MÁ PÁN DÄNIKEN & CO PREDSA PRAVDU ?

Boh Kukulkan zostúpil
z vesmíru na zem...
E. von Däniken.
Podľa kultových autorov na čele s pánom menovaným v motte, je pôvod pozemských božstiev obecne známy. Sú mimozemšťania. Prišli sem na kozmických plavidlách popísaných väčšinou v svätých knihách. Jednou z nich, kde sa texty takýmito kozmickými dopravnými prostriedkami priam hemžia je Svätá Biblia. A to Starý i Nový zákon. Keď som po prvé čítal Knihu kníh s úžasom som parafrázoval známy spis „A Biblia má predsa pravdu“ otázkou vyslovenou v nadpise tejto kapitoly.
V oboch Božích testamentoch sa totiž kozmické i iné plavidlá vyskytujú. Jedným z nich je aj v jednej z predchádzajúcich tém opísaná Pánova sláva.
Raz som istej známej, ortodoxnej rímskej katolíčke, pri náboženskej debate povedal: „Nemôžem si pomôcť, ale mne sláva Pánova pripadá ako kozmický koráb.“ Reakciou bol ironický úsmev. Zaujímavé bolo sledovať ako jej úškrn začal postupne mrznúť až stvrdol ako voda severného ľadového oceánu v zimnom období, následne sa roztavil a postupne bol vymenený výrazom úžasu striedaným s pochybnosťou.
Prečítal som jej totiž charakteristiku podľa mňa jedného z božích dopravných prostriedkov, o ktorom tu už bola reč.
Reakcia známej potvrdila moje presvedčenie, že z takmer miliardy v súčasnej dobe štatisticky vykazovaných kresťanov určite len málokto čítal bibliu. A z tých čo ju prečítali, len neveľa pochopilo pravý zmysel textov.
Moja známa Bibliu určite nečítala, jej vyššie popísaná reakcia bola jednoznačná.
V popise biblických lietajúcich strojov je úvaha o nevyčerpateľných zdrojoch energií, ktorými bohovia pravdepodobne disponovali namieste. Vráťme sa ale k tomu, čo všetko sa dá vyčítať z biblických opisov nebies. Ale hlavne na čo všetko by sa poznatky získané z Biblie dali využiť.
Napríklad racionálny výklad Biblie môže:
Spôsobiť obrat v súčasnom kozmickom cestovaní.
Zabezpečiť umelé zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy také prepotrebné pri neustále sa zvyšujúcom globálnom otepľovaní Zeme a ďalšie.
Vyriešiť niektoré kontroverzné archeologické spory.
Zbaviť ľudstvo obáv zo zrážok s asteroidmi.
Spravodajská funkcia nebies už dnes nie je zaujímavá. Nad zemeguľou krúži množstvo spravodajských družíc pred ktorými sa nemožno schovať.
Položme si teda otázku: Ako? Ako by sa dali biblické poznatky, resp. ich racionálne jadro využiť.
Podnietením širokého okruhu ľudí zamerať sa na Bibliu z vyššie naznačeného zorného uhla, uviesť na pravú mieru cirkvou prekrútené odkazy bohov a venovaním zvýšeného úsilia štúdiu textov, na ktoré v Písme nachádzame odkazy. Trebárs kniha Pánova, Spisy starých, a pod.
Zaujímavá je aj otázka, prečo doteraz ešte nik nevyslovil podobnú hypotézu. Prečo sa ani v samotnom Písme svätom nebesá neopisujú ako kozmický objekt.
Zopakujem, že vysvetlenie sa nachádza v jednom z Božích prikázaní. A to je v druhej knihe Mojžišovej v dvadsiatej kapitole v štvrtom verši. Jednoznačne je tam povedané, že sa nesmú robiť rytiny a kresby (podoby) vecí, ktoré sú hore na nebesiach, ktoré sú dolu na zemi a dokonca ani tých, ktoré sú vo vode a pod zemou.
Prečo Pán vydal také zákazy? Lebo podľa Dan. 4/32 pokladá všetkých obyvateľov Zeme za nič. A prečo ich pokladá za nič? To nám oznamuje v Jer. 4/22. Pánovo hodnotenie ľudí, také surové a urážlivé, som tu už uviedol. No kto má záujem, nech si pozorne prečíta dvadsiaty druhý verš zo štvrtej kapitoly knihy Jeremiášovej.
