Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  náboženstvo  téma
kategórie:  

Medzi láskou a slobodou 2 (XXII.)

46
reakcií
1199
prečítaní
Tému 8. augusta 2011, 19:54 založil rastos.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

rastos muž
   8. 8. 2011, 19:54 avatar
Napätie medzi láskou a slobodou je na ľudskej rovine neriešiteľné. Človek pritom nemusí behať zo vzťahu do vzťahu. Aj stabilné partnerstvá toto napätie poznajú.

Naša túžba nemá hraníc. Túžime milovať autenticky, bezpodmienečne, úplne. Láska si nenecháva zadné dvierka. Ak sa však úplne vložím do vzťahu, obmedzenie toho, koho milujem, sa stane mojím obmedzením. A človek je tvor obmedzený. Obmedzený inteligenciou, obmedzený emocionálne i charakterovo. Obmedzená je naša krása, naša príťažlivosť, mladosť, zdravie, sviežosť.

Zaľúbenci sa väčšinou stretajú na vrchole síl – krásni, mladí, zdraví, veselí. Chvíľu ešte budú stúpať, no potom ich cesta povedie už iba dolu. Sily sa budú vytrácať, krása chradnúť, myseľ sa bude zahmlievať. Jedného dňa sa Janko pozrie na Aničku cez šestky dioptrie a spýta sa: "A ty si kto?"

Obmedzenosť osoby, ktorej sme sa oddali, sa stane naším väzením. K mrežiam môjho vlastného bytia pribudnú mreže toho, koho milujem. Bezmocnosť úsilia o zjednotenie našej túžby nám odhaľuje duchovný rozmer bytia. Človek má v sebe skrytú ranu, dieru v tvare Boha. Augustín to vystihol vo svojich Vyznaniach: "Moja duša nedosiahne pokoj, kým nespočinie v tebe, Bože."

Ak svoju túžbu obrátime k Bohu, to, čo je v nej rozdelené, sa zjednotí. Boh – na rozdiel od človeka – nie je obmedzený. Boh nie je vec medzi vecami, bytosť medzi bytosťami, Boh je všetko vo všetkom. Je prameňom všetkej krásy, inteligencie i života. Keď obrátim srdce k Bohu, napätie je prekonané. Čím viac sa odvážim Bohu odovzdať, tým viac sa rozostupujú moje hranice. Úplná láska v tomto prípade prináša úplnú slobodu (tomuto cieľu sa v pozemskom živote, samozrejme, iba nedokonalo približujeme, zvyšok zostáva v čakaní).

Tu je skryté tajomstvo vzťahov. Svoju absolútnu túžbu potrebujeme obrátiť od človeka k Bohu, aby sme náš vzťah nezaťažili neznesiteľným bremenom. Najčastejším dôvodom, prečo zlyhávajú vzťahy mužov a žien, sú romantické predstavy a nadmerné očakávania. Dôvodom mnohých tragických rozchodov je práve táto zámena potreby Boha s erotickou láskou. Ak sme si človeka zamenili s Bohom, milujeme ho závislou, despotickou, nevyrovnanou láskou. Také bremeno však žiadna ľudská bytosť neunesie.

Stabilný vzťah sú schopní vytvárať ľudia, ktorí ten vzťah už bytostne nepotrebujú. Svoj život neopierajú o život iného človeka. Našli svoj duchovný stred a zakotvili ho v Bohu. Nenaplnené predstavy, očakávania a túžby v dôvere obracajú k Bohu. Preto sa dokážu navzájom prijímať takí, akí sú.

(úryvok z knihy D. Pastirčáka)


45.
označiť príspevok

luke85 muž
   21. 8. 2011, 14:10 avatar
> "Boh ... je prameňom všetkej krásy, inteligencie i života."

Aha, tak už som pochopil zmysel boha. Slúži na to, aby sme doňho mohli projektovať všetky naše nesplniteľné želania )). Dobré . Pastičkár má 1 bod plus.


2.
označiť príspevok

Ranexill muž
   8. 8. 2011, 22:41 avatar
rastos...egoizmus je cesta do pekla.


3.
označiť príspevok

feex8 muž
   9. 8. 2011, 01:29

Príspevok bol vymazaný administrátorom.



4.
označiť príspevok

rastos muž
   9. 8. 2011, 09:21 avatar
Tak to ďalej testuj v živote, že ako to je


5.
označiť príspevok

Ónya žena
   9. 8. 2011, 09:32 avatar
och ..niekedy mi už vadia tie celé litánie odvolávajúc sa v mene Boha , ..100 x píšem, že Boh = pokoj, vnútorný pokoj , ktorý vedie cez lásku a nemusí byť pri tom ani Boh .
A nakoniec, ..povedzme si pravdu a nezastierajme ju Bohom, . u dvoch ľudí aj pri všetkej láske, hlavne ak je tam zodpovednosť za deti, hraje veľkú rolu existenčný problém..ak nie je z čoho žiť, z lásky sa nenajedia, ..a tam láska -neláska, začínajú prvé spory..ktoré sa môžu vyhrotiť , ak ten vzťah a rodina nie je uspokojená tým potrebným základom ,.. pretože každý jeden vzťah obnáša veľa rôznych atribútov , ktoré vplývajú na spolužitie.


6.
označiť príspevok

rastos muž
   9. 8. 2011, 09:43 avatar
Môžeš to napísať aj 1000-krát a vždy to bude len tvoj pohľad, nie všeobecný názor
A že vadí... nuž, si v sekcii "náboženstvo"...

A povedzme si pravdu, keď aj majú vyriešený existenčný problém, ešte nemajú vyhraté... skôr o tom sa tu píše.
Súhlasí Slušný človek


7.
označiť príspevok

Ónya žena
   9. 8. 2011, 10:02 avatar
no dobre, nemienim nikoho ovplyvňovať,..takto to vidím reálne ja ,..a aj tak, čo s tým ďalej ? Vedomie čohosi nestačí,...uvedomenie sa býva pre niekoho ťažké.


8.
označiť príspevok

rastos muž
   9. 8. 2011, 10:48 avatar
Súhlas, vedomie čohosi nestačí. Je potrebné mať s tým "čímsi" skúsenosť, kresťanstvo tomu hovorí vzťah.

A áno, uvedomenie sa (precitnutie?)je ťažké.
Snáď je trošku pomocou aspoň to, keď tieto veci človek vie už predtým, ako do vzťahu vstúpi.


9.
označiť príspevok

J.Tull
   9. 8. 2011, 16:51 avatar
rastos; ... ďalej testuj v živote, že ako to je. V živote je to inak ako napísal p. Pastirčák.
To akože každý Janko jedného dňa dostane eizhaimera?  A keď uverí v Boha, tak už nie? 
Skryté tajomstvo vzťahov je v schopnosti vnímať jeden druhého. V uvedomení si, že ten druhý je rovnako nedokonalý, omylný tvor ako ja sám. Najčastejším dôvodom, prečo zlyhávajú vzťahy mužov a žien, je nedostatok empatie. A je úplne jedno či sú veriaci, alebo ateisti. Je nejeden príklad, keď sa človek obrátil od človeka k Bohu a zaťažil tým partnerský vzťah neznesiteľným bremenom ...
 


