Modlitba za nášho Fera.

Otče náš, ktorý si na nebesiach,
s Ježišom Kristom, ktorý je v nás,
my spolu v Duchu Svätom,
rastieme spolu nádherný strom.

Nezáleží na tom, z akého je pera,
táto skromná modlitba za Našeho Fera,
nehlaď na naše slabosti a viny,
prijmi ju a teš sa spolu s nami.

A čo by sme pre neho u Teba prosiť mali,
ešte aj to by sme od teba poradiť chceli,
my biedne deti ľudskej rodiny,
zjav nám to, ty Boh náš jediný.

Nech sú Ti milé jeho skutky,
modlitby prosby aj zármutky,
nech Ti je jeho myseľ čistá
a noha ruka vždycky istá.

Nech žehná iba v tvojom mene,
vyplní naše túžby vyslovené,
a nech napĺňa Tvoj večný raj
dušami dobrých ľudí až po okraj.

Nech sa tam u Teba spolu všetci raz zídeme
a potom spolu s tebou sa tešiť budeme
a zo všetkými, ktorých ti tam pred nami
poslali podobní Ferovia ich skutkami.

Zaraď ho medzi tých Tvojich vyvolených,
čo pohládzajú duše utrápených
veď chudobných tu máme stále medzi nami,
nech sa ich ujíma a kŕmi ich dobrotami.

Nech rastie jeho svätá moc,
Príď mu aj v tomto na pomoc,
Nech zákony zla sa rúcajú
A mysle naše nech na lepšie dúfajú.

Nech uznáva ho celý svet
A vidí v ňom len čistý kvet
Nech jeho skutky berú dych
A my všetci, vidíme sa v nich.

Dopraj mu Bože takej radosti,
Aby sa vždy trafil do Tvojej múdrosti
Milosrdenstva Tvojho nech dosť máva
A nás nech učí, ako sa rozdáva.

Nech mu ten druhý nekalí viac oči
A nech od neho čo najďalej bočí,
Nech rozozná vždy jeho klamy
Rozlíši dobro od zla a jeho špiny.

Nech tento strom cirkvi našej
Rastie viac do neba ako na zem
Nech nevracia sa nikdy k zlému
Pomôž, ťa prosíme, v tomto jemu.

A vždy, keď zoberie si do ruky pero,
Tento náš milovaný pápež Fero,
Pozri mu ponad plece na popísané listy
Nech sme tu s Tebou a sním stále čistý.

Nech sme vždy čistí vo svojej istote
A spokojní, ako po dobrej robote,
Nech spolu s ním ku tebe kráčame
A pred Tvoj trón spolu na kolená padneme.

Tam nech sa končí snaha tohto sveta
a všetko zlo, čo tu dnes okolo nás lieta
nech premení sa na mizerný prach
nech tu nezostane ani satanov pach.

O to, Ťa bože, prosíme
a odpusť nám aj to, o čom nevieme
a nech je vrchovato nasypaná tvoja miera,
vyslyš nás, keď prosíme za Našeho Fera.

Nech nám je Pastier Tebou daný
a Ježišom a Duchom svätým milovaný,
na posilnenie a očistenie našej viery
a zárukou života na zemi v pokoji a mieri.

Keď si sa kedysi prechádzal v Rajskej záhrade,
Ty bože náš, stvoriteľ a Otec
Nech nejdeme sa viacej skrývať za pec,
Nech s čistou dušou pred Teba si staneme
A tvoju svätú tvár nakoniec uzrieme.

....zabudol si na AMEN!

áno, správne si ho doplnil.

nabzlo - samozrejme , že pomáhajú , len sa pozri ako si farárkovia žijú - teda otázka stojí komu ako? Aj Lenin napísal román "Što delať ? " Tiež to bola taká modlidba , aj Rúfus napísal "Modlidbičky" - vidím to tak , že kým sa v hlavách nerozsvieti , tak je to márne. Keď si však uvedomíš ako usilovne pracuje propaganda priamo , či nepriamo na zhášaní "Iliičových lam****ek" tak jedine čo je jasné je to , že kapitálu vyhovuje jedine tma v hlavách najmä mladej generácie.

Rúfus je jediný básnik na svete, ktorý mi dokázal natlačiť do oči slzy. Keby bol Nor, alebo Švéd, určite tú Nobelku má a práve o neho stratila u mňa nobelova cena na cene. nobelovcci nám môžu akurát tak závidieť, že aj takíto ľudia medzi nami žili.

elo ..napríklad aj toto je pekné :

Bolo mi ľúto

Tak ešte raz a možno naposled:
ja som si nevyvolil tento svet.

