hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  náboženstvo  /  téma

Miroslav Tížik: Náboženstvo vo verejnom živote na Slovensku 1

príspevkov
3
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 6.11.2012 07:42
posledná zmena 6.11.2012 09:33
1
06.11.2012, 07:42
Všímal som si napríklad aj názvy politických strán a v ktorom období začali pribúdať medzi politickými stranami také, ktoré sa priamo deklarujú ako kresťanské. V istom období vôbec nikto neriešil túto otázku, existovalo iba KDH, ktoré sa priamo definovalo ako kresťanská strana. Postupne sa stalo, že v súčasnosti okrem jedinej nie je žiadna politická strana, ktorá by sa nedeklarovala za stranu, ktorá má kresťanský základ alebo sa pokúša narábať s agendou kresťanstva.

odkaz
none
2
06.11.2012, 07:54
Miroslav Tížik: Náboženstvo vo verejnom živote na Slovensku

Už na štatistických údajoch vidieť, že historicky práve Česko bolo katolíckou krajinou na rozdiel od Slovenska, ktoré bolo nábožensky pluralitnou krajinou. Toto bolo východisko pri vzniku Československa. V českých krajinách bolo 95 percent ľudí katolíkov, na Slovensku to bolo iba necelých 70 percent. Zvyšných 30 percent obyvateľov Slovenska boli príslušníci iných vyznaní, predovšetkým evanjelici, pravoslávni, gréckokatolíci, bola to teda nábožensky relatívne pluralitná spoločnosť. V Česku vlastne neexistovala nejaká významná menšina. Jediné delenie bolo absolútna väčšina katolíkov a maličký podiel židov. Potom pár rokov po vzniku republiky došlo k oddeleniu Československej cirkvi husitskej od katolíckej cirkvi. Ale ešte v roku 1950 bola konfesionálna štruktúra v Čechách a na Slovensku identická v tom zmysle, že asi 95 percent ľudí sa prihlásilo k náboženstvu. To bol rok 1950, druhý rok po nastolení ľudovodemokratického zriadenia a ľudia sa ešte prihlasovali k vierovyznaniu. Vtedy konfesionálna štruktúra ukazovala, že Čechy boli stále pluralitné iba vďaka tomu, že tam bola Československá cirkev husitská, ktorá vznikla za prvej republiky niečo ako národná cirkev odčlenením od katolíckej. Slovensko zostalo oficiálne rovnako pluralitné, aké bolo za prvej republiky, aké bolo pred vznikom Československa a aké je do súčasnosti. Ale v súčasnosti sa už Slovensko neprezentuje, že je to nábožensky pluralitná spoločnosť. Postupne bol aktívne vytvorený obraz Česka ako ateistickej, bezvereckej spoločnosti a slovenskej ako katolíckej. To ukazuje, že argumentácia komunistickou minulosťou je nešťastná, dalo by sa to nazvať, že je to falošná korelácia, čo sa dá ukázať práve na porovnaní týchto dvoch krajín. V Česku používajú ten istý argument, že úbytok veriacich spôsobil komunizmus, na Slovensku sa ten istý argument používal, až do súčasného sčítania obyvateľov, na zdôvodnenie, že veriacich pribúda, teda že sa dobieha to, čo za socializmu bolo potlačené. V Česku zasa tvrdia, že ich vtedy tak ateizovali, že už nikto nechce a nevie vo viere pokračovať. Pri tomto porovnaní dvoch krajín, ktoré až do roku 1993 fungovali v rámci jednotného politického aj právneho systému, sa ukazuje, že tento argument stojí na vode, že nie je dobré sa opierať o tento typ argumentu, ktorý v podstate nevysvetľuje nič.

