1
|
Za to, že maličkou zmenou písmena vo vete: "Dnes v práci sme mali veľký zhon" ju zmením na vetu: "Dnes v práci sme mali veľký zvon" ešte neznamená, že celá veta mohla vzniknúť takýmito drobnými zmenami. Jedná sa proste o raritnú výnimočnú situáciu. (podobne, ako v prípade niektorých proteínov, ktoré evolucionisti náramne pompézne vystavujú na odiv, sťaby "dôkaz evolúcie".
|
 |
|
8
|
|
|
1. Fotón 18.12.2012, 18:00
Za to, že maličkou zmenou písmena vo vete: "Dnes v práci sme mali veľký zhon" ju zmením na vetu: "Dnes v práci sme mali veľký zvon" ešte neznamená, že celá veta mohla vzniknúť takýmito drobnými zmenami. Jedná sa proste o raritnú výnimočnú situáciu. (podobne, ako v prípade niektorých proteínov, ktoré evolucionisti náramne pompézne vystavujú na odiv, sťaby "dôkaz evolúcie".
▲
18.12.2012, 22:30
|
Majme vetu: Dnes v praci sme mali velky zhon
-Veta má 32 znakov.
-Znakov existuje 26. (a,b,c,d,e,f,g,h,i,j,k,l,m,n,o,p,q,r,s,t,u,v,w,x,y,z,SPACE)
I.
1. Pomocou rand() budeme losovať pozíciu od 1 do 32
2. Pomocou rand() budeme losovať znak od 1 do 26
3. Vyhodnotíme vetu jej prečítaním. -Ak má nejaký nový význam, vytvoríme 10 kópii vety. (na každej z kópii budeme potom aplikovať kroky 1-3) -Ak nemá význam, ponecháme ju bez rozmnoženia.
Ak vznikol dostatok rozmnoženín, Budeme losovať spájanie vzniknutých viet:
II.
1. Pomocou rand() budeme losovať výber vety "A" z už existujúceho počtu vzniklých viet od 1 po X.
2. Pomocou rand() budeme losovať výber vety "B" z už existujúceho počtu vzniklých viet od 1 po X.
3. Pomocou rand() budeme losovať pozíciu vo vete "A" od 1 po X. (tam ju rozpojíme)
4. Pomocou rand() budeme losovať pozíciu vo vete "B" od 1 po X. (tam ju rozpojíme)
5. Pomocou rand() budeme losovať prvý zo 4-och vzniknutých fragmentov (tj. od 1 po 4)
6. Pomocou rand() budeme losovať druhý z 3-och pozostalých fragmentov (tj.od 1 po 3)
7. Spojíme fragmenty tak, že prvý vylosovaný umiestnime vo vete ako prvý, a druhý nadpojíme zaň.
8. Vyhodnotíme vzniknutú vetu jej prečítaním. -Ak má nejaký nový význam, vytvoríme 10 kópii vety. -Ak nemá význam, ponecháme ju bez rozmnoženia.
.....Tak čo. Vznikne nám z toho čosi?
|
|
|
2
|
Evolúcia prebieha práve takto.
|
 |
|
3
|
Evolúcia má čas, spústu času, je to o pravdepodobnosti a tá sa počtom pokusov alebo časom ak chceš stále zvyšuje.
|
 |
|
9
|
|
|
3. 18.12.2012, 21:00
Evolúcia má čas, spústu času, je to o pravdepodobnosti a tá sa počtom pokusov alebo časom ak chceš stále zvyšuje.
▲
18.12.2012, 22:45
|
Ok.
Vypočítame si teda "maximálne číslo pre evolucionistu":
Najkratší časový okamih, ktorý by evolucionisti ešte mali akceptovať pre svoje rozprávky, je čas, za ktorý preletí svetlo priemerom atómu vodíka, tj. 5x10^(-13) metra. (...Planckov čas nerátam, lebo ten nemá pre narábanie s atómom, ako celkom, zmysel...) -Čas preletu svetla cezeň je
t = 10^(-13) / (3x10^8) = cca 3x10^(-22) sekundy.
-Koľko takýchto "okamihov" ubehlo od big-bangu po dnes? Tj. za 13,7 miliardy rokov? -Je to
60x60x24x365x13,7x10^9/(3x10^(-22)) = 1,44x10^39 okamihov.
-A koľko týchto okamihov ubehlo pre každý atóm vesmíru zvlášť, ktorých je cca 10^80? -Je to 1,44x10^39x10^80 = 1,44x10^119 okamihov.
Odpoveď znie:
Maximálne číslo pre evolucionistu je 1,44x10^119, čo je zároveň maximálny počet náhodných pokusov, ktoré by bol Vesmír schopný zvládnuť s atómami, počas celej svojej existencie. -Tzn, že ak sa niekde náhodou vyskytne väčšie číslo, ako 10^120, musí sa evolucionista tváriť, že nič nevidí.
Koľko je všetkých možností zapojenia napr. 300 aminokyselinovej bielkoviny? -Na výpočet použijeme variácie s opakovaním. -Počet variácii s opakovaním vypočítame podľa vzťahu n^k, kde "n" je počet rôznych druhov aminokyselín, ktoré sa dajú vystriedať na jedinom mieste (v našom prípade 20), a "k" je počet všetkých miest. (v našom prípade 300):
20^300 = pribl. 2 x 10^390 rôznych možností.
2 x 10^390 je ďaleko väčšie číslo, než "maximálne číslo pre evolucionistu" 10^120. Tak kam sa ešte hrabeme.
-Jedine, že bude evolucionista slepo veriť, že z tých 2 x 10^390 bude napríklad 2x10^190 fungujúcich. (=užitočných)
-Chudák si však ani pri takomto počte nepomôže.
Prečo?
-Lebo 2x10^390 mínus 2x10^190 je 9,9999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999999 x 10^389 nefungujúcich zapojení!
...To znamená, že medzi akýmikoľvek dvoma najbližšími fungujúcimi zapojeniami, existuje priemerne 2x10^390/2x10^190 = 10^200 nefunkčných zhlukov! -Vidíme, že aj pri tak extrémne nepravdepodobne veľkom počte funkčných zapojení, bude priemerná vzdialenosť medzi dvoma najbližšími fungujúcimi zapojeniami stále presahovať maximálne číslo pre evolucionistu. 10^120 je menej, ako 10^200.  |
|
|
10
|
|
|
9. Fotón 18.12.2012, 22:45
Ok.
Vypočítame si teda "maximálne číslo pre evolucionistu":
Najkratší časový okamih, ktorý by evolucionisti ešte mali akceptovať pre svoje rozprávky, je čas, za ktorý preletí svetlo priemerom atómu vodíka, tj. 5x10^(-13) metra. (...Planckov čas nerátam, lebo ten nemá pre narábanie s atómom, ako celkom, zmysel...) -Čas preletu svetla cezeň je
t = 10^(-13) / (3x10^8) = cca 3x10^(-22) sekundy.
-Koľko takýchto "okamihov" ubehlo od big-bangu po dnes? Tj. za 13,7 miliardy rokov? -Je to...
▲
18.12.2012, 22:47
|
Kto kedy zo zástancov evolučnej teórie tvrdil/tvrdí, že proteín s 300 aminokyselinami vznikol z nuly?
|
|
|
12
|
|
|
10. ruwolf 18.12.2012, 22:47
Kto kedy zo zástancov evolučnej teórie tvrdil/tvrdí, že proteín s 300 aminokyselinami vznikol z nuly?
