hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  zdravie  /  téma

Ľuboško Blaha - naša najobľúbenejšia nechutná kolaborantská filcka.

príspevkov
57
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 20.11.2019 02:28 Osvietený
posledná zmena 20.11.2019 17:10
1
20.11.2019, 02:28
Len takýto darmožráč a boľševický povaľač urobí pre vás všetko, čo vám na očiach vidí, len aby nemusel pracovať...

odkaz
none
2
20.11.2019, 11:35
Ano Borat kapitalista napríklad Baťa toho napracoval . Vybudoval celé mestá fabriky a aktívne pracoval v politike.
Svojim zamestnancom dával slušný plat a množstvo benefitov . Až do času kedy neprišili zlodeji a neokradli ho o majetok , ktorý doslova splundrovali .Do čela postavili idiotov a tak to i dopadlo.
none
3
20.11.2019, 11:36
Mimochodom ako zakomplexovaný debilko si sa odhadol správne.
none
4
20.11.2019, 13:00
Borat Baťa bol jeden z mnohých . Podobne dopadlo poľnohospodárstvo kde okradli ľudí o techniku , pôdu , i živočíšnu výrobu . Zastavili progres a do funkcí na družstvách dali ožratých debilných jedincov ktorí mali červené knižky a to bola ich odbornosť

Napríklad svetoznáma značka JAWA

K zaregistrovaniu značky došlo 17. augusta 1929 o pol jedenástej dopoludnia. Český majiteľ zbrojovky, podnikateľ a vynálezca František Janeček hľadal nový výrobný program, potom ako sa v jeho firme doposiaľ najdôležitejšie zbrojné produkty ukázali ako nedostatočne konkurecieschopné. Následne kúpil práva na motocykel nemeckej značky Wanderer, čo bol jednovalec s rozvodom OHV, zdvihovým objemom 500 cm?, hriadeľovým pohonom a rámom z oceľových profilov. Ľudovo nazývaný „Rumpál“, bol nedostatočne vyvinutý a pre množstvo detských chorôb sa mohol iba s čiastočným úspechom usadiť na trhu (firma Wanderer končila predovšetkým v dôsledku technických problémov s týmto motocyklom výrobu, možno práve preto sa mohli zdať Janečkovi ponúknuté podmienky ako výhodné). Predstavený bol na Pražskom autosalóne 23. októbra 1929.
odkaz

Jawa po znárodnení zabúvala 40 ročným spánkom


TATRA

Spoločnosť vznikla v roku 1850 v Kopřivnici (Nesselsdorf) ako malá rodinná firma založená Ignácom Schustalom. Náplňou firmy bola najpr výroba kočiarov a bričiek. Ťažisko produkcie sa neskôr presunulo do výroby železničných prípojných a motorových vozidiel. Prvé vagóny boli vyrobené v roku 1882.
Präsident (1897)
Tatra 12 (1929)

V krátkej dobe sa započalo aj s automobilovou výrobou - 1897 prvý osobný automobil „Präsident“, 1898 prvý nákladný automobil s nosnosťou 2,5t. Zo začiatku boli používané motory Benz, neskôr motory vlastnej konštrukcie. Automobilová výroba sa stala neskôr dominantnou.

Za zmenou pôvodného názvu automobilky Nesselsdorfer Wagenbau-Fabriks-Gesellschaft boli testy brzdovej sústavy vozidla NW U v roku 1919 v Tatrách. Po zdolaní náročnej trasy zo Štrby do Tatranskej Lomnice, bolo rozhodnuté


V roku 1933 Tatra vyrobila prvý automobil s aerodynamickou karosériou (prototyp ľudového vozidla V570) a ako prvej na svete je jej priznané aj spustenie sériovej výroby automobilov s aerodynamickou karosériou (Tatra 77). Otcom myšlienky výroby aerodynamických limuzín s karosériou tvarovanou podľa patentu švajčiarskeho konštruktéra maďarskej národnosti Paula Jaraya a so vzduchom chladeným V8 motorom v zadnej časti karosérie bol nadaný mladý konštruktér Erich Übelacker.
odkaz

TESLA

Podnik TESLA bol založený 10. augusta 1946 v továrni Mikrofona v Prahe-Strašniciach za účasti juhoslávskeho ministra Zlatariča Branka, ministra priemyslu Macedónska Vasiljeva Georgija, ministra priemyslu Bohumila Laušmana, zástupcov vlády, inštitúcií a vysokých škôl. Podnik vznikol zoštátnením a spojením 16 pôvodne samostatných firiem – išlo buď o česko-slovenské podniky alebo častejšie o pobočky zahraničných koncernov:

