Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

Metódy bývalej ŠtB ako som ich poznal

16
reakcií
293
prečítaní
Tému 11. decembra 2018, 19:37 založil Scarllete.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
05. 07. 2015
10
30. 09. 2018
1
24. 07. 2015
14
 
 


1.
označiť príspevok

Scarllete žena
   11. 12. 2018, 19:37 avatar
autor:
Anton Srholec

Anton Srholec

Ústav pamäti národa (ÚPN) sa snaží z dokumentov, ktoré vyrábala a zhromažďovala ŠtB, vyťažiť pravdu o nás. Podľa mojich vlastných skúseností obete prenasledovanej komunistickým režimom, je pohľad ŠtB pohľadom oka, z ktorého trčia brvná, na pravdu odrazenú v krivom zrkadle. Cítim potrebu očistiť svoje meno, lebo len tak je možné vyjaviť celú pravdu a zachovať ju pre nasledujúce generácie. Dúfam, že ÚPN okrem formálneho zhromažďovania dokumentov vytvára aj priestor pre takéto snahy a ja to chcem využiť. Pre začiatok Vás žiadam, aby ste tento list priložili k môjmu spisu v archíve ÚPN. Pokiaľ sa bude niekto zaujímať o moju osobu a dokumentáciu ŠtB o mne, tak Vás žiadam, abyste mu v prvom rade odovzdali kópiu tohto listu.

V päťdesiatych rokoch, keď prišli komunisti k moci, do bezpečnosti povolali robotnícke kádre a bývalých partizánov. Boli to väčšinou jednoduchí mladí muži, so skromným vzdelaním, oddaní strane a vláde, niektorí mali "maslo na hlave", zločiny páchali počas vojny, niektorí aj ako gardisti -"tvrdá päsť robotníckej triedy".

Do "Starého mlyna" v Leopoldove som sa dostal r. 1951 ako člen dvadsaťčlennej skupiny väčšinou duchovných a študentov teológie, ktorých pochytali pri pokuse preplávať Moravu. Odmietal som podpísať, že som vatikánsky špión. Prokurátor pred súdom vôbec nereagoval na moju poznámku, že som zápisnicu podpísal pod nátlakom a ukázal som mu aj dieru po vybitom zube. Najviac týrali vedúcich našej skupiny Dp. Zemana a pána Totku. Keď z nich vytĺkli, že útek organizoval p. Fero Buzek, saleziánsky spolupracovník z Bratislavy, týchto troch najviac bili. Jeden z nich bol na vedľajšej cele. Počul som, ako buchli dvere, odviedli ho a po dlhom čase som počul, ako ho vlečú v deke po zemi, otvorili dvere, šúchanie sa tam skončilo a zabuchli sa dvere. Pán Buzek bol dobitý niekoľko razy a zničili mu tam aj nervy. Na celý život bol tým poznačený. Mal pocit stáleho prenasledovania a svoj život ukončil tým, že vyskočil z okna. Mnohí sa domnievajú, že mu niekto z okna "pomohol".

Zápisnice, urážky a poníženia, ktorých sa mi dostalo počas môjho desaťročného väzenia sa do mojich spisov vôbec nedostali. Vyšetrovanie na tábore Rovnosť, kde som celé mesiace pracoval bez voľného dňa, som opísal vo svojej knižke "Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov" (s. 94 a nasl.).

Na táboroch boli spolupracovníci, tzv. bonzáci, často mužovia pochybných mravov, s malým trestom v nádeji na odpustenie druhej polovice trestu. Podmienečné prepustenie bolo často príčinou spolupráce. Udávali nás, že sme sa stretali, modlili, že sme čítali tajne prinesenú literatúru, študovali nemčinu alebo angličtinu, kto sa s kým stretol a podľa možnosti aj o čom sme hovorili. Hoci som mal odpykanú polovicu trestu, potom dve tretiny, ani som sa len neopovážil požiadať o podmienečné prepustenie. Napokon ma prepustili po 10 rokoch väzenia v rámci generálnej amnestie v roku 1960.