▲
18.12.2012, 22:50
|
Kde tam vidíš napísané, že sa začína z 0?
|
|
|
14
|
|
|
12. Fotón 18.12.2012, 22:50
Kde tam vidíš napísané, že sa začína z 0?
▲
18.12.2012, 22:54
|
Tu:
Koľko je všetkých možností zapojenia napr. 300 aminokyselinovej bielkoviny?
Na výpočet použijeme variácie s opakovaním.
Počet variácii s opakovaním vypočítame podľa vzťahu n^k, kde "n" je počet rôznych druhov aminokyselín, ktoré sa dajú vystriedať na jedinom mieste (v našom prípade 20), a "k" je počet všetkých miest. (v našom prípade 300):
20^300 = pribl. 2 x 10^390 rôznych možností.
|
|
|
16
|
|
|
14. ruwolf 18.12.2012, 22:54
Tu:
Koľko je všetkých možností zapojenia napr. 300 aminokyselinovej bielkoviny?
Na výpočet použijeme variácie s opakovaním.
Počet variácii s opakovaním vypočítame podľa vzťahu n^k, kde "n" je počet rôznych druhov aminokyselín, ktoré sa dajú vystriedať na jedinom mieste (v našom prípade 20), a "k" je počet všetkých miest. (v našom prípade 300):
20^300 = pribl. 2 x 10^390 rôznych možností.
▲
18.12.2012, 22:55
|
prísp. 19 |
|
|
15
|
|
|
10. ruwolf 18.12.2012, 22:47
Kto kedy zo zástancov evolučnej teórie tvrdil/tvrdí, že proteín s 300 aminokyselinami vznikol z nuly?
▲
18.12.2012, 22:54
|
Len pre zopakovanie, aby si vedel, o čom sú variácie s opakovaním: odkaz
(...by si vedel, že sa nezačína z nuly, lebo musíš mať už pevne stanovenú dĺžku reťazca, čiže to samo o sebe už vylučuje, že sa začína z nuly...)  |
|
|
18
|
|
|
15. Fotón 18.12.2012, 22:54
Len pre zopakovanie, aby si vedel, o čom sú variácie s opakovaním: http://carolina.mff.cuni.cz/~jana/kombinatorika/
(...by si vedel, že sa nezačína z nuly, lebo musíš mať už pevne stanovenú dĺžku reťazca, čiže to samo o sebe už vylučuje, že sa začína z nuly...)
▲
18.12.2012, 23:01
|
Začína od nuly - nemáš nič a skladáš 1 reťazec s 300 znakmi.
Tak preformulujem moju otázku, hnidopichu:
Kto kedy zo zástancov evolučnej teórie tvrdil/tvrdí, že proteín s 300 aminokyselinami vznikol tak, že sa zrazu, z ničoho nič, spojilo 300 kodónov?
|
|
|
20
|
|
|
18. ruwolf 18.12.2012, 23:01
Začína od nuly - nemáš nič a skladáš 1 reťazec s 300 znakmi.
Tak preformulujem moju otázku, hnidopichu:
Kto kedy zo zástancov evolučnej teórie tvrdil/tvrdí, že proteín s 300 aminokyselinami vznikol tak, že sa zrazu, z ničoho nič, spojilo 300 kodónov?
▲
18.12.2012, 23:05
|
Počiatočný reťazec je funkčná bielkovina. (nezačína sa z nuly)
300 kodónov je východzí reťazec s funkciou "A", z ktorého sa chceme dostať do reťazca s nejakou inou funkciou.
|
|
|
21
|
|
|
20. Fotón 18.12.2012, 23:05
Počiatočný reťazec je funkčná bielkovina. (nezačína sa z nuly)
300 kodónov je východzí reťazec s funkciou "A", z ktorého sa chceme dostať do reťazca s nejakou inou funkciou.
▲
18.12.2012, 23:09
|
OK.
Odkiaľ máš číslo 2  ^190 fungujúcich? |
|
|
22
|
|
|
21. ruwolf 18.12.2012, 23:09
OK.
Odkiaľ máš číslo 2^190 fungujúcich?
▲
18.12.2012, 23:11
|
Dalo mi tam smajlíka: Odkiaľ máš číslo 2 * 10^190 fungujúcich?
|
|
|
24
|
|
|
22. ruwolf 18.12.2012, 23:11
Dalo mi tam smajlíka: Odkiaľ máš číslo 2 * 10^190 fungujúcich?
▲
18.12.2012, 23:14
|
Viem. Je to moc prehnané číslo. V praxi to bude isto menej. |
|
|
26
|
|
|
24. Fotón 18.12.2012, 23:14
Viem. Je to moc prehnané číslo. V praxi to bude isto menej.
▲
18.12.2012, 23:15
|
Ničím nepodložené tvrdenie. |
|
|
28
|
|
|
26. ruwolf 18.12.2012, 23:15
Ničím nepodložené tvrdenie.
▲
18.12.2012, 23:35
|
Fundamentalizmus evolucionistu bude samozrejme VERIŤ (musí veriť), že skoro každé usporiadanie niečo vykonáva. (inak by sa mu evolučná rozprávka rozpadla) -Stačí sa však pozrieť na popisovanú funkciu Rhodopsínu.
Absorpcia fotónu vedie k excitácii, ktorá sa prejaví zmenou geometrie 11-cis-renitalu na all-trans-renital. Energia fotónu sa tak transformuje na pohyb atómov. V priebehu milisekínd prebehne celá postupnosť fotochemických reakcii, ktorých medziprodukty (bathorodopsín, lumirodopsín, metapodopsín I, metarodopsín II) vykazujú rôzne maximá od 500 do 380 nm vlnovej dĺžky svetla. -Dôsledkom dopadu fotónu je teda odpútanie 11-cis-renitalu od bielkoviny, lebo trans izomér už nezapadá do väzobného miesta - tj. už nieje schopný viazať sa na lyzínový zbytok opsínového proteínu. Rodopsín sa preto rozpadá na opsín a all-trans-retinal.
-Takto aktivovaný rodopsín ďalej aktivuje G-proteín transducin. -Kaskáda pokračuje aktiváciou fosfodiesterázy (PDE), ktorá hydrolizuje cGMP (signálnu molekulu) na necyklický 5´-GMP. -Pôvodne otvorený sodíkový kanál pre Na+ ióny sa uzatvára a tok iónov sa zastaví. Následkom toho vznikne posun hodnoty membránového napätia do zápornejších hodnôt (-70 až -80 mV (táto hodnota závisí na intenzite osvetlenia)). -To sa šíri k spojeniu dvoch neurónov, čo slúži k odovzdaniu vzruchu ďalej po zrakovej dráhe. -Od gangliových buniek signál pokračuje ako depolarizácia.
......V tme sa trans izomér znovu prevádza pomocou nanorobota (enzýmu) renital izomerázy späť na 11-cis-renital, a znovu sa tak vytvára komplex opsín+11-cis-renital, čiže rodopsín. Wink
(...existuje síce ešte jeden detail, pri ktorom podstatnú úlohu zohráva vitamín A a beta-karotén, ale ten tu vynechávam...)
-Ako sa vytvoril renital a vlastnosť jeho zmeny geometrie absorbciou fotónu?