Ak Pán od svojho ľudu niečo chcel, aby mu urobili, ukázal, čo majú urobiť a ako to majú urobiť. Viď napríklad Exodus, kapitolu 25, verš 40 kde nájdeme vysvetlenie: „A hľaď na to, aby si to urobil podľa vzoru, ktorý ti bol na vrchu ukázaný.“
Aký by malo zmysel sa zakázanými vecami zaoberať som už spomenul. No napriek tomu to ešte zopakujem.
Vieme predsa, že zákazy sa porušujú. Aj Pánove príkazy sa porušovali a do Knihy kníh sa dostali aj poznatky bohov. Príkladom môže byť citát z Jóba 26/7, z ktorého je zjavné, že bohovia vedeli aké je usporiadanie vesmírnych objektov. Alebo citát z Múd. 14/6: „Tak aj v praveku, keď obri pyšní hynuli...“ Akých to obrov myslí pisateľ? A v akom praveku. Veď v biblickom praveku sa autor sám nachádzal, keď toto písal. Alebo vedel, že v skutočnom pozemskom praveku jestvovali obri-dinosauri? Obri, ktorí hynuli?
To je dôkazom, že do biblie prenikli aj poznatky bohov. Upozorňujem, že poznámka pod čiarou v SSV 3 na str. 83 týchto obrov nevysvetľuje. Týka sa iných obrov. Tých, ktorí sa rodili dcéram človeka, keď s nimi obcovali synovia boží, lebo boli pekné. No títo obri a významní muži povestného mena nehynuli.
Teraz si predstavme, že by sa podarilo zistiť akou to energiou bohovia disponovali a vyrobiť ju. Neskrátili by sa len vesmírne vzdialenosti. Iste by to bol koniec energetickej kríze, možno aj koniec ekologických problémov skôr či neskôr hroziacich Zemi.
Takže teraz si už môžeme definovať kozmický objekt bohov, zvaný nebesá (nebesia) ako reálne existujúci s dosť vysokou pravdepodobnosťou.
Teda: Nebesá boli polyfunkčným vesmírnym zariadením, ktoré bohovia používali na rozličné účely. Podľa Biblie mohli byť nebesia kozmickým mestom schopným samostatnej existencie bez nároku na slnečnú energiu. Zjav. 21/10, 23 A zaniesol ma v duchu na veľký vrch a ukázal mi to vysoké mesto Jeruzalem, zostupujúci od boha z neba. A mesto nepotrebuje slnka ani mesiaca, aby svietili v ňom, lebo sláva božia ho osvecuje.
Pozrime sa na aké účely sa nebesá používali. Naznačím aspoň tie, ktoré sú z Biblie známe s tým, že každá úvaha bude podložená príslušnými biblickými citátmi.
Mal som krásny pocit zadosťučinenia, keď som sa prepracoval k tridsiatej siedmej kapitole knihy Jóbovej, kde je vo verši osemnástom povedané: „Hádam chceš s ním mračná po oblohe rozostrieť, pevné zrkadlo jak z kovu bieleho?“
Takže teória o zrkadlách ktoré zabezpečili Pánov sľub, že slnko bude svietiť na bojisku ešte dlho potom, ako už malo byť zapadnuté, vysvetľujú zrkadlá na nebesách. Ak vezmeme do úvahy, že pod bielym kovom sa v Písme myslí väčšinou meď mohli byť zrkadlá z vysoko leštených medených plechov. Domnienku potvrdzuje aj takzvaný Pánov poklad. Požadoval do neho totiž najmä zlato, striebro, železo a meď. V niektorých prípadoch i olovo.
Ako vieme k pozemským pokladom patrí hlavne zlato, diamanty, perly a jantár. No o posledné tri boh Izraelitov väčšinou záujem nemal. Aspoň, čo sa týka náplne jeho pokladu.
Teda nebesá a ich rozprestreté zrkadlá spôsobili, že sa slnko „zastavilo“. (Treba poznamenať, že, slub zastavenia slnka je jedna z ďalších Pánových lží, pretože slnko sa nedá v súvislosti so striedaním dňa a noci zastaviť. Slnko stojí a točí sa Zem.)