To svet si vybral mňa.
A neomlúval sa mi.

Modlitba za Havrana a Nablzlo

Otče náš, ktorý si na nebesiach
s Ježišom Kristom, ktorý je v nás
my spolu s Duchom svätým,
tvoríme ne DF perfektný tím.

Je tu však jeden Nablzlo spolu s havranom,
akoby ich niečo uhryzlo, neveria naším snom
a Tvoje svetlo v naších hlavách vidia ako tmu,
ale my nevidíme, čo tam oni zase majú dnu.

Vidia nám do hláv a my nevieme ako,
ako sa mohli dnuká prebúrať
a všetko nám tam prekutať.
Našťastie, keď nakoniec už boli dnu,
nenašli nič viac iba tmu.
Myslia si, že farárkovia žijú ako v žite
a pritom ani jeden z nich nesníva o byte.

Rúfusa, Lenina, všetko majú v kope
a vraj sa im bez Teba, žije celkom dobre.
Nuž, nie je sa čo diviť, týmto pánom dvom
veď dneska väčšina, kydá na cirkevný strom.

Ich duše sú bez tvojho svetla, pane
a preto Ťa prosíme a modlíme za ne,
zapáľ v ich hlavách iskierku nádeje
a ich duše očistí od zloby, čo nehreje.

Dopraj im, prosíme, trochu Tvojho svetla
aby im svitlo, že nie si ľudstva tohto metla
že si náš Otec a Boh jediný
a odpúšťaš nám naše viny.

A keď sa to podarí a budú mať v hlavách zasvietené
ukáž im potom, ako to máš všetko zariadené.
Ako si všetko vymyslel a stvoril
a ako sa ti každý živý tvor pokoril.

Okrem tých, samozrejme, čo ešte stále sú Ti proti,
tým zase prosíme, dopraj viac ochoty
pochopiť tvoje božie slovo
tak nech je Amen a hotovo.

neviem či si týmto správne trafil klinec po hlavičke ..ale predpokladám že sú šťastní a veselí aj bez toho..snáď tvoju snahu ocenia.

Toto si sám "zmotal" alebo ti niekto pomáhal ?
"že si náš Otec a Boh jediný
a odpúšťaš nám naše viny"
Tvoja duševná porucha je tvoj problém čo ťa vodí za nos...
a kam ťa dovedie a čo ti odpustí je úplne jedno ...
možno raz bude liek čo ti pomôže a podobne ostat. veriacim...

elemír..tvoja manželka je tiež rovnakého razenia ako ty ?

nebola, ale je. Aspom tak sa mi to zdá, lebo toto je súkromie každého z nás, kde si nelezieme, aj keď sme manželia.Keď sme sa brali bol je otec predseda strany. Vlastne ja som bol vtedy tiež ateista ako hrom. Ale do strany som aj na naliehanie nešiel a potom som to cítil až do 89, vrátane ŠTB. V 88 som bol tri mesiace pri Študgarte a podarilo sa mi vybaviť (?????), aby za mnou prišla. bolo to týždeň a jej otec opatroval za ten čas naše deti a presviedčal ich, že mama s otcom sa už nevráti. Keď prišiel s deťmi ku vlaku, ktorým sa mala vrátiť, vedel z ktorého vagónu vystúpi, lebo bol ručňovodič. Ale on sa postavil s deťmi na druhý koniec nástupišťa. Keď odišiel vlak aj ľudia, zostala manželka stáť sama na nástupišti a deti so svokrom tiež zostali na opačnej strane nástupišťa a samé s ním stáli ešte dlho, aj keď ľudia a vlak odišli. Iba neskôr sa navzájom zbadali. Žena mala so sebou počítač a veci, čo som za tri mesiace zarobil a kúpil, všetko nechala tam a utekala za deťmi, cez slzy vraj ani neidela a vraj aj spadla, ale keď dobehla k deťom, nemohli sa v plači od seba odtrhnúť hádam aj štvrť hodinu. Zahanbený svokor sa medzi tým vydal smrom ku kufrom, lebo tušil, že tam niečo bude. Dovtedy svojho otca milovala, ale potom mu vraj nadala ako tej poslednej svini.

ano je to súkromie..prepáč, ) inak si to pútavo opísal..aj keď príbeh života je smutný../ a priznám sa, toto je jediná tvoja reakcia ktorú som celú prečítala ..))