-Ako sa vytvorila celá postupnosť fotochemických reakcii, ktorých medziprodukty (bathorodopsín, lumirodopsín, metapodopsín I, metarodopsín II) vykazujú rôzne maximá od 500 do 380 nm vlnovej dĺžky svetla?
-Ako to vzniklo, že zmenou geometrie renital už nezapadá do väzobného miesta na lyzínový zbytok opsínového proteínu, čím sa rozpadá na opsín a all-trans-retinal?
-Čím sa to stalo, že takto aktivovaný rodopsín ďalej aktivuje G-proteín transducin?
-Odkiaľ sa vzal G-proteín transducin?
-Ako vznikla táto náväznosť a náväznosť následnej kaskády?
-Ako vznikol systém aktivácie fosfodiesterázy ktorá následne hydrolyzuje cGMP na 5´-GMP?
-Ako vznikol nanorobot fosfodiesteráza?
-Ako vznikli cGMP a 5´-GMP?
-Ako vznikla náväznosť ich činnosti na sodíkový kanál?
-Ako vznikol sodíkový kanál?
-Odkiaľ a ako vzniklo prepojenie tohoto na synapsiu?
-Ako vznili renitálne gangliové bunky? (...bez nich by bol celý rodopsín iba na 2 veci....) Smile
-Ako vznikol nanorobot renital izomeráza?
-Ako vznikol systém zložitého mechanizmu spätného prevodu trans izoméru na 11-cis-renital a následne na opsín+11-cis-renital (čiže rodopsín) pomocou renital izomerázy?
Renital nemá svetlocitlivosť danú len nejakými chemickými zákonmi. Je to celý mechanizmus spracovania fotónu a premeny na akčný potenciál. -Ako to vzniklo?
.....Funkcia tohoto mechanizmu vyplýva z presného usporiadania AK v rodopsíne. Takýchto usporiadaní ale veľa nieje (ak ešte vôbec nejaké), v porovnaní so všetkými možnými usporiadaniami AK. Dĺžka rodopsínu sa pohybuje od 338 do 348 AK. Počet možných usporiadaní pre 338 je 20^338 = cca 5,6 ^439 usporiadaní.
Pokiaľ by sme chceli iný mechanizmus videnia (ak taký existuje), muselo by sa prekonfigurovať toto celé do nejakého iného usporiadania. (mechanizmu) |
|
|
32
|
|
|
28. Fotón 18.12.2012, 23:35
Fundamentalizmus evolucionistu bude samozrejme VERIŤ (musí veriť), že skoro každé usporiadanie niečo vykonáva. (inak by sa mu evolučná rozprávka rozpadla) -Stačí sa však pozrieť na popisovanú funkciu Rhodopsínu.
Absorpcia fotónu vedie k excitácii, ktorá sa prejaví zmenou geometrie 11-cis-renitalu na all-trans-renital. Energia fotónu sa tak transformuje na pohyb atómov. V priebehu milisekínd prebehne celá postupnosť fotochemických reakcii, ktorých medziprodukty (bathorodopsín, lumirodops...
▲
18.12.2012, 23:54
|
Prečítaj si najskôr ten článok, aby si mal aspoň tušenia, o čom je evolúcia: odkaz The evolution of rhodopsins and neurotransmitter receptors. |
|
|
34
|
|
|
32. ruwolf 18.12.2012, 23:54
Prečítaj si najskôr ten článok, aby si mal aspoň tušenia, o čom je evolúcia: http://PubMed.gov/1663559 The evolution of rhodopsins and neurotransmitter receptors.
▲
19.12.2012, 07:23
|
Tam nieje nič, čo by aj len naznačovalo, ako z predošlého proteínu s iným významom, sa postupnosťou jednoduchých (ľahko dosiahnuteľných) náhodných zmien pretvoril rhodopsín.
|
|
|
36
|
|
|
34. Fotón 19.12.2012, 07:23
Tam nieje nič, čo by aj len naznačovalo, ako z predošlého proteínu s iným významom, sa postupnosťou jednoduchých (ľahko dosiahnuteľných) náhodných zmien pretvoril rhodopsín.
▲
19.12.2012, 08:06
|
To je prvá vec, ktorú musíš pochopiť.
Nové gény nevznikajú z nuly, ale z kópie veľmi podobného génu, (pričom originál zväčša zostáva zachovaný v pôvodnom stave). |
|
|
44
|
|
|
36. ruwolf 19.12.2012, 08:06
To je prvá vec, ktorú musíš pochopiť.
Nové gény nevznikajú z nuly, ale z kópie veľmi podobného génu, (pričom originál zväčša zostáva zachovaný v pôvodnom stave).
▲
19.12.2012, 12:59
|
Ja chcem od teba celú postupnosť od nepodobného génu, údajného predchodcu rhodopsínu, (tj. génu s inou funkciou), až k rhodopsínu. Ku každému medzistupňu napíš celkový počet aminokyselín, ďalej na koľkých pozíciach sa líši od predchodcu, a v čom spočíva každého funkcia. (...samozrejme zakaždým bude trochu rozdielna...) -Viac nepotrebujem. Kecy nepotrebujem. (...odkazy dávaj až nakoniec, keď toto vypíšeš...) ....Potom vyrátam pravdepodobnosť každého z prechodov.
....Nechcel som od teba modifikovaný rhodopsín, čiže opäť rhodopsín! (tj. "zariadenie" na spracovanie svetla). Nechcel som od teba, aby si klamal, že toto je nejaká evolúcia. (...modifikovaný proteín s tou istou funkciou, použitý iba na iný účel, nieje žiaden dôkaz evolúcie, a ani žiaden dôkaz, že sa vyvinul jeden z druhého...) |
|
|
49
|
|
|
44. Fotón 19.12.2012, 12:59
Ja chcem od teba celú postupnosť od nepodobného génu, údajného predchodcu rhodopsínu, (tj. génu s inou funkciou), až k rhodopsínu. Ku každému medzistupňu napíš celkový počet aminokyselín, ďalej na koľkých pozíciach sa líši od predchodcu, a v čom spočíva každého funkcia. (...samozrejme zakaždým bude trochu rozdielna...) -Viac nepotrebujem. Kecy nepotrebujem. (...odkazy dávaj až nakoniec, keď toto vypíšeš...) ....Potom vyrátam pravdepodobnosť každého z prechodov.
....Nechcel som od teba m...
▲
19.12.2012, 19:04
|
Tú postupnosť nikto nevie, preto sa hľadá najpravdepodobnejšia - viď daná linka - cestičiek mohlo byť mnoho, nielen 1.
|
|
|
58
|
|
|
49. ruwolf 19.12.2012, 19:04
Tú postupnosť nikto nevie, preto sa hľadá najpravdepodobnejšia - viď daná linka - cestičiek mohlo byť mnoho, nielen 1.
▲
22.12.2012, 09:03
|
Ak ju nikto nevie, mala by sa zrušiť platnosť evolučnej teórie.
-Jedna vec je totiž poukazovať na modifikované gény (...a o týchto modifikáciach tvrdiť, že sú vraj súčasťou dlhého reťazca makroevolučnej zmeny), a iná dokázať, že skutočne sa mohol gén s rozdielnou štruktúrou postupne pretvoriť takýmito modifikáciami na iný.
.....Je to ako tvrdiť, že pretože veta:
"Dnes v práci sme mali veľký zhon."
sa dá jednou zmenou pretvoriť na vetu:
"Dnes v práci sme mali veľký zvon.",
môžeme takto dospieť k vete napr.:
"Na obed bol segedínsky guláš."