No zrkadlá nebies vhodne nasmerované mohli mať aj opačnú funkciu. Mohli urobiť zatmenie trebárs na pravé poludnie. Dôkazom je Amos 8/9 „...slnku dám zapadnúť na poludnie a zatemním zem v jasný deň.“ Alebo podľa Jóba 9/57 vie boh prikázať slnku, aby nevychádzalo. (Pravda, ak vylúčime, že nešlo o prirodzené zatmenie.)
To je funkcia nebies osvetľujúca a zatemňujúca.
Fascinujúca je úvaha o nebesiach v súvislosti s otvormi na oblohe, cez ktoré padá dážď. (Viď Starý zákon, I. časť/2 vydaný SSV v Trnave v r. 1991 Poznámky pod čiarou str. 251.)
Pomiňme na moment otvory na oblohe, cez ktoré prší a dajme za pravdu pánu Dänikenovi. Predpokladajme, že poznámka pod čiarou je prekrúteným variantom otvorov na nebesiach. Na nebesiach ako kozmickej stanici.
Úžasné ako potom začne všetko do seba zapadať. V kapitole o otvoroch na oblohe sa hovorí o potravinovej pomoci, ktorá príde z neba, teda z nebies ako vzdušného objektu. Ale aj božiemu ľudu padala potrava z nebies. Viď Jdt. 5/15 „...a cez štyridsať rokov dostávali svoj pokrm z neba.“ (No mohla to byť aj sláva, ktorá im zhadzovala potravu, to sa dnes nedá spoľahlivo zistiť.) Tak ako dostali potravu hladujúci, ktorú im sľúbil Pán, dopraviť cez otvory na nebesiach.
Tu máme zasa spolu s plachtou spúšťajúcou sa z nebies a ďalšími príkladmi, nachádzajúcimi sa v textoch v oboch Božích zákonoch funkciu zásobovaciu.
Ako to ale bolo z dažďom z nebies? S dažďom na umelé zavlažovanie polí? Keď som už vyslovil hypotézu existencie nebies, časté prísľuby dažďa, či hrozby neposkytnutia dažďa, spolu s otvormi na nebesiach, cez ktoré padá dážď, museli bezpodmienečne evokovať zavlažovaciu funkciu nášho kozmického objektu. Hoci sú tie prísľuby a hrozby veľmi časté spomeniem iba nasledovné. Hovorí sám boh Izraelitov: Am. 4/7 „A aj ja som vám odoprel dážď, keď ešte boli tri mesiace do žatvy, i dal som pršať nad mestom jedným a nad mestom iným som pršať nedal; jeden ostredok zvlažil dážď a ostredok, na ktorý nepadal dážď vyschol.“
Alebo: Ez. 34/26-27 „...v príhodnom čase spustím dážď, bude to lejak požehnaný.“ A 2.Krn. 7/26 „Keď nebo bude uzavreté a nebude dažďa, pretože sa previnili proti tebe...“
Pristúpme teraz k pokusu objasniť zaujímavú ale kontroverznú teóriu o veku egyptskej sfingy. Súvisí pravdepodobne s umelým dažďom. Geológovia totiž objavili, že sfinga je poškodená prudkým lejakom a v dolnej časti sa našli naplaveniny akoby spôsobené tečúcou vodou. Tá zanechala na jej spodnej časti ílovité nánosy.
Vek egyptského človekoleva veda stanovila na štyritisíc päťsto rokov. V tom čase však v Egypte už len málo pršalo. A prší tam zriedka až dodnes. Pokiaľ by bola teória vodnej erózie správna, musela by byť sfinga oveľa, oveľa staršia. Niektorí autori idú až do stoviek tisíc rokov. To je zdá sa nemožné. Iní bádatelia zasa objavili, že erózne poškodenia sú skôr jednorázové a nie sú výsledkom dlhodobých lejakov. Krehké kamenné lupienky hrúbky asi centimetra a veľkosti servírovacej misy, elipsovitého tvaru na povrchu sochy akoby vznikli po nárazoch tisícok neviditeľných kladív tangenciálne mierenými údermi.