10.
označiť príspevok

rastos muž
   9. 8. 2011, 17:07 avatar
Máš ty toho Pastirčáka v žalúdku

Samozrejme že Alzheimer sa nevyhne nikomu. Kresťanstvo tu neponúka žiadne ľahké recepty či zázračné kvapky ani pre kresťanov samotných. V úryvku nejde o to: Ide o opis problému, prečo ľudia behajú zo vzťahu do vzťahu márne si mysliac, že len treba nájsť toho pravého, a potom to už bude ono...
S tou nedokonalosťou hovoríš niečo podobné ako Pastirčák, ibaže v bledomodrom.

A ten príklad, kedy úprimný kresťan zaťažil vzťah neznesiteľným bremenom, by ma zaujímal...


11.
označiť príspevok

J.Tull
   9. 8. 2011, 19:46 avatar
rastos; ... "Ach jo!" Opäť som tlačený do vecí, ktoré nemám rád. Nerád hovorím o sebe a ešte horšie je hovoriť o mojich známych, najmä ak nie v dobrom. "O neprítomnom nič, ak nie dobre" hovorieval môj triedny. Ja si dokonca myslím, že bez jeho vedomia ani dobre nie.
Pokúsim sa všeobecne. Vari nevieš, že ľudia sa len ťažko vzdávajú svojich predsudkov, nevraživosti. Nevieš o nevraživosti medzi katolíkmi a evanjelikmi, ktorá pretrváva dodnes? Ak túto nevraživosť na chvíľu zatieni "chémia", hormóny, vzájomná príťažlivosť, láska a neskôr, keď, často na nátlak príbuzenstva, začnú uprednostňovať svoj vzťah k Bohu pred vzájomným vzťahom, sa potom pre nich stáva ich partnerstvo neznesiteľným bremenom /mám skúsenosť dokonca práve z prostredia Cirkvi bratskej .../.
... aby sme si rozumeli poznám aj opačný prípad. Už som ho tu spomínal. Môj známy sa vďaka svojej viere stal z "ľachtikára" zodpovedným otcom rodiny. Pravdou však je, že Boha s manželkou vyznávajú rovnakým spôsobom a v žiadnom prípade ho neuprednostňujú pred tým vzájomným.
"ľudia behajú zo vzťahu do vzťahu márne si mysliac, že len treba nájsť toho pravého, a potom to už bude ono..."
Lenže uprednostňovanie lásky k Bohu, pred láskou k človeku to nijako nezlepší. Nie je problémom, keď niekto miluje Boha. Problémom a to "sakramentským", sa to stáva vtedy, keď kvôli tomu prestáva milovať človeka ... O tom nás dostatočne poučuje nielen dávna história ...
 


12.
označiť príspevok

rastos muž
   9. 8. 2011, 19:56 avatar
Tull, ale rozlišujme vzťah k Bohu a vzťah ku konfesii... dosť podstatný rozdiel.

Nevraživosť medzi kresťanmi nie je (minimálne vedomá nie).
Skutočný vzťah k Bohu vedie k milovaniu druhého, dokonca aj nepriateľa. Takže ak niekto "kvôli Bohu" prestáva milovať človeka - hocikoho, či už svojho partnera, alebo príslušníka inej konfesie -, tak sa od Boha práveže vzďaľuje, nie približuje.


13.
označiť príspevok

J.Tull
   9. 8. 2011, 20:20 avatar
rastos; "rozlišujme vzťah k Bohu a vzťah ku konfesii... dosť podstatný rozdiel"
Iste. Rozlišujeme, ak sa na veci dívame s nadhľadom, ale dokážeme to, najmä ak Boha uprednostňujeme pred ostatnými vzťahmi? Nie je potom jedine správnym, úprimným vzťahom, práve ten vzťah, ktorý je v rámci tej našej "konfesii" a všetky ostatné sú falošné, pochádzajúce priamo od diabla. Nijaký iný svetonázor, náboženstvo, nespôsobil v histórii toľko krviprelievania, ako práve kresťanské ...
"Skutočný vzťah k Bohu vedie k milovaniu druhého, dokonca aj nepriateľa. Takže ak niekto "kvôli Bohu" prestáva milovať človeka - hocikoho, či už svojho partnera, alebo príslušníka inej konfesie -, tak sa od Boha práveže vzďaľuje, nie približuje."
... ja neveriaci pes práve o tomto hovorím a vyčítam veriacim, že práve o tomto sú akosi ticho ... a to je to, čo mi leží v žalúdku a nie p. Pastirčák ..
 


14.
označiť príspevok

rastos muž
   9. 8. 2011, 23:39 avatar
Áno, potrebujeme nadhľad. Ale sú ho schopní i ateisti? Sú schopní vidieť, že stredoveké ohavnosti nemá na svedomí kresťanstvo, ale jeho pokrivená replika?

Kristove učenie ani celá Nová zmluva totiž nedávajú nijaký podklad pre skutky, ktoré sa diali, keď vladári urobili z kresťanstva namiesto prenasledovaného privilegované náboženstvo a prepojili ho so svetskou mocou. Jasné, zlyhali tu tiež mnohí duchovní, ktorí išli s mocou ruka v ruke.

Kresťanstvo je však v skutočnosti mierumilovné a nemá žiadne mocenské ambície. Ako dobre, že v posledných desaťročiach cirkevné inštitúcie moc strácajú.

Kresťanstvo môže legitímne pôsobiť len jednou jedinou mocou - silou svedectva života kresťanov; nič iné nemôže použiť. A už vôbec nie moc.


19.
označiť príspevok

havran
   10. 8. 2011, 18:04 avatar
rastos - keď si tak čítam tie bohapusté tvrdenia o tom čo chce kresťanstvo , priam ma napadá myšlienka , že kedy bolo v histórii kresťanstvo také mierumilovné ako bezzubá ovečka?


25.
označiť príspevok

rastos muž
   11. 8. 2011, 10:05 avatar
Tvoj pohľad závisí od toho, čo vnímaš ako kresťanstvo.

Človek, ktorý prežije Božiu lásku k sebe a rozhodne sa nasledovať Krista, stáva sa mierumilovným; Nová zmluva ako odkaz Krista a prvých kresťanov ho k tomu zaväzuje.

Ak by tak nerobil, táto istá Nová zmluva ho usvedčuje ako nepravého nasledovateľa.


26.
označiť príspevok

havran
   11. 8. 2011, 10:14 avatar
rastos - To síce dokážeš prežívať aj s heroínom , nie tak síce intenzívne a pravda to telu neškodí , no a čo tam po duch? Viem že nemôžeš pochopiť absurditu svojho postoja. Uvedom , si však , že tak ako všetky viery predtým , aj kresťanstvo za tých 2000 rokov len parazituje na ľudskom duchu a deformuje ho. Pre teba je každé racionálne slovo ako volanie do prázdna - žiadna ozvena - len počuješ seba - teda svoj neomylný vnútorný hlas bez reflexie na realitu - ale pochybujem , že si schopný o veciach , čo i len na zlomok času uvažovať z iného uhla.


27.
označiť príspevok

rastos muž
   11. 8. 2011, 10:16 avatar
Naopak, racionalitu pokladám za veľmi dôležitú. Kresťanstvo s ňou nie je v rozpore.


15.
označiť príspevok

rastos muž
   9. 8. 2011, 23:43 avatar
A aby som nezabudol, pár najbližších tém bude o milovaní nepriateľov...