Zaujímavé pre moje analýzy boli rôzne politiky, ktoré sa v rôznych režimoch odohrávali a to, ako ľudia reagovali na rôzne typy opatrení, prijímané za prvej republiky alebo neskôr. Ale tu by som sa radšej oprel o historika Jana Rychlíka, ktorý sa pokúšal vysvetliť, prečo vlastne vznikol obraz stotožňovania Slovenska s katolicizmom a spájal to práve so vznikom Československej republiky. Myslím si, že je to dôležitý argument pre pochopenie ďalších období, keď sa štát alebo politici vracajú ku katolicizmu ako zdroju kolektívnej identity. Rychlík to dáva do súvislosti práve s obdobím vzniku prvej ČSR, keď došlo k zápasu o lojalitu voči štátu, a práve mnohí maďarskí a maďarónski katolícki kňazi odmietli podpísať lojalitu voči novému štátu, kvôli čomu mnohí odišli do Maďarska. Viacerí síce deklaráciu lojality podpísali, ale pre nich znamenal vznik Československej republiky, keďže mala sekulárny program, oslabenie politických a mocenských pozícií v rámci štátu. Preto práve katolícka cirkev začala v prvopočiatku najintenzívnejšie mobilizovať národnú identitu na princípe slovenskej národnej identity spojenej s katolicizmom. Katolícki kňazi boli v tomto prvorepublikovom období najaktívnejší tvorcovia identity a práve oni najaktívnejšie stotožňovali aspekt národný s aspektom katolíckym. A tento istý aspekt sa objavil aj v roku 1993 pri vzniku republiky. Práve takéto sily najintenzívnejšie podporovali vznik Slovenskej republiky a legitimizovali existujúcu vládu. Bola to práve katolícka cirkev alebo veľká časť katolíckej cirkvi, pre ktorú to mohlo mať pri vzniku samostatného štátu rôzne dôvody. Časť sa hlásila k vojnovej Slovenskej republike, časť sa dištancovala od prvej Slovenskej republiky, no bola za samostatnú Slovenskú republiku. No dôležité bolo, že to bol najsilnejší kolektívny a pomerne vplyvný verejný aktér, ktorý legitimizoval vznik Slovenskej republiky.

Tu som objavil istú historickú paralelu. Kedy dochádza k stotožňovaniu národného a náboženského princípu? Je to práve v obdobiach, ktoré by sa by dali nazvať ako kríza identity, ale kríza identity v tom význame, že sa mení politická štruktúra, mení sa režim, hľadajú sa zdroje legitimity a niekto ponúka práve takéto legitimizačné nástroje. V prvom aj druhom prípade to bola katolícka cirkev, ktorá ponúkala nejaký zdroj, na základe ktorého je možnosť mobilizovať verejnosť a daj jej možnosti sebaidentifikácie.
Spomínal som, že zlomovým rokom vo vzťahu štátu a cirkvi bol rok 1993, ale ešte výraznejším, keď došlo vlastne ku kanonizácii charakteru štátu, bol rok 2000. V roku 1993, keď si pozrieme legislatívu, sa v tejto oblasti na prvý pohľad takmer nič neudialo. Jediným zákonom bol zákon o reštitúciách, prijatý ako v prvej postkomunistickej krajine - v Česku dokonca doteraz zápasia s problémom reštitúcií. Reštitučný zákon však zároveň nastolil nerovnováhu oproti dovtedajšiemu princípu, presadzovanému ešte za federácie, že štát má byť nábožensky a ideologicky neutrálny. V roku 1989 bolo základnou požiadavkou Verejnosti proti násiliu, ktorá je niekedy dezinterpretovaná, odstránenie kontroly štátu nad cirkvami, čo dnes mnohí interpretujú, že to bola požiadavka na odluku. Po osemdesiatom deviatom bola odstránená kontrola štátu nad cirkvou pri zachovaní určitých prvkov, ktoré boli ešte z roku 1949, to znamená zachovanie platov kňazom a financovanie kancelárií cirkví. Dalo by sa povedať, že to je model, rozšírený aj v niektorých západných krajinách, tu sa Československo po revolúcii priblížilo k západu, došlo k nastoleniu náboženskej slobody, skončila sa represia v oblasti náboženského života a zostal zachovaný takýto typ status quo.

Ale potom, pri vzniku Slovenskej republiky došlo práve k prijatiu reštitučného zákona, ktorý spôsobil zmenu základov štátu. Teraz by som aj špekuloval, či boli reštitúcie legitímne - lebo sa pri nich odvolávalo na to, že sa vráti cirkvi majetok, no ako som pri štúdiu, ani za slovenského štátu cirkev nebola vlastníkom mnohých majetkov, ktoré sa jej potom „vrátili", lebo cirkev ich iba dlhodobo spravovala, mala ich v správe. Tak ako ich spravovala za prvej Československej republiky, keď tiež nebola vlastníkom ale len správcom mnohých majetkov. Ale preto, lebo to bolo zapísané, že sú v správe katolíckej cirkvi, katolícka cirkev ich zreštituovala. Dostala do súkromného vlastníctva niečo, čo predtým v jej vlastníctve ani nebolo. No pre vzťahy štátu a náboženstva je dôležité, že katolícka cirkev začala disponovať pomerne dôležitým ekonomickým bohatstvom, ktoré, samozrejme, interpretovala, že je bezcenné, lebo bolo zničené. Ale to už by bolo na iné diskusie. Dôležité podľa mňa je, že došlo k nastoleniu nerovnováhy. Na jednej strane štát pokračoval v uplatňovaní neutrálneho modelu, to znamená, že financoval platy kňazom ako určitým spôsobom verejným činiteľom, no na druhej strane už nad nimi nemal kontrolu a cirkvi sa stali autonómnejšie, ako boli do roku deväťdesiattri, teda za federácie. A vďaka reštituovaným majetkom sa stali vplyvnejšími.