V zúfalej situácii počas výkonu trestu som sa skoro potešil, keď ma odviezli do Nitry na vyšetrovanie a vyšetrovateľovi, ktorý predo mnou urazil Krista som drzo sťažoval prácu, ako je opísané v citovanej knihe (s. 146 a nasl.). Vtedy už vyšetrovatelia nesmeli biť vyšetrovancov. Celých desať rokov väzenia som niesol biľag, alebo hrdý titul "farár", hoci som od kňazstva bol ešte ďaleko. Nikdy ma nevyzvali k spolupráci.

Hovorilo sa, že majú aj "likvidačné čaty". Niektorý trestný čin sa dá vysvetliť aj ako priestupok alebo nešťastie, napr. ak niekto pri autonehode zabil človeka. Za to mohol byť dosť vysoký trest alebo nebol ani súd a vinníka "uvarili", pustili na slobodu s podpisom, že v pravý čas urobí požadovanú vec. Podobní ľudia iste vraždili kňazov a aj mňa fyzicky napadli na fare v Perneku.

Zásada, ktorú som si osvojil "dvaja sú rada, traja zrada" znamenala aj imperatív nikdy nespomínať mená. Ak som sa odvážil pred podozrivými rozprávať, vždy skôr v teoretickej rovine, kde som obhajoval kresťanstvo ako nádhernú ľudskú vec. V porovnaní s marxizmom a s vtedy bežným "vedeckým svetovým názorom" oni boli diletanti a ja, hoci som málo vedel, mal som v diskusii prevahu. Nemali argumenty.

Keď som bol v manuálnej práci, rovno pri lopate, zdalo sa mi, že o mňa nemajú záujem.

Podobne aj keď som odišiel do Ostravy, kde som pracoval pri vysokých peciach. Čudujem sa, že sú o mojej činnosti desiatky stránok hlásenia. Svoje názory som zastával a o nich rozprával slobodne, vhod aj nevhod. Našli sa ľudia, čo referovali.

Do Bratislavy som prišiel so štátnymi skúškami z jazyka nemeckého aj anglického. Zdalo sa mi, že "stopy sú pozametané". Pracoval som vo Výskumnom ústave opracovania hydiny a neskoršie za polovičný plat ako vychovávateľ v Bratislavskom stavebnom podniku. To boli roky 1968-69, dubčekovská doba, odmäk. Stretal som sa s mladými ľuďmi, zúčastňoval som sa všetkých manifestácií, zdanlivo bolo všetko v poriadku. Až teraz zisťujem, ako prísne ma sledovali. Veriaci priatelia mi pomohli získať pas, po prvý raz v živote!, zariadili mi aj možnosť vycestovať do Talianska, potrebné víza vybavili v Prahe. Veľa kvôli mne riskovali. V mojich spisoch si to odrazu pripisuje ŠtB, že vraj "oni" ma poslali do Talianska! "Oni" to len vedeli, evidovali a dodatočne ma chceli diskreditovať tým, že si bez môjho vedomia pripísali zásluhu!

Keďže som bol svedkom krvavých kúpeľov, utýraných, postrieľaných a popravených a aj z Ríma som sa v čase normalizácie vrátil dobrovoľne len z lásky k tomuto národu, boli presvedčení, že mi vo Vatikáne zverili mimoriadne poslanie. Pôsobil som ako kostolník v Blumentáli. Prijal ma na žiadosť môjho provinciála Dp. Dermeka pán kanonik Mogiorossi. Tu začali, po 20 rokov žalárovania a sliedenia, ďalšie aktivity ŠtB zamerané na moju osobu. Keď ma telefonicky pozvali na Februárku "podať vysvetlenie", tak som sa podľa vlastných predstáv snažil viesť dialóg a po jednomich "lámať". Radikálne som odmietol počúvať informácie a dezinformácie, ktoré na mňa nasypali a zaujal som postoj náboženského svedka. Rozhovor som smeroval k teologickým problémom. Tak som sa cítil sebaistejšie a oni tomu málo rozumeli (a marxizmu ešte menej). Veril som, že trochu potrápim aj ja ich, tušil som, že v nich rastú pochybnosti.