20.
označiť príspevok

havran
   10. 8. 2011, 18:26 avatar
Rastoš - to už poznáme -milusj seba svojho blížneho..... , ako by si miloval toho , kto by ti vyvraždil celú tvoju rodinu? Takých zopár ako si ty ešte svet potrebuje. Si pribrzdený? Tak mi na to odpovedz. Svet je o niečom inom , život sám likviduje škodnú. Jednoducho je rozhodujúca racionálna tendencia vývoja. Každý neracionálny fenomén nakoniec zaniká na smetisku dejín.


16.
označiť príspevok

J.Tull
   10. 8. 2011, 16:19 avatar
rastos; ... svojou predvčerajšou otázkou som Ťa tak trochu testoval.  Slobodne  som sa rozhodol s niektorými účastníkmi df už nediskutovať ... a chcel som zistiť /hoci som v podstate výsledok vytušil/, pre nedostatok času, ktorý môžem venovať internetu, či diskusia s Tebou nebude premárnený čas pre nás oboch ... Ako vidíš diskutujem.  Chcem Ťa ubezpečiť, že nie je mojím úmyslom vyvracať Tvoju vieru, ani nikoho iného /sú výnimky, napr. fašizmus .../ ...
Ako som už spomínal sú veci, ktoré sa mi ťažšie splachujú a vtedy brechám a môže sa stať, že i nechtiac uhryznem.
„Áno, potrebujeme nadhľad ...“
A ako ho získať? Trochu sa budem opakovať. Nie je to tak, že ak chceme pochopiť, hodnotiť, poučiť sa, kritizovať činy, myšlienky, názory, človeka ... musíme sa snažiť pochopiť, spoznať okolnosti, dobu – „časopriestorové súvislosti“ a ani vtedy nebudeme celkom objektívny, pretože nedokážeme spoznať všetko a aj v poznávaní sme subjektívny, nehovoriac o tom, že nič nie čiernobiele ... Rozmýšľajúci človek /aby som použil Tvoj výraz/, v rámci uvedeného, je toho schopný. Ateista chápať stredoveké ohavnosti kresťanov, kresťan stredoveké ohavnosti moslimov ... Pochopiť zlo, však v žiadnom prípade neznamená, tolerovať ho ...
„ ... pokrivená replika“
Dnes hovoríme, že to bola pokrivená replika. V tej dobe ešte takou nebola. A ktorá je tá nepokrivená dnes? Katolícka? Evanjelická? Cirkvi bratskej? Jehovistov? ... alebo niektorá z gnozeologických; z New Age? Člen toho ktorého spoločenstva si myslí, že práve tá ich. Výber je široký, pritom všetci sa viac či menej odvolávajú na tú istú Bibliu ... Ty si myslíš, že v tom smere som prekrúcačom "par excellence" ja ; ja si myslím, že krivý p. Pastirčák /hoci na ID-čkárov nemá/ ...
K ostatnému od „Kristove učenie ani celá Nová zmluva ...“ nemám čo dodať, len svoj súhlas.
 


24.
označiť príspevok

rastos muž
   11. 8. 2011, 09:57 avatar
Tull, cirkev vo svojej podstate nie je príliš inštitučne založená. Prvá cirkev, to boli iba skupinky kresťanov sústredené okolo Kristových apoštolov. Neskôr z nich v jednotlivých mestách vznikali cirkevné zbory, ktoré si spomedzi seba volili pár ľudí na nevyhnutnú správu. Inštitučne by sme tieto útvary mohli skôr vnímať ako záujmové združenia.

Aj dnes existujú niektoré cirkvi formou samostatných zborov, ktoré sú iba voľne prepojené. Väčšinou ide o zbory evanjelikálneho typu, známe aj v zahraničí ako Free evangelical church alebo Freie evangelische gemeinde.

sk.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

Takto vnímané kresťanstvo si nezakladá na výlučnosti svojej cirkvi, pretože vie, že nasledovanie Krista nie je definované členstvom, ale postojom srdca. Preto prijíma za kresťana každého veriaceho z ktorejkoľvek cirkvi, ktorý sa usiluje poznávať a nasledovať Kristovu vôľu, tak ako je zachytená v Novej zmluve.


17.
označiť príspevok

salbea žena
   10. 8. 2011, 17:36 avatar
hm J.Tull zaujimavy myslienkovy sled intelektuala..myslim tie prve tri vety...
a tak ma napadlo,ze pred cca 60 000 rokmi clovek pomenovaval svoje myslienky obrazmi,ty si uz na takej urovni ,ze svoje myslienky pomenovavas slovami..ty si tymi slovami dal najavo rovnako to,co ten tu uz tvoj sukmenovec z cias minulych..ze si zahladil pre ostatnych diskutujucich myslienku..smiem..ty si dal najavo pre ostatnych tak obrazne ze az,iba jednoduche slovo pre nevyvolenych z tvojho "kmena" ..ty a ty a este aj ty so mnou komunokovat nesmies..
a vies ,ze rozdiel medzi recou ludskou a recou tuto ehm obraznou vdaka slovam je vo vedomi ?
zvlastne poslanie tu ma slovo...zdoraznit hlavne posobenie Ega cez podmienenu neochotu s vlastnym to primitivizmom,ktory este viac zdoraznuje v neprospech cloveka jeho rozhodujucu schopnost vlastnit este aj nazory na ehm svedomie to vlastne voci Bohu a zneuzivat vo svoj prospech este aj to Kristovo ucenie !..
tu su same vynimocne osobnosti,ktore prakticky nemaju ani sajnu o ohrozeni vlastneho Ja pri zneuzivani Krista..


21.
označiť príspevok

J.Tull
   10. 8. 2011, 18:42 avatar
salbea;   ... nerozumiem reči Tvojho kmeňa.  Tým, s ktorými už nediskutujem, som to napísal a uviedol svoje dôvody ...


18.
označiť príspevok

salbea žena
   10. 8. 2011, 17:43 avatar
hm Tull kvoli takym prasivym psom ako si ty ,do kostola nepachnem,nemienim vam pocas modlitieb podat ruku,nemate nic spolocne s Kristovym ucenim a jeho cestou a ver mi,ze ty a tebe podobni sa mozu modlit od rana do vecera


22.
označiť príspevok

J.Tull
   10. 8. 2011, 18:45 avatar
salbea;   to kvôli neveriacemu psovi, ktorý páchne do kostala pre ich historickú, umeleckú hodnotu, Ty tam nepáchneš ... 


23.
označiť príspevok

salbea žena
   10. 8. 2011, 20:17 avatar
hm pozri J.Tull,kristovo ucenie nevedie ziadneho ludskeho tvora k tomu,aby druheho sudil.odsudzoval,triedil a zneuzival..
a ty si tak ucinil,pokial som nemala sajnu o com to ucenie je,mala som pravo sa spravat ako nevedoma,teraz uz nie..
tak nac sa chvasces tym,co neovladas ? konas skutky,pri ktorych by bolo vhodnejsie,keby si ich konal ako nevedomec..a neklam aspon tu a teraz a o ehm historickych hodnotach kostolov a mimochodom ,ja o kristovom uceni viem len par mesiacov,ty pravdepodobne ovela dlhsiu dobu..a aj tak nemienim nic recitovat,bo podla mna toto ucenie nas uci byt na jeho obraz a pouzivat slova na jeho obraz a vyuzivat danosti slov na jeho obraz v kazdodennom zivote a to je sakra tazsie,ovela tazsie ako navsteva kostolov,chramov a inych historickych budov s modlitebnou knihou v ruke a s naucenymi textami v hlave


29.
označiť príspevok

J.Tull
   11. 8. 2011, 16:29 avatar
salbea; "kristovo ucenie nevedie ziadneho ludskeho tvora k tomu,aby druheho sudil.odsudzoval,triedil a zneuzival.."
Tvrdil som niekde, niekedy niečo iné? 
"a ty si tak ucinil"
Kedy a kde? 
"tak nac sa chvasces tym,co neovladas ?"
Máš ten dojem. Konkretizuj ... 
"neklam aspon tu a teraz a o ehm historickych hodnotach kostolov"
Kde je tu klamstvo? 
Mám ten dojem, že si so mňa strielaš, alebo ide o nejaké nedorozumenie, omyl. Tuším, že ma dokonca pokladáš za veriaceho ...

