Moja mama

So svojou matkou mam normálny vzťah. Nie som ani týraná, zneužívaná, utlačovaná....ale nie som ani vnímaná. Keď s ňou hovorím, tak reaguje len ako mechanický stroj, rozoberie fakty a vypľuje odpoveď. Takže je pre mňa vždy nepríjemné s ňou hovoriť o svojich problémoch. Lenže ja som komunikatívna a túžim aby sa so mnou rozprávala. Preto sa snažím s ňou hovoriť o všetkom možnom. ( podvedome sa stále snažím nájsť tému, ktorá by ju zaujala). Ale väčšinou to vyzerá tak, že len veľa rozprávam ja a ju to unavuje. Občas mi niečo odpovie aby ma uspokojila. Som ako vyhladovaný pes, ktorý túži po jej skutočnom záujme. A to už dávno nie som týnedžerka. Už som sa s ňou viackrát o tomto rozprávala, ale stále nechápe rozdiel medzi počúvaním a vypočutím. Viem, že nemôžem žiadať niečo čo mi asi nikdy nedá, ale z tohto pramení väčšina nepríjemných stretov v každodennom živote. Je to moja matka, ale cítim sa pri nej osamelá. Z pohľadu z vonku, pre cudzích ľudí sa takto určite nejaví. Je prijemná, vtipná, inteligentná. Ale zase nejaví záujem o pevné priateľstvá. Túžim aby ma vypočula keď hovorím, miesto aby nevyriešila a tak ukončila rozhovor,...aby bola so mnou keď mi na niečom záleží...aby aspoň občas prejavila uznanie.... Toto všetko som jej už hovorila. Bez pochopenia. Trochu sa obávam, že keď nastane čas, že už jej pomoc nebudem potrebovať,nebudem mať už ani záujem ju vidieť.

daja z toho čo pišeš,mam len pocit,že sa citiš nepochopena(ale možem sa samozrejme mylit),no rovnako nepochopena životom sa može zas citiť tvoja mamina z roznych inych dovodov,ja viem podla seba,že obcas by som sa najradšej k svojej mame rozbehla,lahla si do jej postele,schulila sa do klbka,poplakala,mama by ma prikryla,pohladila po vlasosoch navarila by mi dobry mätovy čajik,ale ked ju niekedy sama vidim,aka je ubolena,svoje tužby davam radšej bokom,pridem k nej ja,objimem ju,pohladkam a necham plakať,vtedy by som ju najradšej rozpučila samou laskou,aby nebola smutna,a ono to vzdy tak nejak prejde,a kazde nase stretnutie nakoniec konči humorne,tak si vravim,že som rada za kazdu chvilku,že mam mamu,že je ešte tu,nebud na maminu taka prisna,nauč sa ju lubiť taku aka je,bez ocakavani,uvidiš,že vas vztah sa bude uberať inou cestou.

nie si sama, ktorá má takú mamu

Veľmi dobre ti rozumiem, ale dobre urobíš, ak mame budeš hovoriť iba neutrálne - bežné veci . Ty sa zaujímaš o jej problémy? Všetko čo hovoríš ide mimo nej, nakoľko tvoja mama nevie byť iná , taká ako by si chcela ..nie je to v nej. Nespoliehaj sa na mamu, že ti bude oporou a pod. Určite to s tebou prežíva ..ale nedokáže ti poradiť, podporiť , pomôcť..nevie byť taká ako si ty predstavuješ..a ver že má ťa rada, len je možno "jednoduchá" v myslení. A hlavne že je dobrá ako človek ..odporúčam ti a dobre urobíš ak sa vyhneš náročným debatám., a ver tomu, že keď nebudeš tak vnútorne "požadovať" mami záujem, začneš sa na celý problém pozerať inými očami.

👍: dorota

ja suhlasim s onykou

ja suhlasim s dorotkou

👍: dorota

ja suhlasim s winry

ja suhlasim s dorotkou, ze suhlasi s winry

👍: dorota

Súhlasím

👍: dorota

Idem si prečítať tému

suhlasim.

Zmierit sa,akceptovat a obratit sa tam kde ti bude poskytnute 🙂

je dobré sa odosobniť, lebo inak sa človek stáva otrokom vlastných "prianí" , ktoré sú len v podobe nenaplnených predstáv z očakávania. )