.....Skúsme teda meniť ďalej našu vetu tak, aby v nej vznikali len existujúce slová. Snažme sa ju prerobiť na iný význam. Uvidíme, čo z toho dostaneme:
1. "Dnes v práci sme mali veľký zvon."
2. "Des v práci sme mali veľký zvon." (...nezmysel...)
3. "Des v práci smer mali veľký zvon." (...nezmysel...)
4. "Des v práci smer mal veľký zvon." (...nezmysel...)
5. "Des v prci smer mal veľký zvon." (...nezmysel...)
6. Už ma nič nenapadá. Vznikali by ďalej len samé nezmyselné slová, ako napr.:
"Des v práci smer mal veľký zvan."
7. "Des v prci smr mal veľký zvan."
8. "Des v prci smrk mal veľký zvan."
9. "Des v prci smrek mal veľký zvan."
10. "Des v prci smrek mal vaľký zvan."
11. ...atď...
Vidíme, že význam vety, sa s každou ďalšou zmenou kazí a zhoršuje, i keď spočiatku to vyzeralo nádejne. (...a práve táto "nádejnosť" klame evolucionistov, a pomocou nej klamú verejnosť...)
....Pravdepodobnosť každej zmeny je (2 + počet existujúcich znakov) x (aktuálny počet znakov vety) -Tú dvojku tam treba pripočítať preto, lebo okrem samotnej zmeny znaku pribudli ešte 2 ďalšie možnosti, ktoré sa so znakom dajú robiť: vymazanie znaku, a doplnenie nového. (medzera je už zarátaná v znakoch) ...Zmena v prvom kroku má vysokú pravdepodobnosť, že nastane. Stačí priemerne 27x31=868 krát zopakovať pokus, a táto zmena s vysokou pravdepodobnosťou nastane. Ďalšími zmenami je to však čím ďalej tým horšie. (geometricky)
....S každým krokom sa pravdepodobnosť takejto zmeny násobí spôsobom:
1:
(2 + počet existujúcich znakov) x (aktuálny počet znakov vety)
2:
(2 + počet existujúcich znakov) x (počet znakov vety v kroku 1)
x (2 + počet existujúcich znakov) x (aktuálny počet znakov vety)
3:
(2 + počet existujúcich znakov) x (počet znakov vety v kroku 1)
x (2 + počet existujúcich znakov) x (počet znakov vety v kroku 2)
x (2 + počet existujúcich znakov) x (aktuálny počet znakov vety)
4:
...atď...
|
|
|
61
|
|
|
58. Fotón 22.12.2012, 09:03
Ak ju nikto nevie, mala by sa zrušiť platnosť evolučnej teórie.
-Jedna vec je totiž poukazovať na modifikované gény (...a o týchto modifikáciach tvrdiť, že sú vraj súčasťou dlhého reťazca makroevolučnej zmeny), a iná dokázať, že skutočne sa mohol gén s rozdielnou štruktúrou postupne pretvoriť takýmito modifikáciami na iný.
.....Je to ako tvrdiť, že pretože veta:
"Dnes v práci sme mali veľký zhon."
sa dá jednou zmenou pretvoriť na vetu:
"Dnes v práci sme mali veľký zvon.",
<br...
▲
22.12.2012, 16:40
|
Neukázal si analógiu viet a génov na takej úrovni, ktorá dovoľuje vznik jedného systému odvodzovať od druhého systému.
|
|
|
65
|
|
|
61. ruwolf 22.12.2012, 16:40
Neukázal si analógiu viet a génov na takej úrovni, ktorá dovoľuje vznik jedného systému odvodzovať od druhého systému.
▲
23.12.2012, 00:38
|
Analógia viet je dobrá len v tom ohľade, že umožňuje uvedomiť si rozdiel medzi funkčnosťou a nefunkčnosťou celku. Umožňuje uvedomiť si fakt spolupráce všetkých jeho dielčích častí, aby celok mohol mať význam. (=fungovať)
...V aktívnom centre proteínu je zámena jedinej aminokyseliny rovnako chúlostivá, ako zámena písmena vo vete. odkaz |
|
|
66
|
|
|
65. Fotón 23.12.2012, 00:38
Analógia viet je dobrá len v tom ohľade, že umožňuje uvedomiť si rozdiel medzi funkčnosťou a nefunkčnosťou celku. Umožňuje uvedomiť si fakt spolupráce všetkých jeho dielčích častí, aby celok mohol mať význam. (=fungovať)
...V aktívnom centre proteínu je zámena jedinej aminokyseliny rovnako chúlostivá, ako zámena písmena vo vete. http://www.bio-che.szm.com/bielkoviny2.htm
▲
23.12.2012, 04:29
|
No vidíš - takže nemôžeš odvodzovať z vlastností jedného vlastnosti druhého.
Prečo to potom ale stále chceš robiť?
|
|
|
69
|
|
|
66. ruwolf 23.12.2012, 04:29
No vidíš - takže nemôžeš odvodzovať z vlastností jedného vlastnosti druhého.
Prečo to potom ale stále chceš robiť?
▲
25.12.2012, 11:16
|
Strawman. Veď ja ich neodvodzujem. Len ti ukazujem, že funkčnosť celku závisí od spolupráce všetkých jeho dielčích častí, aby celok mohol mať význam. (to je to, čo si nechceš/nemôžeš priznať)
|
|
|
70
|
|
|
69. Fotón 25.12.2012, 11:16
Strawman. Veď ja ich neodvodzujem. Len ti ukazujem, že funkčnosť celku závisí od spolupráce všetkých jeho dielčích častí, aby celok mohol mať význam. (to je to, čo si nechceš/nemôžeš priznať)
▲
25.12.2012, 11:29
|
Význam je ľudský výmysel.
Rovnako ako tzv. "nerodukovateľná zložitosť" v organizmus, viď napr.: odkaz |
|
|
75
|
|
|
70. ruwolf 25.12.2012, 11:29
Význam je ľudský výmysel.
Rovnako ako tzv. "nerodukovateľná zložitosť" v organizmus, viď napr.: http://TalkDesign.org/faqs/flagellum.html
▲
25.12.2012, 11:46
|
význam = predovšetkým funkčnosť celku = spolupráca všetkých častí celku = jedinečné usporiadanie = malá pravdepodobnosť vzniku. (nauč sa myslieť)
|
|
|
80
|
|
|
75. Fotón 25.12.2012, 11:46
význam = predovšetkým funkčnosť celku = spolupráca všetkých častí celku = jedinečné usporiadanie = malá pravdepodobnosť vzniku. (nauč sa myslieť)
▲
25.12.2012, 15:19
|
Ja by som ten význam definoval ako životaschopnosť celého organizmu.
|
|
|
86
|
|
|
80. 25.12.2012, 15:19
Ja by som ten význam definoval ako životaschopnosť celého organizmu.