K spolupráci ma ústne ani písomne nikdy nevyzvali. Zaujímali sa o saleziánov, s ktorými som prerušil všetky kontakty okrem najzákladnejších. Nebolo čo prezradiť. Preložili ma na malé farnosti: Pernek kde ma aj fyzicky prepadli, Zálužie, Záhorská ves, Vysoká. Prísne sledovaný. Prestal som chodiťaj na kňazské schôdze. Občas ma navštevovali tajomníci aj referenti. Bolo to v dobe, keď zavraždili Poláka, Šmistra a Coufala. Zatajil som, že som ich poznal a že som o tom vedel. Dokázal som mlčať ako hrob o osobách a v živote som nikoho neudal. Tie roky som žil v samote, v napätí medzi veľkým strachom a zodpovednosťou za veriaci ľud, ktorý bolo treba chrániť. Mal som kontakty s mnohými ľuďmi v náboženskom aj občianskom odboji (Lehký, Čarnogurský), s chartistami (D. Němcová, V. Malý, R. Gombík, M.Zajíček...). Distribuoval som náboženskú literatúru a biblie, prekladal som knižky, písal do samizdatových časopisov a stretal sa s malými skupinami. Neverili mi. Hovorili mi, že ak sa dačo zomelie, vždy tam figuruje moje meno. Odmenu mi neponúkali, ani by som neprijal. Kávu a víno sme pili vždy z môjho. Vedel som, že by som dostal aj faru v niektorom meste, ponúkali mi, aby som si urobil doktorát alebo aby som išiel na dovolenku do zahraničia. Všetko som odmietal. Nepokladal som sa za "veľkú rybu", ktorú sa usilovali uloviť, oni mali iný názor. Nechceli uveriť, že som sa vrátil do vlasti bez osobitného poslania "vatikánskeho špióna".

V pastorácii som nepreháňal poslušnosť cirkevným predpisom. Voči cirkvi som bol ako aj dnesveľmi súcitný a solidárny, ale aj kritický. Veľa som čítal a malsom odvahu experimentovať. Často aj z núdze. Napr. aby miništrovali aj dievčatá, veriaci aby si viedli farské financie, v škole som nepoužíval katechizmus, pre kostol som skladal a presadzoval aj rytmické piesne, chcel som osloviť a zapojiť hlavne mladých a to sa nepáčilo ani "im", ani pánom v Trnave. Vedel som si predstaviť ako kňazov aj ženatých mužov. "Oni" len tušili, možno aj vedeli, že mám kontakt s tajne svätenými mužmi, s chartistami a s disentom na rozličných úrovniach. To boli prebdeté a precestované noci. Prešla im trpezlivosť. Keď už nedokázali nič nového zo mňa vylúpiť, tak hlavne za aktívnu účasť na Velehrade v júli 1985 sa rozhodli, že mi zoberú štátny súhlas. Na začiatku školského roka kriminálna polícia v škole bez prítomnosti rodičov alebo učiteľa vyšetrovala deti, čo chodili na náboženstvo, alebo do kostola, či som s nimi bol niekde sám a ako a za čo som sa ich dotýkal. Nezistili nič podozrivého a opäť bolo ticho. Koncom októbra ma zastavil na ulici rómsky občan Jozef Demeter, ktorý mal sedem detí, všetky chodili do kostola, býval s starej, mokrej chalupe a často som im dal "poľnohospodárske prebytky" - "Pán farár, ponúkajú mi voľný byt po výpravcovi na stanici na prvom poschodí" - "Výborne, blahoželám ti, zaslúžiš si to". - "Ale oni chcú, aby moja najstaršia dcéra Iveta na vás podpísala, však viete, čo." Povedal som mu, že ja mám rád všetky deti aj jeho a on musí vedieť, čo je pravda. "Pán farár, ja by som jej ruku usekol, keby to na vás podpísala." To ma zachránilo. Súhlas mi odňali, ale za to, že moja činnosť sa nezhoduje s tým, načo mi bol udelený súhlas. Ešte štyri roky som bol skladníkom v nemocnici. Potom som odišiel do dôchodku. To ostatné, čo vyfabrikovali v mojich spisoch cez priame, alebo nasadené osoby, boli len reči a výmysly.