Toto bol jeden z dôležitých zákonov, ktorý v tom čase ešte nikto neproblematizoval, no odvíjali sa od neho ďalšie nerovnosti voči iným reštituentom. Žiadna iná kategória reštituentov nemala takú podporu štátu, ako mali práve cirkvi. Napríklad pri zabezpečovaní katastrálnych máp, ktoré vypracovával štát v prospech cirkvi cez rôzne úľavy a podobne. Ostatní reštituenti, ak dostali naspäť zbúranú budovu, nedostali žiadne odškodné. Cirkvi dostávali rôzne kompenzácie, či už na výstavbu kostolov a podobne, čo bolo zdôvodnené, že ide za nápravu starých krívd. Takáto nerovnováha sa posilnila v roku 2000 prijatím Vatikánskej zmluvy, teda Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Zmluva narušila viaceré princípy dovtedajšieho ešte stále relatívne nábožensky neutrálneho štátu a došlo k privilegovaniu jednej cirkvi nad ostatnými cirkvami, čiže k nastoleniu náboženskej nerovnosti. Explicitne to síce trvalo iba rok a pol, no implicitne to trvá do súčasnosti. Explicitne rok a pol preto, že po roku a pol bol prijatý ďalší zákon, ktorým bola zmluva s ďalšími registrovanými cirkvami. Nerovnosť zostáva dodnes preto, že zmluva s Vatikánom (Svätou stolicou) je medzinárodná, teda je za určitých okolností parlamentom nevypovedateľná, zatiaľ čo druhá zmluva je prijatá iba na národnej úrovni, má teda inú právnu silu.

Vatikánska zmluva nastolila na Slovensku určitý model, podľa ktorého neskôr začal štát definovať, kto je preňho legitímny partner v oblasti náboženského života, lebo nasledujúca zmluva bola urobená iba ako kopia Vatikánskej zmluvy. Náboženským vzorom sa stala katolícka cirkev, jej organizácia a princípy učenia. Zmluva bola pripravená Vatikánom, bola prispôsobená katolíckej cirkvi a obsahovala záväzky pre štát, aké sú pre ďalšie cirkvi irelevantné. Takým je napríklad záväzok prijať zmluvu o výhrade svedomia. Žiadna iná cirkev nerieši túto agendu, žiadna iná cirkev to nemá ako súčasť svojho učenia. Ide teda o vnesenie princípu, ktorý rieši záujmy iba jedného náboženského aktéra. Takto došlo prijatím Vatikánskej zmluvy k zavedeniu viacerých typov nerovností.
👍: Romanov
none
3

2. 06.11.2012, 07:54

Miroslav Tížik: Náboženstvo vo verejnom živote na Slovensku

Už na štatistických údajoch vidieť, že historicky práve Česko bolo katolíckou krajinou na rozdiel od Slovenska, ktoré bolo nábožensky pluralitnou krajinou. Toto bolo východisko pri vzniku Československa. V českých krajinách bolo 95 percent ľudí katolíkov, na Slovensku to bolo iba necelých 70 percent. Zvyšných 30 percent obyvateľov Slovenska boli príslušníci iných vyznaní, predovšetkým evanjelici, pravoslávni, gréckokatolíci, b...

06.11.2012, 09:33
Vladko, ty konáš ako gestapák. Načo sem kopíruješ celý text? Každý si to môže prečítať tam, toto je diskusné fórum. Tu sa má diskutovať, a nie tapetovať. Nabudúce sa nestrápňuj!
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 92 603 B vygenerované za : 0.090 s unikátne zobrazenia tém : 36 413 unikátne zobrazenia blogov : 543 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

Je veľmi zaujímavé, že naše presvedčenie nám bráni spoznať pravdu... Vlastne, po nej aj pátrať. Poznáme to všetci, ale málokto proti tomu aj bojuje, a aj keď bojuje, veľakrát bez úspechu. Zato máme všetci túžbu o svojej verzii pravdy poúčať druhých ...

citát dňa :

Je lepšie rozsvietiť sviečku, ako zaoberať sa tmou.