 
Súhlasí rastos


28.
označiť príspevok

J.Tull
   11. 8. 2011, 16:21 avatar
rastos; Hnutie evanjelikálnych (prebudeneckých) cirkví... patríš k nim? Ak je to tak, potom je samozrejmé, že výklad NZ tohto spoločenstva pokladáš za správny a ostatné spoločenstvá, v tom, v čom sa s Tvojim názorom rozchádzajú, za omyl. Platí ako som už písal: „ ...Člen toho ktorého spoločenstva si myslí, že práve tá ich.“ Katolík napr. za jedine správny výklad považuje výklad katolíckej /univerzálnej/ cirkvi, ktorá svoju oprávnenosť odvodzuje, odvoláva sa práve na NZ /aj keď poznám kresťanov katolíkov, ktorý sa pravidelne zúčastňujú sv. omší a disciplinovane dodržujú povinnosti pravého kresťana a pritom veria v sťahovanie duší a rôznym „indickým prorokom“ .../“
Ja nechcem, a ani nemôžem robiť v tomto smere nejakého arbitra, nie preto, že som neverec, ale jednoducho nemám na to. Ako som už písal nie som biblista, religionistik a pod. /a bolo by to nadlho/ ...
Čítal som Tvoje príspevky o racionalite, nereagoval som, kvôli času. Dovolím si stručne.
Píšeš niečo v tom zmysle, že kresťan má dostatok racionálnych dôvodov pre svoju vieru /aj keď „Verím, lebo sa to prieči rozumu“ K/. S tým súhlasím, ale zároveň naznačuješ, ak som to správne pochopil, že u ateistov tomu tak nie je. Podľa môjho názoru, každý veriaci, nielen kresťan, má dostatok racionálnych dôvodov pre svoju vieru a ateisti dostatok racionálnych argumentov proti nim a dostatok dôvodov pre svoj ateizmus. Ja sa prikláňam k ateizmu /predovšetkým však neviem .../
K tej „usporiadanosti sveta“, ktorú si tiež spomínal: ide v podstate o ID-čkármi oprášeného Paulyho hodinára, ktorého už dávno dostatočne spochybnil D. Hume. Už som o tom na df písal /v súvislosti s tým i v téme Sa-mo a Sa-to .../
Pokúsim sa vysvetliť na čo brechám. Nevadí mi viera, dokonca, nie som slepý, vidím aj mnohé prípady, keď je prospešnou i dnes ... To čo mi vadí je, ak kvôli nej, pomocou nej, učia ľudí nemyslieť, zbavujú ich kritického myslenia. Neleží mi v žalúdku p. Pastirčák, ale jeho názory, ktoré, asi si to sám neuvedomuje, takto pôsobia /podobne ani ID-čkári, ktorí výučbu k nemysleniu priviedli temer k dokonalosti, aspoň tí, /o/ ktorých som čítal .../. Aj v tomto úryvku evokuje názor, že bez úprimnej viery v Boha, niet skutočného partnerského vzťahu. Mnohí kresťania s ľahkosťou príjmu túto faloš /podobne je to aj u ostatných úryvkov /netvrdím, že všetko .../, lebo im to mastí bruško a neuvedomia si, že čím viac budú veriť takýmto plytkým vysvetleniam, tým sa ich myslenie stáva lenivším a to nielen v otázkach ich viery ...
Aby sme si rozumeli. Netvrdím, že spoločná viera v Boha neskvalitňuje partnerskú lásku, že nepomáha prekonávať prekážky partnerov na ich spoločnej ceste životom. Lenže takým „skvalitňovačom“ sú aj iné spoločné duševné hodnoty, aj ateistické ... Priraďovať výlučnosť, v tomto smere, kresťanskej viere, je, podľa mňa, falošné ...
 


30.
označiť príspevok

rastos muž
   11. 8. 2011, 22:47 avatar
Tull, najskôr k tej konfesijnosti. Kresťanov naprieč všetkými konfesiami spája základná výzva – nasledovanie Krista. Nie je to tak, že by kresťan pokladal svoju konfesiu za jedinú výlučne správnu a ostatné za bludné (ak to niekto robí, je to nezrelé). Medzi niektorými spoločenstvami sú odlišnosti malé (zanebateľné), medzi inými väčšie, ale táto základná výzva je v každom kresťanskom spoločenstve rovnaká. Nasledovanie Krista v reálnom živote.
Cirkvi ako katolícka, evanjelická (niekde aj reformovaná) sú veľké „ľudové“ inštitúcie a kresťanské uvedomenie je v nich spravidla nevalné. Výnimku v nich tvoria komunity ľudí alebo jednotlivci, ktorí hľadajú a sú citliví morálne apely evanjelií; ich povesť však kazí drvivá väčšina „matrikových“ veriacich, ktorí si pokladajú za povinnosť splniť základné rituály a viac ich nezaujíma. Iste, za tento stav si môžu tieto inštitúcie z veľkej časti samy.
Ja osobne mám blízke vzťahy s kresťanmi z viacerých konfesií na Slovensku, aj z veľkých ľudových. Pokladám týchto ľudí za rovnocenných kresťanov, ba za zrelších, než som ja, a je úplne jedno, že sú z inej konfesie.

Čo sa týka ateizmu, v žiadnom prípade nechcem súdiť, že by bol neracionálny. Súhlasím, že ateisti majú dôvody pre svoj ateizmus. Mne neostáva iné, len prenechať Bohu súdy o tom, komu sa ako dal či nedal poznať a či na jeho „dotyky“ človek reagoval či ich potláčal... Problém je tu skôr opačný – mnohí ateisti spyšneli mysliac si, že racionalita, na ktorú sú hrdí, im dáva právo pohŕdať veriacimi ako neracionálnymi tmármi. Neuvedomujú si, že ak je pre ateistu absurdná predstava Stvoriteľa, rovnako je absurdná aj predstava, že univerzum vzniklo náhodne...

Ja osobne si nemyslím, že bez viery v Boha niet skutočného partnerského vzťahu. Iste, mnohí ateisti majú pekné vzťahy. Lásku až po hrob. Nepokladám sa za žiadneho odborníka vo vzťahoch a rád sa nechám poučiť – tak od Pastirčáka, ako aj od Teba. Myslím si napríklad, že Pastirčák v tomto úryvku dobre vystihol tendenciu človeka hľadať v tom druhom svoje hlboké naplnenie, čím poľahky „zaťaží vzťah neznesiteľným bremenom“. Iste, nemusíme riešenie, ktoré tu ponúka, brať ako jediné možné. Aj sexuológ Plzák sa snažil odľahčovať „zaťaženie“ vzťahu, keď povedal – „Manželstvo tu nie je na to, aby sme boli šťastní. Na to sú tu koníčky.“ Prosím, ak si niekto osvojí takýto pohľad, i tomu môže pomôcť. Vysvetlene, ktoré ponúka Pastirčák, je kresťanský pohľad, ktorý je ponúkaný pre kresťanov. Ak sú tu iné riešenia, tiež ich treba zverejňovať. Lebo vystrojovať dnešných mladých do života iba tým, že veď „skúste si svoju kompatibilitu a uvidíte“, je neprezieravé. Dokazuje to dnešná rozvodovosť a rozpady mnohoročných partnerstiev.