Kto neprežil strach, úzkosti a nekonečné samoty bez opory a záujmu nadriadených, zraniteľnosť strateného osamoteného vojaka v poli, úlisnosť Judášov z vlastných radov, lavínu dezinformácií ako kompromitovali a likvidovali svojich protivníkov a bezohľadnosť komunistov, ťažko pochopí celú pravdu o dobe a o nás, ktorí sme tú dobu žili. Ja nemôžem pripustiť, aby ma niekto posudzoval podľa krivého svedectva ŠtB! Hodnotiť by sme mali ľudí "podľa ovocia". Ja som do eštebáckeho zelovocu nič nepriniesol, naopak rozdal som hromady zdravého ovocia svojim blížnym. Mnohokrát aj v zápase s ŠtB, často na vlastný úkor, ale dnes som povzbudený, keď vidím druhú a tretiu úrodu sprostredkovanú mojimi statočnými žiakmi.
Súhlasí Step7


3.
označiť príspevok

muskat muž
   11. 12. 2018, 22:12 avatar
srholec Anton 12.06.1929 Skala agent 12028 II Bratislava

www.upn.gov.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


4.
označiť príspevok

muskat muž
   11. 12. 2018, 22:14 avatar


5.
označiť príspevok

Scarllete žena
   11. 12. 2018, 22:15 avatar
tam je zapisany aj kasafran, ale tvrdi ze pre ziadne estebe nepracoval


6.
označiť príspevok

muskat muž
   11. 12. 2018, 22:50 avatar
Boli tam evidovane rozne kategorie. Niektore kategorie ako napr.dovernik, alebo kandidat tajnej spoluprace mohli byt nevedomi "spolupracovnici". Naopak, boli kategorie, ktore boli vedomymi spolupracovnikmi, ako napr. agent. Tam patril aj, podla evidencie, Srholec. Na linku pod mojim prispevkom 4 su drobnym cervenym pismom vedome kategorie spolupracovnikov vypisane.
Blizsie tu:www.upn.gov.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


8.
označiť príspevok

Scarllete žena
   11. 12. 2018, 23:00 avatar
musky, agenti StB vecsinou netravia desat rokov vo vezeni ti vyuzivali vsetky vyhody ako nas kaso


9.
označiť príspevok

muskat muž
   11. 12. 2018, 23:21 avatar
Suhlasim s Edovym prispevkom 7. To vsak neznamena, ze Srholec, ako vedomy spolupracovnik, agent, nedonasal aktivne na ludi.
Poznam zopar z katolickej komunity, ktori sa pohybovali v blizkosti Srholca. Lietali v maleroch a nevedeli odkial fuka. Vedeli len, ze je to velmi zblizka. Az ked po Novembri 89 prenikli informacie z Cibulkovych zoznamov, s hrozou pochopili....a nebol to iba Srholec, boli to dalsi a dalsi, aj z "tajnej cirkvi".
Obludnost stb bola aj v tom, ze zneuzivali moralne poklesky k podpisu spoluprace, robili natlak, vydierali, vyhrazali sa, ale to nemeni nic na tom, ze ti, ktori podlahli, aj aktivne spolupracovali. A nicili zivoty svojich blizkych, susedov, spolupracovnikov, aby pomohli inym svojim blizkym....v tom bola obludnost stb.
Srholec mal relativne pokojne roky osemdesiate, vymenou za bonz. :-)