▲
25.12.2012, 17:52
|
Životaschopnosť nieje hocaké usporiadanie AK. -AK musia byť ponajprv usporiadané do funkčného systému. (a to niej tak jednoduché, ako sa to zdá. Evolucionizmus vždy bol je a bude len o zdaní a unáhlenom zovšeobecňovaní):
odkaz |
|
|
87
|
|
|
86. Fotón 25.12.2012, 17:52
Životaschopnosť nieje hocaké usporiadanie AK. -AK musia byť ponajprv usporiadané do funkčného systému. (a to niej tak jednoduché, ako sa to zdá. Evolucionizmus vždy bol je a bude len o zdaní a unáhlenom zovšeobecňovaní):
http://cs.wikipedia.org/wiki/Argumenta%C4%8Dn%C3%AD_klam#Un.C3.A1hlen.C3.A9_zobecn.C4.9Bn.C3.AD
▲
25.12.2012, 17:53
|
Kto tu kedy tvrdil, že hocaké usporiadanie je životaschopné?
|
|
|
91
|
|
|
87. ruwolf 25.12.2012, 17:53
Kto tu kedy tvrdil, že hocaké usporiadanie je životaschopné?
▲
25.12.2012, 18:10
|
Ukáž, ako sa po jednej zmene dostaneš z jedného funkčného génu cez postupnosť ďalších funkčných génov k inému funkčnému génu. (s rozdielnym usporiadaním tripletov) -Prečo si to doteraz neukázal?  |
|
|
93
|
|
|
91. Fotón 25.12.2012, 18:10
Ukáž, ako sa po jednej zmene dostaneš z jedného funkčného génu cez postupnosť ďalších funkčných génov k inému funkčnému génu. (s rozdielnym usporiadaním tripletov) -Prečo si to doteraz neukázal?
▲
25.12.2012, 18:13
|
Opýtaj sa Lenskiho, má prehľad.
|
|
|
97
|
|
|
93. ruwolf 25.12.2012, 18:13
Opýtaj sa Lenskiho, má prehľad.
▲
25.12.2012, 18:40
|
Ty sa ho spýtaj, Ty tvrdíš, že evolúcia prebieha.
|
|
|
96
|
|
|
86. Fotón 25.12.2012, 17:52
Životaschopnosť nieje hocaké usporiadanie AK. -AK musia byť ponajprv usporiadané do funkčného systému. (a to niej tak jednoduché, ako sa to zdá. Evolucionizmus vždy bol je a bude len o zdaní a unáhlenom zovšeobecňovaní):
http://cs.wikipedia.org/wiki/Argumenta%C4%8Dn%C3%AD_klam#Un.C3.A1hlen.C3.A9_zobecn.C4.9Bn.C3.AD
▲
25.12.2012, 18:33
|
"Životaschopnosť nieje hocaké usporiadanie AK."
Však samozrejme, že nie je, aspoň nie tých, ktoré sú v bunke vyrábané. Neviem, načo tento triviálny fakt spomínaš.
"AK musia byť ponajprv usporiadané do funkčného systému."
Nehovoril som o tom náhodou v 84?
"a to niej tak jednoduché, ako sa to zdá"
Mne sa to tiež nezdá jednoduché, neviem, načo to teda spomínaš.
"Evolucionizmus vždy bol je a bude len o zdaní a unáhlenom zovšeobecňovaní"
Evolučné algoritmy ako analógia evolucionizmu sú len o zdaní a unáhlenom zovšeobecňovaní?
|
|
|
62
|
|
|
58. Fotón 22.12.2012, 09:03
Ak ju nikto nevie, mala by sa zrušiť platnosť evolučnej teórie.
-Jedna vec je totiž poukazovať na modifikované gény (...a o týchto modifikáciach tvrdiť, že sú vraj súčasťou dlhého reťazca makroevolučnej zmeny), a iná dokázať, že skutočne sa mohol gén s rozdielnou štruktúrou postupne pretvoriť takýmito modifikáciami na iný.
.....Je to ako tvrdiť, že pretože veta:
"Dnes v práci sme mali veľký zhon."
sa dá jednou zmenou pretvoriť na vetu:
"Dnes v práci sme mali veľký zvon.",
<br...
▲
22.12.2012, 16:41
|
Ty tiež nevieš uviesť všetkých svojich predkov s presnou DNA od roku dajme tomu 4000 pred naším letopočtom a nikto kvôli tomu nemá dôvod rušiť to tvrdenie, že máš z tej doby ľudských predkov.
|
|
|
64
|
|
|
62. ruwolf 22.12.2012, 16:41
Ty tiež nevieš uviesť všetkých svojich predkov s presnou DNA od roku dajme tomu 4000 pred naším letopočtom a nikto kvôli tomu nemá dôvod rušiť to tvrdenie, že máš z tej doby ľudských predkov.
▲
23.12.2012, 00:11
|
Predok je hotová vec. -My sa tu však bavíme o tom, ako sa z jednej hotovej funkčnej veci stane iná funkčná vec. -Alebo mi chceš snáď tvrdiť, že aby sa z jedného funkčného génu staliný stačia VŽDY len 1-2-3 správne cielené mutácie? (to ani hurvínek válku si takto nepredstavoval) |
|
|
52
|
|
|
44. Fotón 19.12.2012, 12:59
Ja chcem od teba celú postupnosť od nepodobného génu, údajného predchodcu rhodopsínu, (tj. génu s inou funkciou), až k rhodopsínu. Ku každému medzistupňu napíš celkový počet aminokyselín, ďalej na koľkých pozíciach sa líši od predchodcu, a v čom spočíva každého funkcia. (...samozrejme zakaždým bude trochu rozdielna...) -Viac nepotrebujem. Kecy nepotrebujem. (...odkazy dávaj až nakoniec, keď toto vypíšeš...) ....Potom vyrátam pravdepodobnosť každého z prechodov.
....Nechcel som od teba m...
▲
21.12.2012, 21:45
|
Ja chcem od Teba celú postupnosť predkov od Adama a Evy.
Ako dôkaz rodičovstva chcem kompletnú DNA Teba aj všetkých Tvojich predkov. |
|
|
59
|
|
|
52. ruwolf 21.12.2012, 21:45
Ja chcem od Teba celú postupnosť predkov od Adama a Evy.
Ako dôkaz rodičovstva chcem kompletnú DNA Teba aj všetkých Tvojich predkov.
▲
22.12.2012, 09:08
|
Ja chcem zas po tebe celú postupnosť drobných zmien merzi 2ma najbližšími, medzi otcom a synom. Ty predsa neveríš v zázraky, takže mi vysvetli, ako z prvého funkčného génu (otca), vznikne iný funkčný gén (syn). Modifikovaných "otcov" vynechaj. Ja chcem od teba vznik "syna".
|
|
|
40
|
|
|
28. Fotón 18.12.2012, 23:35
Fundamentalizmus evolucionistu bude samozrejme VERIŤ (musí veriť), že skoro každé usporiadanie niečo vykonáva. (inak by sa mu evolučná rozprávka rozpadla) -Stačí sa však pozrieť na popisovanú funkciu Rhodopsínu.
Absorpcia fotónu vedie k excitácii, ktorá sa prejaví zmenou geometrie 11-cis-renitalu na all-trans-renital. Energia fotónu sa tak transformuje na pohyb atómov. V priebehu milisekínd prebehne celá postupnosť fotochemických reakcii, ktorých medziprodukty (bathorodopsín, lumirodops...
▲
19.12.2012, 09:50
|
Súhlas, ale neviem, či sa dá toto považovať za dosť silný argument. Ako z toho vyplýva nejaké konkrétne číslo, ku ktorému sa chceme dostať, trepárs 1e190?
|
|
|
27
|
|
|
24. Fotón 18.12.2012, 23:14
Viem. Je to moc prehnané číslo. V praxi to bude isto menej.