Always – Praha
Elektra – Praha, založená v roku 1921, v rokoch 1932 až 1945 bola súčasťou Philips
Elektrotechna – Praha
Metallix-Roentgen – Praha
Mikrofona – Praha-Strašnice
Modrý bod – IDEAL Radio – nemecký Blaupunkt
Phillips
Prchal-Ericsson
Radiolelektra – Praha
Radiotechna
Siemens-Halske
Siemens-Radio – Bratislava
Telefunken
Telegrafia
Triotron – Praha
Tungsram – Bratislava

Názov TESLA bol pôvodne (a oficiálne) inšpirovaný menom srbského elektrotechnika Nikolu Teslu (†1943). O založení podniku oficiálne referoval časopis Radioamatér v októbri 1946.[3] Potom ako v 50. rokoch nastal ideový rozkol krajín socialistického tábora a vtedajšia Juhoslávia sa stala neobľúbenou, bolo nevhodné používať srbské pomenovanie, a tým bol názov zmenený na TEchnika SLAboprúdová.

Pobočky závodov
V ČSSR bol podnik TESLA štátnym monopolom na výrobu televízorov, rádioprijímačov, vysielacích zariadení, žiaroviek a elektrotechnických súčiastok. Jeho výrobky boli určené nielen pre všetky socialistické štáty v rámci RVHP, ale aj pre ďalšie vtedy spriatelené rozvojové krajiny ako Egypt, Sýria a iné.
none
5
20.11.2019, 13:02
Zetor

Prvé budovy Zetoru vznikli v období druhej svetovej vojny tak povediac „na zelenej lúke“. V tom čase sa továreň nazývala „Flugmotorenwerke Ostmark GmbH Wien, Zweigwerk“, a vyrábala letecké motory pre potreby nacistického Nemecka. Po vojne bol podnik súčasťou Zbrojovky Brno. Názov Zetor,ktoré vytvoril R.Sapák a ktorým v tom čase začal podnik označovať svoje traktory, vznikol spojením Zet (hláskované písmeno „Z“ z názvu Zbrojovky) a koncovky -or zo slova traktor. Od augusta 1946 bola značka Zetor zaregistrovaná ako ochranná známka.[1]

Traktory značky Zetor sa krátko po svojom vzniku stali pojmom nielen v Československu, ale aj v zahraničí. V najúspešnejšom období továreň vyrábala ročne okolo 30 tisíc kusov, pričom až 80% produkcie smerovalo na zahraničné trhy.[1] Podnik mal svoje továrne aj v Indii, Ghane a Iraku

odkaz
none
6
20.11.2019, 13:05
MEOPTA

Opticko-mechanický závod v Bratislave vznikol ako pobočka firmy C. P. Goerz. Koncom roka 1866 založil Pavol Goerc zasielateľskú firmu matematických pomôcok. Dodával hlavne pre školy - rysovacie potreby, uhlomery, príložníky a logaritmické pravítka. Neskoršie svoj program rozšíril o fotografické prístroje. Tento vzostup ho podnietil k vlastnej výrobe fotografických prístrojov. Najskôr zriadil mechanickú dielňu a postupne aj optickú, v ktorej vyrábal objektívy. Neskoršie zameral výrobu aj na vojenské optické prístroje. Medzi prvé fotoaparáty patrila komora VELOX. Ďalšia bola REPORTÉR. Fotoaparáty opatril štrbinovou uzávierkou a tak vznikla komora ANSCHUTZ. Požiadavku zmenšovania fotoaparátov riešil vývojom sklopných prístrojov a nových uzávierok. V roku 1899 začal vyrábať prístroj Goerz-Photo-Stereo-Binocle, ktorý bol divadelným kukrom, triedrom, a fotografickým prístrojom. U zrkadlo-reflexnej komory REFLEX-ANGO sa zaostroval fotografovaný predmet na matnicu. Amatérom bol určený malý fotografický prístroj TENAX, na snímky formátu 4.5 x 6 cm. Medzi najdokonalejšie komory patrila komora MANUFOK-TENAX. Aby zabezpečil kvalitu svojich fotografických prístrojov, začal s vývojom a výrobou objektívov. Pre túto činnosť získal teoretika-výpočtára a optika. Prvý objektív, ktorý vyrobili, bol UNIVERZÁL-APLANÁT s ohniskovou vzdialenosťou 18 cm. V závode vyriešil a vyrobil nové výkonné stroje na opracovanie optiky. Vo firemných katalógoch ich propagoval pod názvom LYNKEISKOP a v roku 1892 aj nový širokouhlý reprodukčný objektív. Do výpočtárskeho oddelenia prijal vedeckého pracovníka, ktorý navrhol rad ďalších kvalitných objektívov. Firma Kodak používala vo svojich fotografických prístrojoch objektívy firmi GOERZ. Objektívy dostávajú ochranné známky DAGOR, ALETHAR, PANTAR a pod. V priebehu 25 rokov sa vyrobilo cca 300 000 objektívov.