A tu môže byť riešenie! Taká jednorázová mocná vodná spŕška je opísaná v Biblii. Je známa ako siedma egyptská rana. Sledujte pozorne vybraný citát z Exodu kapitoly deväť od verša dvadsaťtri:
„A Mojžiš vystrel svoju palicu oproti nebu. (rozumej nebesá). Tu Hospodin zoslal hrmenie a ľadovec. Blesky dopadali na zem a Hospodin dával ľadovcu padať na egyptskú krajinu. Počas ľadovca blýskalo sa hrozne a ľadovec bol taký nesmierny, aký ešte nebol v celej egyptskej krajine, odkedy ona bola ľuďmi obývaná.
Iba v Gesene, kde bývali Izraeliti, nebolo nijakého ľadovca.“ (Čo najpravdepodobnejšie značí, že celé krupobitie s hrmením a lejakom boli presne riadené.) Ale pokračujme.
Faraón to zhrozený vzdal a prosil o zľutovanie. Nato Mojžiš rozopäl svoje ruky k Pánovi: „Tu prestalo hrmenie a ľadovec, ani dážď sa nelial na zem.“
Táto ľadovo-mokrá udalosť sa v Egypte udiala pred 3300 rokmi. To už sfinga mala asi 1200 rokov. Ale podľa Biblie bol Egypt v tých časoch aj pravidelne zavlažovaný, čo zasa vysvetľuje ílovité nánosy v dolnej časti sfingy. V 1M. 13/10, 11 sa o tom hovorí: „Tu zdvihol Lot svoje oči a videl, že všetko okolie Jordána je vonkoncom zavlažované ako raj Pánov, ako egyptská zem, až po Segor.“
Keby teda vedecké prieskumy ukázali, že v tej dobe naozaj v Egypte bolo krupobitie a strašný lejak dali by sme za pravdu tým, čo sa prikláňajú k vedou stanovenému veku sfingy.
Spor okolo veku sochy s telom leva a tvárou človeka by bol vyriešený.
K tomu by jednoznačne prispeli texty Starého zákona.
Ale skúsme sa ešte zamyslieť nad podrobnosťami.
Odkiaľ brali vodu? Na zavlažovacie účely asi kondenzáciou oblakov. Možno aj z rozsiahlej sladkovodnej plochy. Na účely bojové možno z mora. Tak ako hasičské hydroplány.
Pohyb nebies asi nebol problémom. Iba pri zrýchlení 2g mohli v kozme preletieť tisíc kilometrov za štvrť hodinu. To vôbec nepreháňam, taká rýchlosť sa dosahuje i dnes. Ba aj vyššia.
Koľko asi vody sa zmestilo do nebeských nádrží? Zatiaľ nemáme spoľahlivý údaj, aby sa ich objem mohol vyrátať. Môžem len približne a nezáväzne streliť „od boku“. Urobím tak len pre zaujímavosť.
Vyjdime z toho, že bojovníkov, proti ktorým Pán s Izraelitmi bojovali bolo v tomto prípade pol milióna. Vieme, že z nebies na nepriateľov padali ľadové kryhy. Vieme, že jedna vážila podľa Jn. 16/21, ktorý vraví, že: „...na ľudí padal z neba veľký ľadovec ako centy.“ Ide pochopiteľne o biblické centy.
Taký cent sa rovná 60 hrivnám alebo manám. Jedna mána je asi pol kilogramu. To značí, že biblický cent váži zhruba 30 kilogramov.
Ďakujem pekne, keď padne na človeka taký ľadový balvan z primeranej výšky. Keďže tieto studené strely boli neriadené rátajme ich 5 na jedného nepriateľa. Z celkového počtu ich nebesá pozabíjali nadpolovičnú väčšinu, dočítame sa v Písme, (Joz. 10/11). Dajme tomu, že 300000 z predpokladaného pol milióna. Keď to vynásobíme počtom balvanov na nepriateľa a váhou 30 kilogramov vyjde zhruba, že nádrže nebies mali objem asi 50 000 m?. Alebo sa do nich zmestilo také isté množstvo ton ľadu. Nádrže mohli mať potom rozmery napríklad 200x200x1,25 m.
Naozaj hodné božskej veľkosti.