▲
18.12.2012, 23:16
|
(evolucionista si svojim fundamentalizmom bude zas priať ešte viac...) |
|
|
39
|
|
|
24. Fotón 18.12.2012, 23:14
Viem. Je to moc prehnané číslo. V praxi to bude isto menej.
▲
19.12.2012, 09:44
|
No to nemôžeš bez podloženia tvrdiť.
|
|
|
47
|
|
|
39. 19.12.2012, 09:44
No to nemôžeš bez podloženia tvrdiť.
▲
19.12.2012, 13:31
|
Funkcia každého proteínu má svoj systém. (systém funkcie) -Napr. systém rhodopsínu má vytvorený svoj špecifický spôsob, akým detekuje, spracúva a vyhodnocuje fotón svetla. Má vytvorený spôsob, akým posiela o svetle informáciu do mozgu. ....V chaotickom usporiadaní však nebýva systém. (nikdy sme nič také nepozorovali) -V oblastiach ktoré poznáme vieme, že aby nejaký usporiadaný systém mal svoju funkciu, musí byť veľmi špecificky usporiadaný. Chaotické usporiadanie vedie k nefunkčnosti a nezmyselnosti. -Preto vždy existuje podststne viac takých usporiadaní, ktoré nemajú žiadnu funkciu. (...dá sa to dokázať náhodným losovsním s príslušnými komponentami daného systému...)
|
|
|
48
|
|
|
47. Fotón 19.12.2012, 13:31
Funkcia každého proteínu má svoj systém. (systém funkcie) -Napr. systém rhodopsínu má vytvorený svoj špecifický spôsob, akým detekuje, spracúva a vyhodnocuje fotón svetla. Má vytvorený spôsob, akým posiela o svetle informáciu do mozgu. ....V chaotickom usporiadaní však nebýva systém. (nikdy sme nič také nepozorovali) -V oblastiach ktoré poznáme vieme, že aby nejaký usporiadaný systém mal svoju funkciu, musí byť veľmi špecificky usporiadaný. Chaotické usporiadanie vedie k nefunkčnosti a nezmysel...
▲
19.12.2012, 13:41
|
Podstatne viac nezmyselných (ako sme si definovali v druhom vlákne) proteínov síce URČITE existuje, ale je otázne, či je ich až toľkokrát viac, že evolúcia z jedného k druhému neni možná. Navyše si treba uvedomiť, že väčšina z nich neexistuje v reálnej prírode - že príroda používa iba malú podmnožinu tých proteínov, ktoré považujeme za zmysluplné, lebo tie, ktoré nepoužíva, by boli zmysluplné napr. v inej štruktúre bunky. Čiže záver: nezmyselných proteínov je percentuálne veľa, ale je veľmi dôležité, či ich je (100 - 1e-3) percent alebo (100 - 1e-30) percent. To je jadro sporu. A tu sa môžeme len dohadovať, koľko zmysluplných proteínov vlastne percentuálne existuje.
|
|
|
50
|
|
|
48. 19.12.2012, 13:41
Podstatne viac nezmyselných (ako sme si definovali v druhom vlákne) proteínov síce URČITE existuje, ale je otázne, či je ich až toľkokrát viac, že evolúcia z jedného k druhému neni možná. Navyše si treba uvedomiť, že väčšina z nich neexistuje v reálnej prírode - že príroda používa iba malú podmnožinu tých proteínov, ktoré považujeme za zmysluplné, lebo tie, ktoré nepoužíva, by boli zmysluplné napr. v inej štruktúre bunky. Čiže záver: nezmyselných proteínov je percentuálne veľa, ale je veľmi dôle...
▲
21.12.2012, 20:58
|
Citát:
Podstatne viac nezmyselných (ako sme si definovali v druhom vlákne) proteínov síce URČITE existuje, ale je otázne, či je ich až toľkokrát viac, že evolúcia z jedného k druhému neni možná.
Odpoveď:
Akýkoľvek systém je vždy špecifické zapojenie príslušných komponentov. Aby mohol fungovať, musia byť komponenty jedinečne usporiadané. Chaos vedie k nefunkčnosti. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť a vyčíslený počet všetkých možných zapojení napr. 300 znakovej vety (bielkoviny), sú medzery medzi funkčnými zapojeniami zaplnené obrovským množstvom nefungujúcich zapojení. (porovnateľný s počtom atómov vo vesmíre.) Náhodné uhádnutie je z hľadiska počtu pokusov neprekonateľné.
Citát:
Navyše si treba uvedomiť, že väčšina z nich neexistuje v reálnej prírode - že príroda používa iba malú podmnožinu tých proteínov, ktoré považujeme za zmysluplné, lebo tie, ktoré nepoužíva, by boli zmysluplné napr. v inej štruktúre bunky.
Odpoveď:
Ak neexistuje, to je ako tvrdiť, že výhra jackpotu v športke prebehla bez nepreberného množstva neúspešných pokusov iných tipujúcich. -Tzn., že prebehlo iba zopár výhier druhého a tretieho miesta, a naraz padol jackpot. To je nezmysel.
.....V hre "športka" je šanca vyhrať jackpot 1:6991908, ak si na tikete podáš len jedno poradie. -To je v porovnání s počtom obyvateľov Slovenska (hlavne tipujúcich) celkom rozumná šanca, že občas niekto vyhrá. AVŠAK v prípade šance 1:10^400, neexistuje rozumná šanca ani pre jediný atóm vesmíru, zo všetkých cca 10^80!
|
|
|
51
|
|
|
50. Fotón 21.12.2012, 20:58
Citát:
Podstatne viac nezmyselných (ako sme si definovali v druhom vlákne) proteínov síce URČITE existuje, ale je otázne, či je ich až toľkokrát viac, že evolúcia z jedného k druhému neni možná.
Odpoveď:
Akýkoľvek systém je vždy špecifické zapojenie príslušných komponentov. Aby mohol fungovať, musia byť komponenty jedinečne usporiadané. Chaos vedie k nefunkčnosti. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť a vyčíslený počet všetkých možných zapojení napr. 300 znakovej vety (bielkoviny), sú ...
▲
21.12.2012, 21:06
|
Tie komponenty, do ktorých proteín zapadá evolvovali spolu s ním.
Luke85 má pravdu; pekný príklad, k akým absurditám evolúcia: odkaz Směřuje evoluce k nevyléčitelné složitosti? |
|
|
60
|
|
|
51. ruwolf 21.12.2012, 21:06
Tie komponenty, do ktorých proteín zapadá evolvovali spolu s ním.
Luke85 má pravdu; pekný príklad, k akým absurditám evolúcia: http://Vesmir.cz/clanek/smeruje-evoluce-k-nevylecitelne-slozitosti Směřuje evoluce k nevyléčitelné složitosti?
▲
22.12.2012, 09:13
|
Počet nefunkčných možností medzi 2ma najbližšími funkčnými, presahuje počet atómov vesmíru! (...je málo tipujúcich. Pravdepodobnosť uhádnutia je mizerne malá...)
|
|
|
63
|
|
|
60. Fotón 22.12.2012, 09:13
Počet nefunkčných možností medzi 2ma najbližšími funkčnými, presahuje počet atómov vesmíru! (...je málo tipujúcich. Pravdepodobnosť uhádnutia je mizerne malá...)