31.
označiť príspevok

carybdeida
   11. 8. 2011, 23:49 avatar
Ľudské túžby sú neobmedzené a tak potrebujú neobmedzený sebaklam v podobe božej osoby. Áno, ľudia majú v sebe dieru v tvare boha. Tá diera je boh. Preto sa neuspokojíte s "obyčajnými" ľudskými vzťahmi. Hľadáte dokonalosť, hoci ňou sami nedisponujete. Toto vás naučili, nie je to prirodzené.
Súhlasí luke85


32.
označiť príspevok

Scarlett X žena
   12. 8. 2011, 00:05

Príspevok bol vymazaný administrátorom.



36.
označiť príspevok

Slušný človek muž
   12. 8. 2011, 23:16 avatar
Carybdeida, vysvetli mi , prosím, čo si myslela výrazom "neuspokojíte sa s "obyčajnými" ľudskými vzťahmi." Až je to to, čo si pod tým predstavujem ja, tak ja sa uspokojím obyčajnými ľudskými vzťahmi, aj keď som veriaci.


33.
označiť príspevok

J.Tull
   12. 8. 2011, 16:42 avatar
rastos; Možno sa budeš čudovať, ale ja vítam ekumenické snahy kresťanov. Vždy je lepšie hľadať spoločnú reč, ako sa tvrdohlavo držať svojho a robiť „rozbroje“. Ono sa to vždy nejako odzrkadlí na celkovej atmosfére ...Vážim si bývalého pápeža Jána Pavla II, nielen ako človeka, politika, ... cením si ho i pre jeho snahu hľadania otvoreného dialógu s predstaviteľmi iných vierovyznaní, ako i pre jeho otvorenosť k „ateistickej“ vede. Relatívne nedávno ma príjemne prekvapila propagácia evolučnej teórie v katolíckych reláciách na ČT2, nie preto, že pokladám evolúciu za fakt, ale ide tu o obrat od dogmatizmu /je mi jasné, že sú kresťanské dogmy, ktorých sa nemôže vzdať .../ k zdravému rozumu. V histórii boli našťastie vždy ľudia, ktorí dokázali vnímať i opačný názor. Vďaka nim, obrazne povedané, už neupaľujeme bosorky, na jednej strane a na druhej, si už nemyslíme, že človek je len akýmsi mechanickým strojom stvoreným prírodou ...
"... rovnako je absurdná aj predstava, že univerzum vzniklo náhodne..."
Tak to je absurdná predstava i pre mnohých ateistov. Ide o to čo si pod pojmom náhoda predstavujeme ... 
"Problém je tu skôr opačný – mnohí ateisti spyšneli mysliac si, že racionalita, na ktorú sú hrdí, im dáva právo pohŕdať veriacimi ako neracionálnymi tmármi"
S tým súhlasím až na to, že ide skôr o problém obojstranný a našťastie neplatí vo všeobecnosti, aj keď žiaľ je prevládajúcim ...
"Pastirčák v tomto úryvku dobre vystihol tendenciu človeka hľadať v tom druhom svoje hlboké naplnenie"
Problém je ten, že úryvok ako celok, nielen učí nemyslieť, ale i uráža, alebo si myslíš, že
" ... Jedného dňa sa Janko pozrie na Aničku cez šestky dioptrie a spýta sa: "A ty si kto?" "
nie je urážlivé pre starých ľudí s materialistickým svetonázorom /a nie len .../, ktorý prežili dlhé roky spoločného života so všetkými jej šťastnými, ale i tienistými stránkami, často i prežitými tragédiami a ostali si vždy verní a ostanú až do smrti? Čo si asi po prečítaní tohto nepodareného vtipu môže pomyslieť manžel/ka, ktorý/á sa stará o svojho takto postihnutého/tej/ manžela/ky/ a s láskou nesie svoje bremeno?
"vystrojovať dnešných mladých do života iba tým, že veď „skúste si svoju kompatibilitu a uvidíte“, je neprezieravé"
S tým súhlasím, ale príkladom partnerského vzťahu má byť sv. Augustín, alebo snáď S. Kiekergaard, ktorý učinil v podstate to, čo navrhuje p. Pastirčák? Ja netvrdím, že je správne nechať sa druhým opantať, nechať uväzniť, dokonca milovať láskou, ktorá privedie človeka k násilným tragickým činom a možne je viera v takýchto prípadoch liekom, ako je liekom aj pri niektorých iných ľudských zlyhaniach, ale tvrdiť, že:
"Ak sme si človeka zamenili s Bohom, milujeme ho závislou, despotickou, nevyrovnanou láskou ... Stabilný vzťah sú schopní vytvárať ľudia, ktorí ten vzťah už bytostne nepotrebujú. Svoj život neopierajú o život iného človeka."
podľa môjho názoru nie je "kóšer" ...
Človek potrebuje bytostne druhého človeka, tak je „stvorený“. Či už pričinením Boha, alebo bez neho. A je dobre, keď v tom druhom „vidí boha“, nielen nedokonalosť, tak ako nachádza boha i v sebe samom, nielen svoju nedokonalosť ...
Skutočná láska nielen núti v prospech nej sa mnohého vzdať, ale oveľa viac nám dáva než berie ... Núti človeka byť lepším, než bol predtým ...
 


37.
označiť príspevok

rastos muž
   16. 8. 2011, 10:46 avatar
Tull, k tomu, že úryvok uráža: tu na fóre nie je priestor opísať všetky okolnosti, napríklad aj pri tvorbe uvedenej knihy. Pastirčák ju pôvodne napísal ako pomôcku pre kresťanských snúbencov, ktorí prechádzajú prípravou na manželstvo. Sú to teda mladí ľudia a spomínaný odsek im hovorí, že krása a sila ich manželského partnera bude časom obmedzená a ubúdajúca. To, čo sa tu niekomu inému môže javiť ako urážlivý výrok, je pre mladých nadsázka, ktorej dobre rozumejú a neurážajú sa na nej; a ktorá pre nich možno i trochu odľahčuje vážnu tému.

Čo sa týka toho, akou láskou milovať svojho partnera, myslím si, že v zásade hovoríš to isté ako Pastirčák. Sám píšeš – „Ja netvrdím, že je správne nechať sa druhým opantať, nechať uväzniť, dokonca milovať láskou, ktorá privedie človeka k násilným tragickým činom.“ Ak Pastirčák píše "Ak sme si človeka zamenili s Bohom, milujeme ho závislou, despotickou, nevyrovnanou láskou,“ myslím, že má na zreteli niečo podobné. Taktiež treba dobre pochopiť jeho slová – „Stabilný vzťah sú schopní vytvárať ľudia, ktorí ten vzťah už bytostne nepotrebujú. Svoj život neopierajú o život iného človeka." Toto neznamená, že by človek vôbec nemal potrebovať druhého a opierať sa o neho v živote. Sú však ľudia, ktorí sú takí závislí na svojom partnerovi (emočne, „bytostne“), že ich vlastný život stojí len na tom. Správny je myslím postoj, že človek je rád a teší sa z partnera, ale vie, že aj on sám ako individualita je zmysluplná bytosť. Ak toto chýba, potom vidíme rozličné karikatúry napríklad podpapučových mužov a pod.
A potom, pamätajme aj na mnohých slobodných ľudí, ktorí nemajú partnerský vzťah, hoci sa oň usilovali. Čo ich životy, sú vari nezmyselné, ak nenašli partnera, o ktorého by sa mohli oprieť?