11.
označiť príspevok

Osvietený muž
   11. 12. 2018, 23:47 avatar
muskat Srholca som poznal osobne a viedol s ním dlhé debaty . Taktiež som poznal výborného človeka Banskobystrický diecézny biskupa Rudolf Baláža. To bol naozaj etalon dobreho človeka , ktorý si komunistickú moc pretrpel . Robil som pre Blaláža fotoknihu , ktorá sa mu nadštandartne páčila . Napriek tomu že som mu ju daroval zaplatil mi túto knihu vysokou sumou , ktorú ani nenapíšem . Dali sme si pečené holuby a dlho sme sa rozprávali .


10.
označiť príspevok

muskat muž
   11. 12. 2018, 23:43 avatar
Este maly dovetok. Ak som spravne " rozsifroval" nick kaso, kasafran,.. potom v registr.protokoloch upn takyto clovek nie je evidovany ako vedomy spolupracovnik. A plati jedna vec. Nie kazdy musel byt nevyhnutne pred Novembrom svina. Ak bol niekto riaditel, to este neznamenalo, ze bol potkan. Tak, ako ked bol niekto v kotolni, to neznamenalo, ze bol cisty. :-)


12.
označiť príspevok

Osvietený muž
   11. 12. 2018, 23:50 avatar
muskat to čo píšeš je omyl . Člen KSČ bol člen platil znamku atd . eštebak musel vykazovať činnosť !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Keď už nemal akú tak si ju vymýšlal . Každý eštebak bol potkan !!!! Opakujem káždý !!! Agent top potkan .


13.
označiť príspevok

muskat muž
   11. 12. 2018, 23:55 avatar
V com omyl? S tvojim prispevkom 12 suhlasim. A Srholec predsa agentom bol. :-)


14.
označiť príspevok

Osvietený muž
   12. 12. 2018, 00:03 avatar
Na celú genezu čas nie je ale aspoň takto :

Dr. h. c. Anton Srholec, (* 12. jún 1929, Skalica – † 7. január 2016, Bratislava[1]) bol slovenský rímskokatolícky kňaz a salezián, spisovateľ a charitatívny pracovník, filantrop, zakladateľ a riaditeľ resocializačného centra Resoty.

Anton Srholec sa narodil ako jedno zo siedmich detí rodičov maloroľníkov. Študoval na gymnáziu v Skalici, v Trnave a v Šaštíne. Už v roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže. Nakoľko v roku 1950 komunistický režim rozpustil všetky rehoľné spoločnosti, mohol maturovať v roku 1951 v Bratislave už ako civilná osoba. Keďže mu nebolo v tom čase umožnené študovať teológiu, pre ktorú bol rozhodnutý, v roku 1951 sa pokúsil (ako mnoho iných mladých ľudí) ilegálne prekročiť hranice, aby v cudzine mohol dosiahnuť svoj cieľ. Útek sa z dôvodu rozvodnenej rieky Moravy nevydaril, preto bol v skupine asi 20 podobne obžalovaných bohoslovcov a kňazov odsúdený za trestný čin pokusu o nepovolené prekročenie štátnych hraníc. Pojednávanie sa konalo pred Štátnym súdom v Bratislave, a skupina bola odsúdená spolu na 289 rokov väzenia. Anton Srholec na 12 rokov. Vo väzení strávil 10 rokov. Prevažnú časť z toho v uránových baniach v Jáchymove. (Pobyt v tomto pracovnom tábore opísal vo svojej knihe Svetlo z hlbín Jáchymovských lágrov.

Po návrate z väzenia bol ešte 10 rokov robotníkom. Neprijali ho ani za skladníka do továrne, preto pracoval na stavbách, v továrni na výrobu betónových prefabrikátov a pri vysokých peciach v Ostravských oceliarňach. Vo väzení, aj ako robotník stále študoval. Predovšetkým teológiu. V Ostrave mu bolo umožnené študovať aj cudzie jazyky, urobil si tam aj štátne skúšky z jazyka anglického a nemeckého. Po dva roky sa hlásil do kňazského seminára v Bratislave, ale nedali mu ani len odpoveď.