Z vojenských prístrojov sa začal ako prvý vyrábať v roku 1891 Galileov ďalekohľad C 91 pre pruskú armádu. Porrovým vynálezom - použitím hranolov na prevrátenie obrazu nastal obrat vo vývoji ďalekohľadov. V roku 1897 prišiel Goerz na trh s TRIEDROM-BINOCLOM, ktorý vytvoril predpoklady na výrobu ďalekohľadov na dlhé roky.

V roku 1902 prišiel na trh poľovnícky ďalekohľad (6 násobné zväčšenie) a divadelné kukátko.

Pre potreby delostrelectva navrhol panoromatický ďalekohľad, ktorý znamenal rozmach vo výrobe vojenských prístrojov. Pre veľký dopyt po vojenských prístrojoch zriadil vojenské konštrukčno-vývojové oddelenie.

Firma vyrábala aj puškové ďalekohľady (napr. CERTARE). V roku 1904 vyrobila firma prvý panoramatický periskop pre ponorky. Pre armádu sa vyrábali aj veľké pozorovacie prístroje zo zväčšením 40-54x, periskopy, buzolové smerníky, koincidenčný diaľkomer a nožnicový ďalekohľad. Firma Goerz vyrábala aj niektoré špeciálne prístroje napr. pre meterológiu prípadne iné oblasti.

Firma mala hlavný závod vo Fridenau a Winterstein a okrem nich pobočky a obchodné zastupiteľstvá v zahraničí. Napríklad v roku 1905 vznikol závod v Petrohrade a Viedni a v Bratislave v roku 1907.

Rakúsko - uhorský závod C. P. Goerz, Viadenská spoločnosť s r.o. dostala živnostenský list na zriadenie bratislavskej filiálky 5. 10. 1907. Predmetom činnosti bola výroba, montáž, oprava a predaj optických a mechanických prístrojov.

Výrobný program bratislavského závodu tvorili najmä potreby rakúsko-uhorskej armády. Boli to panoramatické ďalekohľady, rôzne typy dvojitých ďalekohľadov, buzolové smerníky, diaľkomery zo základňou do 2 m a pod. Podrobnosti o výrobnom programe sa nezachovali.

odkaz
none
7
20.11.2019, 13:08
Výroba pneumatik u firmy Baťa

Již v květnu roku 1945 byla rozhodnutím Místního národního výboru ve Zlíně zavedena národní správa v akciové společnosti Baťa a po podepsání dekretů prezidenta republiky přešel znárodněný majetek Baťovy rodiny do rukou státu jako národní podnik Baťa.

Výroba pneumatik byla ke konci války značně omezena a tak se první poválečné roky nesly ve znamení obnovení a normalizace výrobního procesu. V roce 1947 bylo ve Zlíně vyrobeno již 278 100 pneumatik, o rok později dokonce 323 300. I když přičteme produkci ostatních gumárenských závodů v Československu, počet vyrobených plášťů nedokázal i díky špatné distribuci plně uspokojit nárazovou potřebu v prvních poválečných letech.

Reakcí na to byl návrh na zřízení organizace, jejímž úkolem by bylo zajišťovat společnou distribuci československých pneumatik a dalších pryžových výrobků. Návrh byl roku 1947 odsouhlasen vedoucími činiteli zainteresovaných národních podniků Baťa, Kudrnáč – Rubena, Matador, Michelin – Mitas a z počátečních písmen jednotlivých firem vznikla obchodní značka BARUM, pod kterou byly v následujících čtyřiceti letech prodávány všechny gumárenské výrobky v ČSR. Vlastníkem nově vzniklé ochranné známky se stala firma Baťa Zlín, která se na celostátní gumárenské výrobě podílela v roce 1947 58%.

K 1. lednu 1949 byl národní podnik Baťa přejmenován na národní podnik Svit. Ze Svitu se pak v následujících několika letech oddělovaly výrobní celky a vznikaly samostatné národní podniky. Nejprve se v roce 1950 oddělily strojírny a vznikl tak národní podnik ZPS, o dva roky později se zrodil stavební podnik Stavosvit a konečně v roce 1953 výroba pneumatik a dalších gumových výrobků přešla pod národní podnik Rudý říjen.

Tempo, jakým narůstala roční produkce pneumatik v Československu, bylo vzhledem k míře vzrůstajícího počtu vozidel nevyhovující

odkaz
none
8
20.11.2019, 13:11
Praga

je bývalý česko-slovenský výrobca automobilov, motocyklov, autobusov, trolejbusov, lietadiel, tankov, prevodoviek a iných stavebných skupín nákladných vozidiel.

Výroba automobilov začala ako spoločný projekt Prvej česko-moravskej továrne na stroje v Prahe a Ringhofferových závodov (Tatra), zlúčených ako materská spoločnosť Pragovky v koncerne ČKD v roku 1908 licenciami talianskej firmy Isotta Fraschini, o rok neskôr francúzskych značiek Charon a Renault. Koncom roku 1909 bolo zavedené označenie Praga.

