Malý biely koník

V mesacnom svetle sa mi ukazal,
Konik biely, tak vznesene tam stal.
Krasny a hrdy, zlobu nepoznal,
V ukryte noci povabu kral.
Cistota, nevinnost bola jeho chyr,
Zalostnych nestretol spomienok vir.
Nevedel co je hanba ci strach,
Minulost pohnuta na miskach vah.
V tom lese striebornom cvalom sa hnal,
Ked svet pod hviezdami tichucko spal.

Ako kvet zo svetla, ako dieta boha,
Lesk hrivy vejucej, lahucka noha.
Ako slnko na snehu, strieborna trava
Bol jeho jasny zrak, zdvihnuta hlava.
Ako pocut bozi hlas na chvilu prchavu,
Co v tichu stretava tuzbu zufalu,
Tak zmizol konik, utiekol v dial...
Bol naozaj skutocny? Snad sa mi zdal...?

V tej lucenia chvili tiche prosby zneli,
Nikdy nezabudni na ten kvietok biely.
Pri strome este sa otoci na kratky okamih
Ako dotyk mesiaca v rozpravkach starych.
Neutekaj, konik, zostan tu somnou,
Budeme utekat polnocou temnou!
Je prec a strateny a ja sa pytam,
Bol to moj konik alebo len snivam?
Ten biely konik ako svit bozej tvare,
Alebo len luc v mesacnej ziare?



Maly biely konik
Elizabeth goudge

👍: piskotka