38.
označiť príspevok

J.Tull
   17. 8. 2011, 18:06 avatar
rastos ... evidujem Tvoju reakciu. Prečítal som si ju včera večer. Reagovať si však vyžaduje, z rôznych príčin, viacej času ... možno mi to vyjde, dúfam, že dovtedy táto téma "neodíde", ale moc sa neteš ...  


34.
označiť príspevok

J.Tull
   12. 8. 2011, 19:38 avatar
carybdeida ... ten Tvoj predošlý avatar bol oveľa, oveľa, oveľa krajším ...   
Stáva sa, že ľudia, keď spoznajú pre nich novú hodnotu, alebo lepšie povedaná precítia, zažijú, získajú skúsenosť, nájdu "lepší" zmysel svojho života, aký mali predtým ... sa im zdá, že zacelili skrytú ranu, ktorú necítili, vyplnili dieru o ktorej predtým nevedeli ... Problematické u p. Pastirčáke je to, že sa domnieva, že táto diera môže mať len tvar Boha, akoby už iné hodnoty ani neexistovali.
 
Súhlasí luke85


35.
označiť príspevok

luke85 muž
   12. 8. 2011, 20:17 avatar
> "carybdeida ... ten Tvoj predošlý avatar bol oveľa, oveľa, oveľa krajším ... "
Súhlasím..

> "Stáva sa, že ľudia, keď spoznajú pre nich novú hodnotu, alebo lepšie povedaná precítia, zažijú, získajú skúsenosť"
.. tak si dajú krajšieho avatara  


39.
označiť príspevok

J.Tull
   19. 8. 2011, 15:59 avatar
rastos; Spomínal si, že nie si žiadny odborník vo vzťahoch; ani ja nie som psychológ, ani nič podobné. Dovolím si však tvrdiť, že ním nie je ani p. Pastirčák a jeho názory sú plytké, je to učenie k nemysleniu, ako som už spomínal /aj keď nemá na iných majstrov tohto športu/ a nie pomôcka pre mladých kresťanských snúbencov. Reaguje sa mi ťažko, nielen preto, že nie som odborným manželským poradcom, ale hlavne chcem sa vyhnúť nedorozumeniam. Nenapísal som len „Ja netvrdím, že je správne nechať sa druhým opantať, nechať uväzniť, dokonca milovať láskou, ktorá privedie človeka k násilným tragickým činom.“, ale i „možno je viera v takýchto prípadoch liekom, ako je liekom aj pri niektorých iných ľudských zlyhaniach“
Je mi jasné, že môj uhol pohľadu je iný, ako Tvoj, či p. Pastirčáka. Každý sa pozeráme cez skresľujúce dioptrie našej subjektivity. Vlastné omyly a chyby vidíme oveľa horšie ako „smietky“ u toho druhého. Netvrdím, že sa v knihe nenájdu i veci, ktoré by som možno napísal inak, ale v podstate s nimi súhlasím, celkove je však kniha plytkým trepaním /nereagoval som, kvôli času, na všetko/ , podľa môjho názoru, aj z toho kresťanského uhla pohľadu.


40.
označiť príspevok

J.Tull
   19. 8. 2011, 15:59 avatar
„Pastirčák ju pôvodne napísal ako pomôcku pre kresťanských snúbencov, ktorí prechádzajú prípravou na manželstvo“
To im teda dáva pekné vyhliadky do ich spoločného života. Nič nehovorí o tom, že tú prvú "plamennú lásku", ktorá časom bude síce slabnúť, ale by ju mala vystriedať láska manželská, ktorú zoceľuje spoločné borenie sa, prekonávanie problémov, ktoré im stavia do cesty život, deliac sa spoločne o zlo, ktoré život prináša, ale i o dobro. Dobro sa tým násobí a zlo umenšuje; nehovoriac o láske rodičovskej ... Láska by mala byť prítomná po celý ich spoločný život, len jej podoby sa menia ... atď. atď. Proste akosi zabúda na mnoho vecí, ktoré by pomôcka pre snúbencov mala obsahovať a to aj pre kresťanských. Kľudne je možné do toho zamontovať i vieru v Boha ... Nie je až takou chybou, že na tieto veci zabudol, to by som ani nekritizoval, chybou je, že píše tak, akoby jediným riešením bola viera. Pritom podľa mňa, sú tie jeho riešenia dostatočne pochybné ...


41.
označiť príspevok

J.Tull
   19. 8. 2011, 16:00 avatar
„Napätie medzi láskou a slobodou je na ľudskej rovine neriešiteľné“
V každodennom živote riešime napätie medzi našimi individuálnymi záujmami a povinnosťami vyplývajúcimi z toho, že sme členmi ľudskej spoločnosti a čo je dôležité, vždy ich nejako vyriešime. Patríme k tvorom, ktorí žijú v stádach. Žijeme v spoločenstve s inými. Záujmy, potreby, sloboda jednotlivca naráža na záujmy, potreby, slobodu tých druhých. Ak človek opustí svoje stádo, vyčlení sa z ľudskej spoločnosti, nie som si istý, či získa slobodu a je nepravdepodobné, že by dokázal naplniť svoje záujmy, potreby ...
Nič nie je zadarmo. Temer v každom okamihu sa niečoho vzdávame v prospech niečo iného, začínajúc banalitami /dám si chutný mastný hamburger, alebo zeleninový šalát, na ktorý až takú chuť nemám, ale .../ až po rozhodnutia, ktoré nadobro pozmenia náš život. Vždy sa rozhodujeme a v každom rozhodovaní je isté napätie. Nerozhodujeme sa medzi slobodou a niečím ... Sloboda je práve v možnosti rozhodovať sa. Človek, ktorý nemá možnosť rozhodovať, nemá slobodu. Aj vtedy má však jednu možnosť rozhodnúť: ostať neslobodným, alebo vzbúriť sa a získať slobodu, s rizikom straty svojho života. Vtedy ide o napätie medzi slobodou a niečím, napätie medzi slobodou a neslobodou, otroctvom.
Ak sa rozhodujeme, či vstúpime do stavu manželského, nerozhodujeme sa medzi láskou a slobodou, v zmysle uvedeného. Rozhodujeme sa medzi rodinným životom a „staromládeneckým životom“ /životom „starej dievky“/, prípadne sa rozhodujeme medzi mrežami rodičovského domu a mrežami vlastnej rodiny, alebo medzi samotou a spoločným životom, zo všetkým, čo takýto život so sebou prináša ...
Každý človek má rebríček hodnôt, aj keby ich nevedel vymenovať, má ich vo svojom podvedomí a snaží sa žiť podľa nich. Napätie cíti, keď ich nedokáže napĺňať. Ak by platilo, že sa rozhodujeme medzi láskou a slobodou, potom by muselo platiť, že sa rozhodujeme medzi Bohom a slobodou. Pre jednoduchosť okopírujem klamára /prečo a v čom je klamárom, som už písal/ Strobelu:
„Skôr než zamýšľanie sa nad tým, ako sa „nepoddávať zúfalstvu", ktoré nevyhnutne nastáva vo svete bez Boha, som si vychutnával novonadobudnutú slobodu od Božích morálnych obmedzení. Žiť bez Boha pre mňa znamenalo žiť na 100 percent pre seba. Slobodný od niekdajšej povinnosti zodpovedať sa za svoje skutky, som cítil voľnosť získať osobné šťastie a potešenie za každú cenu.“
Je človek, ktorý sa vzdal „žiť na 100 percent pre seba“ slobodným, lebo tak urobil uveriac v Boha a človek, ktorý sa vzdal v podstate toho istého v prospech založenia rodiny už nie? Ja si myslím, že tu ide o rebríček spomínaných hodnôt. Ak je u človeka vyššou hodnotou Boh, tak sa vzdá v prospech nej hodnoty „žiť na 100 percent pre seba“, podobne ako ten u koho je vyššou hodnotou rodina. Nejde tu o rozhodovanie medzi Bohom a slobodou, ale ani medzi láskou a slobodou a napätie, nesloboda je vtedy, keď nám niečo bráni rozhodnúť sa pre vyššiu hodnotu na našom rebríčku hodnôt, ktorý je individuálnym, keď z nejakej príčiny sme nútený ho porušiť.
Uff; zase som sa rozkecal a to som len pri prvej vete, aj to som ju ešte nevyčerpal ...
 


