 60. a 70. rokov dvadsiateho storočia. Boli červené, bez rukávov a zapínali sa dlhým skrytým zipsom na chrbte. Napriek tomu, že nemali výstrih, dávali tušiť pevné prsia, ktoré napriek svojej veľkosti, nepotrebovali podprsenku. Na dlhých dohneda opálených nohách nosila červené topánky s vysokým opätkom. Bola to Sophia Loren, Marylin Monroe a Marlen Jobert i Shirley MacLaine v jednom. Ani nie tak niečím konkrétnym. Predstavovala sexepeal týchto štyroch známych herečiek v jednej osobe. Ba čo viac, bola stelesnením ženskej sexuality. Usmiala sa a kývla mi, aby som si prisadol. Obzrel som sa. Nechcelo sa mi veriť, že to pozvanie patrilo skutočne mne. Pokynul som barmanovi ukážuc mu, kam mi má poslať pivo a pristúpil som bližšie k nej. „Zdravstvuj master. Som Margaréta.“
none
13

7. J.Tull 26.07.2011, 19:40

Zrazu som pocítil smäd. Dostal chuť na správne vychladené čapované pivo. Milujem pivo. Ak sa ocitnem v neznámom kraji, rád sedím pri pive v miestnych krčmičkách a pozorujem štamgastov. Hovorí sa: "podľa záchoda poznáš kultúru národa". Platí to aj o krčmách. Nekvalita nápojov, sortimentu, je priamo úmerná smradu v nich. Z takýchto pajzlov rýchle vycúvam, nech by ma trýznil seba väčší smäd. Našťastie ma bistro Hypatia, čo sa hygieny týka, príjemne prekvapilo. Napriek preplnenej miestnosti bolo v n...

25.08.2011, 08:35
...plytváš slovom milujem.
none
8
26.07.2011, 19:46
Petrana; ... ďakujem za podnetné príspevky. Budem /teda aspoň dúfam/ na ne reagovať po poslednej časti poviedky. Túto som práve dopísal a neviem ako budem z časom, ale snáď sa dočkáme
none
9
28.07.2011, 15:41
...miesta, kde sa moje "racio" nebije s tvojim mysterióznym prístupom k istým skutočnostiam, sú fajn. Chýba mi vysvetlenie v úvode, čo sa týka impulzu k napísaniu tejto poviedky. Ale v názve by si mal doplniť, Moja mysteriózna poviedka. A prepáč mi tú verbálnu agresivitu.
none
10

9. 28.07.2011, 15:41

...miesta, kde sa moje "racio" nebije s tvojim mysterióznym prístupom k istým skutočnostiam, sú fajn. Chýba mi vysvetlenie v úvode, čo sa týka impulzu k napísaniu tejto poviedky. Ale v názve by si mal doplniť, Moja mysteriózna poviedka. A prepáč mi tú verbálnu agresivitu.

03.08.2011, 17:23
Petrana; ... čítam, že si na príjme. Impulzom bola téma Gugu Sokola odkaz Názov poviedky som zatiaľ neprezradil /moja poviedka nie je jej názov, už som to spomínal, prečo som tému takto nazval/
A prepáčiť? A čo? Necítim sa nijako dotknutý Do mňa môžeš na mňa sa zmestí
none
11
03.08.2011, 17:28
Petrana; ... tlačí ma čas, ale vrátim sa ... snáď
none
12

11. J.Tull 03.08.2011, 17:28

Petrana; ... tlačí ma čas, ale vrátim sa ... snáď

03.08.2011, 17:31
...dobre, ale ešte neumieraj!
none

najnovšie príspevky :

havran [zobraz vlákno] pred 3 hodinami
prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 115 803 B vygenerované za : 0.079 s unikátne zobrazenia tém : 36 272 unikátne zobrazenia blogov : 539 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

odkaz 1. POČÚVAJ bez prerušovania 😉 2. HOVOR bez obviňovania 😉 3. DÁVAJ hojne 😉 4. MODLI sa neprestajne 😉 5. ODPOVEDAJ bez hádok 😉 6. HOVOR pravdu 😉 7. UŽÍVAJ si bez frflania 😉 8. BOHU...

citát dňa :

Veľa čítaj, píš, premýšľaj, aby si sa vedel vyjadriť až budeš chcieť.