Prvou vlastnou konštrukciou bola v roku 1911 Praga Mignon, ktorá vznikla pod vedením konštruktéra Františka Keca. Nasledujúci rok nasledovala Praga Grand a o ďalší rok Praga Alfa.

Praga V3S je terénny nákladný automobil (Vojenský trojtonový / trojnápravový špeciál, ľudovo nazývaný vetrieska) sa začal vyrábať v roku 1953 a bol určený najmä pre armádu. Automobil sa vyrábal až do 80. rokov 20. storočia.

odkaz
none
9
20.11.2019, 13:13
Sellier & Bellot

je název a obchodní značka českého výrobce střeliva do střelných zbraní se sídlem ve Vlašimi. Je dceřinou společností brazilské firmy CBC.

Společnost Sellier & Bellot byla založena v Praze dne 5. srpna 1825. U zrodu firmy stál česko-německý podnikatel francouzského původu Louis Sellier. Jeho rodina podporovala francouzského krále, a proto byla nucena uprchnout z Francie před běsněním francouzské revoluce. Pražská firma Louise Selliera zpočátku vyráběla na zakázku císaře Františka I. signální náboje pro pěchotu. Po krátké době se k Sellierovi připojil jeho krajan Jean Maria Nicolaus Bellot, pod jehož vedením se podařilo společnost přivést k rychlému růstu.

V roce 1829 byla založena filiálka v Schönebecku v Prusku.

Výrobky společnosti Sellier & Bellot se brzy etablovaly na trzích v Evropě i v zámoří.


Výrobní kapacita signálních nábojů ve 30. letech 19. století byla asi 60 milionů, v roce 1837 již dosáhla 156 milionů kusů.

Po roce 1945 byla firma Sellier & Bellot znárodněna a na výrobu vojenské i komerční munice byl československou vládou uvalen státní monopol.

odkaz
none
10
20.11.2019, 13:16
Česká zbrojovka Strakonice

Její historie sahá do roku 1919, kdy byla založena firma Jihočeská zbrojovka. Společnost se zabývala výrobou zbraní zejména pro armádu (pistole, pušky i kulomety). V roce 1922 byla firma převedena na akciovou společnost a změnil se název na „Česká zbrojovka v Praze“. Od roku 1929 započala výroba jízdních kol, záhy bylo vyvinuto kolo s pomocným motorkem. V roce 1930 firma zaregistrovala ochrannou známku ČZ a na motokolo navázala výrobou prvního motocyklu ČZ 76 (tzv. Kaktus). V předválečném období byla vyrobena ještě pestrá řada úspěšných typů motocyklů v různých objemových třídách.

odkaz
none
11
20.11.2019, 13:18
Plzeňský Prazdroj,

a. s., je česká firma, pivovar založený v roce 1842, který produkuje první pivo plzeňského typu, Pilsner Urquell. Pod Prazdroj v současné době patří také pivovar Radegast a pivovar Velké Popovice. Plzeňský Prazdroj je největším výrobcem piva v Česku a je také největším exportérem piva do zahraničí

odkaz
none
12
20.11.2019, 13:20
atd
none
13
20.11.2019, 13:22
A teraz mi napíš jeden podnik ktorý vybudovali komunisti a bol by konkurencie schopný na svetovej urovni ?

Kludne ti ešte pridám desiatky dalších
none
14
20.11.2019, 13:42
Ani jeden z týchto špičkových svetových podnikov , ktoré komunisti ukradli už v roku 1989 nebol konkurencie schopný

Žiaden svetovo konkurencie schopný podnik komunisti nevybudovali.

Po roku 1989 s na Slovenku vybudovalo XY svetovo špičkových firiem

Počas 40 rokov temna nič

odkaz
none
15
20.11.2019, 14:19
Napríklad ktorý nebol v krachu ?

Hneď ti jeden taký prosperujúci pridám

V martinskej zbrojovke pracovala špeciálna skupina, takzvaní hvezdári, na prechode vojenského špeciálu na civilnú výrobu už dva či tri roky pred Novembrom 1989.

MARTIN . Bývalý prezident Václav Havel nespôsobil, dokonca ani nenariadil konverziu zbrojárskeho priemyslu na Slovensku. Túto, už takmer zľudovenú historku, popierajú kapitáni vtedajšej zbrojovky ZŤS Martin, ale aj niektorí zamestnanci. Boli pri tom a hovoria, že je to blud, fáma alebo lož.

Bývalý generálny riaditeľ ZŤS Martin Jozef Uhrík tvrdí, že priama súvislosť zastavenia zbrojárskej výroby s menom prezidenta Havla neexistuje. „Samozrejme, že o tom rozhodnúť nemohol. Nikdy by som zastavenie výroby nespájal s menom pána Havla.“

Uhrík už v roku 1988 predložil vtedajšej vláde návrh na zastavenie výroby tankov, aj návrhy náhradných riešení. Problémom podľa neho bolo to, že Federálna vláda program údajne nemala chuť riešiť.