42.
označiť príspevok

rastos muž
   20. 8. 2011, 01:24 avatar
Tull, toto tu sú len výňatky z knihy; takže to, či autor o niečom "nič nehovorí", by si mohol posúdiť až po jej kompletnom prečítaní.
Súhlasí J.Tull


43.
označiť príspevok

J.Tull
   21. 8. 2011, 13:05 avatar
rastos; ... beriem ...napísal som: "Nie je až takou chybou, že na tieto veci zabudol, to by som ani nekritizoval, chybou je, že píše tak, akoby jediným riešením bola viera. Pritom podľa mňa, sú tie jeho riešenia dostatočne pochybné ..."
Beriem aj to, že vo svojej knihe "propaguje" vieru. Nebude predsa propagovať ateizmus.  To čo kritizujem, je spôsob ako to robí. Nadhodí problém tak, aby ho potom /použijúc i extrém .../ vyriešil vierou v Boha. Ani to by som nekritizoval. Píšem o tom, že už to, ako o probléme píše, je plytké a podobne i ponúkané riešenie.
Pokúsim sa stručnejšie:
"Napätie medzi láskou a slobodou je na ľudskej rovine neriešiteľné"
Pripusťme na chvíľu túto plytkosť. Človek však nedokáže žiť v napätí, ktoré je preňho neriešiteľné. Zblázni sa, alebo si hodí slučku a nezdá sa mi, že zaľúbení neveriaci takto končia. Iste je, žiaľ, mnoho mladých, hlavne mužov, ktorí pre neopätovanú lásku takto končia a možno je v tomto, pre nejaké "promile" prípadov, liekom viera, ako som už písal, lenže to je o inom, nie o "Napätie medzi láskou a slobodou", ani "Naša túžba nemá hraníc ..." /ďalšia plytkosť, ale nebudem to rozvádzať .../ .... ...
Pozrime sa teraz na riešenie, ktoré p. Pastirčák vo svojej pomôcke pre kresťanských snúbencov ponúka:
"Svoju absolútnu túžbu potrebujeme obrátiť od človeka k Bohu, aby sme náš vzťah nezaťažili neznesiteľným bremenom ... Stabilný vzťah sú schopní vytvárať ľudia, ktorí ten vzťah už bytostne nepotrebujú. Svoj život neopierajú o život iného človeka. Našli svoj duchovný stred a zakotvili ho v Bohu. Nenaplnené predstavy, očakávania a túžby v dôvere obracajú k Bohu. Preto sa dokážu navzájom prijímať takí, akí sú"
Je dostatok príkladov ľudí, ktorí takto urobili, obrátili svoju túžbu od človeka k Bohu /sú extrémy psychického týrania, ale sú to extrémy, preto nebudem ďalej rozvádzať .../ a vyriešili napätie, ktoré vyplynulo z rozhodovania medzi milovanou osobou a Bohom tak, že opustili svojho snúbenca, snúbenicu. Kierkegaard nie je výnimkou. Kláštory premonštrátok vznikali aj preto, aby odlúčenie nebolo také bolestivé. Dôvodom celibátu katolíckych duchovných je práve aj "nezaťažovanie" vzťahu k Bohu, vzťahom k žene ...
"Stabilný vzťah sú schopní vytvárať ľudia, ktorí ten vzťah už bytostne nepotrebujú. Svoj život neopierajú o život iného človeka"
"Toto neznamená, že by človek vôbec nemal potrebovať druhého a opierať sa o neho v živote"?
"Toto", kde píše? "Svoj život neopierajú o život iného človeka" nie je v protiklade s: "nemal potrebovať druhého a opierať sa o neho v živote"? ...
"Sú však ľudia, ktorí sú takí závislí na svojom partnerovi (emočne, „bytostne“), že ich vlastný život stojí len na tom"
... a z tohto extrému treba vychádzať v pomôcke pre mladých snúbencov  
"Správny je myslím postoj, že človek je rád a teší sa z partnera, ale vie, že aj on sám ako individualita je zmysluplná bytosť. Ak toto chýba, potom vidíme rozličné karikatúry napríklad podpapučových mužov a pod." - napr. týranie žien ...
Plne súhlasím, ale kde toto píše p. Pastirčák? ...
Stabilný vzťah sú schopní vytvárať ľudia, ktorí ten vzťah bytostne potrebujú, ak sa jeden k druhému chovajú ako k rovnocennému partnerovi a je jedno, či sú veriacimi, alebo nie /niečo som už o tom písal/ ...


46.
označiť príspevok

rastos muž
   23. 8. 2011, 10:59 avatar
"Sú však ľudia, ktorí sú takí závislí na svojom partnerovi (emočne, „bytostne“), že ich vlastný život stojí len na tom"
... a z tohto extrému treba vychádzať v pomôcke pre mladých snúbencov?

Tull, neviem ako ty, ale ja mám pocit, že do takéhoto stavu sa dostáva väčšina mladých zaľúbených ľudí. Dôkazom toho sú ich rozchody, kedy opustený partner prežíva pocity nezmyselnosti svojho života bez toho druhého. Zažíva traumu, z ktorej sa dlho nevie spamätať, niekedy až roky. Až neskôr - ak už je schopný analýzy - si uvedomí, že svoju hodnotu odvíjal iba od oceňujúcej pozornosti toho druhého. Možno tým vytvoril pre neho to "neznesiteľné bremeno", pretože ten druhý cítil, že už nie je milovaný slobodne, ale závisle (priam "despoticky", ako to píše Pastirčák).

Takže mne sa nezdá, že by sme tieto pomerne bežné javy mali odkazovať do oblasti extrémov.


