Metonýmia

etonýmia sa zakladá takisto ako metafóra na využití podobných (príbuzných) významov, ale nejde o vzťah podobnosti, ale súvislosti. Metonýmia existuje hovorová a básnická. Hovorovou (lexikálnou) je napríklad – „pije už tretí pohár“ – obsah toho pohára.

Metonýmia má množstvo druhov. Najdôležitejšia z nich je synekdocha, ktorá sa pri klasifikácii stavia do tej istej roviny ako metafóra a metonýmia. Synekdocha vyjadruje vzťah časti k celku, a pretože ja tento vzťah obojstranný, tradičná poetika rozlišuje 4 typy synekdochického prenesenia významu:

1) pars pro toto (časť nahrádza celok) – „Moja noha tam nevkročí“
2) totum pro parte (celok nahrádza časť) – „Prišlo tam celé mesto“
3) species pro genere (druh nahrádza rod) – „Sýty hladnému neverí“
4) genus pro specie (rod nahrádza druh) – „Prsteň s drahým kameňom“

metonymiA:
Zámena jedného slova alebo slovného spojenia iným slovom alebo slovným spojením na základe vonkajších vzťahov alebo vecnej súvislosti. M. možno rozdeliť na viacero druhov:
1. Namiesto pomenovania ľudí sa použije výraz, ktorý označuje miesto alebo priestor, kde žijú [ulička drieme]
2. Namiesto názvu ľudí alebo udalostí sa použije názov historického obdobia [„vek lebiek prebitých a prestrelených snov“ = obdobie vojny]
3. Namiesto konkrétneho výrobku sa použije látkové podstatné menom [dopili flašku = víno]
4. Zamieňa sa príčina za následok, alebo naopak [víťazstvo - vavrín - víťazstvo]
5. Namiesto výrobku, výtvoru sa použije meno výrobcu, autora. [čítal Dostojevského]
6. Namiesto názvu ľudí sa použije výsledok ich práce. [zápisnice, grafy, nuly do ulíc sa vyhrnuli]

..........................
an@fora:
Figúra, ktorá vzniká opakovaním tých istých slov alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov. [Ostávajte zdravé vilky nocou zmietnuté
Ostávajte zdravé hlavy tŕnim ovité
Ostávajte...
..............................................................
anakolút:
Defektná konštrukcia, ktorá vzniká narušením začatej vetnej schémy čiže vybočením z väzby uprostred vety. [pr. „Sestra včera, keď sa vrátila zo stanice, bolo jej smutno (namiesto: bola smutná)]
.............................................................

poézia nabitá obrazovosťou (metafora, alegoia, metonymia, symbolika) ..

Odkiaľ si prišla k nám?
A načo ti je slovo?

Hovoriť to isté,
len povedať to novo?

Hovoriť takisto,
no rieknúť čosi nové?

Čo nám to ukrývaš,
báseň, v tom tvojom slove?

A rozmnožuješ ním
i poznanie i krásu.

Vestálka večného.
A pritom dcéra času.
]