V roku 1969, v období tzv. Pražskej jari, dostal povolenie odísť na tri mesiace do Talianska. Tamojší pobyt si predĺžil na jeden rok, aby mohol dokončiť teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne. Za kňaza ho vysvätil, spolu s niekoľkými mladými mužmi z rôznych iných národov, pápež Pavol VI. dňa 17. mája 1970 v Ríme.

Štátna bezpečnosť, ktorá ho neustále sledovala, nemohla dovoliť toto ovplyvňovanie mládeže, preto mu zástupcovia štátnej moci odobrali súhlas pre Bratislavu, a biskup ho s ich vedomím poslal za správcu farnosti do Perneka. Jedného večera roku 1975 niekto zaklopal na farské dvere v Perneku s prosbou, že chce dať tajne pokrstiť dieťa. Po otvorení neznámi muži Srholca napadli, zbili, a od vážnejších zranení ho zachránili iba susedia. Nakoľko napriek tomu do Perneka chodilo veľa veriacich priateľov, po troch rokoch ho preložili do Veľkého Zálužia a nakoniec, doslova za trest, do Záhorskej Vsi. V roku 1985 mu odobrali štátny súhlas na celkové účinkovanie v duchovnej správe s uvedením dôvodov, že jeho činnosť sa nezhoduje s predstavami Úradu pre veci cirkevné. Bol vyšetrovaný pre svoju aktívnu účasť na slávnostiach na Velehrade, kde na púti 7. júla 1985 zorganizoval mládežnícky program. Stal sa opäť robotníkom. Posledné štyri roky pred dôchodkom pracoval ako robotník v sklade, najprv v Ružinovskej nemocnici v Bratislave a potom v Doprastave.

Vyznamenania
V júni 1999 Trnavská univerzita v Trnave mu udelila titul Dr.h.c. za prácu v sociálnej sfére.
V septembri 1999 mesto Skalica mu udelilo čestné občianstvo mesta.
V októbri 1999 dostal Cenu kardinála Königa ako ocenenie za prácu pre vieru a slobodu.
V rokoch 1995, 1999, 2002 a 2003 bol laureátom, v roku 2001 hlavným laureátom ocenenia Dar roka od Slovenskej humanitnej rady.
V roku 2003 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.
V roku 2004 mu Ústredie slovenskej kresťanskej inteligencie udelilo cyrilometodskú medailu.
V roku 2012 mu bolo udelené ocenenie Filantrop roka
V roku 2014 mu 17. novembra bola udelená Cena Pamäti Národa v Národním Divadle v Prahe
V roku 2015 mu 1. februára bolo udelené Krištáľové krídlo – mimoriadna cena za celoživotné dielo.
V roku 2015 mu bola udelená v Rakúsku cena Leopolda Kunschaka za prácu v sociálnej oblasti a aktivitu v oblasti ľudských práv počas komunistického režimu.[3]
V roku 2015 mu bolo udelené ocenenie Biela vrana


15.
označiť príspevok

Scarllete žena
   12. 12. 2018, 00:03 avatar
10. musky, a preco Srholec ano a kasafran nie ? kasafran je velmi zakerny clovek