▲
22.12.2012, 16:42
|
Ničím nepodložené tvrdenie, výcucok z pršteka. |
|
|
68
|
|
|
60. Fotón 22.12.2012, 09:13
Počet nefunkčných možností medzi 2ma najbližšími funkčnými, presahuje počet atómov vesmíru! (...je málo tipujúcich. Pravdepodobnosť uhádnutia je mizerne malá...)
▲
23.12.2012, 12:30
|
To je práve to, čo si nijak nedokázal. Analógie sa nehrajú, musíš to nejak ukázať priamo na génoch.
|
|
|
71
|
|
|
68. 23.12.2012, 12:30
To je práve to, čo si nijak nedokázal. Analógie sa nehrajú, musíš to nejak ukázať priamo na génoch.
▲
25.12.2012, 11:39
|
Ty ukáž na génoch, že je to možné. S evolúciou ste prišli prvý vy evolucionisti, takže dôkazné bremeno je na vašej strane. Dokáž zmeny po jednej mutácii vždy do nového funkčného génu, a takto dokáž celú postupnosť z celkom rozdielneho génu do iného génu.
|
|
|
72
|
|
|
71. Fotón 25.12.2012, 11:39
Ty ukáž na génoch, že je to možné. S evolúciou ste prišli prvý vy evolucionisti, takže dôkazné bremeno je na vašej strane. Dokáž zmeny po jednej mutácii vždy do nového funkčného génu, a takto dokáž celú postupnosť z celkom rozdielneho génu do iného génu.
▲
25.12.2012, 11:42
|
Príklady som Ti dal sem pred chvíľkou, v 74., tupče: odkaz |
|
|
77
|
|
|
71. Fotón 25.12.2012, 11:39
Ty ukáž na génoch, že je to možné. S evolúciou ste prišli prvý vy evolucionisti, takže dôkazné bremeno je na vašej strane. Dokáž zmeny po jednej mutácii vždy do nového funkčného génu, a takto dokáž celú postupnosť z celkom rozdielneho génu do iného génu.
▲
25.12.2012, 15:10
|
Pri evolúcii sa uplatňuje aj tzv. kríženie, nie len mutácia.
|
|
|
81
|
|
|
77. 25.12.2012, 15:10
Pri evolúcii sa uplatňuje aj tzv. kríženie, nie len mutácia.
▲
25.12.2012, 17:43
|
Kríženie je prejav programu. (spájajú sa existujúce data podľa vopred stanoveného programu. ....Program i data boli stovrené tvorcom...)
|
|
|
84
|
|
|
81. Fotón 25.12.2012, 17:43
Kríženie je prejav programu. (spájajú sa existujúce data podľa vopred stanoveného programu. ....Program i data boli stovrené tvorcom...)
▲
25.12.2012, 17:48
|
Toto mi znie ako slová fanatika, ktorý moju námietku vôbec nepochopil. Kríženie je prejav akého programu? Aké programy majú bunky, ak vôbec nejaké? Kríženie je regulérna zmena DNA pri spojení samčej a samičej pohlavnej bunky.
|
|
|
89
|
|
|
84. 25.12.2012, 17:48
Toto mi znie ako slová fanatika, ktorý moju námietku vôbec nepochopil. Kríženie je prejav akého programu? Aké programy majú bunky, ak vôbec nejaké? Kríženie je regulérna zmena DNA pri spojení samčej a samičej pohlavnej bunky.
▲
25.12.2012, 18:02
|
|
88
|
|
|
81. Fotón 25.12.2012, 17:43
Kríženie je prejav programu. (spájajú sa existujúce data podľa vopred stanoveného programu. ....Program i data boli stovrené tvorcom...)
▲
25.12.2012, 17:55
|
Ak by toto platilo, potom by jestvovali len kombinácie chromozómov od Adama a Evy - ale to, samozrejme, nepozorujeme, rozdiely v genómoch ľudí sú aj úplne iného rázu.
|
|
|
92
|
|
|
88. ruwolf 25.12.2012, 17:55
Ak by toto platilo, potom by jestvovali len kombinácie chromozómov od Adama a Evy - ale to, samozrejme, nepozorujeme, rozdiely v genómoch ľudí sú aj úplne iného rázu.
▲
25.12.2012, 18:12
|
odkaz (to isté funguje aj pri ľuďoch)
|
|
|
95
|
|
|
92. Fotón 25.12.2012, 18:12
http://www.tlg.estranky.sk/clanky/genove-prepinace.html (to isté funguje aj pri ľuďoch)
▲
25.12.2012, 18:15
|
Zmeny sú väčšie ako prepínače.
|
|
|
67
|
|
|
50. Fotón 21.12.2012, 20:58
Citát:
Podstatne viac nezmyselných (ako sme si definovali v druhom vlákne) proteínov síce URČITE existuje, ale je otázne, či je ich až toľkokrát viac, že evolúcia z jedného k druhému neni možná.
Odpoveď:
Akýkoľvek systém je vždy špecifické zapojenie príslušných komponentov. Aby mohol fungovať, musia byť komponenty jedinečne usporiadané. Chaos vedie k nefunkčnosti. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť a vyčíslený počet všetkých možných zapojení napr. 300 znakovej vety (bielkoviny), sú ...
▲
23.12.2012, 11:35
|
Nemôžem v tvojom preslove nájsť odpovede na moje otázky, iba spústy analógií. Analógiou sa vety nedokazujú, iba dôkazy ilustrujú. Stále nevieme, aké percento zmysluplných proteínov je zo všetkých proteínov.
|
|
|
73
|
|
|
67. 23.12.2012, 11:35
Nemôžem v tvojom preslove nájsť odpovede na moje otázky, iba spústy analógií. Analógiou sa vety nedokazujú, iba dôkazy ilustrujú. Stále nevieme, aké percento zmysluplných proteínov je zo všetkých proteínov.
▲
25.12.2012, 11:42
|
viď prísp. 62 (zmysluplný = funkčný = všetky aminokyseliny spolupracujú = jedinečné usporiuadanie = nie hocaké usporiadanie = pravdepodobnosť 1 ku číslu so stovkami núl)
|
|
|
74
|
|
|
73. Fotón 25.12.2012, 11:42
viď prísp. 62 (zmysluplný = funkčný = všetky aminokyseliny spolupracujú = jedinečné usporiuadanie = nie hocaké usporiadanie = pravdepodobnosť 1 ku číslu so stovkami núl)
▲
25.12.2012, 11:46
|
3 rovnítko je lož, čím to celé je lož.
|
|
|
76
|
|
|
74. ruwolf 25.12.2012, 11:46
3 rovnítko je lož, čím to celé je lož.
▲
25.12.2012, 12:16
|
nieje to lož. -Ak existuje totiž iné funkčné usporiadanie s rovnakým počtom aminokyselín, bude taktiež jedinečné vzhľadom na novú spoluprácu aminokyselín. (predstavuješ si to ako hurvínek válku. Funkcia nieje totiž hocaké usporiadanie)
Ukáž konečne ty luhár, ako zmenami po jednej aminokyseline vznikne z jedného rozdielneho génu postupne celkom iný gén. Klamať všeobecnými rečičkami môžeš. (a vyhovárať sa pri tom, že mi to "nemôžeš" ukázať pre toto či pre ono) -Lenže tým len potvrdzuješ, že si luhár, keď i napriek tomu tvrdíš, že evolúcia predsa prebieha. (napriek faktu, že pri žiadnom type systému nefunguje hocaké usporiadanie jeho dielčích častí)
|
|
|
78
|
|
|
76. Fotón 25.12.2012, 12:16
nieje to lož. -Ak existuje totiž iné funkčné usporiadanie s rovnakým počtom aminokyselín, bude taktiež jedinečné vzhľadom na novú spoluprácu aminokyselín. (predstavuješ si to ako hurvínek válku. Funkcia nieje totiž hocaké usporiadanie)
Ukáž konečne ty luhár, ako zmenami po jednej aminokyseline vznikne z jedného rozdielneho génu postupne celkom iný gén. Klamať všeobecnými rečičkami môžeš. (a vyhovárať sa pri tom, že mi to "nemôžeš" ukázať pre toto či pre ono) -Lenže tým len potvrdzuješ, ...