„Rozhodnutie alebo podiel Václava Havla na konverzii slovenského špeciálu je totálny blud, ktorý sa nezakladá na reálnych faktoch. O konverzii sa rozhodlo dávno pred revolúciou. Som ochotný to podpísať aj vlastnou krvou,“ dodal Peter Kuruc, niekdajší manažér nábehu nových výrob a neskôr šéf stratégie ZŤS Martin.

O konverzii rozhodla socialistická vláda dávno pred revolúciou v novembri 1989. Výroba zbraní rástla len do roku 1987, keď podľa niektorých zdrojov dosahovala 18 miliárd korún. Potom sa stroj zasekol. Prišli na to aj socialistickí ekonómovia a ešte pred revolúciou rozhodli o útlme. Za niekoľko rokov mal dosiahnuť 80 až 90 percent výroby.

Milan Malík, ktorý bol v tom čase investičný námestník v ZŤS Martin, potvrdil, že o postupnom prechode takzvaného špeciálu na civilnú výrobu padlo rozhodnutie dávno pred Havlom.

„Je to ničím nepodložená fáma. Už dva, či tri roky pred revolúciou vznikla v zbrojovke špeciálna skupina ekonómov, stratégov a prognostikov, ktorí mali hľadať a nájsť programy, ktoré by nahradili výrobu tankov. Bola to mimoriadne ťažká úloha. Aj preto ich volali hvezdári,“ spomína si Malík.

Tanky vyrábali, ale nikto za ne neplatil

Skupina pripravovala prechod špeciálu na výrobu traktorov, či stavebných strojov. Už vtedy spolupracovali na projekte s nemeckou firmou Hanomag. Potvrdzuje to aj správa z 13. novembra 1989, ktorá vyšla v denníku Smena. Generálny riaditeľ Hanomagu Wolfgang Freimuth na margo spolupráce so ZŤS vyhlásil, že firma, ktorá dokáže vyrábať dobré tanky, si poradí aj s buldozérmi.

O uvoľňovaní kapacít zbrojnej pre civilnú výrobu hovoril aj predseda slovenskej vlády Pavol Hrivnák. Spomínal Martin, Dubnicu, Považskú Bystricu aj Sninu a Liptovský Hrádok. Socialistická tlač optimisticky informuje o licencii s Hanomagom a prvých už vyrobených buldozéroch a nakladačoch. Ročný obrat výroby odhadovali na 40 miliónov západonemeckých mariek.

Generálny riaditeľ ZŤS Martin Jozef Uhrík už vtedy upozorňoval na pokles špeciálnej výroby v rokoch 1988 – 1989 o 50 percent a prognózoval prepad o ďalších 15 percent o rok neskôr.

Kuruc zložitú situáciu potvrdzuje, navyše dodáva, že na konci 80. rokov sa síce tanky vyrábali, ale takmer nikto za ne neplatil.

„V tom čase to už bol totálne zlý projekt. Socialistická vláda to vedela a robila opatrenia na konverziu špeciálu. Rozhodnuté bolo dávno pred nežnou revolúciou. Havel na to nemal žiadny dosah. Pamätám si jeho vyhlásenie v Martine. V politicko-ekonomickom kontexte sa dalo vnímať len ako bonmot, ktorý neskôr zneužili nacionalisti a hlupáci. Tanky už nebolo kde voziť,“ tvrdí Kuruc, ktorý hľadal náhradné výrobné programy pre ZŤS.
Tlak ekonomiky a trhov

„Medzinárodná situácia sa uvoľňovala. Znižovali sa počty tankových vojsk v Európe. Hovorilo sa ešte o modernizácii tankov pre sovietov, ale tí dávali neadekvátne podmienky. Až potom prišla revolúcia a Havlovo vyhlásenie v USA, že nebudeme vyrábať. Bol to len výkrik. Výroba tankov by skončila tak, či tak. Možno o rok, možno o dva neskôr, ale skončila,“ hovorí bývalý investičný námestník ZŤS Martin.

Bývalý zamestnanec zbrojovky v Martine si pamätá na obdobie konverzie veľmi dobre. Spomína si, že v zbrojovke pracovalo niekedy osem tisíc ľudí a „po Havlovi“ už len 800. Napriek tomu si nemyslí, že zastavenie výroby je Havlovo maslo. V meste aj vo fabrike sa vtedy síce povrávalo, že Havel položil zbrojársky priemysel na kolená preto, lebo chcel získať Nobelovu cenu mieru, ale ľudia tomu neveria.