16.
označiť príspevok

muskat muž
   17. 12. 2018, 15:37 avatar
Dlzim ti odpoved, Scarly,/ ak ta tak mozem oslovovat :-)/ ale bude trochu dlhsia. / A len tak volne, bez stylistickej a gramatickej korekcie/ :-)
Je nespochybnitelne, ze Stb, ako sucast bezpecnostneho aparatu CSSR, bola brutalne zneuzivana na boj s „vnutornym nepriatelom“ statu. Mala premyslene metody posobenia, / general Lorenc mohol byt cokolvek, len hlupak nebol./, prenikala do vsetkych socialno spolocenskych skupin, vytvarala databazy osob, s ktorymi pracovala, prenikala do ich vzajomnych vztahov, aj tych najintimnejsich.
Stb vytvara tisice rozsiahlych spisov na jednotlive zaujmove osoby, medzi ktore mohol spadnut ktokolvek. Osoby, ktore povazovala za nepriatelske, osoby s profesiami, medzi ktore hladala prienik/ umelci, vedci, diplomati, sportovci, ucitelia, studenti .../. Mnohi ani netusili, ze sa o nich zbieraju informacie.
S databazami pracovala stb dalej, sledovala zaujmove osoby a hladala sposob, ako ich ziskat. Tazke zivotne situacie, moralne poklesky, rozne delikty, brzdenie odborneho, alebo profesneho rastu....to vsetko sluzilo na diskreditaciu vyhliadnutych ludi a ich vydieranie.
Mnohi tlaku odolali a niesli aj nasledky, ale s cistym svedomim. Mnohi tlaku a vydieraniu podlahli a svojim podpisom sa stali vedomou sucastou dtabazy stb, ako spolupracovnici. A boli aj taki, ktorych nebolo ani treba presviedcat a dobrovolne podpisali spolupracu. A boli aj svine, co bonzovali len tak z pleziru.
Po Novembri 89 zacali prenikat na verejnost, najskor v amaterskej podobe, databazy stb./ Najskor ich zverejnoval casopis“Ruda kravo“, neskor su zname ako Cibulkove zoznamy/ A ludia s hrôzou a nevyslovnym hnevom nachadzali tych, ktori za „tridsat striebornych“ donasali na nich a robili z ich zivota peklo. Vznikol chaos, miesajuci vsetkych evidovanych do jedneho vreca,aj ked uz prve zverejnene databazy vyznacovali a rozlisovali kategorie evidovanych.
Po Novembri 89 boli na vyber dve, krajne riesenia, co so zoznamami. Ako s nimi nalozit:
1/ Vsetkych vedomych spolupracovnikov, teda tych, co sa dali nahovorit, ci zlomit a svojim podpisom potvrdili svoj zaväzok, vylucit z verejneho zivota. Zo vsetkych verejnych funkcii.
2/ Zlomit palicu nad vsetkymi hriesnikmi a na prisluhovacov stb zabudnut.
Z roznych politickych pricin a najma politickych zaujmov, nebolo prijate ani jedno toto krajne riesenie. A tak, az dodnes, vidime, ze mnohych ludi, co sa v databaze objavili, hoc ako nevedome osoby, tvrdo spolocensky pranierujeme a su taki, ktori evidentne boli agentami, vedome, a cuduj sa svete, spokojne sa usmievaju na nas z verejnych funkcii. /Jan Budaj, agent stb, poslanec NRSR....Jan Sokol, emeritny arcibiskup, agent stb....Stanislav Zvolensky, arcibiskup, metropolita slovensky, agent stb....a mnohi dalsi evidovani v databaze UPN./
Aky taky poriadok v archivoch stb, v ich evidencii a kategorizacii spravil az v roku 1993 Ustav pamati naroda, ako statna institucia, s prvym predsedom ustavu Janom Langosom.
www.upn.gov.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Kategorizacia osob UPN je oficialna, a ustav aj oficialne vydava stanoviska.
A teraz k tvojej otazke, preco Srholec ano, a Kasafran nie. :-)
1/ Vychadzajuc z oficialnej databazy a oficialnej kategorizacie Ustavu pamati naroda a registracnych protokolov, Anton Srholec je evidovany ako agent, teda v kategorii vedomych spolupracovnikov stb. Preto Srholec ano.
srholec Anton 12.06.1929 Skala agent 12028 II Bratislava
Kasafran, ak ho zosobnime s Ing.F.K., potom z registracnych protokolov vyplyva, ze bol evidovany v kategorii dovernik, teda v kategorii, ktoru podla UPN nemozno povazovat za spolupracovnikov stb. Preto Kasafran nie. /AK chces, spravis si vypis, nechcem jeho meno tu uvadzat v plnom zneni./
2/ Osobna skusenost. Ociti svedkovia, sucasnici srholcovej komunity, ktorym nemam dovod nedoverovat, poskytli informaciu, ze od nich unikali informacie, kvôli ktorym boli perzekuovani. Po otvoreni zvazkov stb sa zhodli, ze to mohlo byt iba od Srholca. Preto , z hladiska takejto skusenosti, Srholec ano.
Nemam ziadnu obdobnu informaciu, ani skusenost, o Kasafranovi. Preto, aj tohto pohladu, Kasafran nie.
Prajem pekny den, Scarlett. :-)
Súhlasí Scarllete