▲
25.12.2012, 15:14
|
Ak existuje INÉ funkčné usporiadanie, tak už z definície jedinočnosti nie je jedinečné.
|
|
|
82
|
|
|
78. ruwolf 25.12.2012, 15:14
Ak existuje INÉ funkčné usporiadanie, tak už z definície jedinočnosti nie je jedinečné.
▲
25.12.2012, 17:45
|
Funkčné usporiadanie je jedinečné vzhľadom na svoju funkciu. -Platí tu:
1. iné usporiadanie = iná funkcia
2. hocaké usporiadanie != funkcia
|
|
|
79
|
|
|
73. Fotón 25.12.2012, 11:42
viď prísp. 62 (zmysluplný = funkčný = všetky aminokyseliny spolupracujú = jedinečné usporiuadanie = nie hocaké usporiadanie = pravdepodobnosť 1 ku číslu so stovkami núl)
▲
25.12.2012, 15:18
|
Opakujem otázku: ako si došiel na to, že je to 1: číslu so stovkami núl?
|
|
|
83
|
|
|
79. 25.12.2012, 15:18
Opakujem otázku: ako si došiel na to, že je to 1: číslu so stovkami núl?
▲
25.12.2012, 17:48
|
Pohľadom na známe systémy.
|
|
|
85
|
|
|
83. Fotón 25.12.2012, 17:48
Pohľadom na známe systémy.
▲
25.12.2012, 17:49
|
No a v tom je práve problém, pretože nemôžeš z počtu známych systémov odvodzovať, koľko je neznámych.
|
|
|
90
|
|
|
85. 25.12.2012, 17:49
No a v tom je práve problém, pretože nemôžeš z počtu známych systémov odvodzovať, koľko je neznámych.
▲
25.12.2012, 18:07
|
Neznámym sa oháňajú evolucionisti. (...tvrdia, že evolúcia prebieha, bárz systém detailne nepoznajú...) -Ja tvrdím, že neprebieha, a odvolávam sa pri tom na známy fakt, že aby systém fungoval, musia byť jeho komponenty špecificky usporiadané. (stavba vety, zapojenie elektronických súčiastok v elektrickom obvode, usporiadanie mechanických súčiastok v mechanickom systéme, usporiadadanie štruktúr v nanotechnológiách, atď...)
Záver:
....Ja mám podporu, vy len špekulácie.  |
|
|
94
|
|
|
90. Fotón 25.12.2012, 18:07
Neznámym sa oháňajú evolucionisti. (...tvrdia, že evolúcia prebieha, bárz systém detailne nepoznajú...) -Ja tvrdím, že neprebieha, a odvolávam sa pri tom na známy fakt, že aby systém fungoval, musia byť jeho komponenty špecificky usporiadané. (stavba vety, zapojenie elektronických súčiastok v elektrickom obvode, usporiadanie mechanických súčiastok v mechanickom systéme, usporiadadanie štruktúr v nanotechnológiách, atď...)
Záver:
....Ja mám podporu, vy len špekulácie.
▲
25.12.2012, 18:14
|
My máme výsledky experimentov - podrobnosti dodá napr. Lenski.
|
|
|
38
|
|
|
21. ruwolf 18.12.2012, 23:09
OK.
Odkiaľ máš číslo 2^190 fungujúcich?
▲
19.12.2012, 09:43
|
Toto je vec, ktorá aj mňa zaujíma.
|
|
|
30
|
|
|
20. Fotón 18.12.2012, 23:05
Počiatočný reťazec je funkčná bielkovina. (nezačína sa z nuly)
300 kodónov je východzí reťazec s funkciou "A", z ktorého sa chceme dostať do reťazca s nejakou inou funkciou.
▲
18.12.2012, 23:49
|
Inak, ak máš k dispozícii 20 aminokyselín (ako je bežne v eukaryotoch) a chceš 1 bodovú zmenu (tak že zmeníš 1 aminokyselinu na 1 mieste) v proteíne s dĺžkou 300, tak možností je "trochu" menej a to (20-1) * 300 = 5700.
|
|
|
33
|
|
|
30. ruwolf 18.12.2012, 23:49
Inak, ak máš k dispozícii 20 aminokyselín (ako je bežne v eukaryotoch) a chceš 1 bodovú zmenu (tak že zmeníš 1 aminokyselinu na 1 mieste) v proteíne s dĺžkou 300, tak možností je "trochu" menej a to (20-1) * 300 = 5700.
▲
19.12.2012, 07:17
|
Dokáž, že dostatotočne často stačí iba 1 bodová zmena, aby sa veta s významom X zmenila na vetu s významom Y.
|
|
|
41
|
|
|
30. ruwolf 18.12.2012, 23:49
Inak, ak máš k dispozícii 20 aminokyselín (ako je bežne v eukaryotoch) a chceš 1 bodovú zmenu (tak že zmeníš 1 aminokyselinu na 1 mieste) v proteíne s dĺžkou 300, tak možností je "trochu" menej a to (20-1) * 300 = 5700.
▲
19.12.2012, 09:53
|
Problém je v tom, že užitočný INÝ proteín nedostaneš jednou zmenou. Je ale možné, že užitočný proteín s tou istou funkciou sa môže vyskytovať v mnohých geneticky blízkych variáciách.
|
|
|
4
|
****( sorry za vyraz)..ale trieto debaty su nezmyselne.
NIkto nevie ako evolucia funguje...vedia max tak vidiet zmeny a nasledky. A tymto hasne. ale zeby sa niekomu z ludi podarilo replikovat cielene nejaky ziaduci progres, resp. ho selektívne urobit priamo tak to ee.
Ale vdacna tema na kvakanie.
|
 |
|
5
|
|
|
4. Ranexill 18.12.2012, 21:20
****( sorry za vyraz)..ale trieto debaty su nezmyselne.
NIkto nevie ako evolucia funguje...vedia max tak vidiet zmeny a nasledky. A tymto hasne. ale zeby sa niekomu z ludi podarilo replikovat cielene nejaky ziaduci progres, resp. ho selektívne urobit priamo tak to ee.
Ale vdacna tema na kvakanie.
▲
18.12.2012, 21:26
|
Cielená selekcia: príklad šľachtenie - bohaté výsledky v kultúrnych plodinách, hospodárskych či spoločenských zvieratách...
|
|
|
42
|
Vy ste ako malé deti. Mňa tu zaujíma podstata a vy riešite takéto pitchoviny. Každý predsa vie, že dodo je debil a nič si z jeho poznámok nerobí.
|
|
|
43
|
...no, či sa nám to páči alebo nie, vyzerá to tak, že Boh stvoril vesmír ako hru tak, aby vyvíjal sám seba.
|
|
|
|