Ináč o veľkosti samotných nebies si možno urobiť predstavu i z niektorých ezoterických či iných spisov. Napríklad Tibetská kniha mŕtvych na str. 93 uvádza že najväčšie podoby Pána smrti budú veľké ako nebesia. Prostredné ako hora Méru. Hora Méru je podľa poznámky pod čiarou na predchádzajúcej strane stotožňovaná s horou Kailás v západnom Tibete a meria 6714 m n. m. Podľa toho sú alebo boli nebesá väčšie ako šesť kilometrov.
Pouvažujme teraz ako asi posádka nebies načerpanú vodu zmrazovala. Mohlo ísť o celkom jednoduchú a lacnú technológiu. Nebesá s plnými nádržami vody jednoducho opustili atmosféru a kozmický mráz urobil svoje. Potom stačilo nadletieť kde bolo treba a cez drvičky a otvory na nebesách vypúšťať ťažké ľadové kryhy na nepriateľov Izraela.
Jednoduché.
Avšak umelé zavlažovanie sa používalo pravdepodobne len pri akútnych potrebách úrody. Inak Pán asi vedel napomôcť aj prirodzenému dažďu. Viď Job 36/27: „Veď aj kvapky z mora k sebe priťahuje on, na paru hneď zasa dážď on obracia, potom oblaky ho vypúšťajú zo seba a tak na ľudí množstvo v kvapkách prší.“ Všimnite si pritom ako rafinovane použil slanú vodu na zavlažovanie.
S vodou je spojená tiež ďalšia bojová funkcia nebies. Používali sa proti nepriateľom vodné delá, ktoré ich doslova trhali na kusy. Tak ako sa trhá ťažená hornina v povrchových baniach. Dávid čosi také videl na vlastné oči a udalosť opisuje v Druhej knihe Samuelovej v kapitole piatej v dvadsiatom verši takto: „Roztrhal Hospodin mojich nepriateľov tak ako trhá voda.“
No nielen ľadové kamene mohli padať z nebies. Podľa piatej knihy Mojžišovej 28/24 „Hospodin zošle piesok miesto dažďa na zem a z neba bude padať popol...“
Že mohol metať blesky nie je ani zaujímavé. Veď čosi podobné navrhoval aj Nikola Tesla: Stiahnuť z ionosféry dva milióny voltov a zničiť stredne veľké mesto elektrickým výbojom.
Zaujímavejšia je však úvaha ako mohol mať „na sklade“ víchrice a búrky. V Jeremiášovi 10 vypúšťa vietor zo svojich skladíšť. Aj v Jóbovi 1 máme víchricu...Tu sa možno domnievať, že nebesá vystúpili nad atmosféru, otvorili sa uzávery prázdnych nádrží na vodu čím v nich po zatvorení vznikol vákuum. Po návrate k zemi a nasmerovaní otvorov na nebesiach žiadúcim smerom sa uzávery otvorili. Vzniknutý podtlak ako v aerodynamickom tuneli v krátkom čase nasal niekoľko tisíc kubíkov vzduch. Také čosi muselo spôsobiť prenáramnú víchricu. A bola vlastne doslova na sklade.
Takto bol asi vzatý do neba Eliáš, ktorý pri tom pravdepodobne prišiel o život.
V Jóbovi nájdeme zmienku aj o ohni z neba.
No máme z nebies ohníčky a ohne, plamienky a plamene. Je ich značné množstvo a sú známe aj v súčasnosti, takže im venujeme len všeobecnú pozornosť. O síre sa netreba zmieňovať. Žeravá soľ sa spomína v Piatej knihe Mojžišovej, kapitole 29. Žeravá soľ je pravdepodobne sanitra, zvaná tiež rýchlosoľ, ktorá zmiešaná s akoukoľvek horľavinou tvorí žeravé spečené hrudky. Palica, čo spálila na skale obetný dar bol zjavne lasser a ohnivý stĺp slávy žiariaci v noci bola plazma...(Sud. 6/21.)
Na spravodajskú funkciu nebies nás upriamuje Žalm tridsiaty druhý kde sa Pán díva na všetkých synov ľudských. Nečudo, že bol vševidiaci. Ale to už aj dnes jestvuje. Vojaci tvrdia, že vesmír je platforma, z ktorej je všetko vidieť. Nepriateľ môže ustupovať, ba i utekať, no nemôže sa skryť. Tak ako Pánov ľud.