44.
označiť príspevok

J.Tull
   21. 8. 2011, 13:06 avatar
rastos; ..."k tomu, že úryvok uráža": On je urážlivým aj vtedy, ak je "pre mladých nadsázka, ktorej dobre rozumejú a neurážajú sa na nej; a ktorá pre nich možno i trochu odľahčuje vážnu tému"- ich nemusí urážať, je urážlivým voči ich rodičom, starým rodičom ...
Som presvedčený, že to tak p. Pastirčák nemyslel. Predpokladám, že i celú knihu písal "od srdca". Problém je ten, že rozum nechal pri tom odpočívať. Chápem aj to, že veriaci ju aj srdcom prijímajú. Horšie je, že ich učí prijímať, to čo je ich srdcu blízke, nekriticky a tak učí k nemysleniu ... To je to, čo kritizujem ...
 


47.
označiť príspevok

J.Tull
   24. 8. 2011, 15:16 avatar
rastos; ... asi som Ťa zle pochopil. 
"Sú však ľudia, ktorí sú takí závislí na svojom partnerovi (emočne, „bytostne“), že ich vlastný život stojí len na tom"
Domnieval som sa, že máš na mysli do krajnosti vyhrotenú závislosť, ktorá vedie až k tragédiám. Nezdá sa mi, „že do takéhoto stavu sa dostáva väčšina mladých zaľúbených ľudí“. Podľa všetkého si to takto asi nemyslel; nie celkom dobre rozumiem ani tomu ďalšiemu ... Ako som už spomínal, nie som žiadny psychológ, moje názory sú len laické, ale vychádzajú zo skúseností ... Myslím si, že každý „normálny – psychicky zdravý“ človek prežíva svoje detské lásky, ktoré spolu s ostatnými citovými prejavmi, zážitkami, dozrieva v osobnosť, dozrieva do stavu, keď „na vrchole síl – krásni, mladí, zdraví, veselí“, objaví v sebe silný zdroj citov, ktoré chce prejaviť, túžbu ich zrealizovať, hľadá /čaká/ príležitosť k ich „rozdaniu“
http://www.youtube.com/watch?v=xu7sRdRrm_w Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

Najčastejšou príležitosťou ich prejaviť, sa stane osoba opačného pohlavia. Nezriedka sú city obojstranné vyúsťujúce v hlboký vzájomný spoločný vzťah
/začiatok/
http://www.youtube.com/watch?v=G0tPVUCC6gE Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

a
http://www.youtube.com/watch?v=_A0fVWomF90 Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

Osobne poznám takéto manželské páry. Dokonca v jednom prípade ide o lásku ešte zo škôlkárskych čias ... Sú však i lásky „nešťastné“, neopätované. Mladý „psychicky zdravý“ človek – väčšina, však svoju „traumu“ prekoná a takáto skúsenosť v konečnom dôsledku prospieva k jeho ďalšiemu citovému rastu ...
Toto platí /ak platí/ vo všeobecnosti. Pravdou však je, že každý prežívame svoj život neopakovateľne, originálne, aj pri všetkých spoločných znakoch, inak. Podľa všetkého existujú manželské páry, keď jeden z partnerov už nedokáže znášať neustále, nepretržité prejavy lásky toho druhého a stanú sa "neznesiteľným bremenom". Ja takýto prípad nepoznám ani jeden. Pochybujem, že to platí pre väčšinu mladých zaľúbených ľudí. Neviem ani dobre posúdiť, či je v takýchto prípadoch liekom obrátiť túto chorobnú /podľa mňa takéto správanie chorobné je .../ závislosť k Bohu ...
Poznám i prípady, našťastie len temer, despotickej lásky. Podľa mňa, v despotickej láske ide o nesymetrický vzťah, keď jeden partner dominuje v ňom, na úkor toho druhého. Väčšinou sú to prípady, keď sa žena musí vo všetkom podriaďovať svojmu mužovi. Robiť slúžku, obetovať svoj intelektuálny rast, kariéru ... vytvárať „teplo domova“ starostlivosťou o muža, deti, bez akejkoľvek pomoci od svojho partnera ... V týchto prípadoch robí kresťanstvo skôr medvediu službu ... Naopak v prípadoch, keď sa dvaja zoberú, lebo sa „musia“ /a potom nakoniec spejú k rozvodu/, je kresťanské pravidlo „až po svadbe“, dobrou prevenciou ...
Ako som už napísal, človek je tvor originálny, aj vzťahy, ktoré vytvára sú také a preto všeobecný recept neexistuje a vždy, aj v extrémnych prípadoch, je zodpovednosť za zlyhanie, i keď nie rovnakou mierou, na pleciach oboch partnerov a nielen ich ... Miera je však väčšinou veľmi rozdielna ...
To aký bude vzťah v mnohom záleží aj na výchove, nielen rodinnej, v škole, na tom v akom prostredí človek vyrastá, ale i celkovej „atmosfére“ spoločnosti. Budúcnosť vzťahu závisí i od toho „ako budú roky s nami zachádzať“. Celkový stres, ktorý je na človeka kladený, uponáhlanosť dnešnej doby, každodenná starostlivosť o aké také živobytie ... môže vzťah zoceliť, ale väčšinou mu neprospieva ...
Dôležité je, aby naše srdcia dokázali „biť životom jedno do druhého“, vtedy sme si „vlastní spasitelia" ... aby sme pochopili, že v „dávaní sme tým, čím sme“ /tak ako to spieva Jethro Tull /
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 02:19,  Ale odkedy mali účastníci sviečkovej manifestácie dáždniky a pršiplášte, tak už to v...
dnes, 02:17,  Chybne si spájaš súvislosti. Keď SMER niečo navrhne, a ako naschvál, vyhovuje to aj...
dnes, 02:12,  Bla, bla, bla. Len tu bľačíš. Mú!
dnes, 02:11,  13-ročný sex? Si dobrý. Väčšina mužov sa zmôže tak na 5 minútový sex, a ty až na...
dnes, 01:51,  Mám 13 rokov a hľadám dievča ktoré je z okolia Rožňava a chcela by to po prvý raz...
dnes, 00:25,  Pozri si hlasovania v parlamente. Mimochodom obaja sú min. informáciami dotovaní z Ruska,...
dnes, 00:17,  Moja reč, Štefan Hríb, Dag Daniš, Jakub Goda a ďalšie trubky. To nie sú novinári, ale...
včera, 22:39,  vždy ak získate jedno, to druhé stratíte, čiže ak budete mať spásu, stratíte niečo v...
včera, 22:22,  (Lemmy), opäť sa robíš skromným, nenápadným, dokonca utajeným majstrom kalerábnikov, a...
včera, 22:22,  Keď duch je odpoveďou na otázku KTO JE JA, môžme zanedbať všetko čo sa MŇA netýka ;)...
včera, 22:20,  161 Ale zujíma nás, keď hovoríme o duchu :)
včera, 22:19,  Vonkajší svet nás nezaujíma keď hovoríme o JA ;)
včera, 22:19,  159. Poznám tieto tvoje definície.
včera, 22:18,  Keď chceš hovoriť o tom AKÉ JE JA, tak to zahŕňa pojem DUŠA ;)
včera, 22:18,  157. Vzťah k duchu vonkajšieho sveta.
včera, 22:14,  Čo tam chýba? ;)
včera, 22:12,  155. -Nie je, sorry.
včera, 22:12,  Ty spiatočník ;)
včera, 22:12,  Najmúdrejší sú gluptaci na motorke....*13
včera, 22:11,  Čo zas trepeš? ;) Je to dostačujúca odpoveď, ktorá dokonale vystihuje podstatu pojmu...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Staroba je smutná, ale je to zatiaľ jediná známa možnosť, ako sa dožiť vysokého veku.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(166 726 bytes in 0,588 seconds)