„Václav Havel tu nemal dobré meno, ale on sám za to určite nemohol. Myslím si, že ku zastaveniu výroby došlo pod tlakom ekonomiky a trhov, nie Havla,“ dodáva dnes už 60-ročný bývalý pracovník martinskej zbrojovky.

Čítajte viac: odkaz
none
16
20.11.2019, 14:25
Ekologickú katastrofu spomínali už v 80. rokoch. Zemplínsky trojuholník smrti stvoril najväčšie odkalisko na svete

Ospevované fabriky vytvorili na Zemplíne trojuholník smrti, ktorý straší dodnes. Aj odkaliskom s najväčším obsahom toxických látok na svete.

Za raného socializmu boli hrdým nespochybniteľným, rukolapným symbolom
premeny zaostalého východného Slovenska na priemyselný kraj.

Noviny o nich básnili ódy, maliarov hlásiacich sa k socialistickému realizmu fascinovali ich vysokánske komíny chrliace smrad a dym až kdesi hen do neba, vo filmových týždenníkoch Kina Čas sa Zemplínčania úprimne radovali, že nemajú ďaleko do roboty, že fabriky majú za humnami. Keby boli tušili...

Chemko Strážske, Chemlon Humenné, Bukóza Hencovce. Fabriky, o ktorých sa najmä v nadšených budovateľských 50. a 60. rokoch vravelo a písalo len v superlatívoch.

Propaganda v tom mala jasno: na poliach, kde ich postavili, donedávna hrdlačili malí gazdovia, štát ich zbavil každodenného otroctva na vlastnom, dokonca im za meter štvorcový pôdy veľkoryso zaplatil 40 halierov.

Z uťahaných roľníkov s dvoma vychudnutými kravkami a kozou priviazanou o rebrinák sa v nových fabrikách stali hrdí príslušníci pokrokovej robotníckej triedy, členovia brigád socialistickej práce lámajúci rekordy, priekopníci chemického priemyslu, výrobcovia umelého vlákna, dusičnatých hnojív i výbušnín, ktoré mali zničiť nepriateľov za železnou oponou.
Vyhrážky Schusterovi

Tri fabriky, tri cípy trojuholníka smrti. Najtoxickejšími látkami, aké kedy človek vymyslel, zamorili pôdu, vzduch, povrchové i podzemné vody.

V polovici 80. rokov sa odvážny krajský hygienik Michalus snažil otvoriť oči poslancom krajského národného výboru šokujúcimi slovami:

„Na Zemplíne máme ekologickú katastrofu, aká nemá vo svete obdobu. Keď chcete zachrániť tisícky ľudí pred umieraním na rakovinu, odstavte najrizikovejšie prevádzky v Chemku Strážske a okamžite vyhláste zákaz kúpania vo vodách Zemplínskej šíravy. Ak to neurobíte, Zemplín sa z tejto ekologickej katastrofy nespamätá ani o tisíc rokov...“ Varovné slová svojich adresátov nenašli.

V tom čase sa rozhodovalo o ďalšom rozšírení výroby polychlórovaných bifenylov v Chemku Strážske. Jediný, koho varovanie zdvihlo zo stoličky, bol Rudolf Schuster, predseda Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach.

Ako jediný funkcionár prijal pozvanie na zhromaždenie občanov Strážskeho v miestnom kine, ak sa nemýlim, s názvom Partizán. Ľudia protestovali proti novej výrobe, Rudolf Schuster im išiel dať za pravdu.

Cestoval som s ním v jeho svetlohnedom služobnom žigulíku do Strážskeho a kdesi pred Vranovom mu zazvonil autotelefón. Volal podpredseda slovenskej vlády Štefan Murín a rozhodne to nebol žiadny priateľský rozhovor. Kričal na predsedu kraja ako na malého chlapca, ktorý loptou rozbil susedom okno.

Jeho vyhrážky sa ozývali celým autom: „Dobre ma počúvaj, keď pred tými ľuďmi povieš jedno jediné slovo proti novému výrobnému programu, zajtra už do roboty nechoď. Ešte dnes v noci budeš zbavený funkcie. Tak si to dobre rozmysli a zavčasu otoč auto!“

Schuster auto neotočil, dal za pravdu obyvateľom Strážskeho, ktorí mali strach z výroby toxických polychlórovaných bifenylov. Ich výrobu strach a obavy ľudí nezastavili. Trojuholník smrti dostal ešte toxickejšiu podobu. Presnejšie povedané, tú najtoxickejšiu, ktorá ohrozuje zdravie Zemplínčanov dodnes.

Polychlórované bifenyly sa pred zákazom ich výroby a používania využívali ako rozpúšťadlá organických zlúčenín a tukov, ako zmäkčovadlá vo farbách, lepidlách i tesneniach, používali sa tiež ako izolačné kvapaliny v kondenzátoroch a transformátoroch.