17.
označiť príspevok

Scarllete žena
   17. 12. 2018, 16:08 avatar
musky , naco ta RKC institucia vobec este existuje , ved to je prehnite . no do hája


2.
označiť príspevok

Scarllete žena
   11. 12. 2018, 20:08 avatar
najlepsie ze byvali estebaci, este aj na tomto fore si v klude otvaraju svoju spinavu hubu tfuj
Súhlasí Step7, Osvietený


7.
označiť príspevok

Osvietený muž
   11. 12. 2018, 22:59 avatar
Celý problem kto bol a nebol estebak je komplikovanejší .

Eštebaci boli svine a dobrovolne sa k svinstvu hlásili

Boli však i eštebaci z donutenie a vydierania

Srholec vzácny človek týraný zločineckým režimom
Súhlasí Scarllete
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 07:00,  Čo si ty predstavuješ pod prevteľovaním?
dnes, 05:42,  Teoma uz si sa dal pokrstit?
dnes, 05:42,  ...ktorým Satan zastiera realitu posmrtného súdu a odsúdenia.
dnes, 05:34,  Si maozaj jeden z mala tu na df, Ktory presiel podobnou cestou ako ja, Len si prosim uz...
dnes, 05:32,  Vies teoma bolo by super poprosit Stvorirela aby ta naucil pocuvat Jeho Hlas Pocuvat
dnes, 05:27,  Biblia nieje zla na citanie Ale viera nieje citanie, biblie Aj ked citanie bible nieje na skodu,
dnes, 05:16,  Vies o tom teoma ze Stvoritel nieje pismo? Aj ked sa v biblii o Nom pise? Ti co pisali dobre...
dnes, 05:13,  Myslis si ze citanim sa upevnuje viera? To co ma clovek,, teda v """" clovek...
dnes, 04:23,  Existuje v okamziku spojenia s duchom svatym vasa karma skoncila
dnes, 02:06,  Musíš sa narodiť ako princ bajaja....
dnes, 00:05,  Filozofia nemusí byť satanská oi je filozofia implementovanie skutočností - názorov,čiže...
dnes, 00:00,  Aj by chvalil len nie je co holym faktom je ze USA su kvalitou zivota za ceskom jejich dny ked...
včera, 23:39,  (4! 0svietený, nechce sa mi ani veriť, že by až toľkí Haluzičania mali až tak deravé...
včera, 23:29,  Prezidentka, médiá a nezávislosť súdnictva Branislav Fábry 19. septembra 2019...
včera, 23:27,  Voltaireov nadčasový výrok Francois-Marie Arouet, pozoruhodný muž, ktorý s nazval...
včera, 23:26,  Potom povazujes Shri Mataji Nirmala Devi za hlupaka
včera, 23:24,  Čudo zabáva :) Je tam len spomenutý prieskum :) Táto hlupučká rusofobka má vo svojej...
včera, 22:27,  193. lebo je to sexy :)
včera, 22:26,  http://diskusie.slovakforum.net/viewtopic?t=169&topic_name#1073 waúúw zeby bol mainstrem...
včera, 22:24,  A preco ano?*21
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Všetci ľudia sú detailisti. Jedni vedome, iní podvedome.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(109 119 bytes in 0,390 seconds)