Nebesá boli tiež ozvučené, čo sa využívalo ako vojenská lesť: „Ale Pán – Hospodin zahrmel v ten deň mocným hrmotom proti Filištíncom, podesil ich, takže podľahli Izraelitom. (1.Sam. 7/10.) Alebo 4. Kr. 7/6 vraví o tom ešte jasnejšie: „Pán – Hospodin totiž spôsobil, že tábor Amorejčanov počul hrkot vozov, dupot koní a hučanie veľkého vojska. I hovorili si: ‚Kráľ izraelský podistým najal proti nám kráľov hetejských a kráľov egyptských a chce nás napadnúť.‘ Zobrali sa teda a ušli za prítmia.“ Z ďalších textov vyplýva, že šlo o zvukový záznam.
Ak neveríte, že sa Izraelský boh zaoberal bojovou činnosťou spomeňte si na Exodus 15/3, kde sa jasne vraví, že: „Pán je bojovníkom.“
Zhrňme si teraz, kým sa budeme zaoberať kozmickým cestovaním a zrážkou s asteroidom vlastnosti nebies. Ako asi vyzerali? Čo obsahovali...? Nebesia boli pravdepodobne značne veľkým kozmickým mestom. (Spomínam si, že som kedysi dávno čítal, že astronauti, či kozmonauti, už sa presne nepamätám, pri jednej zo svojich ciest uvideli v kozme zlaté mesto. Mohli to byť nebesá?) Bývalo v nich nebeské vojsko, anjeli, rôzne bytosti, mnohé sa nepodobajúce ľuďom... Boli vybavené účinnými zbraňovými systémami, spravodajským zariadením, zrkadlami... Na palube mali niekoľko menších kozmických plavidiel. Z biblických textov vieme, že sa na nich nachádzalo množstvo zlata i drahých kameňov. Museli byť poriadne ťažké. Takže čo to bolo za energiu, ktorá dokázala takú váhu dostať do kozmu a zabezpečiť podmienky pre existenciu takého množstva bytostí, aké sa na nebesách podľa Biblie nachádzali? Energiu, čo vedela zabezpečiť všestranný pohyb tohto objektu. Napokon sa venujme zrážke s asteroidom. V roku 1998 astronómovia objavili skalu v priemere dvoch kilometrov rútiacu sa vesmírom rýchlosťou dvadsaťpäť tisíc kilometrov za hodinu. Mohla by preťať dráhu zeme. K zrážke malo dôjsť v roku 2028. Našťastie korekčné výpočty dokázali, že tento asteroid, ktorý pomenovali XF 11, sa Zemi vyhne. No astronómovia tvrdia, že raz k zrážke určite dôjde. Je len otázkou kedy? Takže my tú energiu, ktorou disponovali bohovia nutne potrebujeme. Lebo takou energiou sa podľa Jóba 9/6 dá aj Zemou pohnúť z vlastného jej miesta. Čo by pre ňu znamenala skala o priemere dvoch kilometrov?
Napokon si položme otázku. Ak tu bohovia boli, prečo odišli? Vari si nahonobili dostatok zlata a ďalších kovov pre nich tak prepotrebných? Alebo z celkom prozaického dôvodu vysvetleného v Kazateľovi 9/3: To je to: zlo väzí na všetkom, čo sa deje pod slnkom.“ Nuž a na záver tejto úvahy môžeme teda konštatovať: Ak má Biblia predsa pravdu, má pravdu aj pán Däniken & Co

uz ma nebavi teizmus,analyzovat stare texty tiez nie

Dokončenie: Lebo takou energiou sa podľa Jóba 9/6 dá aj Zemou pohnúť z vlastného jej miesta. Čo by pre ňu znamenala skala o priemere dvoch kilometrov?
Napokon si položme otázku. Ak tu bohovia boli, prečo odišli? Vari si nahonobili dostatok zlata a ďalších kovov pre nich tak prepotrebných? Alebo z celkom prozaického dôvodu vysvetleného v Kazateľovi 9/3: To je to: zlo väzí na všetkom, čo sa deje pod slnkom.“ Nuž a na záver tejto úvahy môžeme teda konštatovať: Ak má Biblia predsa pravdu, má pravdu aj pán Däniken ? Co

nemohla byt "slava panova" len jeho falus?