V rokoch, keď ich začali v Chemku vyrábať, boli PCB produkty – či už Delor, Delotherm, alebo Hydelor, považované odborníkmi za neškodné látky. Ich únik do prírody preto nikoho nevzrušoval, netrápil, ani to nikto neriešil. Tak sa zrodilo aj neizolované odkalisko medzi dedinami Poša a Nižný Hrabovec.

„Prešli celé desaťročia, kým sa zistilo, že polychlórované látky sú pre životné prostredie a zdravie ľudí veľkou pliagou, v prírode sa nerozkladajú, koncentrujú sa v telách živočíchov, šíria sa ako mor v potravinových reťazcoch. Skrátka, niet pred nimi úniku a my máme toxický odpad z ich výroby už 40 rokov za dedinami.

Naša trpezlivosť došla, už viac ako 13 000 ľudí sa preto podpísalo pod petíciu za ukončenie prevádzky odkaliska Poša a jeho následnú sanáciu,“ povedal pre Život predseda petičného výboru a starosta Nižného Hrušova, odkaliskom najviac ohrozovanej obce, Ján Fenčák.

Polychlórované bifenyly sú pre ľudský organizmus nebezpečným nepriateľom. Keď sa cez vodu či niektorú potravinu dostanú do ľudského tela, oslabia jeho imunitný systém; aj malé dávky môžu vážne poškodiť pečeň, vyvolať poruchy neurologického systému, dokonca môžu ohroziť aj intelekt človeka.
Strach o zdravie

„Kým v iných dedinách majú ľudia za humnami záhrady, polia, v horských regiónoch lesy, v Poši, Nižnom Hrabovci i v Nižnom Hrušove straší ľudí už 40 rokov odkalisko popolčeka z niekdajšieho Chemka Strážske.

Máme deti, vnúčatá, nie je pre nás príjemný pocit žiť s takou chemickou bombou za chrbtom. Veď vodu zo zamorených studní nemôžeme použiť ani na zalievanie zeleniny či kvetov, ak si nechceme otráviť rodiny,“ hnevá sa konateľ známej aukčnej spoločnosti v Nižnom Hrušove Jaroslav Krajňák.

„Vo svojich najslávnejších a najproduktívnejších rokoch sa Chemko potrebovalo zbaviť veľkého množstva popolčeka zo spaľovacích kotlov. Na jeho uskladnenie vybudovalo v katastri susednej obce Poša 32-hektárové odkalisko. Popolček dopravovali z fabriky na niekoľko kilometrov vzdialené odkalisko potrubím.

Pôvodne mala popolček dopraviť do odkaliska netoxická úžitková voda, lenže Chemko používalo odpadovú vodu z chemickej výroby, ktorá obsahovala také nebezpečné látky ako arzén, polychlórované bifenyly, zinok, kadmium, chróm, meď, ortuť, skrátka smrteľnú dávku nebezpečných odpadov.

A pritom pri výstavbe odkaliska sa s toxickým odpadom nerátalo, preto táto vodná skládka pripomínajúca na prvý pohľad obyčajné jazero, nemá žiadnu izoláciu dna ani stien. A to je najmä pre našu dedinu hotová katastrofa,“ vysvetľuje podstatu problému starosta Nižného Hrušova.

Za 16 metrov vysokou hrádzou odkaliska je na ploche 32 hektárov uložených viac ako 2 milióny kubických metrov toxických látok. Je to bezkonkurenčne najväčšia skládka polychlórovaných látok na svete!

Primát, o aký nikto nestojí. Primát, za ktorý dnes nikto nenesie zodpovednosť, a teda ani nieto toho, kto by sa mal konečne postarať o likvidáciu stoviek ton životu nebezpečných jedov.

Hoci Ministerstvo životného prostredia SR eviduje odkalisko Poša ako environmentálnu záťaž a figuruje aj v štátnom programe toxických záťaží vytypovaných na likvidáciu, v praxi sa nič nedeje. Ako sa vraví, papier znesie veľa.

Počas vlaňajších protestov Zemplínčanov proti odkalisku a nečinnosti úradov hovorca rezortu Michal Lukáč potvrdil, že v sedimentoch odkaliska je až extrémne vysoký najmä obsah arzénu, zvýšené sú aj obsahy zinku a kadmia.

A v Kyjovskom potoku, ktorý preteká tesne za poslednými domami Nižného Hrušova, našli ďalšie toxické látky. Sírany, dusičnany, chlorid amónny. Nečudo, že potok je od minulého leta permanentne pokrytý bielou penou, ktorá neveští nič dobré. Naopak, podáva svedectvo o tom, že odkalisko je stále aktívne.

Chemko sa však bráni, že už nebezpečné látky do odkaliska nevypúšťa, navyše vraj robí aj pravidelný monitoring odpadových vôd a jeho výsledky dnešným majiteľom fabriky hovoria, že s odkaliskom je všetko v poriadku.
Mŕtvy potok

Starosta Ján Fenčák to však vidí inak: „Osem rokov sa tu nerobil rozbor vody v studniach. Lebo táto kompetencia bola odobratá regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Dnes nikto nevie, ako vážne sú znečistené povrchové i podzemné vody.

Ale určite je to veľmi zlé, odkedy spustili do prevádzky odkalisko, život z Kyjovského potoka sa vytratil. A celý dolný Zemplín je regiónom s extrémne vysokým výskytom rakoviny. Tak sa pýtame, čo sa ešte musí stať, na akú katastrofu sa čaká, aby sa začalo s likvidáciou tejto toxickej pliagy za našimi humnami?“

Dobrou správou v tejto toxickej šlamastike je to, že na ministerstve životného prostredia vznikla pracovná komisia, v ktorej nechýbajú ani starostovia ohrozených obcí.

„Pred nami sú tri veľké úlohy. Ak sa ich podarí splniť, bude raz a navždy po probléme. V prvom rade musíme konečne nájsť firmu, ktorá je za odkalisko zodpovedná, lebo od roku 2015 sa po nej bezúspešne pátra. Jedna firma sa vyhovára na druhú, nikto na seba nechce prevziať zodpovednosť za to jazero plné jedov. A potom treba zakázať ďalšie využívanie odkaliska a napokon dosiahnuť jeho likvidáciu,“ konštatuje člen pracovnej komisie, starosta Ján Fenčák.

odkaz
none
18
20.11.2019, 14:29
Vedel som že nenájdeš ani jeden podnik , ktorý komunisti neukradli ale vybudovali a ktorý by bol vyprodukoval čo len jednu korunu zisku
none
20
20.11.2019, 14:37
huaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa


to boli ako vo Venezuele

Preto Jawa ktorá vyhravala MS plochej drahe , cestne , motokros , šesdenne sa stala obstarožitným nezmyslom
none
22
20.11.2019, 14:53
Naša sebestačnosť a dobové video

odkaz
none
23
20.11.2019, 14:54
Takto sme nakupovali

odkaz
none
27
20.11.2019, 15:05
Takto sme boli hrdí na tatramatky made in cechsolovakia

odkaz
none
28
20.11.2019, 15:06
Asin tak Borat . Snažíš sa lož za pravdu vydávať a to je vec nelahká až nemožná
none
30
20.11.2019, 15:28
Tak teda nebolo masla a vajec

Vlastne ako v socíku zlatom

Pozrime sa na to

Takto nebolo pol roka jogurtov

Nedostatek jogurtů (1987)

odkaz
none
31
20.11.2019, 15:29
Škoda Rapid - nekvalitná verzia zo Slovenska (1986)

Hr dosť

odkaz
none
32
20.11.2019, 15:30
Zásobování magi

odkaz
none
33
20.11.2019, 15:31
Nedostatek čaje (1988)

odkaz
none
34
20.11.2019, 15:31
Nedostatek bavlněných tepláků (1989)

odkaz
none
35
20.11.2019, 15:32
Nedostatek stavebnin (1989)

odkaz
none
36
20.11.2019, 15:32
Nedostatek rozdvojek (1988)

odkaz
none
37
20.11.2019, 15:33
Nedostatek potravin (1989)

odkaz
none
38
20.11.2019, 15:33
O nedostatkovém zboží – tentokrát špendlících (1977)

odkaz
none
39
20.11.2019, 15:34
Socialistické vánoce a fronty na prodej vánočních stromků

odkaz
none
40
20.11.2019, 15:35
Socialistické malinovky a ich nedostatok (1966)

odkaz
none
41
20.11.2019, 15:35
Nedostatek zboží před Vánocemi (1987)

odkaz
none
42
20.11.2019, 15:36
Nedostatek ledniček a mrazniček (1987)

odkaz
none
43
20.11.2019, 15:37
Nejsou násady na lopaty a krumpáče! (1986)

odkaz
none
44
20.11.2019, 15:37
Nedostatek náhradních dílů v autoopravnách (1987)

odkaz
none
45
20.11.2019, 15:38
Zásobování melouny za socialismu (1986)

odkaz
none
46
20.11.2019, 15:39
Jak jsme nakupovali za totáče? Nijak, nebylo co nakupovat! Sledujte a vzpomínejte!

odkaz
none
47
20.11.2019, 15:40
atd
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 195 565 B vygenerované za : 0.108 s unikátne zobrazenia tém : 36 357 unikátne zobrazenia blogov : 539 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

odkaz JA žijem v skvelom svete 😉 Svet je taký, aký si spravíš 😉 Ak vyhodíš zo svojho sveta všetkých negativistov, vypneš tv, prestaneš sa venovať "koncom sveta" a ďalším takýmto aktivitám...

citát dňa :

Buď samouk, nečakaj, kým ťa naučí život.